Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816203173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou v Malinovom, Slnečná 765/3, proti žalovanému: Ing. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G..
Q. XXX/X L., o zaplatenie sumy 130,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 255,84 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 130,60 eur od 24.3.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 130,60 eur, vyčísleného
úroku v sume 164,71 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 5,76 eur, poplatku vo výške 240,25
eur, poplatku za upomienky v sume 10,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, úroku vo výške 39,15%
ročne zo sumy 130,60 eur od 24.3.2015 do zaplatenia, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 130,60
eur od 24.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 308001646 zo dňa 15.7. 2013 poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo

výške 500,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 240,25 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo
výške 195,75 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 936,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
bola vo výške 240,25 eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov 87,20%. Úrok bol vo
výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 eur. Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 936,- eur do 15.7.2014. Žalobca so žalovaným sa následne dohodli,
že Zmluva sa mení tak, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť celkovú čiastku 936,- eur v 12

mesačných splátkach vo výške 78,- eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 15.8.2013.
Žalovanýuhradildosplatnostidlhulensumu266,40eur.Pretožeporušilzmluvnépodmienkyanedodržal
splátkový kalendár, oznámili mu, že v zmysle Zmluvy stratil výhodu splátok. Dlh sa stal splatným
v celosti a vyzvali žalovaného na úhradu celého dlhu. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia

žalobcu v týchto konaniach a iné, žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva. Dlh žalovaného sa stal splatným 16.7.2014 a od tohto času je žalovaný v omeškaní s úhradou
dlžnej sumy, v súvislosti s čím má žalobca nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nar. vl. č. 87/1995 Z.z..2. Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, k žalobe sa nevyjadril.

3.Napojednávaniesanedostavilanižalobca,svojuneúčasťpísomneospravedlnil.Súdpretopojednával
v neprítomnosti strán v konaní a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 15.7.2013, dohody o plnení v splátkach zo dňa 15.7.2013, všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru („VOP“), výpisu z obchodného registra žalobcu, vyjadrenia žalobcu
zo dňa 23.5.2016, výzvy na úhradu zo dňa 12.3.2014, prehľadu splátok a úhrad a zistil tento skutkový

a právny stav:

4. Žalobca je právnická osoba, predmetom podnikania ktorej je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov.

5. Žalovaný je fyzická osoba nepodnikateľ.

6. Strany v konaní uzavreli dňa 15.7.2013 Zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
v hotovosti sumu 500,- eur s tým, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo výške
936,- eur, teda zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 436,-
eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú podľa Zmluvy tvorené súčtom

úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 eur a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou vo výške 240,25 eur. V Zmluve je tiež uvedený termín konečnej splatnosti úveru na deň
15.7.2014, RPMN vo výške 87,50 % a priemerná hodnota RPMN 39,20 %.

7. V Dohode o plnení v splátkach zo dňa 15.7.2013 si strany v konaní dohodli, že spotrebiteľ sa
zaväzuje veriteľovi uhradiť z poskytnutého úveru zo Zmluvy celkovú čiastku 936,- eur v 12 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 78,- eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.8.2013. Podľa tejto
Dohody, v rozpore s tým, čo je uvedené v Zmluve, spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa
vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VOP a je vo výške

260,12 %.

8. Podľa VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne,
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho

zastúpenia žalobcu v týchto konaniach a iné, žalobcom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení
svojho práva. Podľa bodu 7 VOP v prípade neuhradenia celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote
podľa zmluvy, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Pre prípad
omeškania s úhradou dlhu sa žalovaný tiež zaviazal zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Taktiež sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 10,-

eur do 5 dní od jej doručenia.

9. Z predloženej výzvy zo dňa 12.3.2014 vyplýva, že žalovaný bol zo strany žalobcu informovaný o
porušení podmienok zmluvy o úvere žalovaným, ktoré spočíva v tom, že sa dostal do omeškania s
platením 4 po sebe idúcich splátok a z toho dôvodu stratil výhodu splátok. Súčasne bol zaviazaný k

úhrade dlžnej sumy 702- eur do 7 dní od doručenia výzvy. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého
žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil dňa 26.8.2013 sumu 78,- eur, dňa 10.10.2013 sumu 156,- eur,
dňa 27.3.2014 sumu 4,86 eur, dňa 23.4.2014 a 13.5.2014 sumu po 13,77 eur, dňa 21.7.2014 sumu
27,54 eur, v dňoch 22.8.2014, 7.10.2014, 30.10.2014, 19.11.2014, 2.2.2015 sumu po 13,77 eur, dňa
15.12.2014 sumu 1,10 eur a dňa 23.3.2015 sumu 5,51 eur. Celkom žalovaný uhradil sumu 369,38 eur.

