Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208494
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208494.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného C. H., a. s., so sídlom S. T. X, XXX XX H.,
IČO: XX XXX XXX, proti povinnému Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01, Zvolen, pod
sp. zn. EX 873/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4373,23 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1192/2015 - 23 zo

dňa 15. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd n e p r i p ú š ť a, aby do konania na miesto doterajšieho oprávneného C. H., a.s., so sídlom
S. T. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX vstúpila spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením zo dňa 15.
05. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil na okresný súd

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.
so sídlom v Bratislave, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-A/0913/0409 zo dňa 30. 04. 2014. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere zo dňa 29. 06. 2009 uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného C. H., a.s. a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad
respektíverozporsozákonomadospelkzáveru,žežiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
nemožno vyhovieť. Exekučný súd uviedol, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej
doložke tak, ako je formulovaná v bode 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok je, že
spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak
oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj

alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednak totiž treba považovať
možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom skôr za teoretickú, predovšetkým
však treba naďalej trvať na tom, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie
sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského

vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť
výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor.Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie, a to podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d), f), h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) s tým, že nebol riadne poučený podľa §

120 ods. 4 O.s.p. V odvolaní uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodnutie navyše nie je dostatočne odôvodnené

v tom, ako súd dospel k uvedeným záverom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu

pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Zákonodarca pamätal na
procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a expressis verbis určil
rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z
konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a
svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1,2 ZoRK a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení
§ 159 O.s.p. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, nanovo vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozhodnutej bráni tomu, aby bola opätovne

posúdená.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Je tu prekážka res iudicata a
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasného
vymedzenia a praktického fungovania existuje deľba úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania.

V prvej fáze sa rozhoduje o veci samej - nachádzacie konanie a v druhej fáze dochádza k
nútenému výkonu rozhodnutia, ktorého účelom je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia
vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. V rámci exekučného konania už preto nedochádza
k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania a exekučné konanie tak nenahrádza opravné
konanie. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k

výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 2/200, II. ÚS. 499/2012 a PL. ÚS 21/08.
Oprávnený ako právny nástupca C. H., a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami

rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
C. H., a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto
zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak by
právny predchodca neponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky, došlo by k porušeniu zákona o

bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Keďže to vylúčené nebolo, nemal oprávnený inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovský súd v zmysle dohodnutej doložky.
Ďalej poukázal oprávnený na to, že podľa jeho názoru exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím poukázal na množstvo rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok
pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov ju potom
označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Exekučný súd sa taktiež nevysporiadal s
odlišným právnym názorom, ktoré majú exekučné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučnýsúd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku,
ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch zmluvných strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“
súde, súd sa nevyjadril, akým spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol

prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcovský súd nepochybil a postupoval
v súlade so zákonom. V zmysle príslušných ustanovení Rozhodcovského poriadku v rozhodcovskom
konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom každej zo strán rozhodcovského konania je daná možnosť
vybrať jedného rozhodcu z predloženého zoznamu. Ak na výzvu strany rozhodcu nevyberú, urobí tak
Predsedníctvo Rozhodcovského súdu. V rozhodcovskom konaní teda rozhoduje vždy trojčlenný senát,

pričom jedného člena si môže vybrať každá zo strán. Predsedajúceho rozhodcu potom vyberajú vybraný
rozhodcovia a v prípade ich nečinnosti Predsedníctvo. Rozhodcami sú odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenska.
Svojim postupom exekučný súd vykonával nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa
k odlišným právnym záverom, k vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu.

Oprávnenému bolo takto odopreté právo byť účastníkom konania a zasiahlo sa do jeho práva podľa
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani O.s.p., ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neobsahuje
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd
konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok
zrušiť alebo zmeniť jeho výrok.

K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora ,
nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne

alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči
účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade
právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.
Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej
únie zverejneného pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249) je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu

a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.
Ďalej oprávnený poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a na neprimerané
zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Postupom exekučného
súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len na základe jeho postavenia.

Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., ako zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory, v súlade § 73 odsek 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v

celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že

odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie prvostupňového súdu podľa§ 219 ods.

1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Dňa 03. 02. 2016 (odvolanie bolo podané dňa 10. 02. 2016) bol exekučnému súdu doručený návrh
spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 na
zmenu účastníka v prejednávanej veci. Dôvodom navrhovanej zmeny na strane oprávneného bola

právna skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania, kedy došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 25. 06. 2015 medzi C. H., a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Následne zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 26. 06. 2015 medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITEDako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
45 869 464 ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.

