Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/130/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220851
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7210220851.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: K. Ď., R..
XX.XX.XXXX, bytom Ž.A. X, Košice, zastúpený JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so sídlom
Zbrojničná 12, Košice, proti odporcovi: Slovenská republika - Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.
augusta 8-10, Bratislava, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

nad 8 % ročne zo sumy 26.687,92 Eur od 10.2.2008 do 14.3.2011 z a s t a v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e p o p r á v o p l a t n o s t i rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 30.8.2010, sa navrhovateľ proti odporcovi pôvodne
domáhal zaplatenia sumy 26.687,90 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 10.2.2008
do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočnosti v návrhu
náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci
Sociálnou poisťovňou. Navrhovateľ tvrdil, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo
dňa 4.12.2007 bol jeho zamestnávateľ - spoločnosť VSŽ Inžiniering spoločnosť s ručením obmedzeným

Košicezaviazanýzaplatiťnavrhovateľovipeňažnéodškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatneniav
sume 32.364,07 Eur (zvýšenie základného odškodnenia v rozsahu 25 násobku bodového ohodnotenia)
za poškodenie zdravia, spôsobené mu chorobou z povolania. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyzval zamestnávateľ Sociálnu poisťovňu, ako vykonávateľa úrazového poistenia, na splnenie peňažnej
povinnosti za zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa, ako navrhovateľ uviedol, plnila len čiastočne, a
tým sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Jeho následkom vznikla podľa návrhu navrhovateľovi

škoda v rozsahu Sociálnou poisťovňou neuhradenej časti súdnym rozhodnutím priznanej pohľadávky
voči zamestnávateľovi (26.687,92 Eur). Navrhovateľ listom zo dňa 28.4.2010 požiadal Sociálnu
poisťovňu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci,
avšak k uspokojeniu tohto nároku odporca nepristúpil. Za omeškanie so zaplatením uplatnenej náhrady
škody si navrhovateľ návrhom uplatnil úroky z omeškania v percentuálnej výške 8% ročne počnúc
dňom 10.2.2008 do zaplatenia, majúcim podľa návrhu predstavovať 16. deň po právoplatnosti rozsudku

Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 4.12.2007.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uplatnený nárok navrhovateľa neuznal pričom svoje
nesúhlasné stanovisko v podstatnom založil na argumentácii o len obmedzenom rozsahu, v akom mala
Sociálna poisťovňa povinnosť za zamestnávateľa navrhovateľovi plniť podľa ust. § 7 ods. 2 vyhlášky
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady

odborov č. 32/1965 Zb., v nadväznosti na ust. § 99 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do
31.7.2004 a v nadväznosti tiež na ust. § 99 posledne uvedeného zákona v znení účinnom od 1.8.2004.Odporca tvrdil, že v rozsahu limitu stanoveného ust. § 7 ods. 2 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva
a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb.,
teda čo do sumy 7.966,54 Eur (z toho 5.676,16 Eur na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.

22C/183/2004 zo dňa 4.12.2007) za zamestnávateľa z jeho poistenia zodpovednosti za škodu na zdraví,
spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, navrhovateľovi plnil a ostatnú časť náhrady
škodyvsume26.687,91Eur(32.364,07Eur-5.676,16Eur)malnavrhovateľoviplniťsámzamestnávateľ.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 07.10.2011, vzal navrhovateľ návrh v časti uplatnenej

istiny pohľadávky v sume 26.687,90 Eur späť, s odôvodnením, že Sociálna poisťovňa túto sumu
navrhovateľovi uhradila po začatí konania dňa 15.03.2011. Zároveň týmto podaním ( po doplnení
podaním, doručeným súdu dňa 1.03.2012), navrhovateľ navrhol pripustiť zmenu návrhu, spočívajúcu
v rozšírení percentuálnej sadzby uplatnených úrokov z omeškania z 8% na 8,5% ročne.

