Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/155/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203380
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714203380.5

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu K. Q. Q.,
D..O..M.., D. D. E. J., L. D. XX, IČO: 35 757 086, právne zastúpeného JUDr. Júliusom Brichtom,
advokátom, Advokátska kancelária Brichta & Partners, Grösslingova 8, Bratislava, proti žalovanému W..
G. M., L.. X.X.XXXX, P. J. P., J. X, P..Č.. J. XXX XX J., E. Y. XX, v konaní o zaplatenie 8.176,08 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 545,70 Eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 24. 03.
2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.3.2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenie
sumy 8.176,08 Eur spolu s 13,9% úrokom ročne zo sumy 2.000,- Eur od 24.3.2013 do zaplatenia, s
8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 000,- Eur od 24. 03. 2013 do zaplatenia, so zmluvnou
pokutou vo výške 13,9% ročne zo sumy 3.610,94 Eur od 24.3.2013 do rozhodnutia vo veci samej a s
8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.610,94 Eur od 24.3.2013 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 7.9.2010
navrhol žalobcovi uzavretie zmluvy, ktorou by sa žalobca zaviazal umožniť žalovanému ako držiteľovi
karty používanie karty a vykonávanie transakcií a poskytnúť úver do výšky revolvingového limitu a
žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver a žalobcovi zaplatiť úroky a ďalšie dlžné dohodnuté sumy.
V nadväznosti na prijatie sumy žalovaného bola žalovanému vydaná kreditná karta čísla uvedeného
v žalobe, prostredníctvom ktorej žalovaný následne realizoval transakcie, za ktoré žalobca zaplatil
podľa bodu 4.1 obchodných podmienok pre používanie revolvingových kreditných kariet K. Q. (ďalej len
ROP), platných od 11.6.2010 svojim zmluvným partnerom príslušné finančné čiastky a následne žalobca
vyúčtoval žalovanému povinnú úhradu. V zmysle definície ROP za povinnú úhradu sa považuje suma,
ktorú je žalovaný povinný uhradiť do dátumu splatnosti príslušného výpisu transakcií, pričom ju tvoria
minimálna splátka, úroky a sankcie, na ktoré má žalobca nárok odo dňa vystavenia výpisu z transakcií
a iné poplatky, ktoré je žalobca oprávnený účtovať vo výške vyplývajúcej zo zoznamu poplatkov, ako aj
suma o ktorú transakcie vykonané v rámci predmetného zúčtovacieho obdobia prevyšujú revolvovateľnú
sumu. Povinná úhrada je v príslušnom výpise označená ako suma "na úhradu". Minimálnou splátkou
sa rozumie 5% z revolvovateľnej sumy, minimálne však suma určená v aktuálnom zozname poplatkov,
pričom minimálna splátka je splatná v dátume splatnosti výpisu transakcií za príslušné zúčtovacie
obdobie. Sankčný úrok je úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej zo zoznamu poplatkov za omeškanie
a sankčný poplatok je sankcia za omeškanie splatením povinnej úhrady, ktorá pozostáva zo sankčného

