Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220851
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210220851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu K. Ď., R.. XX.XX.XXXX, bytom v
Košiciach, Ž. X, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Zbrojničná
12, proti žalovanej Slovenskej republike - Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta
8-10, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 05.03.2015 č.k. 28C/130/2010-265 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
konanie o návrhu na začatie konania žalobcu, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nad
8 % ročne zo sumy 26.687,92 eur od 10.02.2008 do 14.03.2011 zastavil. V prevyšujúcom rozsahu
žalobu na začatie konania žalobcu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Predmetom konania podľa pôvodnej žaloby bol uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenia

sumy 26.687,90 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.02.2008 do zaplatenia.
Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočnosti v žalobe náhradu škody
spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci Sociálnou poisťovňou.
Žalobca tvrdil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 04.12.2007
bol jeho zamestnávateľ - spoločnosť VSŽ Inžiniering spoločnosť s ručením obmedzeným Košice
zaviazaný zaplatiť žalobcovi peňažné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
32.364,07 Eur (zvýšenie základného odškodnenia v rozsahu 25 násobku bodového ohodnotenia)

za poškodenie zdravia, spôsobené mu chorobou z povolania. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyzval zamestnávateľ Sociálnu poisťovňu, ako vykonávateľa úrazového poistenia, na splnenie peňažnej
povinnosti za zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa, ako žalobca uviedol, plnila len čiastočne, a tým
sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Jeho následkom vznikla podľa žaloby žalobcovi škoda
v rozsahu Sociálnou poisťovňou neuhradenej časti súdnym rozhodnutím priznanej pohľadávky voči
zamestnávateľovi (26.687,92 eur). Žalobca listom zo dňa 28.04.2010 požiadal Sociálnu poisťovňu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci, avšak

k uspokojeniu tohto nároku žalovaná nepristúpila. Za omeškanie so zaplatením uplatnenej náhrady
škody si žalobca žalobou uplatnil úroky z omeškania v percentuálnej výške 8 % ročne počnúc dňom
10.02.2008 do zaplatenia, majúcim podľa žaloby predstavovať 16. deň po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 04.12.2007. Písomným podaním, doručenýmsúdu dňa 07.10.2011, vzal žalobca žalobu v časti uplatnenej istiny pohľadávky v sume 26.687,90
eur späť, s odôvodnením, že Sociálna poisťovňa túto sumu žalobcovi uhradila po začatí konania dňa
15.03.2011. Zároveň týmto podaním (po doplnení podaním, doručeným súdu dňa 01.03.2012), žalobca

navrhol pripustiť zmenu žaloby, spočívajúcu v rozšírení percentuálnej sadzby uplatnených úrokov z
omeškania z 8% na 8,5% ročne. Uznesením zo dňa 14.05.2012 súd konanie v časti žaloby o zaplatenie
sumy 26.687,90 eur zastavil a pripustil zmenu žaloby tak, že v ďalšom priebehu konania sa žalobca
proti žalovanej domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 26.687,92 eur
od 10.02.2008 do 15.03.2011. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 05.08.2014, po doplnení

prednesom na pojednávaní dňa 18.09.2015, vzal žalobca čiastočne späť žalobu čo do zaplatenia úrokov
z omeškania vo výške nad 8 % ročne zo sumy 26.687,92 eur od 10.02.2008 do 14.03.2011. V späťvzatej
časti súd konanie za súhlasu žalovanej zastavil postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.; sporným
predmetom konania tak ostali len uplatnené úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26.687,92
eur od 10.02.2008 do 14.03.2011. Uplatnené úroky z omeškania predstavovali príslušenstvo pôvodne
uplatnenej náhrady škody spôsobenej podľa tvrdenia žalobcu nesprávnym úradným postupom Sociálnej

poisťovne, pričom ich skutkovým základom bolo žalobcom tvrdené omeškanie žalovanej so zaplatením
uplatnenej náhrady škody. Pokiaľ žalobca v priebehu konania zmenil skutkový základ uplatneného
nároku i nárok samotný tak, že namiesto úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26.687,92
eur od 10.02.2008 do 14.03.2011 za omeškanie s plnením náhrady škody sa mienil domáhať náhrady
škody spôsobenej mu oneskorenou úhradou sumy 26.687,92 eur Sociálnou poisťovňou práve vo výške

uplatnených úrokov z omeškania, súd uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch účastníkov na
pojednávaní dňa 05.03.2015, túto zmenu žaloby nepripustil.

3. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 04.12.2007 (č.l. 6) bol podľa
zistenia súdu zamestnávateľ žalobcu - spoločnosť VSŽ Inžiniering, a.s. v likvidácii (v tom čase s

obchodným menom VSŽ Inžiniering spoločnosť s ručením obmedzeným Košice) zaviazaný zaplatiť
žalobcovi peňažné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia zdravia,
spôsobené mu chorobou z povolania, v sume 32.364,07 eur, predstavujúce podľa odôvodnenia tohto
rozhodnutia zvýšenie základného odškodnenia v rozsahu 25 násobku bodového ohodnotenia (650
bodov x 60,- Sk x 25). V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že odškodnenie za

sťaženiespoločenskéhouplatneniavzákladnomrozsahubodovéhoohodnotenia,vpeňažnomvyjadrení
v sume 2.290,38 eur Sociálna poisťovňa žalobcovi už skôr plnila (sumu 1.991,64 eur dňa 03.12.2001
a sumu 298,75 eur dňa 23.08.2004). Zrejmou v konaní bola tiež skutočnosť že spoločnosť VSŽ
Inžiniering, a.s. v likvidácii, peňažnú povinnosť, uloženú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.
zn. 22C/183/2004 zo dňa 04.12.2007 voči žalobcovi ani len čiastočne nesplnila, pričom z listu zo dňa

31.01.2008 (č.l. 31) mal súd v tejto súvislosti za preukázané, že o uspokojenie tejto súdom priznanej
pohľadávky žalobcu, požiadala táto spoločnosť Sociálnu poisťovňu. Listom zo dňa 05.02.2008 (č.l.
33), podľa zistenia súdu, Sociálna poisťovňa oznámila spoločnosti VSŽ Inžiniering, a.s. v likvidácii,
že žalobcovi zaplatí na základe Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa
04.12.2007 len peňažný rozdiel medzi limitom odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

zdravotníctva a Ministerstva spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady
odborov č. 32/1965 Zb. (240.000,- Sk) a už vyplateným odškodnením (69.000,- Sk) v sume 5.676,16
eur (171.000,- Sk), pričom v ostatnom rozsahu, podľa v tomto liste vyjadreného názoru, mal žalobcovi
plniť zamestnávateľ. Z oznámenia o platbe zo dňa 08.02.2008 (č.l. 37) mal súd v tejto súvislosti za
preukázané, že na úhradu peňažnej pohľadávky, priznanej žalobcovi rozsudkom tunajšieho súdu sp.

zn. 22C/183/2004 zo dňa 04.12.2007, Sociálna poisťovňa poukázala žalobcovi dňa 08.02.2008 sumu
5.676,16 eur. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/53/2008 zo dňa 12.02.2009 (č.l. 44)
súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca okrem iného domáhal tiež uloženia povinnosti Sociálnej poisťovni
rozhodnúť o jeho nároku na výplatu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v dávkovom
konaní ako aj, že konanie v tejto časti bolo súdom zastavené z dôvodu, že žalobca si u Sociálnej

poisťovne takýto nárok neuplatnil písomnou žiadosťou. Odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
bolo, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/21/2009 zo dňa
31.07.2009 (č.l. 47), ako oneskorene podané, odmietnuté. Listom zo dňa 06.05.2010 (č.l. 12) žalobca
požiadal Sociálnu poisťovňu o zaplatenie peňažnej sumy 26.687,90 eur, podľa rozsudku Okresného
súdu Košice II sp. zn. 22C/183/2004 zo dňa 04.12.2007. Listom zo dňa 28.04.2010 (č.l. 14) žalobca