Uznesením zo dňa 14.5.2012 súd konanie v časti návrhu o zaplatenie sumy 26.687,90 Eur zastavil

a pripustil zmenu návrhu tak, že v ďalšom priebehu konania sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal
zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 26.687,92 Eur od 10.2.2008 do 15.3.2011.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 5.8.2014, po doplnení prednesom na pojednávaní dňa
18.9.2015, vzal navrhovateľ čiastočne späť návrh čo do zaplatenia úrokov z omeškania vo výške nad
8% ročne zo sumy 26.687,92 Eur od 10.2.2008 do 14.3.2011. V späťvzatej časti súd konanie za súhlasu

odporcu zastavil postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.; sporným predmetom konania tak ostali len
uplatnené úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 26.687,92 Eur od 10.2.2008 do 14.3.2011. Na
tomto mieste súd poznamenáva, že uplatnené úroky z omeškania predstavovali príslušenstvo pôvodne
uplatnenej náhrady škody spôsobenej podľa tvrdenia navrhovateľa nesprávnym úradným postupom
Sociálnej poisťovne, pričom ich skutkovým základom bolo navrhovateľom tvrdené omeškanie odporcu

so zaplatením uplatnenej náhrady škody. Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania (od pojednávania
dňa 18.9.2014) zmenil skutkový základ uplatneného nároku i nárok samotný tak, že namiesto úrokov
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 26.687,92 Eur od 10.2.2008 do 14.3.2011 za omeškanie
s plnením náhrady škody sa mienil domáhať náhrady škody spôsobenej mu oneskorenou úhradou
sumy 26.687,92 Eur Sociálnou poisťovňou práve vo výške uplatnených úrokov z omeškania, súd

uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch účastníkov na pojednávaní dňa 5.3.2015, túto zmenu
návrhu nepripustil.

Odporca uplatnený nárok navrhovateľa, smerujúci k zaplateniu úrokov z omeškania v konaní
neuznal. Na svoju obranu v podstatnom namietal aby navrhovateľovi vznikla škoda ako vôbec

základného predpokladu pre vznik nároku na úroky z omeškania. Akcentoval skutočnosť existencie
zodpovednostného vzťahu zo zistenej choroby z povolania medzi navrhovateľom a zamestnávateľom
a poistného vzťahu z poistenia zodpovednosti medzi Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom, z čoho
vyvodzoval, že medzi navrhovateľom a Sociálnou poisťovňou priamo žiaden právny vzťah nevznikol, čo
podľa jeho názoru vylučovalo vznik nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 4.12.2007 (čl. 6) bol podľa
zistenia súdu zamestnávateľ navrhovateľa - spoločnosť VSŽ Inžiniering, a.s. v likvidácii (v tom čase
s obchodným menom VSŽ Inžiniering spoločnosť s ručením obmedzeným Košice) zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi peňažné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia

zdravia, spôsobené mu chorobou z povolania, v sume 32.364,07 Eur, predstavujúce podľa odôvodnenia
tohto rozhodnutia zvýšenie základného odškodnenia v rozsahu 25 násobku bodového ohodnotenia
(650 bodov x 60,- Sk x 25). V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia v základnom rozsahu bodového ohodnotenia, v peňažnom
vyjadrení v sume 2.290,38 Eur Sociálna poisťovňa navrhovateľovi už skôr plnila (sumu 1.991,64 Eur dňa

3.12.2001 a sumu 298,75 Eur dňa 23.8.2004). Zrejmou v konaní bola tiež skutočnosť že spoločnosť
VSŽ Inžiniering, a.s. v likvidácii, peňažnú povinnosť, uloženú rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
22C/183/2004 zo dňa 4.12.2007 voči navrhovateľovi ani len čiastočne nesplnila, pričom z listu zo dňa
31.1.2008 (čl. 31) mal súd v tejto súvislosti za preukázané, že o uspokojenie tejto súdom priznanej
pohľadávky navrhovateľa, požiadala táto spoločnosť Sociálnu poisťovňu. Listom zo dňa 5.2.2008 (čl.

33), podľa zistenia súdu, Sociálna poisťovňa oznámila spoločnosti VSŽ Inžiniering, a.s. v likvidácii, že
navrhovateľovi zaplatí na základe Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa
4.12.2007 len peňažný rozdiel medzi limitom odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 2 vyhlášky ministerstiev
zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č.32/1965 Zb. (240.000,- Sk) a už vyplateným odškodnením (69.000,- Sk) v sume 5.676,16 Eur (171.000,-
Sk), pričom v ostatnom rozsahu, podľa v tomto liste vyjadreného názoru, mal navrhovateľovi plniť
zamestnávateľ. Z oznámenia o platbe zo dňa 8.2.2008 (čl. 37) mal súd v tejto súvislosti za preukázané,