úroku a zmluvnej pokuty, ktorej sadzba je rovnaká ako aktuálna výška úrokovej sadzby. Revalvovateľná
suma je suma, z ktorej môže žiadateľ čerpať úver a ktorá sa určí ako súčasť sumy transakcií vykonaných
za príslušné zúčtovacie obdobie a prípadného úveru čerpaného za predchádzajúce zúčtovacie obdobia,
pričom určuje sa ku dňu vystavenia výpisu transakcií a jej najvyššia výška predstavuje revolvingový limit.
Úroková sadzba pri čerpaní úveru bola vo výške 13,9% ročne. Žalobca potom popísal, akým spôsobom
potom vykonával žalovaný transakcie v roku 2010 a keďže žalovaný nedodržiaval podmienky zmluvy,
bol upomienkou č. 10 zo dňa 10.2.2011 vyzvaný na promtnú úhradu čiastky vo výške 1.577,34 Eur, ktorá
bola zročná 15.1.2011. V tejto upomienke bol informovaný aj o zablokovaní jeho kreditnej karty z dôvodu,
že k pripísaniu čiastky vo výške 1.577,34 Eur na účet žalovaného ku dňu 10.2.2011 nedošlo. Navyše
bol informovaný, že podľa platných obchodných podmienok bude žalovanému účtovaný poplatok za
omeškanie platby vo výške 2% z neuhradenej čiastky za mesiac a poplatok za vystavenie upomienky vo
výške 5,- Eur. Žalovaný naďalej vykonal ďalšie transakcie, ktoré žalobca pripojil do spisu a uviedol, že
upomienkou č. 2 zo dňa 28.2.2011 bol žalovaný vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy vo výške 3.079,29
Eur, čo bola suma k 28.2.2011 viac ako 30 dní po splatnosti. Súčasne bola zablokovaná jeho kreditná
karta. Informovaný bol tiež, že k uvedenej sume je mesačne pripisovaný poplatok z omeškania vo
výške 2% z neuhradenej čiastky za mesiac a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 15,- Eur.
Konaním žalovaného vznikol na kreditnej karte dlh, ktorý bol k 23.3.2013 vo výške 8.176,08 Eur, pričom
neuhradená istina bola vo výške 5.556,94 Eur, úroky vo výške 316,34 Eur, sankčné poplatky vo výške
2.248,80 Eur, poplatok za upomienku vo výške 5,- Eur a 2 x 15,- Eur a ročný poplatok vo výške 19,-
Eur. Nárok na zaplatenie týchto súm žalobca opieral tak o ustanovenia zmluvy, ako aj o ustanovenia
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 v Nariadení vlády SR č.
87/1995 Z.z.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu poukázal na tú skutočnosť, že so žalovaným bola uzavretá zmluva o vydaní kreditnej
karty a čerpaní revolvingového úveru, pričom žalovanému bol stanovený limit vo výške 2.000,- Eur,
ktorý mohol čerpať každý mesiac s tým, že musel urobiť minimálnu splátku dohodnutú v zmluve a
pokiaľ čerpal nad stanovený limit, musel toto prečerpanie uhradiť okamžite, resp. v splatnosti výpisu
spolu so sankčnými poplatkami, úrokmi a pod. Teda prečerpanie musel žalovaný uhradiť pri splatnosti
ďalšieho výpisu. Vo výpise bola stanovená výška minimálnej úhrady. Žalovaný však povinnú úhradu
urobil len dvakrát, potom úver už len čerpal a nesplácal, čím došlo k tomu, že len na istine dlhoval sumu
5.556,94 Eur a ďalšie sumy dlhoval na úrokoch, sankčných poplatkoch a pod. tak, ako je to uvedené v
písomnom petíte žaloby. Právny zástupca žalobcu potom vysvetlil, že vo výpisoch z účtu od 23.9.2010,
ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu sú uvedené transakcie, ktoré žalovaný urobil pomocou kreditnej
karty a pod čiarou je uvedený súčet vykonaných transakcií. V dolnej časti výpisu je potom oznámenie,
aká je výška minimálnej splátky s dátumom jej splatnosti. Právny zástupca žalobcu potom uviedol, že
tak ako vyplýva zo žaloby k 23.3.2013, na istine bol dlh 5.556,94 Eur, na úrokoch v sume 316,34 Eur,
na sankčných poplatkoch 2.248,80 Eur a na poplatkoch za upomienku celkovo 35,- Eur. Súčasne na
ročnom poplatku 19,- Eur.

Na pojednávaní dňa 26. 03. 2015 právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že údaj o RPMN
a celkových nákladoch spotrebiteľa nebol v zmluve záväzný, nakoľko bol obsiahnutý vo formulári,
ktorý obsahuje štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a nachádza sa za návrhom zmluvy.
Žalovanému bolo dané k dispozícii celé tlačivo, ktoré zahrňovalo žiadosť o vydanie kreditnej karty,
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky pre používanie
revolvingových kariet, kreditných kariet K. Q.. Žalobca aktualizoval údaje o RPMN a nákladoch
spotrebiteľa akceptačným prejavom, ktorým bolo naposledy do spisu pripojené potvrdenie o prijatí
žiadosti o vydanie kreditnej karty K. Q. F.. Výška RPMN v akceptačnom prejave bola nižšia z toho
dôvodu, že žalovanému bola poskytnutá výhoda nižšieho ročného poplatku, miesto 59 € len 19 € a z
tohto dôvodu klesli v akceptácii alebo v potvrdení žiadosti o vydanie kreditnej karty a jej celkové náklady
spotrebiteľa vypočítane príkladom pri pravidelnom splatení úveru dvanástimi splátkami a jeho vyčerpaní
naraz. Lehota, v ktorej bolo potrebné zaplatiť dlh vzniknutý v predchádzajúcom mesiaci, bola vždy určená
vo výpise z úverového účtu, z čoho vyplýva, že zročnosť splácania minimálnej splátky ale aj prečerpania
nad limit vyúčtovaných poplatkov a úrokov, určoval výpis z účtu.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a pojednávania nariadeného na deň 4.2.2015 a 26. 03. 2015 sa
nezúčastnil. Súd preto vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a
takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav vo veci:

