Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226695
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114226695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o návrhu
žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12C/208/2012, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.5.2015 č. k. 16C/349/2014-52, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16C/349/2014-52 návrh zamietol. Náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady
majetkovej škody 2.466,57 eur a nemajetkovej ujmy 493,31 eur titulom neskorého rozhodnutia
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu
ako oprávneného proti povinnej B. A. (vec 6Er 982/2009).

Podľa žalobcu škoda a nemajetková ujma mala vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Humenné, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pričom majetková škoda predstavuje náhradu istiny a príslušenstva, ktorá nemôže

byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Pri nemajetkovej ujme sa uplatňuje
náhradazavnútornézásahydospoločnosti,ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovaniaarozhodovania,
porušenie práv žalobcu, strata legitímnych očakávaní, strata dôvery v právo a spravodlivosť, pričom
nemajetková ujma 493,31 eur predstavuje 20 % z uplatnenej istiny s príslušenstvom.

Žalovaná Slovenská republika, že s návrhom nesúhlasí. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup,
vznikškody,činezákonnérozhodnutiaNaviacžalobcajevnímanýnegatívneakouslovenskejverejnosti,

takbolpredmetomzáujmuEurópskejkomisie,kdesakonštatovaliporušeniaprávspotrebiteľovzostrany
žalobcu. Samotný výpočet náhrady škody je len hypotetický, nezodpovedá kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, ktorá by u žalobcu vznikla. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tu žalobca vychádzal zrozhodnutí Ústavného súdu, je ale potrebné rešpektovať špecifiká každej jednotlivej veci a subjektu,
ktorý nárok uplatňuje. Medzi majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou neexistuje príčinná súvislosť.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v exekučnej veci proti B. A. 6Er/982/2009 bola
dňa 26.5.2010 zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Na odvolanie oprávneného
Krajský súd v Prešove uznesenie zrušil, ale novým uznesením z 1.8.2011 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2011.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Pri hodnotení nároku súd vychádzal z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z., kde súd
skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd vo
veci vychádzal z § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
ktorým sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy
v súdnom konaní. Keď žalobca argumentuje nesprávny úradný postup, ktorý mal dopad na vznik
škody a nemajetkovej ujmy, tak doposiaľ nebol preukázaný nesprávny úradný postup, resp. nebolo

preukazované nedodržanie zákonných lehôt alebo prieťahy v konaní. Nie je vydané rozhodnutie
Ústavného súdu týkajúce sa porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca
v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že
v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, resp. že by sudca rozhodujúci v
exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy v exekučnom konaní. Pri neexistencii takýchto

podmienok nie je možné konštatovať, že by nárok žalobcu bol opodstatnený. Rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom s určitými špecifikami, ale závažné posúdenie, či rozhodcovský rozsudok nebol
vydaný v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi alebo ním prisúdené plnenie nie je možné, je
vecousúdu.Pritomniejerozhodujúce,čibolapodanážalobanazrušenierozhodcovskéhorozsudku(viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Cdo/291/2010 zo dňa 29.3.2011). Aj podľa rozhodnutia

Ústavného súdu SR IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012, kde Ústavný súd konštatoval, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Keďžeexekučnýsúdzamietolžiadosťexekútoraoudelenie
poverenia, tak vychádzal z listinných dôkazov rozhodcovského rozsudku. Z jeho úkonov nevyplýva
nesústredenosť, pričom musel posúdiť viacero aspektov uplatneného nároku. Preto súd návrh ako

nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca je povinný
nahradiť žalovanej trovy konania, ale žalovaná náhradu trov konania nežiadala. Je to návrhové konanie
(§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostnéhoprávneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje

vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek

úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne
rozhodnutie. Navyše, Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahyvkonanívznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkakonaniajeovplyvnenámimosúdnymi
faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod..
Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám čl. 7 ods. 1 zahrňujúcej právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vytýka súdu, že nevyužil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým
znaleckým posudkom.

