Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/406/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814208150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6814208150.3

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX
Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, právne zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, pobočka a adresa pre
doručovanie písomností Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: I. N., J.. XX.XX.XXXX,
G. X. XXXX/XX, XXX XX Z. J. J., Č. V., o zaplatenie 121,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc v tejto právnej veci.

II. Konanie zastavuje.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Nariaďuje Slovenskej pošte, a.s. vrátenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 Eur žalobcovi
v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 05.12.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 121,28
Eur s príslušenstvom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutom na účely kúpy tovaru - televízora.

2. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Ro/324/2014 - 42 zo dňa 12.08.2015,
ktorý pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk žalovaného na adresu jeho posledného trvalého pobytu
evidovaného na území Slovenskej republiky a uvedenú v žalobe uznesením č. k. 7Ro/324/2014 - 49
zo dňa 19.08.2015 zrušil.

3. Žalobca je síce právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike, žalovaný má evidovaný trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky a k uzavretiu zmluvy o úvere a miestu plnenia (poskytnutiu úveru)
došlo na území Slovenskej republiky, avšak súd v rámci zisťovania pobytu a doručovania písomností
týkajúcich sa tohto konania zistil adresu žalovaného v Českej republike, jedná sa teda o vec s cudzím
prvkom. Súd preto skúmal, či má právomoc („medzinárodnú príslušnosť“) konať v tejto právnej veci.

4.ŽalobcaoznačilbydliskožalovanéhovžalobeakoS.XXX,XXXXXZ..Zásielkasplatobnýmrozkazom

sa vrátila súdu z tejto adresy s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. Z úradnej činnosti - zo spisu
tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 8Ro/215/2014 na základe odpovede dožiadaného českého súdu
- Okresného súdu v Liberci tunajší súd zistil, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt od 22.09.2014
(t.j. pred začatím tohto konania) aj v Českej Republike na adrese Liberecká 3367/35, 466 01 Jablonec
nad Nisou, od 01.01.2015 je žalovaný vedený ako zamestnanec Work Service Czech s. r. o., IČO:
26818426, so sídlom Londýnska 730/59, Vinohrady, 120 00 Praha 2 a od 01.06.2015 ako zamestnanec

Monroe Czechia s.r.o., IČO: 61061620, so sídlom Rychnovská 383, 463 42 Hodkovice nad Mohelkou.
Súd následne zaslal písomnosti (žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiachvrátane osobitného poučenia podľa článku 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a
výzvu na vyjadrenie k žalobe) žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v Českej republike a

cestou zamestnávateľa Monroe Czechia s.r.o. Doručenie písomností prostredníctvom zamestnávateľa
žalovaného bolo úspešné, žalovaný zásielku prevzal dňa 28.06.2016. Žalovaný sa k žalobe v súdom
stanovenej lehote 10 dní, ani do dnešného dňa nevyjadril.

5. Podľa článku 66 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o

uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie sa uplatní len na
konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí
jeho účinnosti.

6. Podľa článku 76 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca

2002.

7. Podľa článku 66 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie sa
uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny

a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

8.Podľačlánku1bod1NariadeniaRady(ES)č.44/2001z22.decembra2000oprávomociaouznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa
uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa

najmä na daňové, colné a správne veci.

9. Podľa článku 15 bod 1 Nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely,
ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto
oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto

členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

10. Podľa článku 16 bod 2 Nariadenia druhý účastník zmluvy (žalobca, navrhovateľ) môže žalovať
spotrebiteľa (žalovaného, odporcu) len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

11. Podľa článku 17 Nariadenia od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou
a) dojednanou po vzniku sporu, alebo
b) ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto
oddiele, alebo

c)dojednanoumedzispotrebiteľomadruhýmúčastníkomzmluvy,akobajamajúvčaseuzavretiazmluvy
bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, ktorá dáva právomoc súdom tohto členského
štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

12. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

13. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

14. Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
druhom členskom štáte

a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby,
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť,
c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

15. Podľa článku 24 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia

má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 22.

16. Podľa článku 26 bod 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá

právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

17. Podľa článku 59 bod 1 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého
súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

18. Podľa článku 59 bod 2 Nariadenia, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom
vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije
právny poriadok tohto členského štátu.

19. K aplikácii Nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej

veci vzhľadom na vyššie uvedené daný. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že
Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku, ako aj Slovenskú republiku, uplatňujúc
sa od 01.03.2002 do 09.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, pretože ide o
spor zo zmluvy o úvere, t.j. občiansku vec v zmysle článku 1 bod 1 Nariadenia, pričom vzťah založený
touto zmluvou medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle článku 15 bod 1 písm.

b) Nariadenia.

20. Medzinárodnú súdnu právomoc v danej veci je treba posudzovať v zmysle čl. 16 bod
2 Nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy (právny predchodca
žalobcu - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. pri uzavretí zmluvy vystupoval ako dodávateľ, veriteľ

a žalovaný ako spotrebiteľ) a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok
proti spotrebiteľovi len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z
doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný v čase začatia konania ani v súčasnosti bydlisko ako
miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale na území Slovenskej republiky nemá. S
prihliadnutím na všetky vykonané zistenia je zrejmé, že žalovaný sa v čase začatia konania (najneskôr

od 22.09.2014) aj v súčasnosti zdržiava v Českej republike, kde má evidované miesto trvalého pobytu
a je tam zamestnaný. Vyššie uvedenú zásielku si žalovaný cestou zamestnávateľa prevzal, nijako na
ňu doposiaľ nereagoval.

21. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich

ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej právomoci smeruje k zachovaniu práva žalovaného
účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný
pred vhodným súdom. Tým je v zmysle všeobecnej právomoci podľa čl. 2 Nariadenia (bez ohľadu
na to, či je žalovaný spotrebiteľ) súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v
spotrebiteľských sporoch v zmysle čl. 16 bod 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu v sporoch

zo spotrebiteľských zmlúv majú ochrannú právomoc. Konanie na súde členského štátu proti osobe,
ktorej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, zjavne tento princíp porušuje. Na posúdenie, či
má žalovaný bydlisko v členskom štáte, na ktorého súd bola podaná žaloba, je rozhodujúci právny
poriadoktohtoštátu.Tentosúdurčí,čižalovanýmávdanomčlenskomštátepodľasvojhovnútroštátneho
právneho poriadku bydlisko (článok 59 bod 1 Nariadenia). Žalovaný má v inom členskom štáte (v Českej

republike) evidovaný trvalý pobyt od 22.09.2014, na adrese trvalého pobytu evidovanej v Slovenskej
republikesanezdržiava,pracujevČeskejrepublike.Súdpretouzavrel,žežalovanýnemalvčasezačatia
konania a ani v súčasnosti nemá v Slovenskej republike bydlisko ako miesto, kde by sa zdržiaval s
úmyslom sa zdržiavať trvalo, nielen prechodne, resp. „sviatočne“. Žalovaný svoj úmysel mať bydliskov Českej republike vyjadril aj registrovaním súčasného bydliska v evidencii tohto členského štátu.
Následne aplikujúc ustanovenie článku 59 bod 2 Nariadenia súd dospel k záveru, že žalovaný mal v
čase začatia konania a aj v súčasnosti má bydlisko v Českej republike, aplikujúc pritom pojem bydliska

podľa právneho poriadku Českej republiky, podľa ktorého je výklad pojmu bydlisko rovnaký ako podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky.

22. Právomoc súdu nie je založená ani v zmysle čl. 24 Nariadenia, nakoľko žalovaný sa konania pred
slovenským súdom po poučení podľa článku 24 Nariadenia nezúčastnil (nevyjadril sa vo veci, ani inak

nereagoval).

23. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, právomoc je určovaná v zmysle článku 16 bod 2 Nariadenia
tak, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Teda na rozdiel od možnosti danej žalobcovi článkom 3 Nariadenia vybrať si buď všeobecnú právomoc
súdu členského štátu bydliska žalovaného - nespotrebiteľa v zmysle článku 2 bod 1 Nariadenia alebo

právomoc súdu iného členského štátu v zmysle článku 5 bod 1 Nariadenia, nakoľko k poskytnutiu
spotrebiteľského úveru došlo na území Slovenskej republiky, pri spotrebiteľských sporoch táto voľba
žalobcovi daná nie je.

24. Na určení právomoci podľa článku 16 bod 2 Nariadenia nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca

a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere na území Slovenskej republiky, nakoľko zmluva bola uzavretá dňa
07.06.2012, kedy mal žalovaný bydlisko ešte v Slovenskej republike, čo však neznamená, že mal na
území Slovenskej republiky bydlisko v zmysle vyššie uvedeného v čase začatia konania. Napokon v
zmluve o úvere ani jej súčastiach nebolo dojednané, že súdom právomocným prejednať a rozhodnúť
sporzospotrebiteľskejzmluvyjesúdSlovenskejrepubliky,vHlave19.Úverovýchzmluvnýchpodmienok

spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO „Riešenie sporov“ je riešená len otázka, či má spor
prejednať rozhodcovský alebo všeobecný súd, nie je však dojednané, právomoc všeobecného súdu
ktorého členského štátu je daná na prejednanie veci, toto dojednanie teda nie je dojednaním odlišnej
dohody v zmysle článku 17 bod 3 Nariadenia od kritéria stanoveného v článku 16 bod 2 Nariadenia.

25. Súd preto pre nedostatok medzinárodnej právomoci v tejto veci v zmysle článku 26 bod 1 Nariadenia
vyhlásil, že nemá právomoc konať v tejto právnej veci.

26. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

27. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

28. Keďže nedostatok právomoci konať vo veci konanie je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd
podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. Keďže dochádza k zastaveniu konania v dôsledku zavinenia žalobcu, nakoľko si pohľadávku uplatnil

na neprávomocnom orgáne, je povinný uhradiť trovy konania protistrane, t.j. žalovanému v zmysle § 256
ods. 1 CSP. Nakoľko sa však žalovaný nezúčastnil konania, trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy
mu teda ani nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

32. Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v platnom znení (ďalej len „ZSP“) v platnom znení ) poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti
návrh navrhovateľovi (žalobu žalobcovi) pre nedostatok právomoci.33. Podľa § 11 ods. 6 veta pred bodkočiarkou ZSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené

do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

34. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, keďže konanie bolo zastavené pre nedostatok
právomoci, súd nariadil príslušnému prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov

vrátenie zaplateného súdneho poplatku zo žaloby (z návrhu na začatie konania) vo výške 16,50 Eur v
lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia o vrátení poplatku.

Poučenie:

Proti I. - III. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto
konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti IV. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.