Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/110/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206533
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715206533.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa : V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. E., U. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Jonášom, advokátom so sídlom v K., K. X, proti
odporcom: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - J. , V. M. XXXX/XX, 2/ C. C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. - O., O. XXXX/XX, obaja odporcovia právne zastúpení JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom
so sídlom M., C. X, o zaplatenie 1 800 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 10C/194/2015-67 zo dňa 2. decembra 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporcom v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1.800 Eur spolu s 9,75 % ú rokom z omeškania ročne z
tejto sumy za obdobie od 01.12.2009 do zaplatenia, sumy 108 Eur titulom trov konania vzniknutých
v konaní pred Okresným súdom Martin sp. zn. 9Ro/36/2010 a sumy 745,65 Eur titulom trov konania
vzniknutých v exekučnom konaní EX 2231/2010 vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Krištofíkom Muchom so sídlom v M.. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané,
že zanikajúca obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o., so sídlom v Martine mala ku dňu svojho
zániku pohľadávku voči svojim spoločníkom odporcom v rade 1/ a 2/, a to voči každému vo výške
1.659,69 Eur titulom nesplateného vkladu podľa ust. § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej mala
pohľadávku titulom § 113 ods. 2 Obchodného zákonníka vo výške 20 % úroku z omeškania z nesplatenej
sumy, ktorý vo vyčíslení predstavoval 331,20 Eur.
Vzhľadom na znenie Zmluvy o zlúčení zanikajúcej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. s
nástupníckou spoločnosťou I electro s.r.o. a v spojení s § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka prešlo celé
imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti na nástupnícku organizáciu, do ktorého patria aj predmetné
pohľadávky.
Navrhovateľ opieral svoj nárok voči odporcom v rade 1/ a 2/ o ustanovenie § 109 Exekučného
poriadku. Z exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že exekútor viedol exekúciu prikázaním
inej peňažnej pohľadávky, než pohľadávky z účtu v banke proti povinnému ProClient Services s.r.o..
Exekučným príkazom zo dňa 25.09.2014 uložil obidvom odporcom ako dlžníkom tohto povinného, aby
po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatili nesplatený vklad do spoločnosti ProClient Services
s.r.o. povinnému. Súčasne boli odporcovia v rade 1/ a 2/ upovedomení o tom, že pohľadávku a jej
príslušenstvo vyplatia oprávnenému až po doručení exekučného príkazu. Ten mal byť vydaný súdnym
exekútorom v zmysle § 107 Exekučného poriadku, po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po
tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Podľa ods.
2 tohto zákonného ustanovenia tento exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi
povinného.
Ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, na ktoré sa odvolával navrhovateľ, ráta so situáciou,
ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorompísomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa
stala pohľadávka splatnou, že oprávnený sa môže domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na
jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Oprávnený tak získava procesnú aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby proti dlžníkovi povinnému, deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný
príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky a k vyplateniu nedošlo, alebo deň nasledujúci po jej splatnosti,
ak nastala neskôr po doručení exekučného príkazu.
Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu okresný súd
konštatoval, že návrh podal navrhovateľ predčasne. Exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha v exekučnom
konaní vedenom proti obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. vydal len príkaz na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky. Nebol však ešte vydaný exekučný príkaz, teda príkaz na vykonanie
exekúcie prikázaním pohľadávky podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, s ktorým počíta ust. § 109
ods. 1 Exekučného poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu ešte exekučný príkaz podľa § 107 ods. 1
Exekučného poriadku skutočne nebol vydaný. Poukázal však na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej
nedostatok vecnej legitimácie nie je neodstrániteľnou vadou konania. Medzi inštitúty, ktoré slúžia na
zhojenie jej nedostatku, patrí napr. zámena účastníkov alebo vstup ďalšieho účastníka do konania.
V danom prípade teda analógiou zákona možno dospieť k záveru, že je postačujúce, ak navrhovateľ (v
odvolanínesprávneuvedenéžalovaný)získaprocesnúaktívnulegitimáciunapodaniežalobynazáklade
právnej skutočnosti, ktorá nastala až po začatí konania.
