Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010797
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813010797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 04. 03. 2015 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému X. F.

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. F., nar. XX. XX. XXXX v V. I., trvale bytom
V., A. W. XXX/X

j e v i n n ý, ž e

dňa 03. 09. 2011 o 11:25 hod. na chodníku pred V. B. na T. A. W. v Prievidzi pri slovnom nedorozumení

viackrát udrel hliníkovou barlou po hlave a chrbte poškodeného U. Z. a spôsobil mu zranenie -
tržnozmliaždenú ranu nosa, krvné výrony pod očami, pomliaždenie chrbta, ľahký otras mozgu, čo si
vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného počas 6 dní,

t e d a:

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300 /2005 Z. z.
( ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a
o d s u d z u j e:

Podľa § 364 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 8 (osem) mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný X. F. je povinný uhradiť W. poisťovni, ul. XX. augusta, XXX
XX O., škodu 26 euro, B. zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Q. č. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX
škodu 650,71 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V., A. W. č. XXX/X
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov Z., V., podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámil lekárske odborné vyjadrenie číslo listu 17 - 21, záznamy číslo listu 22 - 23, register trestov

číslo listu 24, 118, register priestupkov číslo listu 25, lekárske potvrdenie číslo listu 26 - 29, 64, listinný
dôkaz číslo listu 72, správu číslo listu 73, trestný rozkaz číslo listu 83, odpor číslo listu 85.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že pred pohostinstvom stretol opitého poškodeného. Vtedy
sa rozprával s V., chcel, aby mu s niečím pomohol. Do toho zasiahol poškodený, pýtal sa V. vulgárne,
či mu chce pomôcť. P. sa ho to, tak si poškodeného počkal dole na chodníku a začal mu to vytýkať.

Vtedy stáli oproti sebe. Vtedy mu dal poškodený frčku do nosa. Vtedy ho impulzívne palicou, nie
francúzskou barlou, udrel cez plece. Poškodený sa potom zdvihol a on išiel ďalej. Asi za 15 minút prišla
za ním hliadka polície. Polícia nerobila žiaden záznam, vtedy žiadal, aby dali fúkať aj svedkovi V.. Je
pravda, že potom mu fúkať dali, ale aj jemu. Svedok V. nafúkal 1,6 promile alkoholu, on nemal žiaden
alkohol. Na otázku prokurátora uviedol, že poškodeného udrel len jedenkrát. Skutok sa odohral tak

ako tvrdí on, nie ako hovorí poškodený. Svedok V., ktorý bol opitý, sa pozná s poškodeným. Na otázku
prokurátora uviedol, že jeho úder nebol silný, poškodený mal vypité. Nepočúval, čo hovoril poškodený,
potom čo ho udrel. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania,
bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že poškodený mu po údere niečo také
povedal, nepovažoval to za dôležité. Tiež je pravda, že po údere tam pribehol V.. Na otázku prokurátora

uviedol, že V. videl ako udrel poškodeného, pretože mu "drukuje". Nevie, či na miesto prišla sanitka,
on tam nebol. Na otázku prokurátora, či si myslí, že zadokumentované zranenia vznikli jedným úderom
uviedol, že áno. Keď poškodený ležal na zemi, vtedy ho neudieral. Na otázku obhajcu, či poškodený
padol, pretože ho udrel alebo preto, že bol opitý uviedol, že to mohlo byť 50 % na 50 %.
Svedok Z. okrem iného uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Obžalovaný je arogantný,

stále ho slovne napáda. Súvisí to s tým, že v minulosti, ešte za socializmu, obžalovaný ho podviedol
v súvislosti s náhradnými dielmi. Čo sa týka skutku, keď išiel z pohostinstva ,obžalovaný sa dohadoval
so svedkom V.. Svedok V. mal byť deložovaný z bytu, obžalovaný sa pýtal na to, tak sa spýtal
obžalovaného, čo je ho do toho. Vznikla medzi nimi slovná potýčka. Potom odchádzali spolu preč,
povedal obžalovanému, že sa nemá s ním o čom baviť. Potom sa otočil, že ide domov. Vtedy ho

obžalovaný udrel zozadu po hlave. Potom spadol na zem, nepamätá si, či bol chvíľu v bezvedomí.
Keby tam nebol svedok V., obžalovaný by ho bol umlátil na smrť. Po skutku bol tri dni hospitalizovaný
v nemocnici. Následne sa musel liečiť doma, mal krvné podliatiny. Na otázku prokurátora, či pred
napadnutím zo strany obžalovaného sa obžalovaného dotýkal, uviedol, že nie. Na otázku prokurátora,
či provokoval obžalovaného, či mu nadával, uviedol, že si nadávali navzájom. Potom, čo bola prečítaná

časť výpovede svedka z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach svedok
uviedol, že prvý úder smeroval cez chrbát na hlavu. Potom, čo padol na zem, otočil sa tvárou
k obžalovanému, chcel sa brániť, avšak nestihol, pretože dostal druhý úder do hlavy. Udrel ho
obžalovaný. Konflikt podľa neho videl svedok V.. Stál na rohu tak 10 -15 metrov odtiaľ. Nie je pravda,
že obžalovanému dal frčku do nosa. V čase skutku mal vypité, mal doma majstra, ešte si potom v

pohostinstve vypil pivo. Nemal však vypité tak, že by nevynímal, čo sa dialo. Problémy s chôdzou nemal.
Na otázku obhajcu uviedol, že je pravda, že tesne pred skutkom, keď spolu s obžalovaným odchádzali,
tak si vulgárne nadávali. Pád na zem súvisel s tým, že ho obžalovaný udrel, nesúviselo to s tým, že
mal vypité. Na ďalšiu otázku uviedol, že predtým ako išiel do pohostinstva vypil doma asi dva štamprlíky
alkoholu. Podľa jeho názoru, po skutku sa obžalovaný išiel schovať domov, nepočkal na mieste skutku.

Na otázku samosudcu uviedol, že v pohostinstve, pred skutkom, so svedkom V. nepil.
Svedok V. okrem iného uviedol, že stál pred pohostinstvom a obžalovaný prišiel za ním. Chcel pomôcť
s niečím na záhrade. Keď mu odmietol pomôcť, spýtal sa ho kedy zmizne nábytok z verandy. Vtedy
išiel okolo poškodený, začali sa rozprávať, aby sa obžalovaný do neho nestaral. Obžalovaný potom
išiel za poškodeným a rozprávali sa a potom zrazu obžalovaný palicou udrel poškodeného. Na otázku

prokurátorky uviedol, že videl, že obžalovaný poškodeného udrel asi trikrát. Potom ho ešte udieral
na zemi. Potom obžalovaný ušiel domov a potom zavolali sanitku. Na otázku prokurátorky, čo
bolo dôvodom, že poškodený padol na zem uviedol, že to, že ho obžalovaný udrel. Potom na zemi
poškodeného obžalovaný udrel ešte asi dva razy. Keď pomáhal poškodenému videl, že mal rozbitý nos,
zranené obočie. Na miesto konfliktu spolu so sanitkou prišli aj policajti. Po konflikte polícia dávala fúkaťobžalovanému a aj jemu. V čase skutku mal vypité dve pivá a dve Karpatské brandy. Na otázku
obhajcu, či dal poškodený obžalovanému frčku do nosa, uviedol, že sa ho ani nedotkol.
Na čísle listu 17 - 21 sa nachádza lekárske odborné vyjadrenie, zo záverov ktorého vyplýva, že

poškodený pri konflikte s obžalovaným utrpel ľahký otras mozgu, tržnú ranu na nose veľkosti 1 cm, krvné
výrony pod očami až na pravú stranu tváre, pomliaždenie chrbta po údere cez celý chrbát. Reálna doba
liečenia poškodeného bola 10 dní, nebol narušený obvyklý spôsob života poškodeného.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože sa dopustil
fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou. Aj keď obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu nepriznal, pričom
priznal len to, že jedenkrát udrel hliníkovou barlou cez chrbát poškodeného, zo spáchania trestnej
činnosti je usvedčovaný výpoveďou poškodeného a tiež výpoveďou svedka V.. Aj keď medzi výpoveďou

poškodeného a výpoveďou svedka V. sú čiastočné odlišnosti, podľa názoru súdu aj napriek tomu
je možné ustáliť záver, spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi, akými sú lekárske správy po ošetrení
poškodeného po skutku a lekárske odborné vyjadrenie, že skutok sa odohral tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Z výpovede svedka V. vyplýva, že obžalovaný opakovane, najmenej
štyrikrát počas konfliktu, udrel poškodeného a spôsobil mu zranenia, uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku, ktoré si vyžiadali narušenie obvyklého spôsobu života u poškodeného v trvaní šiestich dní.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej
činnosti.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jedenkrát súdne trestaný, hľadí sa naňho ako keby
nebol odsúdený. V roku 2010 bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §

49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia §
38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby
v trvaní 8 mesiacov, pričom výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 16 mesiacov. Počas
skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom prípade by

hrozilo, že podmienečne odložený trest 8 mesiacov by mohol vykonať vo výkone trestu. Súd zároveň
v rámci adhézneho konania rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodeným subjektom, ktoré
sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, škodu, pretože škoda bola riadne uvedenými subjektami
uplatnená a výška škody bola preukázaná. V prípade poškodeného Z., súd tohto poškodeného s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske - súdne konanie, pretože vzhľadom na výsledky

dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a zároveň na rozhodnutie o
povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a trestné stíhanie by predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.