Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/860/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223776
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223776.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporkyni: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 10.06.
2014 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/139/2012-132 zo dňa 29. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. ( výrok II.).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „ Navrhovateľ návrhmi doručenými dňa 27. septembra 2012
žiada uložiť odporcovi nahradiť mu majetkovú škodu v sume 175 Eur a nemajetkovú ujmu v
sumách 110,64 Eur (sp.zn. 10C/139/2012), 331,92 Eur (sp.zn. 10C/140/2012), 442,56 Eur (sp.zn.
10C/141/2012), 165,96 Eur (sp.zn. 10C/142/2012), 110,64 Eur (sp.zn. 10C/143/2012), 221,28 Eur
(sp.zn. 10C/144/2012), 774,48 Eur (sp.zn. 10C/145/2012) a 165,96 Eur (sp.zn. 10C/146/2012) z dôvodu
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Návrhy pôvodne vedené pod sp.zn. 10C/139/2012, 10C/140/2012, 10C/141/2012, 10C/142/2012,
10C/143/2012, 10C/144/2012, 10C/145/2012 a 10C/146/2012 súd uznesením č.k. 10C/139/2012-66 zo
dňa 9. novembra 2013 spojil v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie vedené pod sp.zn.
10C/139/2012.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní, na ktorom rozhodol, konal súd v neprítomnosti zástupcov účastníkov. Odporca svoju
neúčasť písomne ospravedlnil a s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil. Navrhovateľ písomne
požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu námietky nestrannosti sudcu a návrhu na doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Žiadosti navrhovateľa o
zrušenie pojednávania súd nevyhovel. Dôvodom je v zmysle § 15a ods. 4 O.s.p. uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 4NcC/1/2012-9 zo dňa 11. októbra 2012 i to, že námietka nespĺňa podmienky
§ 15a ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov a ich listinnými
prílohami, spismi Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2Er/1186/2005, sp.zn. 2Er/783/2004, sp.zn.
4Er/718/2006, sp.zn. 2Er/782/2004, sp.zn. 4Er/624/2006, sp.zn. 4Er/1383/2006 a sp.zn. 1Er/1222/2006,
pričom zistil nasledovné:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť poskytujúca krátkodobé úvery. V zmysle § 38 a nasl. Zákona č.
233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcií
na vymoženie pohľadávok, ktoré mu vznikli neplnením zmluvných záväzkov dlžníkov z úverových zmlúv.
Tvrdí, že po tom, čo exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, požiadal v zmysle § 44
ods. 8 EP o zmenu exekútora, o ktorej mal súd rozhodnúť v zákonnej lehote 30 dní od doručenia
návrhu. Exekučný súd o návrhu v lehote nerozhodol, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala ani spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv
na čas potrebný pre rozhodnutie. Preto si navrhovateľ písomnou žiadosťou v zmysle § 15 ods. 1
Zákona č. 513/2003 Z.z. uplatnil u odporcu náhradu majetkovej škody (náklady na správu pohľadávky,
udržanie informačného systému, administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom,
spracovanie textov, urgencií súdu a i.) a nemajetkovej ujmy (za každý mesiac nečinnosti súdu v
zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu). Navrhovateľ má za to, že v danom prípade nestačí
len konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote, ktoré by vzhľadom na spôsobenú ujmu nebolo dostatočným zadosťučinením. Tvrdený
nesprávny úradný postup považuje za následok nesústredenej činnosti, ktorá znamenala zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do jeho majetkovým práv. Márnym plynutím času bolo reálne
ohrozené jeho legitímne očakávanie, že nastanú účinky predpokladané § 44 ods. 8 EP.

Odporca žiada návrh navrhovateľa ako nedôvodný a zmätočný zamietnuť. Konštatuje, že v návrhu nie
sú konkretizované exekučné konania, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Tvrdí,
že všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhradu škody posudzovať prieťahy v súdnom konaní.
Poukazujúc na § 15 a § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že hoci sa poškodený práv na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, navrhovateľ podal návrh pred
uplynutím tejto lehoty, lebo prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23.
apríla 2012. Pretože navrhovateľ neposkytol súčinnosť a nereagoval na výzvy žiadosti doplniť, jeho
nárok nie je predbežne prerokovaný. Argumentuje, že vznik nároku na náhradu škody predpokladá
preukázanie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody, a príčinnej súvislosti medzi nimi. Svoj názor,
že nedodržanie zákonných lehôt nemôže byť samo o sebe automaticky považované za porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo tento pojem nemožno vykladať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone, odôvodňuje tým, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora
predloží exekučný súd návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov
(lebo s rozhodnutím o zmene rozhoduje i o trovách doterajšieho exekučného konania). Exekučný spis
musí zaslať na realizáciu povinnosti v zmysle § 44 ods. 3 EP (lebo po rozhodnutí o zmene exekútora
vec postupuje s exekučným spisom pôvodného exekútora novému exekútorovi). Ak pôvodný exekútor
neposkytne exekučnému súdu plnú súčinnosť, súd objektívne nemôže dodržať zákonnú lehotu na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Odporca tiež tvrdí, že náhrada škody v požadovanej výške
nie je preukázaná, vykazuje znaky paušálnosti, a niektoré vyčíslené náklady sú neprimerane vysoké.
Pripomína, že dôkazné bremeno preukázať existenciu a výšky škody je na navrhovateľovi. Nie je
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prípadným nesprávnym úradným postupom
v jednotlivých exekučných konaniach. Uvádza, že pre výšku nemajetkovej ujmy platia kritéria § 17
ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. a navrhovateľ bližšie nekonkretizoval ako malo dôjsť konaním súdu k
zániku jeho podnikateľských aktivít a plánov, a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikanie. S
poukazom na § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. vznáša odporca i námietku premlčania v premlčacej
lehote uplynulej po troch rokoch od skončenia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora s poukazom na to, že návrh na predbežné prerokovanie nárokov podal navrhovateľ dňa 23.
apríla 2012.

Zo spisu sp.zn. 2Er/1186/2005 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a M. E., exekúcia vedená pod sp.zn. EX
2652/05 u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 10. novembra 2005. Poverenie vydal dňa 18.
novembra 2005. Dňa 2. novembra 2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľa zo dňa 28. októbra
2009 na zmenu exekútora a poverenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu.

