Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202387
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8415202387.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevexekučnejvecioprávnenéhoRapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomKošice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému I. I., bytom N. č. XX, o vymoženie sumy 210,35 EUR
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/150/2015-21 zo
dňa 10. júna 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Petra Molnára, Exekútorský úrad Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX

1738/15. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/553/2012 zo dňa 19.1.2012. Právny
vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4048600403 zo dňa
29.4.2008. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku § 52 a nasl.,
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušné ustanovenia smernice Rady
č. 93/13/EHS, stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné

Györfi, bod 40, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Cdo/1/2015, rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010 a 4CoE/42/2010, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a ostatnú zmluvnú dokumentáciu medzi oprávneným
a povinným, pričom uzavrel, že uzatvorená poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi
dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 OZ, pričom jej obsah bol pre spotrebiteľa vopred daný.
Súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, časť XV. je rozhodcovská doložka, ktorá výlučným

spôsobom upravuje povinnosť povinného, poisteného, riešiť prípadné spory vyplývajúce z uzavretého
zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní. Túto rozhodcovskú doložku je možné vyhodnotiť ako
nekalú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje vážnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného, pričom vzhľadom na okolnosti jej uzavretia absentuje individuálne
vyjednanie konkrétneho obsahu zmluvných podmienok povinným. Rozhodcovská doložka vyhotovená
ako ustanovenie formulárovej poistnej zmluvy síce umožňuje spotrebiteľovi oboznámiť sa s jej obsahom,

avšak ten nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, t.j. nemožno ju považovať za individuálne
vyjednanú. Súd preto konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 5 OZ. Neplatná
rozhodcovská doložka má tak za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo má za
následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, čím je daný jeho
rozpor so zákonom. Exekučný poriadok dáva exekučnému súdu oprávnenie na takýto postup, ak je ako
exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci. Exekučný súd preto

predloženú žiadosť o udelenie poverenia zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti všetkým jeho výrokom.
Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený poukázal
na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, čo je v
rozpore so zákonom aj s Ústavou SR, keďže vyšší súdny úradník nemá zo zákona dané oprávnenie
vykonávať vo veci dokazovanie, čím došlo k porušeniu práva oprávneného na konanie pred zákonným
sudcom. Uviedol, že konštatovania a závery exekučného súdu vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti a

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu
a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, keďže súd v rozhodnutí nevysporiadal riadne s ním
uvedenými tvrdeniami a tie primerane právne nezdôvodnil. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská
doložka nie je v rozpore so zákonom, nie je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o individuálne, platne
dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky vzhľadom na tzv. Ďalšie zmluvné dojednania v poistnej zmluve zo dňa 29.4.2008, kedy povinný

podpísal súhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá stanovila povinnosť poistníka, povinného podrobiť sa
v prípade sporu z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti rozhodcovskému konaniu podľa XV. časti
týchto všeobecných poistných podmienok. Súd nedokázal, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá
individuálne po primeranom oboznámení a informovaní o jej obsahu a dôsledkoch, a ani nezdôvodnil,
na akom základe takáto rozhodcovská doložka zakladá hrubý nepomer v právach zmluvných strán

a akým spôsobom má dochádzať k zásahu do práv povinného v rozhodcovskom konaní. Oprávnený
uviedol, že vydaním rozhodnutia bez nariadeného pojednávania mu bol upretý prístup k spravodlivosti.
Vyslovením neplatnosti exekučného titulu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky bez vyjadrenia
oboch strán a prípadne tretích osôb ako svedkov k právne významným skutočnostiam došlo k
porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva oprávneného konať pred súdom. Oprávnený

nemal možnosť využiť príslušné procesné oprávnenia a vyjadriť sa k súdom vykonávaným dôkazom.
Nenariadenie pojednávania v exekučnom konaní podľa platnej právnej úpravy nemá zákonnú oporu,
keďže aj exekučný súd je povinný rozhodovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov konania a súd je povinný rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu. V konkrétnom prípade mal exekučný súd nariadiť pojednávanie z dôvodu, že

posudzoval okolnosti uzavretia a prijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže k spoľahlivým skutkovým
zisteniam vo veci nie je možné dospieť len na základe listinných dôkazov. Navyše, exekučný súd svojím
postupom prekročil zákonom stanovené oprávnenia a právomoci, keď skúmal predložený rozhodcovský
rozsudok v realizovanom rozsahu. Vo vzťahu k platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky oprávnený
uviedol, že tá bola bezpochyby individuálne vyjednaná, povinný s ňou podpisom zmluvy preukázateľne

vyslovil súhlas a je tak platným zmluvným dojednaním. Exekučný súd tak vydal nezákonné rozhodnutie
na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, keď vyslovil
neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej posúdenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212

O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá medzi
oprávneným v pozícií dodávateľa a povinným v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou, teda že

medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti konať pred
súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania
a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza, že exekučný

súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný
dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad
týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v § 122 až § 124 O.s.p., keďže zákon umožňuje posudzovať rozhodujúce
skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Dokazovanie v tomto štádiu
exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu účelu exekúcie, o
ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Pri existenciirozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či
rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v

tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý mal za
následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Odvolací súd tak má za to, že v tejto časti odvolania oprávneného ide o námietku neopodstatnenú,
pretože namietaným postupom súdu prvého stupňa nebola znemožnená realizácia jeho procesných
oprávnení.

Nedôvodná je aj odvolacia námietka spochybňujúce zákonnosť rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu súdnemu
úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník
je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na výkon exekúcie, t.j. koná podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných príslušných

listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie pre potreby náležitého rozhodnutia vo vzťahu k
otázke možnosti vydania poverenia, altern. zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu

resp. pri posudzovaní rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v
rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade
postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli
porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje
právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými

zisteniami a právnym záverom exekučného súdu, ku ktorým súd dospel z predložených listinných
dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať
za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného
súdu, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávneným umožňovali prijať takýto
záver. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka

bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo,
že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie v podobe predtlačeného
formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného
formulára poistných podmienok) aj ďalšie zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o

tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou
doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnémubez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že zmluvná
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom

majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne

delegujú takúto právomoc. Častokrát je rozhodcovská zmluva koncipovaná len v podobe rozhodcovskej
doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami typovej zmluvy. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená
súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový
kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka

na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnejzmluvyatedazovzťahufaktickynerovnovážneho,súplnenamiesteobavy,žeslabšiastrana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať.

Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predkladaná spotrebiteľovi,
je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený
sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup
predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho
súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v XV.
časti všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných dojednaní

k poistnej zmluve č. 01/2007 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom,
ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným

právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre
nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného
konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j.
definovanie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/553/2012 zo dňa 19.1.2012
ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú

dotknuté.

Z uvedených je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého stupňa
postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-

III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho
vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.