podľa zistenia súdu požiadal Sociálnu poisťovňu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej mu pri výkone verejnej moci v sume 26.687,90 eur, predstavujúcej podľa obsahu žiadosti
o prerokovanie peňažný rozdiel medzi súdom priznaným a Sociálnou poisťovňou poskytnutým plnením
(975.000,- Sk - 171.000,- Sk, resp. 32.364,07 eur - 5.676,16 eur). Sociálna poisťovňa v priebehu konaniadňa 15.03.2011 uhradila žalobcovi sumu 26.687,92 eur, k čomu došlo, ako vyplýva z obsahu písomného
podania doručeného súdu dňa 21.04.2011, v nadväznosti na „zásadnú zmenu jej právneho názoru“.

4. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci podľa § 488 a § 489
Občianskeho zákonníka, § 3, § 4 ods. 1, § 9. § 17 ods. 1, 2 a § 25 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., §
2 písm. c), § 13 ods. 3 písm. h), § 17 ods. 1, § 83, § 99, § 109 ods. 1, veta prvá a ods. 2, § 120 ods. 1 a
2, § 172 ods. 4, § 184 ods. 1, § 209 ods. 1, § 210, § 220, § 251 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., § 51e ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka posúdil súd prvej

inštancie žalobu žalobcu čo do uplatnených úrokov z omeškania v rozsahu nedotknutom čiastočným
späťvzatím za nedôvodný v celom rozsahu. Žalobcom uplatnený nárok zo zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom súd posudzoval podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z., aj keď k zisteniu choroby z povolania u žalobcu došlo ešte v roku 2001, lebo k nesprávnemu
úradnému postupu Sociálnej poisťovne malo dôjsť podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe až
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

5. Rozhodnutie súdu o povinnosti zamestnávateľa odškodniť žalobcu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku choroby z povolania vo zvýšenom rozsahu 25 násobku základného
bodového ohodnotenia je vo svojej podstate rozhodnutím konštitutívnym, k vzniku tohto nároku
(voči zamestnávateľovi), z časového hľadiska zodpovedajúcemu okamihu právoplatnosti rozhodnutia

(24.01.2008), došlo už za účinnosti zák. č. 461/2003 Z. z., vzhľadom na okamih vzniku tohto nároku,
Sociálna poisťovňa o ňom mala podľa názoru súdu rozhodnúť na základe žiadosti žalobcu v dávkovom
konaní podľa predpisov účinných od 01.01.2004. Za „návrh“ v tomto zmysle možno podľa posúdenia
súdu považovať až výzvu žalobcu zo dňa 06.05.2010, keďže skoršie podanie žiadosti o priznanie,
respektíve vyplatenie dávky v konaní nebolo zistené. Tento skutkový záver korešponduje s dôvodom,

pre ktorý Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6S/53/2008 zo dňa 12.02.2009 zastavil žalobcom
iniciované konanie proti nečinnosti Sociálnej poisťovne. Na základe tohto návrhu žalobcu mala podľa
posúdenia súdu príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne predovšetkým o úrazovej dávke
rozhodnúť, či už pozitívne (vyhovujúcim výrokom) negatívne (nepriznaním dávky) alebo čiastočne
oboma spôsobmi. Sama Sociálna poisťovňa, ako výslovne uviedla, v priebehu konania prehodnotila svoj

pôvodný názor o len obmedzenom rozsahu jej povinnosti plniť za zamestnávateľa a praktickým výrazom
toho nakoniec bolo i to, že žalobcovi dobrovoľne zaplatila náhradu škody v celom, súdnym rozhodnutím
proti zamestnávateľovi priznanom rozsahu. Z pohľadu tejto skutočnosti a pri zohľadnení už ustálenej
súdnej praxe v tejto otázke (napr. tiež rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/124/2009 zo dňa 28.09.2010 a
sp. zn. 7Sžso/56/2008 zo dňa 19.11.2008), možno konštatovať nesprávnosť tohto právneho názoru

