Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232564
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113232564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I. G. Z., s.r.o., so sídlom N., A. č. 5, L. XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. G. s.r.o., so sídlom N., A. č. 5, proti odporcom Q. zastúpeného
V. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov P. zastúpeného JUDr. N., o zaplatenie 5.695,80
eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 3/ a vedľajšieho účastníka na proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 29. apríla 2015, č. k. 21C/2/2014-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporcovia 1/, 2/ a
vedľajší účastník s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 1.249,01 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 204,90 eur
a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.044,51 eur na účet Advokátskej kancelárie H. G. s.r.o., N., A.
č. 5, do X dní.

Navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi 3/ n e p r i z n á v a.

Odporcovi 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/, 2/, 3/ a vedľajšieho účastníka na
strane odporcov zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.385,93 eur, pozostávajúcu zo

zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 341,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
1.044,43 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátskej kancelárii H. G. s.r.o., N., A. č. 5, do 3
dní s poukazom na § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd
Trenčín vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 08.01.2015 č. k. 21C/2/2014-95, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.03.2015. Súd prvého stupňa poukázal na to, že plný úspech vo veci zakladá
nárok na plnú náhradu účelne vynaložených nákladov na uplatnenie alebo bránenie práva (§ 142 ods.

1 O.s.p.). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo
na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so
zreteľomnauplatnenýnárok,najmäzaspektu právneho dôvodužaloby;t.j. skutkovéhostavuaprávnej
normy, ktorá sa mala použiť a použila pri rozhodovaní vo veci samej (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Neúspech v
pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva (§ 142 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci mal navrhovateľ čistý úspech vo výške

60 % (keď bol úspešný v 80 % a neúspešný v 20%). Je teda potrebné pri posudzovaní a rozhodovaní
o náhrade trov konania vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a priznať navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 60 % z ním uplatňovaných trov. Trovy navrhovateľa pozostávali z trov právneho
zastúpenia nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia á 200,82 eur, 2. písomné podanie na súd -
žaloba á 200,82 eur, 3. pojednávanie dňa 03.03.2014 á 50,21 eur, 4. pojednávanie dňa 02.06.2014 á
50,21 Eur, 5. pojednávanie dňa 14.04.2014 á 200,82 eur, 6. pojednávanie dňa 08.01.2014 á 200,82 eur,

t.j. spolu 903,70 eur. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi režijný paušál za rok 2013 za 2 úkony á
7,81 Eur = 15,62 eur, za rok 2014 za 3 úkony á 8,04 eur = 24,12 eur, za rok 2015 za 1 úkon á 8,39 eur= 8,39 eur, t.j. spolu 48,13 eur. Ďalej navrhovateľovi priznal náhradu hotových výdavkov nasledovne: 1.
cestovné dňa 08.01.2015 - OMV zn. RENAULT, ŠPZ: BA XXXXN, (7,844 x 1,215 eur/100 x 248 km)
= 23,64 eur + (0,183 eur x 248 km) = 45,38 eur + strata času (4 x 1 hod. á 13,98 eur) = 55,92 eur; 2.

cestovné dňa 14.04.2014 - OV zn. RENAULT, ŠPZ: BA XXXXN (7,844 x 1,315 eur/100 x 248 km) = 25,58
eur + (0,183 eur x 248 km) = 45,38 eur + strata času (4 x 1 hod. á 13,40 eur) = 53,60 eur; 3. cestovné dňa
02.06.2014 - OV zn. RENAULT, ŠPZ: BA XXXXN, (7,844 x 1,315 eur/100 x 248 km) = 25,58 eur = (0,183
eur x 248 km) = 45,38 eur + strata času (4 x 1 hod. á 13,40 eur) = 53,60 eur; 4. cestovné dňa 03.03.2014
- OV zn. RENAULT, ŠPZ: BA XXXXN, (7,844 x 1,322 eur/100 x 248 km) = 25,72 eur + (0,183 eur x 248

km) = 45,38 eur + strata času (4 x 1 hod. á 13,40 eur) = 53,60 eur. Vrátane 20% DPH predstavovali trovy
právneho zastúpenia sumu 1.740,71 eur. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa zaviazal odporcov
a vedľajšieho účastníka na strane odporcov k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 341,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 1.044,43 eur (60% zo sumy 1.740,71 eur).

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporca 3/ a vedľajší účastník.

Odporca 3/ v podanom odvolaní uviedol, že napadnutým uznesením bol zaviazaný na náhradu trov
konania navrhovateľovi vo výške 1.385,93 eur, pričom poukázal na to, že jeho príjem pozostáva iba
z invalidného dôchodku vo výške 156,20 eur, čo je hlboko pod hranicou životného minima. Zároveň

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že nebol
zmluvnou stranou zmluvy o splátkovom úvere ani na seba neprevzal žiadne povinnosti. Mal za to, že
bol na náhradu trov konania zaviazaný neoprávnene, nakoľko takýto spôsob vyporiadania nevyplýva zo

žiadnehopredpisuanemožnonatútosituáciuaplikovaťaniObčianskysúdnyporiadokohľadomnáhrady
trov a povinnosti vedľajšieho účastník na ich platenie. Vedľajší účastník žiadnym spôsobom nenavýšil
trovy konania a jeho vstup toto konanie žiadnym spôsobom neovplyvnil. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že zaviazaním vedľajšieho účastníka na úhradu trov konania by došlo na strane navrhovateľa k
bezdôvodnému obohateniu, rovnako aj na strane odporcu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na

uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžso/119/2010. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmeniť a na náhradu trov prvostupňového konania zaviazať len odporcov 1/, 2/, 3/.