V tejto súvislosti doložil navrhovateľ ako nový dôkaz exekučný príkaz zo dňa 14.12.2015 vydaný súdnym
exekútorom v zmysle § 107 ods. 1 Exekučného poriadku. Mal za to, že jeho doručením boli naplnené
všetky zákonné podmienky, aby bol vecne legitimovaný na podanie žalobného návrhu.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Nestotožnili sa s právnym posúdením veci prezentovaným v podanom odvolaní.
Uviedli, že možnosť zhojenie vady konania, ktoré je uvádzané navrhovateľom umožňuje získanie
procesnej aktívnej legitimácie v priebehu konania, nie však hmotnoprávnej legitimácie. Zodpovednosť
za túto znáša navrhovateľ sám aj s možnými dôsledkami.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie.
Právo alebo povinnosť zakladajúca vecnú legitimáciu účastníkov môže niekedy vyplývať priamo z
procesného práva. Tak je to napríklad aj pri uplatňovaní nároku vyplývajúceho z ust. § 109 ods. 1
Exekučnéhoporiadku,t.j.prinárokochvočipoddlžníkovi.Tusaaktívnaapasívnalegitimáciavyvodzujez
procesného práva. Ide o tzv. procesnú vecnú legitimáciu. Táto zároveň súvisí s účastníctvom, s pojmom
spôsobilosť byť účastníkom Občianskeho súdneho konania.
V súvislosti s prejednávanou vecou dáva krajský súd do pozornosti právne závery vyslovené v
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/31/2009 zo dňa 29.10.2009 : „Prikázaním pohľadávky
oprávnenému nedochádza z hľadiska hmotného práva k zmene veriteľa. Povinnosť poddlžníka platiť
priamo oprávnenému má svoj základ len v procesnom práve, je výrazom exekúcie, ktorou sa zasahuje
do hmotnoprávneho vzťahu povinného a poddlžníka. Ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a
včas pohľadávku, je oprávnený zákonom splnomocnený vlastným menom túto pohľadávku vymáhať.
Veriteľ je v zmysle tzv. poddlžníckej žaloby vo vzťahu k pohľadávke, ktorá má byť vymožená, procesne
splnomocnený, aby plnenie, ktoré na poddlžníkovi získa, použil k uspokojeniu svojej pohľadávky .“
Navrhovateľ tak po splnení podmienok § 109 ods. 1 Exekučného poriadku získa procesnú legitimáciu na
podanie žaloby voči odporcom v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom povinného teda, jeho žalobné právo vzniká
v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkom povinného doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej
pohľadávky a k jej vyplateniu nedošlo. Teda získa procesnú spôsobilosť, zákonné splnomocnenie
pohľadávku vymáhať, čo je podmienka konania, ktorú .Akokresnýsúddospelkzáveru,ženavrhovateľvkonanínemátakúto spôsobilosť,nebolasplnenéjedna
z podmienok konania. Súd na to, či sú splnené podmienky konania prihliada kedykoľvek za konania ( §
103 O.s.p.). V prípade zistenia ich nedostatku, ak ide o odstrániteľný nedostatok tento odstráni ( § 104
ods. 2 O.s.p.), ak je to možné, prípadne urobí iné vhodné opatrenia, inak konanie zastaví.
V prejednávanej veci mal okresný súd vyzvať navrhovateľa na odstránenie uvedeného nedostatku jeho
procesnej nespôsobilosti v zmysle ust. § 104 ods. 2 O.s.p., prípadne urobiť iné vhodné opatrenia (napr.
prerušenie konania do času doručenia exekučného príkazu odporcom v rade 1/ a 2/) a ak by sa tento
nedostatok odstrániť nepodarilo onanie zastaviť.
V tomto prípade možno prisvedčiť odvolateľovi, že nedostatok podmienky konania môže byť odstránený
aj počas odvolacieho konania. Keďže tento nedostatok bol odstránený, krajský súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Okresný súd v ďalšom konaní vec meritórne
prejedná a rozhodne, v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.