Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204112453
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1204112453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: Meopta, správa
a údržba bytov, s.r.o., Hagarova 9/B, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Dugovou,
Lazaretská 4, Bratislava, proti odporkyni: A. S., B. E.A. X, I., zastúpenej advokátkou JUDr. Alexandrou
Korbeľovou, Osuského 6, Bratislava, o zaplatenie 904,40 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/184/2004-134, zo dňa 24.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporkyni náhradu trov konania 45,14 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 343,85 eura.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde 23.3.2004 domáhal titulom
nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 proti
odporkyni zaplatenia 27.246,- Sk, t.j. 904,40 eura spolu s poplatkom z omeškania 2,5 promile denne
od 10.7.2002 do zaplatenia na tom základe, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, na X.
poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX, na B. E. X, X, ktorého správu na základe zmluvy o

výkone správy z 25.7.2000 vykonáva navrhovateľ. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu
z 28.5.2002 za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 bola odporkyňa povinná uhradiť na účet prevádzky,
údržby a opráv bytového domu nedoplatok 27.246,- Sk, ktorý však nezaplatila.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa mala podľa vyúčtovania
za rok 2001 nedoplatok na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu, okrem úhrady za dodávku
tepla na vykurovanie, 1.189,- Sk, ktorý uhradila 21.10.2002 tým, že 14.6.2002 zaplatila navrhovateľovi

1.132,70,- Sk a 21.10.2002 zaplatením 618,50,- Sk uhradila zvyšnú časť tohto nedoplatku. Mal za to,
že odporkyňa časť nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade za plnenia poskytované s užívaním
bytu, okrem dodávky tepla na vykurovanie 1.189,- Sk, zaplatila ešte pred tým, ako navrhovateľ dňa
23.3.2004 podal na súde návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia aj tejto sumy. Súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie 1.189,- Sk, t.j. 39,47 eura považoval za nedôvodný, nakoľko tento dlh
odporkyne zanikol splnením dňa 21.10.2002, teda ešte pred podaním návrhu na súde a preto návrh
v časti o zaplatenie 39,47 eura zamietol. Za nedôvodný súd prvého stupňa považoval aj návrh v časti

o zaplatenie 26.057,- Sk (864,93 eura), t.j. v časti nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade
za dodávku tepla na ústredné kúrenie. V konaní mal za preukázané, že odporkyňa je od 5.6.1997
vlastníčkou bytu č. X, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXX, na B. E. X, X v I., správu ktorého od
1.9.2000 vykonáva navrhovateľ, pričom z vyúčtovania za rok 2001 bol vykázaný nedoplatok odporkynena úhrade za dodávku tepla na ústredné kúpenie 26.057,- Sk; skonštatoval, že v roku 1998 odporkyňa
vykonala stavebné úpravy, ktorými sa odpojila od centrálneho vykurovania a zriadila si vlastný zdroj na
výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, čo mal preukázané z výpovede odporkyne, z rozhodnutia Okresného

úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12 zo dňa 14.7.1999, z
listu odporkyne navrhovateľovi zo 14.7.2011 a túto skutočnosť mu potvrdzoval aj fakt, že navrhovateľ
odporkyni za rok 2000 neúčtoval úhradu za dodávku tepla na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody,
neurčil jej preddavok na úhradu dodávky tepla na vykurovanie, ani na úhradu dodávky tepla na ohrev
teplej vody, a to ani zálohovým výmerom zo 4.6.2001, účinným od 1.6.2001 a úhradu za dodávku tepla

na ohrev teplej úžitkovej vody jej neúčtoval ani vyúčtovaním za rok 2001.

Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplynulo, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala
so súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo konštatoval
aj Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, v rozhodnutí č. W-1966/2001-HVR zo dňa
18.12.2001, ktorý však zároveň uviedol, že niektorí vlastníci svoj súhlas spochybnili v konaní o

dodatočnom povolení stavby, ako aj v odvolacom konaní tvrdiac, že súhlas nedali k odpojeniu bytu
odporkyne od centrálneho vykurovania. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa bližšie nezaoberal
a nepovažoval ju za potrebné preukazovať, nakoľko na posúdenie povinnosti platiť úhradu za dodávku
tepla na vykurovanie bytu ju považoval za právne irelevantnú. Skonštatoval ďalej, že stavebné úpravy
odporkyňavykonalabezstavebnéhopovolenia,alenaodpojenieodcentrálnehovykurovaciehosystému

a zriadenie malokapacitného zdroja na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody priamo v byte bolo odporkyni
vydané dodatočné stavebné a zároveň aj užívacie povolenie rozhodnutím bývalého Okresného úradu
Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12 zo dňa 14.7.1999, ktoré
bolo rozhodnutím bývalého Krajského úradu v Bratislave č. W-1966/2001-HVR zo dňa 18.12.2001
zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie;

rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť 27.12.2001. Aj keď navrhovateľ
spochybňoval, či odporkyňa bola skutočne od centrálneho vykurovania odpojená a či teplo neodoberala,
súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporkyňa nebola pripojená na ústredné kúrenie, teplo do
jej bytu nebolo v roku 2001 dodávané a obranu navrhovateľa považoval za účelovú a nepodloženú
žiadnymi relevantnými dôkazmi.

Súd prvého stupňa dôvodil ďalej tým, že správca vykonávajúci správu bytového domu je podľa zákona
č. 182/1993 Z.z. o.i. povinný zabezpečiť prevádzku domu, t.j. zabezpečiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru a iných
služieb, či už sám alebo prostredníctvom ich dodávateľov; za plnenia, poskytovanie ktorých správca

vlastníkom zabezpečuje, sú vlastníci povinní platiť úhradu. Na úhradu za tieto plnenia vlastníci platia
mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Úhradu za poskytnuté plnenia správca určí
jednotlivým vlastníkom po ich ročnom vyúčtovaní, ktoré je povinný vykonať. Pri vyúčtovaní správca
vychádza zo skutočných nákladov vynaložených za jednotlivé plnenia a služby poskytnuté vlastníkovi
v predchádzajúcom kalendárnom roku a z vlastníkom zaplatených preddavkov na ich úhradu. Uzavrel,

že platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru je vlastník povinný len
za tie plnenia, ktoré sú mu skutočne dodané, a preto pokiaľ sa odporkyňa od centrálnej vykurovacej
sústavy odpojila a teplo na kúrenie si v roku 2001 zabezpečovala z vlastného tepelného zdroja (toto
jej nebolo centrálne dodávané), nie je povinná za toto plnenie platiť úhradu. Mal za nesporné, že z
hľadiska povinnosti odporkyne platiť úhradu za dodávku tepla na vykurovanie je právne irelevantné, či

odporkyňa na odpojenie od centrálnej vykurovacej sústavy a zriadenie vlastného tepelného zdroja mala
alebo nemala súhlas väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj to či mala alebo
nemala stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie na vybudovanie a užívanie vlastného tepelného
zdroja. Za právne relevantnú považoval jedine skutočnosť, či plnenie, ktoré je predmetom vyúčtovania,
bolo odporkyni ako vlastníčke bytu v dome skutočne dodané. Pre úplnosť ešte uviedol, že v prípade,

ak odporkyňa odpojením sa od centrálnej tepelnej sústavy a zriadením vlastného tepelného zdroja
porušila právnu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy, na čo v konaní poukazoval
navrhovateľ a ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome tým spôsobila škodu, môže
to mať za následok vznik nároku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na náhradu škody,
nie však povinnosť odporkyne platiť úhradu za plnenie, ktoré jej nebolo dodané. Návrh na vykonanie

dôkazu predložením prihlášky na odber zemného plynu a zálohové a vyúčtovacie faktúry za rok 2002
súd prvého stupňa nevykonal, nakoľko skutočnosť, ktorá mala byť navrhnutým dôkazom preukázaná,
považoval už za preukázanú. Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa založil na preukázaní toho, že do
bytu odporkyne nebolo v roku 2001 dodávané teplo na vykurovanie, z čoho vyvodil, že odporkyňa nieje povinná za toto plnenie platiť úhradu a preto návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia 26.057,- Sk (864,93 eura) titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade
za dodávku tepla na ústredné kúrenie v zmysle § 39, § 41, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 559 ods. 1, §