Dňa 4. novembra 2009 súd zaslal pôvodnému súdnemu exekútorovi žiadosť o vyjadrenie k návrhu
na zmenu súdneho exekútora, ktoré bolo súdu doručené dňa 30. novembra 2009. Uznesením č.k.
2Er/1186/2005-16 zo dňa 11. januára 2010, ktoré sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14CoE/111/2010-35 zo dňa 16. júna 2010 stalo právoplatným dňa 17. augusta 2010, súd
návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Zo spisu sp.zn. 2Er/783/2004 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a T. L., exekúcia vedená pod sp.zn. EX 2422/04
u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 15. júna 2004. Poverenie vydal dňa 16. júna 2004. Dňa 2.
novembra 2009 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora zo dňa 28. októbra
2009. Dňa 6. novembra 2009 vyzval súd pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie, ktoré dostal dňa
30. novembra 2009. Uznesením č.k. 2Er/783/2004-20 zo dňa 22. decembra 2009 súd žiadosti o zmenu
súdneho exekútora vyhovel a exekúciou poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením
č.k. 2Er/783/2004-49 zo dňa 19. júla 2010, ktoré sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 16CoE/341/2010-72 zo dňa 30. novembra 2010 stalo právoplatným dňa 22. februára 2011,
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Zo spisu sp.zn. 4Er/718/2006 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a Ing. V. R., exekúcia vedená pod sp.zn. EX
265/06 u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 27. apríla 2006. Poverenie vydal dňa 28. apríla
2006. Dňa 6. septembra 2010 dostal súd elektronický návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora
zo dňa 2. septembra 2010. Dňa 9. septembra 2010 súd vyzval pôvodného súdneho exekútora na
vyjadrenie, ktoré dostal dňa 15. novembra 2010. Uznesením č.k. 4Er/718/2006-20, ktoré sa v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/386/2011-43 zo dňa 20. júla 2011 stalo
právoplatným dňa 12. októbra 2011, vyhlásil súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Zo spisu sp.zn. 2Er/782/2004 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a L. Z., exekúcia vedená pod sp.zn. EX 2373/04
u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 15. júna 2004. Poverenie vydal dňa 16. júna 2004.
Dňa 2. novembra 2009 dostal návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora zo dňa 28. októbra
2009. Dňa 4. novembra 2009 vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie, ktoré dostal dňa
23. novembra 2009. Uznesením č.k. 2Er/782/2004-17 zo dňa 8. januára 2010, ktoré sa v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/199/2010-35 zo dňa 30. septembra 2010 stalo
právoplatným dňa 3. novembra 2010, vyhlásil súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Zo spisu sp.zn. 4Er/624/2006 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a B. M., exekúcia vedená pod sp.zn. EX 294/2006
u súdneho exekútora Ing. Bc. Miroslava Pallera) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 13. apríla 2006. Poverenie vydal dňa 18. apríla
2006. Uznesením č.k .4Er/624/2006-14 zo dňa 28. decembra 2010, ktoré sa v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoE/180/2011-27 zo dňa 30. júna 2011 stalo právoplatným
dňa 15. augusta 2011, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Dňa 30. augusta 2010 bol
elektronickou poštou doručený návrh navrhovateľa na zmenu exekútora zo dňa 27. augusta 2010 a
dňa 16. augusta 2012 súd navrhovateľovi písomne oznámil, že o návrhu na zmenu exekútora nebude
rozhodovať, lebo predmetné konanie už bolo právoplatne skončené.
Zo sp.zn. 4Er/1383/2006 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a O. A., exekúcia vedená pod sp.zn. EX 4719/06 u
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 27. októbra 2006. Poverenie vydal dňa 30. októbra 2006.
Dňa 2. novembra 2009 dostal návrh navrhovateľa na zmenu exekútora zo dňa 28. októbra 2009. Dňa 6.
novembra 2009 vyzval súd pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie, ktoré dostal dňa 24. novembra
2009. Uznesením č.k. 4Er/1383/2006-39 zo dňa 28. decembra 2010, ktoré sa v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/617/2011-78 zo dňa 26. marca 2012 stalo právoplatným
dňa 19. júna 2012, súd exekúciu zastavil.
Zo spisu sp.zn. 1Er/1222/2006 (POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a M. I., exekúcia vedená pod sp.zn. EX
515/2006 u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mu bola doručená dňa 30. augusta 2006. Poverenie vydal
dňa 5. septembra 2006. Dňa 20. septembra 2010 dostal súd elektronicky návrh navrhovateľa na
zmenu súdneho exekútora zo dňa 16. septembra 2010. Dňa 23. septembra 2010 vyzval pôvodného
súdneho exekútora na vyjadrenie, ktoré dostal dňa 5. novembra 2010. Uznesením č.k. 1Er/1222/2006-24
zo dňa 10. januára 2011, ktoré sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
2CoE/2014/2011-45 zo dňa 31. mája 2011 stalo právoplatným dňa 8. augusta 2011, súd exekúciu
zastavil.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z.z. (ďalej len „zákon“) zodpovedá štát za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona je odporca orgánom konajúcim v mene štátu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona sa za nesprávny úradný postup považuje okrem iného porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 zákona je potrebné nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Posudzujúc tvrdenia a argumenty účastníkov dospel súd k nasledovným záverom:
Tvrdenie odporcu, že navrhovateľom uplatnené nároky nepovažuje za predbežne prerokované,
nepovažuje súd za dôvod zamietnutia návrhu, lebo je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu lehota na
predbežné prerokovanie nárokov už márne uplynula.

Za akceptovateľnú súd nepovažuje ani odporcom vznesenú námietku premlčania uplatnených nárokov.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie
počas 6 mesiacov.