Navrhovateľ a odporcovia 1/,2/ sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 3/ je dôvodné a odvolanie
vedľajšieho účastníka dôvodné nie je.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z obsahu spisu bolo zistené, že v predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči
odporcom 1/, 2/, 3/ zaplatenia istiny v sume 5.695,80 eur s príslušenstvom. Oznámením zo dňa
17.09.2014 do konania na stranu odporcov vstúpil vedľajší účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93
ods. 2 O.s.p., ktorý dňa 14.10.2014 doručil súdu písomné vyjadrenie vo veci v ktorom vzniesol námietku

premlčania celého uplatneného nároku.

Súd prvého stupňa následne vec prejednal a vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 21C/2/2014-95
zo dňa 08.01.2015 tak, že návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a priznal mu sumu 4.556,64 Eur s
príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti (1.139,16 Eur) návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to napadnutým uznesením č.k. 21C/2/2014-100

zo dňa 29.04.2015 spôsobom uvedeným v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Predmetom skúmania odvolacieho súdu bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
zaviazalvedľajšiehoúčastníkaaodporcov1/,2/,3/nanáhradupomernej časti trovprávnehozastúpenia
v sume 1.044,43 eur (60%) a súdneho poplatku v plnej výške, t.j. v sume 341,50 eur navrhovateľovi.

Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle odvolania podaného vedľajším
účastníkom na strane odporcov 1/, 2/, 3/ spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania navrhovateľovi aj vedľajšiemu účastníkovi, podporujúceho v konaní čiastočne
neúspešných odporcov 1/, 2/, 3/ (§ 92 ods. 3 O.s.p.).

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov
konania (ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná
právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný

žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho
účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho
účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver o tom, že povinnosť nahradiť trovy
konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4
O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní
iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi
(napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym
poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže povinnosť nahradiť trovy konania

výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie
povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná
povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane

vedľajšieho účastníka. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z
princípu zodpovednosti za výsledok konania, ktorý ovláda problematiku náhrady trov konania. Plnej
zodpovednosti za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré zaviaže účastníka a
vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej forme by bolo zhoršené
veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by na neho prenášalo časť

zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť dané dôvody na jeho
strane.

Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a

preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník
zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvého stupňa správne uložil
povinnosť procesne neúspešným odporcom, ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania.Vo vzťahu k odvolaniu podanému odporcom 3/ odvolací súd dospel k záveru, že hoci išlo o
podanie označené ako žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, podľa obsahu ide o odvolanie

proti uzneseniu č.k. 21C/2/2014-100 zo dňa 29.04.2015 o uložení povinnosti odporcovi 3/ nahradiť
navrhovateľovi trovy prvostupňového konania spoločne s odporcami 1/, 2/ a vedľajším účastníkom.

Odvolací súd po posúdení osobných a majetkových pomerov na strane odporcu 3/ dospel k záveru,
že na jeho strane sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.

odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi vo vzťahu k nemu. Vychádzajúc z
dokladov predložených odporcom 3/ je zrejmé, že v prípade odporcu 3/ ide o nemajetného invalidného
dôchodcu, poberajúceho invalidný dôchodok vo výške 156,20 Eur (v roku 2015). Ďalej prihliadol k tomu,
že vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému peňažnému nároku, odporca 3/ nebol dlžníkom, ale iba
ručiteľom a na úkor navrhovateľa (resp. jeho právneho predchodcu) sa reálne neobohatil. Už samotná
skutočnosť, že bol rozsudkom vo veci samej spoločne a nerozdielne s odporcami 1/,2/ (úverovými

dlžníkmi) zaviazaný na zaplatenie čiastky 4.556,64 eur s príslušnými úrokmi z omeškania, je vo vzťahu
k okolnostiam prípadu a aktuálnej sociálnej situácii odporcu 3/, neprimerane tvrdá a zaviazanie odporcu
3/ aj na náhradu trov konania nemožno považovať za daných okolností za spravodlivé. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania odvolací súd vzal do úvahy aj postoj odporcu 3/ k prebiehajúcemu konaniu,
ktorý si v danom konaní riadne plnil svoje povinnosti a žiadnym spôsobom sa nepričinil o zbytočný

nárast trov konania. Odvolací súd prihliadol aj k tomu, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania
voči odporcovi 3/ nebude mať na navrhovateľa negatívny dopad z dôvodu, že mu zastáva zachovaný
nárok domáhať sa náhrady trov konania voči odporcom 1/ a 2/ ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov.

Pokiaľ ide o výšku náhrady trov konania, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd
prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu účelne vynaložených trov právneho
zastúpenia v správnej výške, t.j. v sume 1.044,43 eur (pomerná náhrada trov konania 60% zo sumy
1740,85 eur), avšak pokiaľ ide o zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania, tento nesprávne
zaviazal zaplatiť odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka v plnej výške, t.j. v sume 341,50 eur, keď aj

súdny poplatok bolo potrebné priznať podľa pomerného úspechu navrhovateľa vo veci, t.j. v rozsahu
60%, t.j. v sume 204,90 eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi 3 náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .