Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211456
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715211456.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX P., občan SR, zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti odporcovi Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, o zaplatenie 362,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny 362,60 EUR spolu s 5,05% úrokom z
omeškania ročne od 12. 11. 2015 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie úrokov zo sumy 362,60 EUR vo výške 8,75% ročne od 29. 01. 2013 do

11. 11. 2015 z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 362,60 EUR spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 29. 01. 2013
do zaplatenia ako aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05. 08. 2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu,
na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 17.189,- Sk. V rámci

predmetnej zmluvy o úvere malo dôjsť medzi zmluvnými stranami súčasne aj k uzatvoreniu zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru č. 5806011924 a to s úverovým rámcom a s pravidelnými
mesačnými splátkami. Na základe tejto skutočnosti malo navrhovateľovi vzniknúť právo na poskytnutie
revolvingového úveru.
Čo sa týka tejto skutočnosti navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť o skutočnosti, že mu vzniklo právo aj na
poskytnutie revolvingového úveru, pričom na toto ho odporca osobitne neupozornil s tým, že časť textu
týkajúca sa tejto dohody je písaná drobným písmom. Z výpisu čerpania splátok a úhrad bolo zistené, že

navrhovateľ celkove si čerpal od odporcu prostriedky vo výške 3.221,54 EUR, pričom doposiaľ zaplatil
v období od 23. 09. 2008 do 28. 01. 2013 sumu 3.581,14 EUR. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca
sa bezdôvodne obohatil sumou 362,60 EUR.
Zároveň rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť sp. zn.
7C/158/2014 zo dňa 11. 03. 2015 súd uvedenú zmluvu posúdil ako neplatný právny úkon. Na
základe týchto skutočností žiadame, aby súd zaviazal odporcu z dôvodu bezdôvodného obohatenia na
zaplatenie sumy 362,60 EUR.

Taktiež si uplatňujeme aj zákonné úroky z omeškania a to počnúc dňom nasledujúcim po poslednej
splátke resp. bezdôvodnom obohatení t. j. od 29. 01. 2013. Na základe týchto skutočností žiadame, aby
súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/292/2015-44, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie
vyššie uvedených súm.

Proti uvedenému platobnému rozkazu bol súdu dňa 25. 11. 2015 doručený odpor, v ktorom odporca
namieta jednak výšku uplatňovaných úrokov z omeškania ako aj dátum uplatňovania úrokov z
omeškania.
Čo sa týka výšky úrokov z omeškania táto mala byť určená v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. s tým, že nakoľko sa navrhovateľ dostal do omeškania nasledujúcim dňom, keď mu bola

doručená žaloba v tejto veci t. j. dňom 12. 11. 2015 tak výška úrokov z omeškania má byť 5,05 % ročne
s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR, keďže základná sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05% ročne.
Čo sa týka toho od kedy sa odporca dostal do omeškania poukazujú na tú skutočnosť, že odporcovi bola
doručená žaloba aj s platobným rozkazom až 11. 11. 2015. Dovtedy o uvedenom návrhu navrhovateľa
nevedeli. Na základe tejto skutočnosti došlo k jeho omeškaniu až nasledujúcim dňom t. j. od 12. 11.

2015. Na základe tejto skutočnosti teda navrhovateľ si môže uplatňovať úroky z omeškania len vo výške
5,05% ročne a to od 12. 11. 2015. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame, aby súd v prevyšujúcej časti
návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/158/2014 vydaného dňa 11. 03. 2015 zistil, že
týmto rozsudkom sa spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. domáhala zaplatenia sumy voči odporcovi
vo výške 1.945,99 EUR, pričom odporca je tu označený H. I. (v našom konaní navrhovateľ). Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ spoločnosť Home Credit Slovakia a. s. si uplatňuje

uvedenú pohľadávku na základe úverovej zmluvy č. 3608030631 zo dňa 05. 08. 2006 o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, pričom súčasťou tejto zmluvy bola aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru
č.5806011924.Zodôvodneniarozsudkunastrane5odstavec2vyplýva,žesúdposúdiluvedenúzmluvu
ako neplatný právny úkon a ak by žalobcovi vznikol nárok na vrátenie peňazí tak uvedené finančné
prostriedky by si mohol žiadať len vo výške poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca však vyčerpal

z revolvingovej zmluvy sumu 3.321,04 EUR a zaplatil sumu 3.584,14 EUR.

Súd na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako
poskytovateľom úveru zistil, že títo uzatvorili dňa 05. 08. 2006 zmluvu o poskytnutí úveru a zároveň v
dolnejčastijeuvedenáajzmluvaorevolvingovomúvere.Zpredloženýchdokladovjezrejmé,žeuvedená

revolvingová zmluva o úvere vychádza z úverovej zmluvy ako predtlačenej formulárovej zmluvy s tým,
že veľmi ťažko čitateľným a drobným písmom je uvedené poskytnutie revolvingového úveru.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní zistil, že títo sa pridržiavajú svojho návrhu a žiadajú, aby
súd zaviazal odporcu jednak na zaplatenie uvedenej istiny ako aj úrokov z omeškania tak ako si ich

uplatnili.