K dátumu splatnosti úveru podľa zmluvy, t.j. k 15.7.2014 bola zo strany žalovaného uhradená žalobcovi
suma 266,40 eur.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.5.2016 uviedol, že mu vznikol nárok na zaplatenie poplatku za
zaslanú upomienku žalovanému v sume 10,- eur (výzva zo dňa 12.3.2014) a v zmysle bodu 7 VOP aj

nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur.11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia
Zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný len sčasti. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami v konaní bola uzavretá dňa 15.7.2013

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol žalobca žalovanému úver 500,- eur. Žalovaný mal úver
splatiť dňa 15.7.2014 spolu s úrokom a poplatkom za administratívne náklady v celkovej sume 936,- eur.
Zároveň si strany dohodli samostatnú dohodu o splátkach, podľa ktorej mal žalovaný možnosť dlžnú
sumu splatiť v 12 mesačných splátkach po 78,- eur od 15.8.2013. Z prehľadu vykonaných splátok však
vyplýva, že žalovaný splátkový kalendár nedodržal, výhoda splátok mu preto zanikla. Celkovo žalovaný

žalobcovi uhradil sumu 369,38 eur, z toho do termínu splatnosti úveru, t.j. do 15.7.2014 to bola suma
266,40 eur.

16. V danom prípade šlo svojou povahou o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a
zároveň i zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských

úveroch. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 9 citovaného zákona. Žalovaný poskytnutý úver prestal splácať, preto po tom, čo nastala konečná
splatnosť úveru dojednaná v zmluve - 15.7.2014 (nie ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe dňa
16.7.2014), žalovaný sa dostal do omeškania so splatením úveru.

17. Žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutý úver 500,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo
výške 39,15% ročne. Celkom mu uhradil sumu 369,38 eur, preto na istine ešte zostáva doplatiť sumu
130,62 eur. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 130,60 eur, preto súd v tejto časti
nárok žalobcu považoval za opodstatnený.

18. Strany v konaní si dohodli v zmluve aj úrok vo výške 39,15% ročne z poskytnutej sumy s tým, že
úrok bol dohodnutý do splatnosti úveru. V žalobe si žalobca uplatnil nárok na zmluvný úrok tak, že tento
sčasti vyčíslil a sčasti sa domáha zaplatenia úroku 39,15% ročne zo sumy 130,60 eur od 24.3.2015 do
zaplatenia. Vyčíslený úrok v sume 164,71 eur pozostáva z 39,15% ročného úroku zo sumy 500,- eur
od 16.7.2013 do 26.8.2013 v sume 22,52 eur, zo sumy 422,- eur od 27.8.2013 do 10.10.2013 v sume

20,37 eur, zo sumy 266,- eur od 11.10.2013 do 27.3.2014 v sume 47,93 eur, zo sumy 261,14 eur od
28.3.2014 do 23.4.2014 v sume 7,56 eur, zo sumy 247,37 eur od 24.4.2014 do 13.5.2014 v sume 5,31
eur, zo sumy 233,60 eur od 14.5.2014 do 21.7.2014 v sume 17,29 eur, zo sumy 206,06 eur od 22.7.2014
do 22.8.2014 v sume 7,07 eur, zo sumy 192,29 eur od 23.8.2014 do 7.10.2014 v sume 9,49 eur, zo
sumy 178,52 eur od 8.10.2014 do 30.10.2014v sume 4,40 eur, zo sumy 164,75 eur od 31.10.2014 do

19.11.2014 v sume 3,53 eur, zo sumy 150,98 eur od 20.11.2014 do 15.12.2014 v sume 4,21 eur, zo
sumy 149,88 eur od 16.12.2014 do 2.2.2015 v sume 7,88 eur a zo sumy 136,11 eur od 3.2.2015 do
23.3.205 v sume 7,15 eur. Súd považuje za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku len
do doby splatnosti úveru, t.j. do 15.7.52014. Podľa právneho názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po
ukončení zmluvy, resp. po splatnosti celého úveru nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len

nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len dovyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba
právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu

vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že namietané rozhodnutie
nie je možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva
na súdnu ochranu. Z nároku uplatneného žalobcom v súvislosti so zmluvným úrokom teda žalobcovi
patrí len úrok do splatnosti úveru, čo je suma 119,48 eur (t.j. 39,15% ročného úroku zo sumy 500,- eur
od 16.7.2013 do 26.8.2013 v sume 22,52 eur, zo sumy 422,- eur od 27.8.2013 do 10.10.2013 v sume

20,37 eur, zo sumy 266,- eur od 11.10.2013 do 27.3.2014 v sume 47,93 eur, zo sumy 261,14 eur od
28.3.2014 do 23.4.2014 v sume 7,56 eur, zo sumy 247,37 eur od 24.4.2014 do 13.5.2014 v sume 5,31
eur, zo sumy 233,60 eur od 14.5.2014 do 15.7.2014 v sume 15,79 eur). V prevyšujúcej časti súd nárok
žalobcu na zmluvný úrok ako nedôvodný zamietol.

19. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie administratívnych nákladov

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou v sume 240,25 eur. Uvedená suma predstavuje 48,05% zo sumy úveru, ktorý bol
žalovanému poskytnutý. Takúto sumu súd považuje za neprimerane vysokú a zo strany žalobcu nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že mu v takejto výške vznikli administratívne náklady v súvislosti s
predmetnou zmluvou. Okrem toho, že žalobca nepreukázal v čom konkrétne mu tieto náklady vznikli,

súd nemal možnosť preveriť ich opodstatnenosť a následne i posúdiť, či ide o reálne vynaložené
náklady. Existenciu uvedených nákladov súd teda nepovažoval za preukázanú a vzhľadom na ich výšku
(takmer polovica sumy poskytnutého úveru) považoval dojednanie týkajúce sa úhrady administratívnych
nákladov spojených s uzatvorením zmluvy za odporujúce dobrým mravom, a teda neplatné podľa 39
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

20. Rovnako súd zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10,- eur.
Takýto nárok priamo v zmluve uvedený nie je, preto v zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch nemôže žalobca takýto poplatok požadovať. Okrem toho poplatok za jednu
upomienku 10,- eur je neprimerane vysoký, ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka,

ktorá nevyvažuje žiadny náklad žalobcu, preto by bola takáto dohoda neplatná i v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. V bode 7 VOP sa nachádza žalobcom vopred predformulované
zmluvné dojednanie ako sankcia v dôsledku omeškania v prípade každej zaslanej upomienky 10,- eur.
Takúto sankciu nemohol ako zmluvné plnenie žalovaný nijako ovplyvniť, pretože úverové podmienky
musel bezvýhradne prijať alebo odmietnuť uzavrieť zmluvu ako celok. Okrem toho žalobca existenciu

tejto upomienky nepreukázal, nakoľko výzva na zosplatnenie podľa názoru súdu nemôže plniť účel
upomienky, pretože ide o uplatnenie si práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo
nemôže podliehať spoplatneniu na ťarchu spotrebiteľa.

21. Súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur. Aj

tu súd poukazuje na to, že takýto nárok priamo v zmluve uvedený nie je, dojednanie o zmluvnej pokute
sa nachádza len vo VOP v bode 7. Ako už bolo uvedené, ide o žalobcom vopred predformulované
zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť
ovplyvniť toto dojednanie, pretože je obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, a to
pomerne neprehľadným spôsobom. Vzhľadom k tomu nie je vôbec preukázané, že žalovaný sa mal

možnosť oboznámiť v čase akceptácie zmluvy s týmito zmluvnými podmienkami. Okrem toho sankcia za
omeškanie je mimoriadne dôležitým údajom pre spotrebiteľa ako potenciálneho dlžníka, preto musí byť
obsiahnutá v základných náležitostiach zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi nárok
ani v tejto časti.

22. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995Z.z. Tento úrok vo výške 5% ročne
vyčíslil za obdobie od 16.7.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru) do 23.3.2015 na sumu
5,76 eur nasledovne: zo sumy 233,60 eur od 16.7.2014 do 21.7.2014 v sume 0,19 eur, zo sumy 206,06
eur od 22.7.2014 do 22.8.2014 v sume 0,90 eur, zo sumy 2192,29 eur od 23.8.2014 do 7.10.2014 v

sume 1,21 eur, zo sumy 178,52 eur od 8.10.2014 do 30.10.2014 v sume 0,56 eur, zo sumy 164,75 eur
od 31.10.2014 do 19.11.2014 v sume 0,45 eur, zo sumy 150,98 eur od 20.11.2014 do 15.12.2014 v
sume 0,54 eur, zo sumy 149,88 eur od 16.12.2014 do 2.2.2015 v sume 1,- euro a zo sumy 136,- eur
od 3.2.2015 do 23.3.2015 v sume 0,91 eur. Ďalej si nárok na úrok z omeškania uplatnil vo výške 5%ročne zo sumy 130,60 eur od 24.3.2015 až do zaplatenia. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu
za dôvodný, keďže je nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas nesplnil a s
plnením sa odo dňa nasledujúceho po splatnosti zmluvy o úvere (15.7.2014) dostal do omeškania.

23. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 255,84 eur
(t.j. istinu 130,60 eur + vyčíslený zmluvný úrok do dňa splatnosti úveru v sume 119,48 eur + vyčíslený
úrok z omeškania do 23.3.2015 v sume 5,76 eur) spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
130,60 eur od 24.3.2015 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V

prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z dôvodov uvedených vyššie.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy celkom 584,32 eur (istina 130,60 eur, vyčíslený úrok 164,71 eur,
vyčíslený úrok z omeškania 5,76 eur, poplatok 240,25 eur, poplatok za upomienku 10,- eur, zmluvná
pokuta 33,- eur), súd mu priznal iba 255,84 eur. Jeho úspech v konaní teda predstavuje 43,78%,

neúspech 56,22%. Prevažný úspech teda v konaní mal žalovaný, jeho čistý úspech predstavuje 12,44%
a v tomto rozsahu by mal nárok na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Žalovanému však v konaní
žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť

odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 370 Civilného mimosporového poriadku/.