Dňa 7.9.2010 podal žalovaný žiadosť o vydanie kreditnej karty, ktorá bola adresovaná žalobcovi
(čl. 13). Žiadosť obsahovala vyhlásenie žiadateľa, ktorým žalovaný navrhoval žalobcovi uzavretie
zmluvy, na základe ktorej za podmienok uvedených v tomto dokumente sa žalobca zaväzuje držiteľovi
karty používanie karty a vykonávanie transakcií, a poskytnúť úver do výšky revolvingového limitu
a žalovaný sa zaväzuje poskytnutý a čerpaný úver žalobcovi vrátiť a zaplatiť úrok, ako i ostatné
dlžné sumy. Žalovaný zobral na vedomie a súhlasil s tým, že obchodné podmienky pre používanie
revolvingových kreditných kariet žalobcu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto žiadosti, pričom definície
uvedené v revolvingových obchodných podmienkach sú záväzné aj pre účely žiadosti. Súhlasil, aby
vzťah medzi ním a žalobcom sa spravoval revolvingovými obchodnými podmienkami v ich aktuálnom
znení, a vyhlásil, že je oboznámený s aktuálnym zoznamom poplatkov, najmä s výškou úrokovej sadzby
a poplatkov, a taktiež bol oboznámený s aplikovaným zúčtovacím obdobím. Vzhľadom na to, že v čase
podpisu žiadosti ho žalobca nemohol oboznámiť so všetkými náležitosťami zmluvy podľa § 9 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný potvrdil, že sa oboznámil s informačným formulárom, ktorý
mu bol daný k dispozícii a, v ktorom sú niektoré z týchto náležitostí uvedené, pričom súhlasil s tým, že
všetky vyžadované náležitosti zmluvy, najmä skutočnú výšku RPMN, aktuálnu priemernej RPMN pre
kreditné karty mu žalobca oznámi v potvrdení o prijatí žiadosti, ktorá je súčasťou zmluvy a, na základe
ktorej príde k jej uzavretiu.

Žiadosť o vydanie kreditnej karty obsahuje dátum 07. 09. 2010 a podpis žalovaného a vyhlásenie, že sa
oboznámil s obchodnými podmienkami pre používanie revolvingových kreditných kariet K. Q..

Rub tejto žiadosti obsahoval štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré podľa času,
počas ktorého bol žalobca ako veriteľ viazaný informáciami poskytnutými pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, boli platné len v čase od 11. 06. 2010 do 30. 06. 2010. Podľa týchto informácií
mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver čerpaný kreditnou kartou revolvingového typu v rozpätí od 2 000
€ do 20 000 €, pričom konkrétnu výšku úveru navrhuje žiadateľ. Po uzavretí zmluvy a vydaní kreditnej
karty bol žiadateľ, teda žalovaný oprávnený použiť kartu na platbu za tovar, alebo na výbery v hotovosti,
pričom poskytnutý úver je bezúčelový a je možné čerpať ho na krytie transakcií do výšky dohodnutého
revolvingového limitu. Zmluva bola uzatváraná na dobu neurčitú. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ bude
musieť zaplatiť bola uvedená sumou 2 191,85 €.

Časť 3 týchto informácií uvádzala náklady spojené so spotrebiteľským úverom, podľa ktorých úroková
sadzba spotrebiteľského úveru bola 13,9 % ročne, RPMN za predpokladu, že žiadateľ vyčerpá celý limit
jednorázovo po uzavretí zmluvy a splatí ho v dvanástich rovnakých splátkach vo výške limitu 2 000 €
a pri ročnom poplatku 59 €, bola 22,58 % ročne s poučením, že iné mechanizmy čerpania úveru môžu
viesť k inej RPMN. Priemerná RPMN nebola zverejnená.

