Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Reisenauerová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200702
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200702.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: V. N., bytom v W.. X, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia z 1. marca 2014, číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím z 18. februára 2014, číslo
XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 5. februára 2015, č. k. 26Sd/132/2014-17, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. februára 2015, č. k.
26Sd/132/2014-17 v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 5. februára 2015, č. k.
26Sd/132/2014-17 podľa § 250j ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil
rozhodnutie odporkyne z 1. marca 2014, číslo XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím z 18. februára
2014, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 8. novembra 2013 bol priznaný
invalidný dôchodok v sume 193,00 EUR mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 197,50 EUR mesačne
a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žiadne trovy neuplatnila.
Protirozsudkusúduprvéhostupňavčastivýrokuonáhradetrovkonaniapodalanavrhovateľaodvolanie.
V odvolaní poukázala na svoje ťažké zdravotné postihnutie a odkázanosť na individuálnu prepravu.
Práve v súvislosti s odkázanosťou na individuálnu prepravu navrhovateľka konštatovala, že musela byť
pred posudkovú komisiu tak vo Veľkom Krtíši, ako aj v Banskej Bystrici dovezená osobným automobilom
so šoférom, ktorý na tie dni musel byť uvoľnený z práce, čím navrhovateľke vznikli výdavky. Z uvedeného
dôvodu preto požiadala o náhradu trov konania spočívajúcej v troch uskutočnených cestách 1/ W. -
Veľký Krtíš (posudková komisia) a späť, 2/ W. - Banská Bystrica (posudková komisia) a späť a 3/ W. -
Banská Bystrica (pojednávanie na krajskom súde) a späť. Zároveň požiadala o náhradu ušlej mzdy za
uskutočnené tri cesty pre šoféra.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správne.
Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V prejednávanej veci podľa piatej časti tretej hlavy OSP navrhovateľka podala odvolanie 27. marca
2015, t.j. pred nadobudnutím účinnosti (dňom 1. júla 2016) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, preto odvolací súd zmysle prechodného ustanovenia § 492 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku odvolacie konanie dokončí v podľa doterajších predpisov, t.j. Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ustanovenie § 137 OSP vymenúva druhy trov konania, ktoré účastníkom vznikli. Ide však o trovy, ktoré
vznikli v súvislosti so súdnym konaním. To znamená, že výdavky, ktoré účastníkovi vznikli v súvislosti
so správnym konaním súd priznať nemôže.
Podľa § 250k ods. 1 OSP, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,
že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bola navrhovateľka
úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 OSP.
Podľa obsahu spisu navrhovateľa v súdnom konaní žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a nie je ani
zrejmé, že jej v konaní trovy vznikli. V odvolaní žiadala priznať náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v
správnom konaní. O tejto náhrade však súd nie je oprávnený rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici v napadnutej časti
výroku o náhrade trov konania podľa § 492 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a
v spojení § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní navrhovateľka nebola úspešná, preto je odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Úspešnej odporkyni náhrada trov konania zo zákona nepatrí (§ 492 ods. 1, 2 SSP, §
246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP).
Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.