Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205587
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213205587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobkyne: C.. V.

Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka,
so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Garbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaJUDr.Daniel
Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach
sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 135,76 Eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a odkladu vykonateľnosti
uvedeného rozhodcovského rozsudku s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej

vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej
zmluve.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd konal v neprítomnosti žalobkyne, právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaného aj právneho zástupcu
žalovaného, podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou, plnomocenstvom, návrhom
na uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného, oznámením o
zániku poistenia, návrhom na začatie konania, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským
súdom, rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XC/
XXX/XXXX, uznesením NS SR sp. zn. XCdo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o prevzatí
právneho zastúpenia, vyjadrením žalobkyne k výzve súdu, emailovým podaním právnej zástupkyne

žalobkyne, odpoveďou arbitrážneho súdu Košice, doručenkou, návrhom na prerušenie konania,
nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. C..Ú.F. zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobkyne, návrhom
na zamietnutie žaloby, zmluvou o sprostredkovaní poistenia, záznamom o požiadavkách a potrebách
klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou o pojednávaní, vyjadrenímžalovaného zo dňa 17.01.2014, uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX,
plnomocenstvom, podaním žalovaného, podaním žalobkyne, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu podania žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej
zmluvy.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom

na Alžbetinej ulici 41, 040 01 Košice, dňa XX.XX.XXXX o zaplatenie 56,24 EUR s príslušenstvom,
uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 56,24 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII. bodu 7a
zodpovedajúcej nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 56,24 EUR a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 EUR, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 21.06.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne,

aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na
osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok všetkých
poistných zmlúv obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že vyjadrujú obaja spoločne a každý
zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi nimi, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto
ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa v žalobe poukázala na skutočnosť, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu, v ktorej
žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný

ako poistiteľ mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným možno
označiť ako spotrebiteľskú zmluvu.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je

spotrebiteľským sporom, nakoľko žalobkyňa nenapĺňa znaky zákonom predpokladané pre spotrebiteľa,
pretože v čase uzatvárania poistnej zmluvy žalobkyňa mala ako živnostník v predmete činnosti
sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, teda ide o profesionálku, s ktorou mal žalovaný
uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný v ďalšom namietal, že žalobný návrh je neúplný a nesprávny z hľadiska § 40 v spojení s § 43
zákona č. 244/2002 Z.z. nakoľko výrok súdneho rozhodnutia musí dať odpoveď nielen na otázku, či je
alebo nie je rozhodcovský rozsudok zrušený, ale najmä z akého dôvodu k jeho zrušeniu došlo.

Žalovaný v ďalšom poukázala na skutkové a právne okolnosti súvisiace s individuálnym

dojednávaním rozhodcovskej doložky, ktoré sú zrejmé z písomného prejavu vôle žalobkyne, pričom
jej podpis je pod všeobecnými poistnými podmienkami, ktorý túto listinu priestorovo uzatváral. Poistná
zmluva bola uzatvorená až pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za poisťovňu. Žalobkyňa v čase
uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohla dojednania o rozhodcovskej doložke

prijať alebo neprijať, t.j. osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Žalovaný formálne
pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatváranie poistnej zmluvy ako i písomné podchytenie
prípadného individuálneho dojednania so žalobkyňou, ktorá pozostávala z materiálov formulár „návrh
poistnej zmluvy“, „záznam o potrebách klienta“, „všeobecné poistné podmienky“, „osobitné zmluvné
dojednania“, týmito dokumentmi disponoval sprostredkovateľ.

Tunajší súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
odkladá do právoplatného skončenia tejto veci. Žalovaný podal voči uvedenému uzneseniu včasodvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o
ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a
dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré

účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa§43ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníaksúdzrušírozhodcovskýrozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže
uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba.

Z predloženej poistnej zmluvy, rozsudku rozhodcovského súdu, z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé,

aby žalobkyňa pri plnení zo zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti v čase
jej podpisu.

Aj keď sa žalovaný bránil, že žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala vystupovať ako
obchodná zástupkyňa na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX ešte so

žalovaným pod obchodným názvom Prvá česko - slovenská poisťovňa Rapid, a.s., predmetná poistná
zmluva na základe, ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX.
Súd zo strany žalovaného nemal preukázané, že by v tomto čase žalobkyňa vykonávala ďalej
sprostredkovateľskú činnosť, resp. že v čase, kedy mala vykonávať obchodnú zástupkyňu, bola
používaná žalovaným rozhodcovská doložka, prípadne aký bol obsah školenia, ktoré žalobkyňa mala

absolvovať.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to

aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, a návrh bol podaný žalobkyňou ako
spotrebiteľkou. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch
oslobodená od ich platenia pre predmetné konanie.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený 21.06.2013 a žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

Podľa článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V dobe rozhodovania ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcudopĺňanýaprecizovanýavtomtovýpočtesúčinnosťouod01.01.2008jevýslovneuvedenáaj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia
poistnej zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskému štátu minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v časti XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod ods. 1 písm. q), v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný a
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012, 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013, a to aj s
poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť
všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej

doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV.

nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti
XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranupráv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v časti XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo

vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní predmetný rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej doložky zrušil.

Podľa § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s

poukazom na novelu Exekučného poriadku v § 243d Exekučného poriadku, podľa ktorej exekučné
konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu vydaného pred
01.01.2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t.j. do 31.03.2015. Po tejto
lehote už nie je možné na vykonanie exekúcie poverenie udeliť a rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

V danom prípade sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorá je vyvrátená samostatným
znením prechodného a záverečného ustanovenia § 372w O.s.p., z obsahu ktorého vyplýva, že spory
o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore
spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do

01.01.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdu príslušné prekonanie podľa doterajších
právnych predpisov.

Okrem iného právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva priamo zo zákona, a preto
súd v uvedenom konaní neskúma splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu v

zmysle § 80c O.s.p., ale skúma iba splnenie podmienok na uvedené konanie podľa zákona č. 244/2002
Z.z..Žalovaný podaním zo dňa 07.11.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až
do právoplatného ukončenia konania o uznesení najvyššieho súdu sp. zn. X N. X/XXXX vedeného pred
ústavným súdom pod sp. zn. C.. Ú.F. XXX/XXXX, E. XXXX/XXXX, nakoľko sa pred ústavným súdom

zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska;
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že sa žalobkyňa opiera o právne závery uvedené v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X N. X/XXXX z. XX.XX.XXXX, na ktoré bola podaná
ústavná sťažnosť, a podľa názoru žalovaného je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie
bude zrušené, nemôže vyvolať potrebu na prerušenie tohto konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p., ako žalovaný navrhuje.

Keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce prerušenie konania, návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej

žalobkyni bola priznaná úplná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktoré
bolosúdupredloženéspolusožalobouzatietoúkonyprávnejpomoci:-prevzatieapríprava-60,07EUR,
podanie žaloby dňa 08.07.2013 - 60,07 EUR, režijný paušál 2 x 7,81 EUR, spolu 135,76 EUR. Za ďalšie
úkony právnej pomoci súdu nebolo predložené vyčíslenie trov konania v zákonom stanovenej lehote 3
pracovných dní. Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní

konanom dňa 14.11.2013, nakoľko v zmysle zápisnice nachádzajúcej sa v spise pojednávanie bolo
odročené a ani zo strany žalobkyne sa ho právna zástupkyňa nezúčastnila. Pretože žalobkyňa, ktorej
súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpená, platobným miestom na poukázanie
priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. účet (adresa
sídla) jej právnej zástupkyne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.