Sociálnej poisťovne. Z uvedeného možno ďalej vyvodiť, že o úrazovej dávke na základe žiadosti žalobcu
mala Sociálna poisťovňa v zákonom určenej lehote rozhodnúť, a to vyhovujúcim výrokom v rozsahu
povinnosti zo zodpovednosti za škodu spôsobenú chorobou z povolania, uloženej zamestnávateľovi
súdnym rozhodnutím a v tomto rozsahu mala Sociálna poisťovňa žalobcovi i plniť. Pokiaľ tak
neurobila, teda o úrazovej dávke na základe návrhu žalobcu nerozhodla (ani v zákonom stanovenej

lehote a ani neskôr) a nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu súdnym
rozhodnutím judikovanej povinnosti za zamestnávateľa neplnila, svojou nečinnosťou sa dopustila
nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ aj Sociálna poisťovňa dodatočne
v priebehu konania žalobcovi plnila, plnila nie uplatnenú náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ale škodu na zdraví priznanú žalobcovi voči zamestnávateľovi právoplatným

rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že zákon upravuje mechanizmus ochrany
osôb pred nečinnosťou orgánov verejnej moci. I v danom prípade sa mal podľa názoru súdu žalobca
(až) po podaní riadnej žiadosti o priznanie a vyplatenie úrazovej dávky (ako to naznačil Krajský súd
v Košiciach vo svojom uznesení sp. zn. 6S/53/2008 zo dňa 12.02.2009), domáhať, pokiaľ k vydaniu
rozhodnutia o dávke nedošlo, postupom podľa ust. § 250t O.s.p. uloženia tejto povinnosti Sociálnej

poisťovni súdom. Následne mal využiť všetky prostriedky nápravy, pokiaľ by s vydaným rozhodnutím
nebol spokojný, včítane preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve. Namiesto toho uplatnil nárok
na náhradu škody, ktorý vo svojej podstate (sčasti zavinením oboch strán) fakticky suploval pod rúškom
náhrady škody dávkové konanie pred Sociálnou poisťovňou. Bolo teda na žalobcovi, aby v konaní
tvrdil a preukázal, že v dôsledku nečinnosti Sociálnej poisťovne spočívajúcej v nevydaní rozhodnutia v

dávkovom konaní a v úplnom odškodnení žalobca až s odstupom 10 mesiacov od uplatnenia nároku
(podania žiadosti) mu vznikla škoda (teda nie len nevyplatená dávka), a teda že v príčinnej súvislosti
s týmto protiprávnym konaním sa do jeho majetku niečo nedostalo alebo z neho ušlo. Žalobca však v
konaní takúto škodu netvrdil a súd ju ani z vykonaných dôkazov nezistil. Preto súd uzavrel, že škodanásledkom nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne, žalobcovi nevznikla a s jej zaplatením
sa preto žalovaný nemohol dostať do omeškania. Riadiac sa týmito úvahami súd žalobu žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania, zamietol. O trovách konania rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3

veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a aj proti druhému výroku rozsudku

Okresného súdu Košice II a navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Košice II v napadnutej
časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.010,51 eur za omeškanie základného
bodového hodnotenia odo dňa 10.02.2008 do 14.03.2011 a trovy konania, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nielen nesprávne vec
právne posúdil, ale vychádzal aj z nesprávneho právneho predpisu, lebo súdom prvého stupňa citovaný

Zákonníkpráceč.65/1965Zb.bolnahradenýnovýmprávnympredpisomZákonníkompráceč.311/2001
Z.z. a tiež citovaná vyhláška č. 280/1993 Z.z. stratila právnu účinnosť dňom 01.01.2002. Rovnako na
vec žalobcu nedopadá zákon č. 274/1994 Z.z., ale zákon č. 461/2003 Z.z. účinný od 01.01.2004. Podľa
odvolateľa vo veci žalobcu nejde o konanie podľa § 172 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo iba moment
nesprávneho postupu žalovanej má význam pre výber správneho právneho predpisu, ktorým je zákon

č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení v roku 2008.

