Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223776
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223776.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o.,
811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 18. 12. 2013, proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 10C/139/2012-81 zo dňa 03. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vo veci
prerušenia konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Písomným podaním zo dňa 29. novembra 2013 požiadal
právny zástupca navrhovateľa súd o zrušenie súdneho pojednávania nariadeného na deň 3. decembra
2013 a s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. i o
prerušenie konania „do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu

povereného prejednávaním veci“. K návrhu na prerušenie konania pripojil Ústavnému súdu Slovenskej
republiky adresovanú nedatovanú sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd. Zo sťažnosti
nevyplýva, že ju právny zástupca navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky skutočne podal a
právny zástupca navrhovateľa o jej podaní nepredložil súdu nijaký dôkaz.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom, alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Právny zástupca navrhovateľa žiada o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti, kópiu ktorej pripojil. Pripojená „sťažnosť“ je však
nedatovaná a absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že bola skutočne podaná, a že Ústavný súd Slovenskej

republiky o nej koná.Právny zástupca navrhovateľa žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie o konaní Ústavného súdu
Slovenskej republiky, do právoplatného skončenia ktorého by mal súd toto konanie prerušiť. Preto súd
návrh na prerušenie konania zamietol“.

Proti uzneseniu podal formulárové odvolanie navrhovateľ. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že
žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že on návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami.
Žalobca podal elektronicky na zverejnenú emailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s
prílohou - ústavnou sťažnosťou. V čase podania návrhu na prerušenie konania súd disponoval ústavnou

sťažnosťou a mal poznať jej obsah a dôvody.
Vo všeobecnosti v ďalších dôvodoch navrhovateľ argumentoval, že zo zásady spravodlivého súdneho
konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o otázke neprerušenia konania
zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní a
to mimo rozumných povinností.
Podstatou obsahu celého odvolania je však skutočnosť, že napriek riadnemu a právoplatnému

rozhodnutiu krajského súdu o vylúčení či nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a
rozhodovania veci, navrhovateľ považuje za relevantné len také riešenie, kde o tejto otázke rozhodne
Najvyšší súd SR.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

K odvolaniu navrhovateľa však postačí dodať. Senát krajského súdu už viackrát rozhodoval o návrhoch
navrhovateľa na prerušenie konania v obdobných veciach a zaujal stanovisko, ktoré len v krátkosti

možno zopakovať (stanovisko je uverejnené na webovej stránke súdu).

Navrhovateľ navrhol prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP.
Prerušiť navrhol konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci.

Účastník môže navrhnúť prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. V
takýchto prípadoch súd prerušuje konanie, pokiaľ rozhodnutie súdu závisí na takej otázke, ktorú súd ako

predbežnú otázku riešiť nesmie (viď úplné znenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP). Pokiaľ položená otázka
nebola príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá, musí súd konanie prerušiť a za tým účelom vyčkať
narozhodnutiepríslušnéhoorgánu.Totorozhodnutiebudezákladomďalšiehorozhodnutiavšeobecného
súdu. V tomto prípade dokonca ak nie je takéto konanie o predbežnej otázke začaté, súd dáva podnet
na jeho začatie.

Prerušenie konania podľa citovaného konania však nemožno rozširovať na prípady, keď namietanú
otázku už vyriešili všeobecné súdy a prerušenie konania by malo slúžiť iba k tomu, aby sa konanie
pretiahlo tak dlho, pokiaľ nebude o navrhovanej otázke rozhodnuté na základe mimoriadneho opravného
prostriedku, alebo dokonca rozhodnutia ústavného súdu s tým, že by na základe mimoriadneho

opravného prostriedku alebo rozhodnutia ústavného súdu bola už súdom vyriešená otázka rozhodnutá
inak. Takýmto postupom by bol jednoducho negovaný zákonný postup všeobecných súdov. Všeobecné
súdy pri vznesení takejto požiadavky na prerušenie konania by prakticky nikdy nemohli konať až do
rozhodnutia ústavného súdu, prípadne dokonca Európskeho súdu (ad absurdum).

Nemožno teda jednoducho prerušiť konanie do rozhodnutia ústavného súdu o tom, či rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení - nevylúčení sudcu bolo správne.Pokiaľ ide o prípady uvedené v § 109 ods. 2 OSP je súdu daná voľba či konanie preruší alebo vykoná
iné vhodné opatrenia. Zo znenia ustanovenia zákona (§ 109 ods. 2 OSP) pokiaľ súd neurobí iné vhodné
opatrenia, môže konanie prerušiť, ak ..., vyplýva, že zákon dáva súdu pri jeho postupe „voľnú ruku“.

Pokiaľ by súd mal riešiť otázku podľa ust. § 109 ods. 2 OSP z vlastnej iniciatívy, nevydáva rozhodnutie,
pokiaľ konanie nepreruší. Ak prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 navrhne účastník, vydáva o tom
súd rozhodnutie vždy. Nemení to však nič na skutočnosti, že ide o rozhodnutie, ktoré upravuje postup
súdu a rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa upravuje vedenie konania, však zákon odvolanie nepripúšťa.

Za týchto okolností odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za nenáležite odôvodnené k
predmetu skúmanej otázky t. j. či na základe navrhovateľom uvedeného návrhu možno alebo nemožno
konanie prerušiť, resp. či súd musí návrhu na prerušenie konania vždy vyhovieť.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.