že na úhradu peňažnej pohľadávky, priznanej navrhovateľovi Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
22C/183/2004 zo dňa 4.12.2007, Sociálna poisťovňa poukázala navrhovateľovi dňa 8.2.2008 sumu
5.676,16 Eur. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/53/2008 zo dňa 12.2.2009 (čl. 44) súd
zistil, že v tomto konaní sa navrhovateľ mimo iného domáhal tiež uloženia povinnosti Sociálnej poisťovni
rozhodnúť o jeho nároku na výplatu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v dávkovom

konaní ako aj, že konanie v tejto časti bolo súdom zastavené z dôvodu, že navrhovateľ si u Sociálnej
poisťovnetakýtonárokneuplatnilpísomnoužiadosťou.Odvolanienavrhovateľaprotitomutorozhodnutiu
bolo, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/21/2009 zo dňa
31.7.2009 (čl. 47), ako oneskorene podané, odmietnuté. Listom zo dňa 6.5. 2010 (čl. 12) navrhovateľ
požiadal Sociálnu poisťovňu o zaplatenie peňažnej sumy 26.687,90 Eur, podľa rozsudku Okresného
súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 4.12.2007. Listom zo dňa 28.4.2010 (čl. 14) navrhovateľ

podľa zistenia súdu požiadal Sociálnu poisťovňu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej mu pri výkone verejnej moci v sume 26.687,90 Eur, predstavujúcej podľa obsahu žiadosti
o prerokovanie peňažný rozdiel medzi súdom priznaným a Sociálnou poisťovňou poskytnutým plnením
(975.000,-Sk-171.000,-Sk,resp.32.364,07Eur-5.676,16Eur).Sociálnapoisťovňavpriebehukonania
dňa 15.3.2011 uhradila navrhovateľovi sumu 26.687,92 Eur, k čomu došlo, ako vyplýva z obsahu

písomného podania doručeného súdu dňa 21.4.2011, v nadväznosti na „zásadnú zmenu jej právneho
názoru“.

Podľa ust. § 488 a ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 3 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
verejnoprávnainštitúcia,záujmovásamosprávaaleboprávnickáosoba,ktorejzákonzverilrozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda
bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

Podľa ust. § 120 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
(2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

Podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.

Podľa ust. § 17 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa ust. § 25 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa
právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom. (4) Spory vzniknuté z právnych vzťahov
upravených týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní,jevomeškaní.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 205d ods. 1 veta prvá a ods. 6 zák. č. 65/1965 Zb., zamestnávatelia zamestnávajúci aspoň
jedného zamestnanca sú pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe
z povolania poistené (ďalej len "zákonné poistenie") v úrazovej poisťovni (ďalej len "poisťovňa"). (6)
Bližšie podmienky a sadzby poistného ustanoví vyhláškou Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 1 a ust. § 2 vyhl. MF SR č. 280/1993 Z. z., zákonné poistenie zamestnávateľa pre
prípad jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania (ďalej len "zákonné
poistenie") vzniká dňom vzniku prvého zamestnania u zamestnávateľa a trvá do zániku zamestnávateľa.
(2) Zákonným poistením sú zamestnávatelia 2) (ďalej len "poistený") poistení v poisťovni určenej
osobitným predpisom. §2(1) Poistený má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške

podľa osobitných predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
spôsobenej a) pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania poistenia, b) chorobou z povolania,
ktorá bola prvýkrát preukázaná počas poistenia. (2) Poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisteného
nahradiť škodu. Ak o náhrade škody rozhoduje oprávnený orgán, platí, že poistná udalosť nastala až
dňom, keď rozhodnutie, podľa ktorého má poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ust. § 51e ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z., výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo
Slovenskej poisťovne, a.s., na Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002.

Podľa ust. § 44a zák. č. 274/1994 Z. z., poistenie zodpovednosti za škodu vzniká dňom nástupu

do zamestnania prvého zamestnanca a trvá do skončenia zamestnania posledného zamestnanca
zamestnávateľa. (2) Zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň
hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému
došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu, a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz
preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu. (3) Poistná udalosť je poškodenie zdravia alebo

smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. (4) Ak o náhrade
škodyrozhodujepríslušnýsúd,platí,žepoistnáudalosťnastalaažvdeň,keďrozhodnutie,podľaktorého
má Sociálna poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ust. § 2 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je (tiež)

úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného
úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania,

Podľa ust. § 13 ods. 3 písm. h) zák. č. 461/2003 Z. z., z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to (tiež) náhrada za bolesť a náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Podľa ust. § 83 zák. č. 461/2003 Z. z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa ust. § 99 zák. č. 461/2003 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov, poškodený má nárok na
náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.Podľa ust. § 99 zák. č. 461/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.7.2004, poškodený má nárok na náhradu
za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. (2) Suma
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže v úhrne byť vyššia ako

suma podľa osobitného predpisu. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

Podľa ust. § 109 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nárok na nemocenskú dávku,
dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej
len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon

neustanovuje inak. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o
priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa ust. § 172 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., predmetom dávkového konania je rozhodovanie o
dávkach.