567 ods. 2, § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1,
ods. 2, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zamietol. Uplatňovaný poplatok z omeškania
súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal a návrh v tejto časti zamietol vychádzajúc z § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného
dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona dlžník povinný platiť

poplatok z omeškania. Požadovať od dlžníka poplatok z omeškania je teda veriteľ oprávnený len v tých
prípadoch, v ktorých tak ustanovuje Občiansky zákonník; mal za to, že keďže § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je kogentnej povahy a nemožno sa od neho pri úprave zmluvných vzťahov odchýliť, článok II
bod 7 Zmluvy o výkone správy, ktoré takého dojednanie obsahuje, je pre rozpor so zákonom neplatné.
O trovách konania odporkyne rozhodol podľa § 142 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal v podrobnej
špecifikácii náhradu trov konania 45,14 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 343,85 eura.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávny postup pri hodnotení
výsledkov dokazovania, nakoľko vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a taktiež
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané dôkazmi predloženými v konaní, a tiež nevykonal

niektoré navrhované dôkazy; nevysporiadal sa s rozporuplnými skutočnosťami, ktoré prijal za pravdivé
bez podrobnejšieho a vzhľadom na skutkový stav nutného dokazovania. Poukázal na to, že rozhodnutie
bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/
Han-12, zo dňa 14.7.1999, bolo rozhodnutím bývalého Krajského úradu v Bratislave č. W-19966/2001-
HVR, zo dňa 18.12.2001 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové

prejednanie a rozhodnutie, pričom stručne zhrnul jeho obsah. Z uvádzaných skutočností mu vyplynulo,
že stavebný úrad už v čase zahájenia konania na základe žiadosti odporkyne nedostatočne zistil
skutočný stav realizácie stavby, ktorý už v čase podania žiadosti nebol v súlade s predloženou
projektovou dokumentáciou a k nej doloženými vyjadreniami, stanoviskami atď., ktoré použil ako
podklady pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Na uvedenom základe mal za to, že súd

prvého stupňa nemohol nekriticky prevziať zistenia z rozhodnutia bývalého Okresného úradu Bratislava
II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12, keď už mal vedomosť o tom, že
Krajský úrad v Bratislave zrušil predmetné rozhodnutie. Uvedené považoval za absurdné s tým, že nikto
nemôže požívať právnu ochranu nezákonného konania. Nesúhlasil s konštatovaním, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala so súhlasom nadpolovičnej väčšiny

vlastníkov v dome; list zaslaný navrhovateľovi elektronicky 14.7.2011, ktorým odporkyňa oznámila
správcovi, že sa napojila na systém ústredného vykurovania a dňom 15.7.2012 sa napojí na odber teplej
úžitkovej vody, nijako nepreukazuje, kedy a akým spôsobom bola odpojená od ústredného vykurovania,
a teda, či bola odpojená v roku 2001. Naopak, dokazuje len to, že k „odpojeniu“ ani k „pripojeniu“
nepotrebovala žiadnu súčinnosť, a ak by aj bola niekedy „odpojená“, mohla sa kedykoľvek „pripojiť“.

Záverom uviedol, že z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplýva, či bola odporkyňa odpojená od
centrálneho kúrenia a súd prvého stupňa si osvojil tvrdenia, ktoré sú len tvrdeniami bez relevantných
dôkazov.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a

právne správny potvrdiť; tvrdenie, že súd nekriticky prevzal zistenia v rozhodnutí bývalého Okresného
úradu Bratislava II považovala za absurdné. Predmetné rozhodnutie v technickej časti bolo vydané v
súlade so skutočnosťou a na základe vyjadrení všetkých dotknutých orgánov. Rozhodnutie, ktorým bolo
samostatné vykurovanie bytu odporkyne povolené (kolaudačné rozhodnutie), bolo vydané na základe
miestneho šetrenia pracovníka bývalého Okresného úradu Bratislava II. Odpojenie od vykurovania

vykonala odborná firma a nie ona sama. To isté platí aj pre spätné pripojenie do systému centrálneho
vykurovania; pripojenie alebo odpojenie od centrálneho systému vykurovania nemôže urobiť osoba bez
odbornej spôsobilosti a vyjadrenie tejto odbornej osoby je podmienkou, bez ktorej nebolo možné uviesť
vykurovací systém do prevádzky, v danom prípade vydať povolenie na prevádzkovanie samostatného
vykurovania. Pokiaľ navrhovateľ označil toto rozhodnutie bývalého Okresného úradu Bratislava II za

nezákonné a spochybnil ho ako celok, úmyselne neuviedol, že jediným dôvodom, pre ktoré bolo
zrušené, bol fakt, že bolo spochybnené písomné vyjadrenie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, ktorým
sa pri realizovaní samostatného vykurovania v dobrej viere riadila. Uviedla, že správnosť odbornej
časti tohto rozhodnutia spochybnená nikdy a ničím nebola. Od začiatku prejednávania predmetnej vecivyzývala navrhovateľa, aby sa prostredníctvom jeho pracovníkov presvedčil o skutočnom stave veci,
ale navrhovateľ na túto ponuku ani raz nereagoval. K námietke, že nebol vykonaný navrhovaný dôkaz,
a to predloženie dokladov, ktorými by bolo preukázané, že prevádzkovala samostatné vykurovanie

uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/95/2008 medzi zhodnými účastníkmi, iba za iné časové
obdobie, bol právnej zástupkyni navrhovateľa 5.10.2012 doručený súbor dokumentov, ktoré v tomto
konaní požadovala, a to prihláška k odberu plynu z 22.9.1998, vyúčtovacie faktúry za odber plynu,
prehľad vykonaných zálohových platieb o.i. aj za rozhodné obdobie v tomto konaní. Z uvedených
dôvodov považovala odvolanie podané navrhovateľom za účelové a nedôvodné.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2016
(§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na odvolacie
námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že v zmysle článku II bod 1 a bod 2 písm. b) Zmluvy

o výkone správy sa správca (navrhovateľ) zaviazal vykonávať správu spoločných častí a zariadení
domu, jeho príslušenstva a prevádzku domu tak, aby bol vlastníkom zabezpečený nerušený výkon
vlastníckych a užívacích práv k bytom a nebytovým priestorom v dome; na splnenie svojho záväzku
bol správca povinný (pri zabezpečovaní poskytovania plnení spojených s užívaním bytov a nebytových
priestorov) zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody pre všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vyjmúc tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí
majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej vody, čo preukázali správcovi právoplatným stavebným
povolením Okresného úradu Bratislava II, odbor životného prostredia. Súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní vychádzal z toho, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala spočiatku síce bez stavebného
povolenia, ale na odpojenie od centrálneho vykurovacieho systému a zriadenie malokapacitného zdroja

na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody priamo v jej byte bolo vydané dodatočné stavebné a zároveň aj
užívacie povolenie rozhodnutím bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia,
č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12 zo dňa 14.7.1999; dodatočné stavebné povolenie sa vzťahovalo
na stavbu „Stavebné úpravy spojené so zmenou vykurovacieho systému - vybudovanie etážového
vykurovania prostredníctvom malokapacitného zdroja na výrobu tepla a TÚV v byte“, druh stavby

„zmena dokončenej stavby spočívajúca v zmene vykurovacieho systému v byte, a to odpojením bytu
od centrálneho vykurovacieho systému a zriadenie malokapacitného zdroja na výrobu tepla a TÚV
priamo v byte“, a zároveň týmto rozhodnutím jej bolo povolené užívať stavbu „Malokapacitný zdroj na
výrobu tepla a TÚV v byte.“ Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.1999. Z uvedeného je zrejmé,
že navrhovateľ v zmysle Zmluvy o výkone správy nemal v rozhodnom čase (za ktorý požaduje úhradu

nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu) povinnosť zabezpečiť dodávku tepla pre
ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody do bytu odporkyne.

Konanieonárokunavrhovateľanaúhradunedoplatkuzvyúčtovanýchslužiebspojenýchsužívanímbytu
jekonanímsporovým,vktoromplatíprejednaciazásada.Súdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďza

právne relevantnú považoval iba skutočnosť, či plnenie, ktoré je predmetom vyúčtovania, bolo odporkyni
ako vlastníčke bytu v dome skutočne dodané; v nadväznosti na to zamietnutie návrhu uplatňovaného
titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade za dodávku tepla na ústredné kúrenie založil na
konštatovaní, že do bytu odporkyne nebolo v roku 2001 dodávané teplo na vykurovanie, z čoho náležite
vyvodil, že odporkyňa nie je povinná za toto plnenie platiť úhradu.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.S poukazom na súdom prvého stupňa správne vyhodnotenie neunesenia dôkazného bremena
navrhovateľom ohľadom skutočností, z existencie ktorých pre seba vyvodzoval priaznivé právne

dôsledky, neboli navrhovateľom uvádzané skutočnosti v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pretože
navrhovateľom namietané skutočností (zrušenie rozhodnutia bývalého Okresného úradu Bratislava
II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12, zo dňa 14.7.1999, rozhodnutím
bývalého Krajského úradu v Bratislave č. W-19966/2001-HVR, zo dňa 18.12.2001 a vrátenie veci na

nové prejednanie a rozhodnutie a nemožnosť súdu prvého stupňa preberať zistenia zo zrušeného
rozhodnutia, alebo, že stavené úpravy odporkyňa nevykonala so súhlasom nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov v dome), nemajú z hľadiska unesenia dôkazného bremena žiaden vplyv na preukázanie
tej skutočnosti, ktorá bola podľa hmotného práva významná pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2009, sp. zn. 4 Cdo
230/2007, ktorý v obdobnej právnej veci (pri rozhodovaní o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2006, sp. zn. 4Co/53/2006, ktorý na pripustenie dovolania
za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie, či na základe vykonaných stavebných
zmien v spôsobe vykurovania bez stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia
je odporkyňa povinná platiť úhradu za dodávku tepla), vyslovil právny názor, že povinnosť odporkyne
podieľať sa na nákladoch dodávky centrálne dodávaného tepla do ostatných bytových a nebytových

priestorov nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že dodatočne nepreukázala právoplatné stavebné povolenie
o zmene spôsobu užívania nebytového priestoru. Splnenie takejto povinnosti odporkyňou je bez
právneho významu, keď povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne
dodanú energiu.

S ohľadom na uvedené potom odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uzatvára, že
platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru je vlastník povinný len
za tie plnenia, ktoré sú mu skutočne dodané. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že
v rozhodnom období do bytu odporkyne skutočne dodával teplo pre ústredné kúrenie a teplú úžitkovú
vodu; naopak odporkyňa preukázala, že sa od centrálnej vykurovacej sústavy odpojila a teplo na kúrenie

si v roku 2001 zabezpečovala zo zriadeného malokapacitného zdroja na výrobu tepla a teplej úžitkovej
vody priamo v byte. Keďže ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého
stupňa, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré navrhovateľ opakovane uvádzal vo
svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal, nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodporkyneodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojení
s § 142 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 2 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku odvolací súd rozsudkom
o.i. rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške

určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (t.j. v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech). Odporkyňa,
ktorej bola prisúdená náhrada trov konania, bola povinná trovy konania vyčísliť v zmysle § 151 ods.
1 veta druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. najneskôr do
5.7.2016. Odporkyňa (ani jej právna zástupkyňa) v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila

trovy odvolacieho konania a nakoľko z obsahu spisu trovy odvolacieho konania odporkyne nevyplývajú,
odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, keď v takomto
prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.