Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alojz Palaj
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010339
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010339.1
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí dňa 24. augusta 2016, prejednal
odvolanie obžalovaného H. S., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18.04.2016 sp.zn. 3T/55/2015
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. S. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. S. uznaný za vinného z trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s F. I., nar. XX.XX.XXXX s cieľom získať majetkový prospech
zabezpečilF.I.vpodvodnomúmysleobjednávkunaprepravutovaru-obuviodvýrobcuRIEKERSCHUH
AG, Stockwiesenstrasse 1, 8240 Thayngen, Švajčiarsko pre odberateľa RIEKER Wostok, s.r.o. Moskva,
dňa 22.07.2003 uzatvoril v obci Kriváň zmluvu o preprave s dopravcom Z. H., od ktorého si prenajal
nákladné motorové vozidlo - ťahač značky Volvo štátnej poznávacej značky L. XX-XX s návesom štátnej
poznávacej značky L. XX-XX, súčasne uhradil dňa 21.07.2003 sumu 2000 amerických dolárov na
účet Združenia ČESMAD Slovakia číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Y., a.s., čo bola podmienka
vykonania prepravy. Následne na žiadosť F. I. prevzal Z. H. dňa 30.07.2003 tovar v Nemecku, previezol
ho do mesta Detva, kde celý kamión s tovarom a dokladom CARNET TIR číslo B a medzinárodným
nákladným listom číslo N odovzdal F. I. a ten X. I., ktorý mal tovar doručiť do Moskvy. X. I. tovar do
Moskvy nedoručil a ani s ním nevstúpil na územie Ruskej federácie, ale podľa pokynu H. S. na území
Ukrajiny zatelefonoval na predvolené telefónne číslo v mobilnom telefóne, ktorý mu odovzdala H. S..
Cez telefón sa skontaktoval s neznámou osobou, ktorej odovzdal tovar na území Ukrajiny, pričom po
návrate na územie Slovenskej republiky predložil nepravdivé doklady o dodaní tovaru do miesta určenia
- do colného skladu OOO Kandit, Korovjinskoe Chaussee 35A Moskva, ktoré dostal od neznámych
osôb v Ukrajine a súčasne Z. H. oznámil, že tovar bol riadne a včas odovzdaný na určenom mieste.
Za odovzdanie tovaru obdržali F. I. a H. S. doposiaľ nezistenú sumu v amerických dolároch, ktorú si
rozdelili, čím spôsobil H. S. spoločnosti RIEKER SCHUH AG, Stockwiesenstrasse 1, 8240 Thayngen,
Švajčiarsko, škodu vo výške 144.295,- Eur, ktorá však bola nahradená poisťovňou Zurich Versicherung
(Deutschland), Riaditeľstvo Frankfurt so sídlom Solmsstrasse - 27 - 37,60252 Frankfurt nad Mohanom
vo výške 95 210,29 Eur a špedičnou spoločnosťou Autotrust, s.r.o., Lesnoj pr. 63, Petrohrad, Ruská
federácia vo výške 49.084,71 Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s poukazom na čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov.Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený s tým,
že podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na päť rokov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obhajca obžalovaného v konaní proti ušlému za obžalovaného
odvolanie, ktorým sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku a oslobodenia obžalovaného spod
obžaloby. V dôvodovej časti poukazuje na výpovede svedkov, pričom podľa jeho názoru ide o rozporné
výpovede, podliehajúce povinnej konfrontácii aj medzi sebou navzájom. Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu po
podaníobžaloby,naďalejajpodokazovanívykonanomnahlavnompojednávanípretrvávajúpochybnosti
o vine obžalovaného, jeho vina nebola jednoznačne preukázaná, zvlášť nie úmyselné zavinenie v tejto
trestnej veci, a tak sa mala uplatniť zásada ,,in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Nedopustil sa teda žiadneho protiprávneho konania, nikdy nebol trestne stíhaný a odsúdený, doteraz
žil riadny život, nikoho neuviedol do omylu a nevyužil žiadny a nikoho omyl, s protiprávnym konaním
nemá nič spoločné, vždy žil čestne a ctil si zákony Slovenskej republiky. Takáto dôkazná situácia má
byť podkladom pre postup podľa § 285 písm. c) Tr. por., teda pre jeho oslobodenie spod obžaloby v
celom rozsahu.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa ako aj orgány činné v prípravnom konaní konali proti obžalovanému v konaní proti
ušlému v zmysle ust. § 358 Tr. por. a nasledujúcich, keďže obžalovaný je v pátraní polície od roku
2010 a doposiaľ sa nepodarilo zistiť jeho pobyt, zrejme sa vzdialil a ukrýva sa mimo územia Slovenskej
republiky, aby sa tak vyhol trestnému konaniu v predmetnej veci, prípadne v iných trestných veciach.
Z doteraz vykonaného dokazovania je možné jednoznačne vyvodiť záver v zmysle výrokovej časti
napadnutého rozsudku, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti tak, ako to ustálil súd
prvého stupňa, keď vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu
veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov.
V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v súhrne,
a to v súlade s požiadavkou náležitostí odôvodnenia rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por., po
predchádzajúcom hodnotení dôkazov a aj pri rozhodovaní podľa § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad
správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, vychádzajúceho z vykonaného dokazovania.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil
všetky výroky napadnutého rozsudku, odvolací súd si ich osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom
na ne iba poukazuje. Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosti a dôkaznú situáciu z hľadiska
presvedčivosti výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
trestnej činnosti, hlavne pokiaľ ide o výpovede X. I., F. I., prípadne Z. H., ale tiež listinných dôkazov
a oznámení zo zahraničia, hlavne z územia Švajčiarska, Spolkovej republiky Nemecko, Ukrajiny a
Ruska, z ktorých dôkazov spolu s ďalšími listinnými dôkazmi možno ustáliť, že obžalovaný sa dopustil
predmetného skutku spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a správne potom
jeho konanie bolo aj kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 01.01.2006, pričom tohto skutku sa dopustil spolupáchateľstva s ďalšou osobou v zmysle § 9 ods.
2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006.
Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd tento tiež považuje za zákonný, za použitia príslušných
ustanovení § 23 a § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, keď vyhodnotil všetky skutočnosti,
ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie o druhu a výmer trestu tak v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného a v konečnom dôsledku na prospech obžalovaného plynutie času od spáchania
predmetnej trestnej činnosti podradil aj požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Takto bol obžalovanému uložený relatívne mierny výchovný trest na slobode, pričom
mubolaurčenádlhšiaskúšobnádoba,počasktorejbudehroziťnariadenievýkonutrestuodňatiaslobody
pre prípad, že by sa dopustil ďalšieho protizákonného konania a neviedol by riadny život, a to po dobu
piatich rokov, s prihliadnutím aj na charakter trestnej činnosti a jeho následky.Z týchto dôvodov teda odvolací súd považuje napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za
zákonný a odvolanie obžalovaného prostredníctvom jeho obhajcu ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.