Podľa ust. § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje
inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu
dávky.

Podľa ust. § 210 zák. č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie
vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ( pozn. súdu medzi inými tiež i o úrazových dávkach) a v
§ 179 ods. 1 písm. a) a b). 2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach
uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno
túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

Podľa ust. § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 2012 ods. 3 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje
doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia (tiež) o nepriznaní dávky,
odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky.

Podľa ust. § 220 zák. č. 461/2003 Z. z., súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach
uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo
ústredie, a právoplatné rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach.

Podľa ust. § 251 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu
z povolania podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu

z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu
jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu
(ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom
2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy

dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory
v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnejnáhradealebopodporevnezamestnanostiužboloprávoplatnerozhodnuté,sarozhodnepodľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil návrh
na začatie konania navrhovateľa (čo do uplatnených úrokov z omeškania v rozsahu nedotknutom
čiastočným späťvzatím) za nedôvodný v celom rozsahu. Vo svojom závere o nedôvodnosti tejto

časti uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel z toho, že navrhovateľom uplatnený nárok zo
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je potrebné posudzovať
podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z., keďže i keď k zisteniu choroby z povolania u navrhovateľa
došlo ešte v roku 2001, k nesprávnemu úradnému postupu Sociálnej poisťovne malo dôjsť, podľa
opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Vo všeobecnosti

predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
ustanovení tohto zákona, je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý zákon výslovne
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy
v konaní alebo i iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb, ďalej vznik škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa

na veci, majetku alebo na zdraví, a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (§ 9
ods. 1). Nakoľko rozhodnutie súdu o povinnosti zamestnávateľa odškodniť navrhovateľa za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania vo zvýšenom rozsahu 25 násobku
základného bodového ohodnotenia je vo svojej podstate rozhodnutím konštitutívnym, k vzniku
tohto nároku (voči zamestnávateľovi), z časového hľadiska zodpovedajúcemu okamihu právoplatnosti

rozhodnutia (24.12008), došlo už za účinnosti zák. č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na okamih vzniku
tohto nároku, Sociálna poisťovňa o ňom mala podľa názoru súdu rozhodnúť na základe žiadosti
navrhovateľa v dávkovom konaní podľa predpisov účinných od 1.1.2004. Za návrh v tomto zmysle
možno podľa posúdenia súdu považovať až výzvu navrhovateľa zo dňa 6.5.2010, keďže skoršie
podanie žiadosti o priznanie, respektíve vyplatenie dávky v konaní nebolo zistené. Tento skutkový

záver korešponduje s dôvodom, pre ktorý Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6S/53/2008
zo dňa 12.2.2009 zastavil navrhovateľom iniciované konanie proti nečinnosti Sociálnej poisťovne. Na
základe tohto návrhu navrhovateľa mala podľa posúdenia súdu príslušná organizačná zložka Sociálnej
poisťovne predovšetkým o úrazovej dávke rozhodnúť, či už pozitívne (vyhovujúcim výrokom) negatívne
(nepriznaním dávky) alebo čiastočne oboma spôsobmi. Na tomto mieste súd poznamenáva, že sama

Sociálna poisťovňa, ako výslovne uviedla, v priebehu konania prehodnotila svoj pôvodný názor o len
obmedzenom rozsahu jej povinnosti plniť za zamestnávateľa a praktickým výrazom toho nakoniec
bolo i to, že navrhovateľovi dobrovoľne zaplatila náhradu škody v celom, súdnym rozhodnutím proti
zamestnávateľovi priznanom rozsahu. Z pohľadu tejto skutočnosti a pri zohľadnení tiež, dá sa povedať,
už ustálenej súdnej praxe v tejto otázke ( por. napr. tiež rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/124/2009 zo