Podľa§37ods.3Exekučnéhoporiadku,protiinémunežtomu,ktojevrozhodnutíoznačenýakopovinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto

skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení
v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Keďže o navrhovanej zmene na strane oprávneného nerozhodol exekučný súd, napriek tomu, že
mu bol návrh doručený ešte pred podaním odvolania, odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal
s predmetným návrhom na pripustenie zmeny na strane oprávneného. Odvolací súd, postupujúc v
zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré obsahuje komplexnú právnu úpravu zmeny
na strane účastníkov exekučného konania, potom skúmal, či boli splnené zákonné podmienky pre

pripustenie zmeny účastníctva. Návrh na pripustenie zmeny na strany oprávneného podala exekučnému
súdu spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869
464, avšak z dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je zrejmé, že nebol dodržaný
zákonný postup pre možnosť rozhodovania o navrhovanej zmene účastníka. Zákonné znenie upravuje
povinnosť účastníkov konania bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi,

oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností a až
následne návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v zákonom
stanovenej lehote. Odvolací súd v dôsledku toho, že nebol rešpektovaný zákonom upravený postup
pre pripustenie zmeny účastníkov konania, ktorý navyše urobil nepríslušný subjekt (spoločnosť PRO
CIVITAS nie je účastníkom konania a Exekučný poriadok neumožňuje takýto návrh urobiť tomu, na koho

práva alebo povinnosti z exekučného titulu prešli), nemohol preto odvolací súd takéto procesné podanie
akceptovať. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd nepripustil zmenu účastníka na
strane oprávneného a do konania na miesto doterajšieho oprávneného C. H., a.s., so sídlom S. T. X,
XXX XX H., IČO: XX XXX XXX nepripustil vstup spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Následne odvolací súd venoval pozornosť vecnému prieskumu odvolaním napadnutého uznesenia.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 30. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr.
Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, doručený návrh na

vykonanie exekúcie oprávneného C. H., a. s., so sídlom S. T. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti
povinnému Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-A/0913/0409 zo dňa 30. 04. 2014. Následne bola
dňa 22. 04. 2015 doručená exekučnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z

exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý si uplatnil na
základe Zmluvy o úvere zo dňa 29. 06. 2009 (č.l. 3 spisu) uzavretej medzi oprávneným C. H., a.s., so
sídlom S. T. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX a povinným. Povinnému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu 4373,23 Eur s príslušenstvom. V texte úverovej zmluvy sú právnym predchodcom
oprávneného vopred predtlačené viaceré prehlásenia žiadateľa o úver - klienta (povinného) mimo iného

o tom, že právne vzťahy neupravené Zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami pre pôžičku
nabývanie,Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,Sadzobníkompoplatkov,aInformáciamiopoistení
podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z. z.; Klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený
a súhlasí s nimi (bod č. 4.4 zmluvy). V bode 4.10 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú

rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Text rozhodcovskej doložky sa nachádza v pripojených Všeobecných obchodných podmienkach, v
ktorých je v bode 10.2.2 v II. časti uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej doložketýkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaním Bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

V bode 10.2.3 je ďalej uvedené, že ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy
nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Uvedené Všeobecné obchodné podmienky nie sú verifikované podpisom povinného (č.l. 11 - 21 spisu).

Právne posúdenie daného zmluvného vzťahu a tým aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, pokiaľ
súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným
treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne aj skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky, považuje odvolací súd za vecne správne. Záver o spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu

nerozporoval ani oprávnený v podanom odvolaní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, odvolací
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že
súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po

stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo
146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie
formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť

označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa
skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania
alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného

súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie

z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
v odôvodnení uznesenia č. k. I. ÚS 456-/2011-19 z 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný
titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa

§ 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným
predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky),
či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo

vydané orgánom, ktorý má na to právomoc. V danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom
podložený postup exekučného súdu, pričom okresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka,
ktorá bola dohodnutá v obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a
povinným, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.

Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená
do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná

zmluvná podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41
ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (bod 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných
podmienok) preferuje riešenie sporu výlučne rozhodcovským súdom a spotrebiteľovi nedáva žiadnu
možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej

zmluvy.

Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných
podmienkach pre úver, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť
vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola so spotrebiteľom

dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je potrebné považovať ju za
neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných

podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku vyjadruje súhlas takso samotnou zmluvou, ako aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Pokiaľ oprávnený namietal, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam exekučného súdu a k porušeniu jeho práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30. 09. 2014, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť

považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že
platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu

vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov

právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie
je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,

nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne
poukázal na výklad danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.