Návrhy na zmenu súdneho exekútora podal navrhovateľ v dňoch 2.novembra 2009, 30.augusta 2010,
6.septembra 2010 a 20.septembra 2010. O škode sa mohol dozvedieť najskôr uplynutím 30 dní od ich
podania. Preto 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť v dňoch 2.decembra 2009, 30.septembra 2010,
7.októbra 2010 a 21.októbra 2010. Návrhy na začatie konaní o náhradu škody boli podané dňa 27.
septembra 2012 (návrhy na predbežné prerokovanie nároku prerušujúce plynutie premlčacej lehoty, boli
odporcovi doručené od 23. apríla 2012 do 25. septembra 2012). Preto uplatnené nároky navrhovateľa
nie sú premlčané.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je však nutné preukázať tri základné predpoklady vzniku zodpovednosti - porušenie
právnej povinnosti (nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zavinenie sa nepreukazuje, lebo zákon predpokladá objektívnu
zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Pri posudzovaní existencie protiprávneho úkonu - nesprávneho úradného postupu, dôsledkom ktorého
bolo nedodržanie zákonnom stanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, je potrebné uvedomiť si, že v exekučných konaniach, ktoré začali pred 31. augustom 2005
(exekučné konanie sa začína dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi) nebola v EP stanovená žiadna lehota pre rozhodnutie o zmene exekúcie. § 44 ods. 7 EP
v znení účinnom po 31. auguste 2005 určil, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, o ktorom
súd rozhodne do 30 dní od jeho doručenia. 30-dňová zákonná lehota na rozhodnutie súdu bola teda do
EP vložená až novelou EP Zákonom č. 341/2005 Z.z. účinnou od 1. septembra 2005. Zároveň bol do EP
v časti „prechodné a záverečné ustanovenia“ vložený § 238 ods. 1 („konania začaté pred 1. septembrom
2005 sa dokončia podľa práva platného dňa 31. augusta 2005 ak odsek 2 neustanovuje inak“). V § 238
ods. 2 EP § 44 EP uvedený nie je.

Z uvedeného vyplýva, že v exekučných konaniach, ktoré sa začali do 31. augusta 2005 nebola zákonnom
stanovená lehota na vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora bez ohľadu na to,
kedy bol tento návrh na zmenu doručený súdu. To sa v súdenej veci týka konaní sp.zn. 2Er/783/2004 a
sp.zn. 2Er/782/2004, a preto v týchto prípadoch nemôže byť navrhovateľ v konaní úspešný už len z tohto
dôvodu. V prípade ostatných konaní, ktoré začali po 1. septembri 2005 je situácia iná. Je však nesporné,
že 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora je procesnou lehotou. EP
nepozná žiadnu sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu. Účelom tejto

lehoty je zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby zmena exekútora nebola zdržiavaná
nečinnosťou súdu. Táto lehota je však pre súd záväzná len do tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť
prípadne označené za zbytočný prieťah. Na konštatovanie existencie zbytočného prieťahu v konaní súdu
však spravidla nestačí len samotné nedodržanie lehoty, ale zohľadňujú sa i ďalšie relevantné okolnosti
prípadu (napr. správanie oprávneného, súdneho exekútora, ich súčinnosť a pod). V daných prípadoch
súd ihneď po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora konal a nedodržanie lehoty bolo do značnej
miery zavinené oneskorenými reakciami pôvodných súdnych exekútorov na výzvu súdu. K nedodržaniu
lehoty došlo teda z objektívnych dôvodov, lebo v rozhodnutí o zmene exekútora musí súd rozhodnúť o
trovách pôvodného exekútora. Rozhodujúce v tomto prípade však je, že spolu s rozhodnutím o návrhu
na zmenu exekútora bola zastavená samotná exekúcia, z čoho vyplýva, že striktným nedodržaním lehoty
pri zamietnutí návrhu na zmenu exekútora nemohol navrhovateľ utrpieť žiadnu škodu.

Len pre doplnenie súd dodáva, že ak aj súd nedodrží 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, je do rozhodnutia povinnosťou pôvodného súdneho
exekútora pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Preto oprávnenému ani nemôže vzniknúť žiadna
materiálna škoda. Oprávnený pritom spravidla neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý zmenu exekútora
požaduje, napr. nečinnosť, neefektívnosť vykonávania exekúcie pôvodným exekútorom, čo vytvára
priestor pre špekulatívny postup oprávneného.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol bez navrhovateľom
navrhovaného dokazovania znaleckým posudkom na výšku škody, lebo v situácii, keď navrhovateľ nebol
úspešný do základu, bolo by toto dokazovanie zbytočné.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a v konaní úspešný odporca si trovy konania nevyčíslil (zo spisu
žiadne nevyplývajú). Preto právo na náhradu trov konania nepriznal súd ani jednému z účastníkov.“

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy
splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.