Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/570/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223407
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214223407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 457, v mene ktorej vykonáva
advokáciu konateľ, advokát JUDr. Marek Czompoly, proti odporkyni: T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.,
ul. L. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Lubuškiovou advokátkou so sídlom Komárno, ul. Eötvösa
1/14, o zaplatenie 2927,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Komárno z 9. septembra 2015 pod č. k. 6C/76/2015-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
úrokov z omeškania v časti spotrebiteľského úveru m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť úrok
z omeškania vo výške 3,00 % ročne zo sumy 1.008,21 eura za čas od 01. 08. 2014 do zaplatenia.

V ostatnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

1.008,21 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.008,21 eura za čas od 01.
08. 2014 do zaplatenia, všetko do 90 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne oprel o čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavu I čl. 4 pod.
2 písm. f/, hlavu IX. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS,
ust. § 3 ods. 1 účinného k 17. 12. 2011, § 39 účinného k 17. 12. 2011, § § 52 ods. 2 účinného od
01. 05. 2014, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“); § 1 ods. 1,2,

§ 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 29. 08. 2010 účastníci konania uzatvorili zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporkyni úverový rámec v sume 800 eur. Tento úver sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v mesačných
splátkach po 40 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá 30%, RPMN 34,84 % a priemerná RPMN 20,93
%. Listom zo dňa 20. 02. 2014 navrhovateľ oznámil odporkyni výpoveď tejto zmluvy s tým, aby celý
dlh v sume 870,72 eura zaplatil do 14 dní od doručenia tohto oznámenia, inak ho bude vymáhať.

Dňa 12. 07. 2011 účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorý úver sa odporkyňa
zaviazala veriteľovi vrátiť v 60-tich mesačných splátkach po 73,77 eura. Úroková sadza bola dohodnutá
vo výške 14,29 % ročne, RPMN vo výške 15,27 % a priemerná RPMN vo výške 20,56 %. Listom zo
dňa 19. 05. 2014 navrhovateľ vypovedal túto zmluvu a vyzval odporkyňu, aby dlh vyplývajúci z tejtozmluvy zaplatila do 14 od doručenia tejto výzvy, v opačnom prípade ho bude vzmáhať súdnou cestou.
Uvedené zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské. Konštatoval, že navrhovateľom uplatnený úrok vo
výške 30 % vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 29. 08. 2010 je

v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Dodal,
že z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v auguste 2010 (v ktorom
mesiaci bola uzavretá predmetná úverová zmluva) na www.nbsr.sk zistil ročnú úrokovú sadzbu pri
spotrebiteľských úveroch s dohodnutou splatnosťou nad 5 rokov vo výške 9,04 %. Preto navrhovateľom
uplatnené úroky 30 % považoval za neprimerane vysoké, odporujúce dobrým mravom a rozporné s

§ 39 OZ, preto mal za to, že sa jedná o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vzhľadom na vyše
uvedené bol toho názoru, že navrhovateľ sa môže domáhať len vrátenia tej sumy, ktorú odporkyni na
základe predmetnej zmluvy poskytol. Z predloženého potvrdenia navrhovateľa zo dňa 16. 06. 2015
mal za preukázané, že na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 29. 08. 2010 odporkyňa dostala
sumu 2672,03 eura. Z predloženého potvrdenia navrhovateľa zo dňa 16. 06. 2015 mal preukázané, že
odporkyňa na základe tejto úverovej zmluvy vykonala platby celkom v sume 2778,48 eura. Na základe

uvedeného konštatoval, že odporkyňa navrhovateľovi vrátila už sumu, ktorú na základe predmetnej
úverovej zmluvy od navrhovateľa dostala, preto nárok uplatnený na základe zmluvy zo dňa 29. 08. 2010
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. K nároku navrhovateľa uplatneného na základe zmluvy zo
dňa 12. 07. 2011 uviedol, že uvedená spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 1
písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a uviedol, že absencia tejto náležitosti zmluvy
má za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného uzavrel,
že navrhovateľ má nárok len na vrátenie tej sumy, ktorú odporkyni poskytol. Potom s poukazom na
obsah potvrdení navrhovateľa zo dňa 16. 06. 2015 o skonštatoval, že veriteľ odporkyni na základe

tejto zmluvy poskytol sumu 3.000 eura a odporkyňa doteraz splatila 1991,79 eura, potom odporkyňa
je povinná navrhovateľovi zaplatiť ešte sumu 1008,21 eura. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nárok
navrhovateľa uplatnený na základe zmluvy zo dňa 12. 07. 2011 považoval za dôvodný len do výšky
1008,21 eura a na zaplatenie tejto sumy odporkyňu zaviazal tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku a nad túto sumu návrh ako nedôvodný zamietol. Z prisúdenej sumy priznal navrhovateľovi úrok

z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa sa dostala
do omeškania so zaplatením prisúdenej istiny a to dňom 01. 08. 2014, pretože výpoveď tohto úverového
vzťahu nadobudla účinnosť dňa 31. 07. 2014, kedy sa stal splatným celý dlh. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods.2 OSP a pri čiastočnom úspechu oboch účastníkov
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ proti jeho zamietajúcej časti,
domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Dôvodil tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že odporkyňa nesplácala

poskytnuté úvery riadne a včas, preto uzavreté zmluvy vypovedal. Nesúhlasil s posúdením uplatnených
úrokov ako neprimerane vysokých, keď mal za tom že súd mal vychádzať pri porovnávaní úrokových
mier s priemernej úrokovej miery pre kreditné karty, ktorá na stránke Ministerstva financií za 2.
štvrťrok 2010 predstavovala 20,93 % a potom dojednaný úrok vo výške 30% nie je rozporný s
dobrými mravmi, pretože predstavuje 1,43 násobok priemerných úrokov. Dôvodil, že nie je možné

priamo porovnávať úroky komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov z dôvodu
rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takýchto úverov a teda aj rozdielneho rizika nesplatenia úveru,
ktoré sa prejavuje v cene úveru. Dodal, že súd mu mal priznať minimálne úroky aspoň vo výške
primeranej úrokovým sadzbám komerčných bánk v čase uzavretia zmlúv. Namietal aj výšku priznaného
úroku z omeškania a mal mu byť priznaný úrok 8,15 % ročne s poukazom na ust. § 3 ods. 1 nar. vlády

č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31. 03. 2013. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa vyjadrila a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne nové skutočnosti,
ktoré by zakladali dôvod odvolania. Obidve zmluvy boli typické spotrebiteľské zmluvy, v ktorých bola

odporkyňa značne znevýhodnená.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) aviazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je v časti dôvodné a o odvolaní rozhodol tak, že rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny

potvrdil a v časti podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 219 OSP Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy
2927,42 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 30 % ročne zo sumy 801,21 euro za čas od 15.
02. 2014 do zaplatenia, vo výške 14,29 % ročne zo sumy 1907,94 eura za čas od 06. 05. 2014 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 870,72 eura za čas od 01. 06.
2014 do zaplatenia ako aj úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2056,70 eura za čas od
01. 08. 2014 do zaplatenia a trov konania, na tom skutkovom základe, že s odporkyňou dňa 29. 08.
2010 uzatvoril zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Na základe tejto úverovej zmluvy poskytol
odporkyniúverovýrámecvsume800eur,zktoréhoodporkyňačerpalacelkom2827,15eura.Odporkyňa

dohodnuté splátky nesplácala, preto listom zo dňa 20. 02. 2014 vypovedal túto zmluvu a dňom 31.
05. 2014 táto výpoveď nadobudla účinnosť, čím sa stal splatný celý predmetný dlh. Neuhradený dlh
odporkyne z tejto zmluvy vyčíslil v sume 870,72 eura ako neuhradenú úverovú istinu v sume 801,21
eura, dlžné úroky z úveru v sume 61,11 eura, dlžné poistné v sume 8,40 eura. Ďalej uviedol, že s
odporkyňou uzatvoril aj ďalšiu úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 28. 07. 2011, na

základe ktorej odporkyni poskytol úver v sume 3.000 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala vrátiť v 60-tich
mesačných splátkach po 73,77 eura. Odporkyňa však zaplatil len časť svojho dlhu a to v sume 1991,79
eura, preto listom zo dňa 19. 05. 2014 vypovedal zmluvu, ktorá výpoveď sa stala účinnou dňom 31.
07. 2014 a tým aj celý dlh vyplývajúci z tejto zmluvy v sume 2056,70 euro, pozostávajúci z neuhradenej
úverovej istiny v sume 1907,94 eura, úrokov z úveru v sume 127,70 eura a dlžného poistného v sume

21,06 eura.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa a je ním v zmysle
ust. § 213 ods. 1 OSP viazaný. Z vyššie popísaného skutkového stavu je nesporné, že navrhovateľ
s odporkyňou uzatvoril dve zmluvy a to zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej

karty dňa 29. 08. 2010 a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 28. 07. 2011. Keďže odvolací
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, predmetom preskúmavania rozhodnutia odvolacím
súdom je zamietajúca časť rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa.
Súd prvého stupňa považoval nárok navrhovateľa uplatnený vo výške 30 % vyplývajúci zo zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 29. 08. 2010 v rozpore s právnou úpravou, keď dojednanú výšku úrokov

považoval za neprimerane vysokú. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa
plne stotožňuje. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že ročná úroková sadzba pri spotrebiteľských
úrokoch s dohodnutou splatnosťou nad 5 rokov predstavovala 9,04 % , a preto uplatňované úroky vo
výške 30 % odporovali dobrým mravom, a preto išlo o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. V zmysle
ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho,

aby ich opakoval. Z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto napadnutej zamietajúcej časti rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Čo sa týka ostatnej napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal požadovaný
úrok z omeškania v časti klasického spotrebiteľského úveru vo výške 8,15 % ročne ale len 5,15 %

ročne zo žalovanej istiny za čas od 01. 08. 2014 do zaplatenia, v tejto časti treba prisvedčiť námietkam
navrhovateľa. Je nesporné, že uvedená úverová zmluva bola uzatvorená dňa 28. 07. 2011. Podľa §
10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu
omeškania po 31. 01. 2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31. 01. 2013, je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31. 08. 2014 ak záväzkový vzťah

vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013
aj za dobu omeškania po 31. 01.2013.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporkyňa sa dostala do omeškania dňom 01. 08. 2014,
teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne a nie vo
výške 5,15 % ročne, ako mu súd priznal v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom k týmto skutočnostiam

preto v tejto zamietajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil
a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške rozdielu medzi priznaným úrokom z omeškania
súdom prvého stupňa a požadovaným vo výške 8,15 % ročne, t. j. 3 % ročne za čas od 01. 08. 2014
do zaplatenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.