Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206487
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206487.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advocate s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnej X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX
16963/15, o vymoženie 13,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 4Er/221/2015-14 zo dňa 30. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ako exekučný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“,

event. „exekučný súd“) uznesením zo dňa 30. 09. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
súdny exekútor predložil na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13380/14 zo dňa 12. 11. 2014

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. so
sídlom v Bratislave. Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09. 01. 2013
Zmluvuoúvere,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúajVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru.Zmluvný
vzťah založený medzi oprávneným a povinnou zmluvou o úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský
a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných
zmluvných podmienok. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad
respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola medzi
účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná. Ustanovenia zmluvy sú vo formulárovej podobe, vyhotovenej
na predtlači s okienkami na dopísanie údajov spotrebiteľa, teda zjavne neboli dohodnuté individuálne
pre konkrétneho spotrebiteľa, ale hromadne pre viacero spotrebiteľov naraz. Nakoľko bol obsah

rozhodcovskej zmluvy dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si bol
spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Exekučný súd poukázal i na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej
bdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu,čotakistooslabujejehopozíciu.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré praktickyrovnocennú možnosť výberu spôsobu riešenia sporu poskytuje spotrebiteľovi, ale len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy

aj spotrebiteľom je podľa názoru exekučného súdu skôr teoretické až nepravdepodobné. Vo svetle
neprijateľnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner nanúti podrobenie
sa právomoci rozhodcovského súdu. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola v predmetnej veci
založená na absolútne neplatnom právnom úkone - neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, exekučný súd
potom po preskúmaní tohto exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul vydaný orgánom,

ktorý na to nebol príslušný, exekúciu nemožno vykonať, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

2.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodaloprávnenývzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Uplatnil
odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) a podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa

nesprávne. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorý
mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
súd aplikoval aj § 45 ZoRK, a tým na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny
predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu

exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
rozhodcovského rozsudku. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK

dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZoRK.
Ďalej oprávnený poukázal, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci. Oprávnený s povinným
uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK na samostatnej listine. V niektorých prípadoch
je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre

zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. rozhodnúť
spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so ZoRK ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. V danej

veci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) O.s.p. (v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spor s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní), poukazuje oprávnený na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je

cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Na základe uvedených odvolacích námietok oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

5. Odvolanie oprávneného bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 08. 12. 2015, teda ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie
prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia
CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP v zmysle ktorého ostávajú právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385

ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že dňa 05. 03. 2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, spísaný do zápisnice návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie exekúcie proti povinnej X. U., nar. XX. XX. XXXX,

bytom S. XXXX/XX, XXX XX C., a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v
Bratislave, sp. zn. 13380/14 zo dňa 12. 11. 2014. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd
vyhovel návrhu oprávneného, ktorý si uplatnil na základe Zmluvy o úvere zo dňa 09. 01. 2013 uzavretej
medzi oprávneným a povinnou a žalovanej (povinnej) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému)
sumu vo výške 13 Eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 05. 05. 2015.

8. Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho
práva týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa, pričom vyhodnocoval základný zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinnou ako aj exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom z hľadiska uvedených
predpisov. Vyhodnotenie základného zmluvného vzťahu (z ktorého nárok je uplatňovaný v tomto

exekučnom konaní) ako vzťahu spotrebiteľského a následnú tomu zodpovedajúcu aplikáciu ochrany
spotrebiteľa oprávnený v odvolaní nenamietal a nijako nespochybňoval. Oprávnený exekučnému súdu
vytýkal, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a neúplne zistil skutkový stav veci.

9. Z množstva argumentov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd

za podstatné tie, ktoré sa týkajú vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako
vzťahu spotrebiteľského a následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy, ktorou
bola založená právomoc rozhodcovského súdu.

10. Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci exekučným

súdom a poukazovanie na to, že exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, táto nie
je dôvodná, pretože prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí na oprávneným uvádzané ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní neodkazoval, a teda podľa nich pri svojom rozhodovaní nepostupoval.

11. Pokiaľ odvolateľ namietal prekročenie rámca preskumávacej činnosti zverenej exekučnému súdu

Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,
ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným

v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo
146/2011zodňa13.10.2011,sp.zn.3Cdo122/2011zodňa09.02.2012).Čiideorozhodnutieformálne
vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z
aspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,zrozumiteľnosťapresnosťoznačeniasubjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna

vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

12. Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť
exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý v odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd
je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu užzačatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 01. 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

13. Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

14. Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka
nie je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou (doložkou)

obsiahnutou v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom vyhodnotil. Oprávnený
nesprávne uviedol, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (doložka). Odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne
založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z §

3 zákona ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská
zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je
právomoc rozhodcovského súdu preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva zo

dňa 09. 01. 2013 (č.l. 5 spisu), uzavretou medzi oprávneným a povinnou. Exekučný súd má v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej
argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (prípadne
doložka) bola medzi oprávneným a povinnou vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto

súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinnou ide, ako už bolo uvedené,
o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp
„vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

15. V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú
zmluvu skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. OZ vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj
ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o
právomocirozhodcovskéhosúdunetvorilasúčasťzmluvyoúverealebosúčasťVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinnej
pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen

zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V
predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého
bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná

mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho,
aby toto jej rozhodnutie malo vplyv na uzavretie resp. neuzavretie Zmluvy o úvere. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvynevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 13) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy s dlžníkom dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím sporu rozhodcovským súdom“).
Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov,
nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil
výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po tomto výbere sa už povinná musela podrobiť
rozhodcovskému konaniu.

16. S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).