7. Podľa žalobcu úvahy súdu prvej inštancie, či žalobcovi vznikla škoda, nie sú správne, lebo
vzhľadom na finančný a sociálny status, vek a zdravotný stav žalobcu žalovaná svojím nesprávnym a
neprimeraným postupom citeľne zasiahla do sféry majetkových práv žalobcu a teda do jeho práva na

pokojné užívanie majetku. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne smeroval úvahy k hľadaniu
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, pretože ten je potrebné odvodiť z § 788 a § 789
Občianskeho zákonníka a celého súboru ostatnej právnej úpravy a predpisom k náhrade škody a
mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia ako satisfakčnej náhrady za poškodené
zdravie až k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorým sa náhrada škody pomenováva ako úrazová dávka. Pre

prípad skúmania podmienok či sú alebo nie sú splnené podmienky na úrazovú dávku je rozhodujúce ust.
§ 109 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca je nositeľom hmotno-právneho nároku na poistné plnenie. Vzťah
poškodeného (v danom prípade žalobcu) k poisťovni je taký, že plnenie poisťovne poškodenému má
solučné účinky. V prípade žalobcu k plneniu náhrady škody nedošlo za mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, pričom odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle

právnej úpravy satisfakčnú funkciu. Odvolateľ zdôraznil, že výška odškodnenia rešpektuje reparačný
charakter a musí byť i naplnením tej tézy, podľa ktorej odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení
plynúcich z poškodenia zdravia aj tak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťované radosti a neskoršia
strata možnosti tieto prežívať v dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom čiastočne
vynahradené, zmiernené niečím, čo poškodenému môže naopak privodiť isté potešenie alebo radosť.

Pri tom tak citlivej oblasti ľudského života žalovaná nekonala a bránila žalovanému užívať jeho majetok,
umožniť mu z nich čerpať na kompenzáciu zdravotných obmedzení. Pritom žalovaná má v zákone č.
461/2003 Z.z. legálny nástroj v § 116, aby ešte pred vydaním rozhodnutia poskytla dávku ako preddavok
(§ 116, § 117), ak je zrejmé, že žiadateľ o úrazovú dávku spĺňa všetky podmienky na vznik nároku na
dávku, ale príslušná organizačná zložka žalovanej nevie určiť jej výšku, prípadne by tomu bránila iná

skutočnosť. Presnávýškaúrazovejdávkysaurčujeažkonečnýmrozhodnutím.Pripoužitípostupupodľa
§116ods.4zákonač.461/2003Z.z.buďdoplatenímdosprávnejvýškyúrazovejdávkyalebouplatnením
nároku na preplatok (zmena výšky) a tým aj vrátenie neprávom vyplatenej sumy by sa rozhodlo podľa
§ 112 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca tiež citoval rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Gasus Dosier - und Fordertechnik GmbH a Matos e Silva, Lda a ďalší v. Portugalsko. Žalobca

v dôvodoch odvolania akcentoval na a to, že preukázal prvú podmienku tykajúcu sa nesprávneho
postupu žalovanej spôsobenej nesprávnym uplatnením kompetencií. Existenciou právoplatného a
vykonateľného rozsudku súdu žalobca ďalej preukazuje „priame“ poškodenie, ktoré je oceniteľné a
vyčísliteľné.Vdôsledkuprechodnejstratyvmožnostinakladaťsfinančnýmiprostriedkamižalobcaprišiel
aj o úrok, ktorý sa najčastejšie definuje ako odmena veriteľovi za dočasnú stratu finančných prostriedkov.

Úrok je preto nutné podľa odvolateľa považovať za príjem, za základnú formu výnosu z (poskytnutých,
zadržiavaných...) finančných prostriedkov. Je to cena za získavanie finančných prostriedkov niekoho
druhého, pričom túto sumu musí dlžník zaplatiť veriteľovi. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody je otázkou skutkovou, nie právnou. O vzťah príčinnej súvislostiide vtedy, ak vznikla škoda následkom zavineného porušenia povinnosti (t.j. bez zavineného porušenia
povinnosti by škoda nevznikla tak, ako vznikla). Hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnych
povinnosti škodcu a skutkovou udalosťou, z ktorej vznikla škoda, nie je samo o sebe rozhodujúce;

vecná súvislosť príčiny a následku je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní
vecnejsúvislosti.Tedanesprávnym,neprimeranýmahlavnenezákonnýmpostupomžalovanejsaciteľne
zasiahlo do sféry majetkových práv a do práva na pokojné užívanie majetku žalobcovi. Po vzniku
nároku na náhradu škody (úrazovú dávku) i vzniku nároku na výplatu, žalobca mal podľa § 99 zákona o
sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v platnom znení vykonateľný nárok, ktorý okrem už uvedeného aj v

zmysle článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru predstavuje „držbu“ (Vec Karakalios
c. Grecko), bránenie v pokojnom užívaní priznaných peňazí (Timbal c. Moldavsko), stav právnej neistoty
v dôsledku „provizórneho odškodnenia“ (Almeida Carret, Mascanenhas Falca c. Portugalsko), ale aj
(Akkus c. Turecko).

8. Nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. môže byť teda akákoľvek činnosť

spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s
ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 4Cdo/60/2003). Aj v posudzovanom prípade (vec žalobcu) ide o jednu z foriem objektívnej
zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok. Týmito podmienkami sú: 1. existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch),

2. nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom. Existencia škody (vyjadrená v peniazoch) je podľa odvolateľa jednoznačne preukázaná a
nespochybniteľná, príčinná súvislosť je daná a pretože bez zavineného porušenia právnej povinnosti
žalovanejbyškodanevznikla,takakovzniklaapredbežnéprerokovaniezostranyžalobcubolonaplnené
a nesprávne uplatnená kompetencia bola príčinou vzniku samotnej škody. Žalobca zároveň uplatnil a

vyčíslil trovy právneho zastúpenia.

9. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V
dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že žalobca si neozrejmil, že k poškodeniu zdravia došlo dňa

13.03.2001 za účinnosti predpisov, ktoré namieta, teda Zákonníka práce zákona č. 65/1965 Zb. a
zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. V nahradených predpisoch sú prechodné ustanovenia,
v ktorých je uvedené, o ktorých nárokoch sa rozhoduje podľa predchádzajúcich predpisov. V danej
veci súd nerozhodoval podľa predchádzajúcich predpisov len na ne poukázal vzhľadom k dátumu
poškodenia zdravia žalobcu. Na str. 7 rozsudku jasne a zrozumiteľne odôvodňuje, že uplatnený nárok

zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom posudzoval podľa ust. zákona
č. 514/2003 Z.z. pretože podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu k nesprávnemu úradnému
postupu malo dôjsť až po účinnosti tohto zákona. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd aplikoval na
danú vec správny právny predpis, zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa názoru žalovanej sa žalobca domáhal nesprávnym

spôsobom svojho práva na súde a jeho žaloba nemohla byť z procesného hľadiska úspešná. Škodu
ako takú stotožnil s výškou úrokov zo zadržaného odškodnenia vypočítanej podľa § 517 Občianskeho
zákonníka, teda vo výške dvojnásobku základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska. Pri
takomto výpočte úrokov dochádza podľa názoru žalovanej o fiktívny ušlý zisk. Reálny ušlý zisk by
predstavoval podľa názoru žalovanej ušlý zisk na úrokoch, ktoré by získal žalobca pri uložení zadržanej

časti odškodnenia na účet v banke za predpokladu, že žalobca by v konaní preukázal, že celú časť
odškodnenia uložil na účet v banke a tieto finančné prostriedky nepoužíval. Taktiež žalovaná je toho
názoružezodpovednosťzanesprávnyúradnýpostupniejedaná,nakoľkorozhodnutiesúduopovinnosti
zamestnávateľa odškodniť žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo zvýšenom rozsahu nebolo
zrušené, preto platí, že je rozhodnutím zákonným, vykonateľným a záväzným pre všetkých účastníkov

konania. Z premisy uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa o uvedenom odškodnení nemala podľa
ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodovať už v rozhodnutej právnej veci v dávkovom
konaní. Podľa žalovanej rozhodnutie súdu dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom uplatnených nárokov a obranou proti takémuto
uplatneniu.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené Krajským súdom v Košiciach právnemu zástupcovi žalobcu dňa
02.06.2016. Dňa 25.07.2016 doručil žalobca zastúpený advokátom Okresnému súdu Košice II podanieoznačené ako „vyjadrenie k podaniu žalovanej,“ ktoré bolo postúpené odvolaciemu súdu 01.08.2016,
teda po vyhlásení rozsudku.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustnébeznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného

odvolacieho dôvodu § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolací
dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.07.2016 o 09.15 hodine
v pojednávacej miestnosti číslo dverí 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo zverejnené 21.07.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 3 CSP.

13. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016). Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

15. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), t.j., že rozhodnutie súdu prvého
stupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.VzmysleCSPúčinnéhovčaserozhodovania
odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto jeho odvolacie

námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Správne podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a

nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zdôvodnenie vecnej správnosti rozsudku vo
výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 8 % úrokov z omeškania zo sumy 26.687,92 eur od 10.02.2008
do 14.03.2011 odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, t.j. uplatní

sa zásada lex specialis derogat legi generali, teda apikácia osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. má
prednosť pred Občianskym zákonníkom, podľa ktorého sa postupuje len vtedy, ak neobsahuje osobitný
zákon vlastnú právnu úpravu. Aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom
verejnej moci je nevyhnutnou podmienkou vznik škody na strane poškodeného. Odvolací súd sastotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že Sociálna poisťovňa v priebehu konania plnila nie
uplatnenú náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale škodu na zdraví priznanú
žalobcovi voči zamestnávateľovi právoplatným rozhodnutím súdu. Preto správne súd prvej inštancie

uzavrel, že ak škoda nevznikla, s jej zaplatením sa žalovaná nemohla dostať do omeškania. Kritéria
pre určenie rozsahu náhrady škody sú obsiahnuté v ust. § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. V zásade platí,
že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Výnimočne zákon umožňuje priznať aj nemajetkovú ujmu
v peniazoch.

21. Otázka príčinnej súvislosti nemôže byť riešená všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. V
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci totiž musí byť majetková ujma spôsobená tým, že takýto postup zasiahol do priebehu deja
vedúceho k určitému zisku, a nielen tvrdené zmarenie zamýšľaného finančného zámeru. Zodpovednosť
štátu za škodu v podobe ušlého zisku ako výnosov z úrokov peňazí, ktorý by bol na účet poškodeného za
normálnychokolnostípripísaný,bymohlaprichádzaťdoúvahylenvtedy,akbyžalobcovi(poškodenému)

v dôsledku nezákonného rozhodnutia nebolo umožnené po určitú dobu disponovať so svojimi peniazmi
amoholmutakujsťzisk,ktorýbypribežnomnakladanístýmitofinančnýmiprostriedkamizanormálneho
behu okolností dosiahol; to však len za predpokladu, ak bolo by dokázané, že na základe napr. zmluvy o
bežnom či vkladovom účte mal mať tieto peniaze úročené u niektorej z bánk, teda, že takýto zisk mohol
dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Len vtedy by bola takáto strata reálne ušlým

ziskom v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podmienka zodpovednosti štátu v podobe
vzniku škody by tak bola naplnená. (viď rozhodnutie NS ČR 30Cdo/82/2013.
22. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ žalobca zmenil skutkový základ uplatneného
nároku i nárok samotný tak, že namiesto úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26.687,92
eur od 10.02.2008 do 14.03.2011 za omeškanie s plnením náhrady škody sa mienil domáhať náhrady

škody spôsobenej mu oneskorenou úhradou sumy 26.687,92 eur Sociálnou poisťovňou práve vo výške
uplatnených úrokov z omeškania, súd uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch účastníkov na
pojednávaní dňa 05.03.2015, túto zmenu žaloby nepripustil.

23. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti v súlade s ust. §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má
nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

25. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2
CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).