dňa 28.9.2010 a sp. zn. 7Sžso/56/2008 zo dňa 19.11.2008), možno konštatovať nesprávnosť tohto
právnehonázoruSociálnejpoisťovne.Zuvedenéhomožnoďalejvyvodiť,žeoúrazovejdávkenazáklade
žiadosti navrhovateľa mala Sociálna poisťovňa v zákonom určenej lehote rozhodnúť, a to vyhovujúcim
výrokom v rozsahu povinnosti zo zodpovednosti za škodu spôsobenú chorobou z povolania, uloženej
zamestnávateľovi súdnym rozhodnutím a v tomto rozsahu mala Sociálna poisťovňa navrhovateľovi i

plniť. Pokiaľ tak neurobila, teda o úrazovej dávke na základe návrhu navrhovateľa nerozhodla (ani v
zákonom stanovenej lehote a ani neskôr) a nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v
rozsahusúdnymrozhodnutímjudikovanejpovinnostizazamestnávateľaneplnila,svojounečinnosťousa
dopustila nesprávneho úradného postupu. Otáznym sa teda ďalej nevyhnutne stalo, či navrhovateľovi
následkom tohto nesprávneho úradného postupu vznikla nejaká škoda. Podľa názoru súdu k tomu v

danom prípade nedošlo. Teoretickým východiskom úvah súdu v tomto smere bolo striktné rozlišovanie
medzi právnou povinnosťou plniť ako takou a zodpovednosťou za následky riadneho neplnenia takejto
povinnosti. Obdobne, pokiaľ dlžník neplní svoj záväzok veriteľovi po splatnosti, porušuje tým svoju
právnu povinnosť a do majetku veriteľa sa nepochybne nedostáva to, čo tam podľa práva patrí. To ale
samo o sebe nepredstavuje škodu. Škoda totiž vzniká až vtedy, keď sa do majetku veriteľa nedostane

niečo iné ako len samotné plnenie alebo z jeho majetku niečo v dôsledku neplnenia záväzku ujde. Ani
v prípade ak by k plneniu nedošlo vôbec totiž škoda bez ďalšieho veriteľovi nevznikne a nárok zostáva
zachovaný vo svojej pôvodnej podstate (nestáva sa škodou). Aby teda k škode došlo, musí popri len
neplnení právnej povinnosti nastať stav, kedy sa v príčinnej súvislosti s tým do majetku niečo nedostane
alebo naopak z neho niečo ubudne. Premietnuté na daný prípad, je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ aj

Sociálna poisťovňa dodatočne v priebehu konania navrhovateľovi plnila, plnila nie uplatnenú náhradu
škody, spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale škodu na zdraví, priznanú navrhovateľovi voči
zamestnávateľovi právoplatným rozhodnutím súdu. Je potrebné mať tiež na zreteli, že zákon upravuje
mechanizmus ochrany osôb pred nečinnosťou orgánov verejnej moci. I v danom prípade sa mal podľanázoru súdu navrhovateľ (až) po podaní riadnej žiadosti o priznanie a vyplatenie úrazovej dávky (ako
to naznačil Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení sp. zn. 6S/53/2008 zo dňa 12.2.2009),
domáhať, pokiaľ k vydaniu rozhodnutia o dávke nedošlo, postupom podľa ust. § 250t O.s.p. uloženia

tejto povinnosti Sociálnej poisťovni súdom. Následne mal využiť všetky prostriedky nápravy, pokiaľ
by s vydaným rozhodnutím nebol spokojný, včítane preskúmania rozhodnutí v správnom súdnictve.
Namiesto toho uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý vo svojej podstate (sčasti zavinením oboch strán)
fakticky suploval pod rúškom náhrady škody dávkové konanie pred Sociálnou poisťovňou. Bolo teda
na navrhovateľovi, aby v konaní tvrdil a preukázal, že v dôsledku nečinnosti Sociálnej poisťovne,

spočívajúcej v nevydaní rozhodnutia v dávkovom konaní a v úplnom odškodnení navrhovateľa až s
odstupom 10 mesiacov od uplatnenia nároku (podania žiadosti) mu vznikla skutočná škoda (teda nie len
nevyplatená dávka), a teda že v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním sa do jeho majetku
niečo nedostalo alebo z neho ušlo. Navrhovateľ však v konaní takúto škodu netvrdil a súd ju ani z
vykonaných dôkazov nezistil. Preto súd uzavrel, že škoda následkom nesprávneho úradného postupu
Sociálnej poisťovne, navrhovateľovi nevznikla a s jej zaplatením sa preto odporca nemohol dostať do

omeškania. Riadiac sa týmito úvahami súd návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania,
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle
ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho

počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 5. marca 2015