Súd z doručenky v spise zistil, že platobný rozkaz bol odporcovi doručený dňa 11. 11. 2015.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Čo sa týka samotného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi súd zistil, že uvedená zmluva o
revolvingovom úvere je podľa súdu absolútne neplatný právny úkon a to z toho dôvodu, že samotná
táto zmluva sa nachádza na predtlačenej formulárovej zmluve, kde je dohoda o revolvingovom úvere

napísaná tak malým, nečitateľným a drobným písmom, že už toto samotné spôsobuje neplatnosť takejto
zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že nie je možné akceptovať tú skutočnosť, že uvedená zmluva
o revolvingovom úvere má vzniknúť až v budúcnosti a takýmto spôsobom by bol navrhovateľ ako
spotrebiteľ znevýhodnený. Predovšetkým navrhovateľ nemal záujem uzatvoriť s odporcom zmluvu o
revolvingovom úvere, keďže aj zo samotnej zmluvy vyplýva, že jeho hlavným záujmom bolo získať úver

na tovar. Podľa súdu, keďže uvedená zmluvná podmienka nebola dohodnutá individuálne považuje sa
neprijateľnú s tým, že spôsobuje značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Na základe tejto
skutočnosti súd má za to, že takáto úverová zmluva je neplatným právnym úkonom. V prípade ak dôjde
k neplatnému právnemu úkonu potom účastníci si v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka musia vrátiť
bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia táto je daná rozdielom medzi

tým čo bolo čerpané a tým koľko bolo vrátená. Na základe tejto skutočnosti nebola medzi účastníkmi
sporná tá skutočnosť, že navrhovateľ čerpal sumu 3.221,54 EUR, pričom reálne zaplatil odporcovi sumu
3.584,14 EUR a teda rozdiel medzi zaplatenou a čerpanou sumou je 362,60 EUR, na ktorú súd odporcu
aj zaviazal. Zároveň súd však okrajovo musí poukázať aj na samotný odpor voči platobnému rozkazu,
kde odporca ani žiadnym spôsobom nepopiera výšku istiny, ktorá bola v tomto konaní uplatnená a

zaoberá sa len úrokmi z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd čo sa týka úrokov z omeškania mal preukázané, že navrhovateľ má nárok na tieto úroky, avšak
nie tak ako si ich uplatnil , ale len na úroky vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy a to od 12. 11. 2015.
Súd na výšku úrokov poukazuje s odkázaním na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. kedy k
uvedenému dátumu výška percentuálnej sadzby úrokov z omeškania Európskej centrálnej banky bola

vo výške 0,05% ročne a po pripočítaní 5% je možné teda zaviazať odporcu na zaplatenie celkových
úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne.

Čo sa týka dátumu, od kedy sa odporca dostal do omeškania súd sa nestotožňuje s tvrdením
navrhovateľa ani s poukázaním na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že odporca by

mal konať profesionálne a mal by o týchto skutočnostiach vedieť. Úroky z omeškania súd priznal
navrhovateľovi len od 12. 11. 2015 poukazujúc na to, že platobný rozkaz aj s prílohami t. j. s návrhom
a dôkazmi bol mu doručený 11. 11. 2015. Podľa súdu nasledujúcim dňom sa odporca, keďže nezaplatilvymáhanú sumu, na ktorú má navrhovateľ nárok dostal do omeškania. Súd sa teda nestotožňuje s
argumentáciou navrhovateľa čo sa týka začiatku plynutia lehoty na vrátenie plnenia.
Okrajovo súd musí poukázať na tú skutočnosť, že tak ako aj navrhovateľ poukazuje na povinnosť

odporcu, že mal by o takýchto skutočnostiach vedieť, súd zasa má za to, že aj navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom, že by odporcu vyzval na zaplatenie tejto sumy skôr a ani nepoukázal na dôvody,
ktoré by mu v tomto bránili. Okrem iného však je tu daná aj tá skutočnosť, že pokiaľ by si navrhovateľ
uplatňoval tieto úroky po zaplatení svojej poslednej splátky s poukazom na to, že ostatné by zrejme boli
premlčané, takisto aj odporca by mohol poukazovať na to, že navrhovateľ, keďže čerpal jeho prostriedky

čerpal by ich bezúročne a tiež by mal platiť zákonom stanovené úroky v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ,
ktoré sú teda odlišné od úrokov za poskytnutie úveru, pričom ani navrhovateľ odporcovi taktiež výšku
takýchto úrokov žiadnu nezaplatil.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 52 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 53 ods. 2, 3, 5 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 54 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).