Okresný súd neprerušil konanie z dôvodov prebiehajúceho konania o prejudiciálnej otázke o porušení
práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd. Odvolateľ žiada zrušiť rozsudok Okresného
súdu Prešov a vec vrátiť na opätovné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Exekučný súd z úradnej moci podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosť o udelenie
poverenia, čo je limitované 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale pri

bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadosti o udelenie
poverenia, tak lehota 15 dní platí vždy pre prípady vyhovenia návrhu na poverenie súdneho exekútora
o vykonaní exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákona. Potom nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie

rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdnemu exekútorovi na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nie je porušeným právom žalobcu. Za neudelenie poverenia nie je Exekučným poriadkom stanovená
lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemôže dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonnom stanovenej lehote.
Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ust.
§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udelil právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže takáto podmienka nároku na

náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, keď sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď sa takýto
nesprávny úradný postup preukáže. Odvolací súd prisvedčil názoru žalovanej, že nie sú splnené

podmienkynavyvodeniezodpovednostizanesprávnyúradnýpostupzadefinovanýv§9ods.1zákonač.
514/2003 Z.z.,ak nebolo konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahu v súdnom konaní, o
čom je oprávnený rozhodnúť Ústavný súd SR. Neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu, či konštatovanie
prieťahov v súdnom konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. len vyššiezadefinovala podmienku pre konštatovanie prieťahu v súdnom konaní, ako predpoklady na uplatnenie
nároku na náhradu škody nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán (Ústavný súd alebo
predseda okresného súdu) nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je možné vyvodiť zodpovednosť

nesprávneho úradného postupu aj vo forme náhrady škody.

Žalobca uplatnil právo na náhradu škody, ktoré právo nebolo žalobcom osvedčené. Nestačí samotné
tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikla škoda 2.466,57 eur, čo predstavuje náhradu istiny a príslušenstva,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom

konaní. Ak neexistuje Nález Ústavného súdu SR, v ktorom by sa konštatovali prieťahy v súdnom
konaní, potom odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody, či nemajetkovej ujmy pri aplikácii
Nálezu Ústavného súdu SR. Naviac v exekučnom konaní 6Er 982/2009 sa konštatuje neprijateľná
zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorú uzavrel žalobca ako veriteľ s dlžníkom, pričom
táto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. je neplatná. Preto žalobca ako oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti

povinnému, čím zbytočne vyvolal spor pri exekúcii.

Žalobca v konaní poukázal na znalecký posudok č. 1/2014, ktorý znalecký posudok môže súd hodnotiť
len ako jeden z ďalších dôkazov predkladaných žalobcom, pričom údaje z tohto tvrdeného znaleckého
posudku nie sú verifikovateľné, nakoľko znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalobcom.

Tvrdený znalecký posudok je tak bezvýznamný vzhľadom na to, že sám žalobca si zapríčinil neúspech v
exekučnomkonaní,akviedolexekúciunazákladenevykonateľnéhotituluatorozhodcovskéhorozsudku
vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Nárok na náhradu škody je skôr hypotetický,
pretože hovorí len o tom, že žalobca už viackrát nemôže byť úspešný v súdnom konaní pri vymáhanej
sume 2.466,57 eur. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom,

zatiaľ neosvedčeným, a vznikol konkrétnej škody. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením práva, že samotné konštatovanie porušenia práva
nebude dostatočným zadosťučinením. Výška nemajetkovej ujmy nie je preukázaná, tvorí len 20 % z
pôvodne uplatnenej istiny 2.466,57 eur. Z hľadiska morálnych aspektov pri porušení práva žalobcom, tak
samotná pohľadávka žalobcu sa javí pochybná. Preto nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

je u žalobcu pochybný. Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
v celom rozsahu.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný

postup a ods. 2, účinný od 1.1.2013, len vyššie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu
súdom, ktoré dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárne konanie, ktoré by konštatoval
Ústavný súd SR. To, že neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v súdnom
konaní, vo veciach, ktoré sú predmetom tohto nároku žalobcu, nemožno konštatovať nesprávny úradný
postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z. bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu. Zadefinovanie
nesprávneho úradného postupu je stále v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred 1.1.2013. Ani táto námietka
žalobcu nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Ak bol žalobca

neúspešný, potom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej
Slovenskej republike. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto okresný súd nemohol
žalovanej priznať náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov konania
nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Ak žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre predloženie prejudiciálnej otázky, tak
v súdnom konaní sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania, preto o neexistujúcom návrhu

žalobcu nemohol rozhodovať ani okresný súd. Odvolací súd nevidí porušenie práva žalobcu v tom, ak
okresný súd neprerušil konanie do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.