Ďalšími súvisiacimi nákladmi boli výška nákladov na využívanie kreditnej karty, ktoré náklady boli tvorené
ročným poplatkom za vydanie karty vo výške 59 €, poplatok za výber hotovosti z bankomatu bol vo výške
2 % z transakcie + 1,99 € a poplatok za výber hotovosti na výplatnom miestne (bankové priehradky,
zmenárne, hotely a podobne) bol vo výške 4 % z transakcie. Veriteľ bol oprávnený zmeniť zoznam
poplatkov z dôvodov uvedených v zmluve, najmä z dôvodu zmeny právnych predpisov a zmeny v
obchodnom prostredí.

Ďalšími súvisiacimi nákladmi boli náklady v prípade oneskorených splátok, pričom za nezaplatenie
minimálnej splátky úveru, mohol veriteľ okrem úroku požadovať aj sankčný úrok vo výške 9 % ročne,
v prípade nezaplatenia ostatných zložiek povinnej úhrady, okrem úrokov a sankcií, mohol požadovať
zmluvnú pokutu vo výške úrokovej sadzby a sankčný úrok.

Ďalšia časť tlačiva predstavovala obchodné podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet
K. Q.. Tie žalovaný 07. 09. 2010 podpísal.

Žalobca potom listom z 30. 09. 2010 nazvaným Potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty K.
Q. F., ktoré adresoval žalovanému, oznámil žalovanému, že potvrdzuje prijatie jeho žiadosti a prijíma

jeho návrh na uzavretie zmluvy za podmienok uvedených v priloženej kópii žiadosti a taktiež vyplývajúci
z obchodných podmienok pre používanie revolvingových kariet K. Q. a aktuálneho zoznamu poplatkov.
Z potvrdenia vyplývalo, že výška limitu na kartu je 2 000 €, úroky sú splácané mesačne podľa výpisu
transakcií za príslušné zúčtovacie obdobie vo výške, na ktorú vznikol žalobcovi za toto zúčtovacie
obdobie nárok, obdobne aj režijné poplatky za vykonané transakcie. Prvý ročný poplatok je vyúčtovaný
v prvom výpise transakcií, každý ďalší ročný poplatok bude vyúčtovaný vo výpise transakcií vystavenom
v mesiaci, ktorého názov je zhodný s názvom mesiaca, v ktorom zaniká platnosť karty.

RPMN a celková čiastka splatená spotrebiteľom bola určená tak, že RPMN predstavovala 14,69 % ročne
a celková čiastka zaplatená spotrebiteľom 2 127,97 €. Uvedené hodnoty boli vypočítané pre prípad
jednorazového čerpania úveru do plnej výšky revolvingového limitu 2 000 € bezhotovostnou transakciou
a následnom splatení úveru v dvanástich rovnakých mesačných splátkach vo výške 177,33 € pri úrokovej
sadzbe 13,9 % a ročnom poplatku za kartu 39 €.

V bode 5 tohto potvrdenia boli určené aktuálne poplatky za využívanie služieb súvisiacich s
revolvingovou funkciou karty, a to ročný poplatok za vydanie karty 59 €, ktorý neplatil ak bola poskytnutá
zľava, splátka úveru minimálne 5 % z revolvovateľnej sumy najmenej 20 €, úroková sadzba bola
stanovená 13,9 % ročne, sankčný úrok na 9 % ročne a poplatok za vystavenie upomienky 5 € za prvú
upomienku, 15 € za druhú upomienku a 15 € za tretiu upomienku.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že medzi účastníkmi konania týmto
spôsobom vznikla zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorá však neobsahovala niektoré
základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré upravuje ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení, ktoré bolo účinné ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy, teda v septembri 2010.

Je predovšetkým nutné konštatovať, že za návrh zmluvy je možné považovať len časť tlačiva, ktoré
podpísal žalovaný a totiž žiadosť o vydanie kreditnej karty a žalovaným akceptované obchodné
podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet K. Q..

Pokiaľ ide o štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahovala rubová časť žiadosti o
vydanie kreditnej karty, tieto už v čase keď ich žalovaný podpisoval neboli podľa presvedčenia súdu
účinné a aktuálne, nakoľko podľa vyhlásenia žalobcu boli tam uvedené informácie platné len do 30. 06.
2010 a návrh zmluvy bol podpisovaný 07. 09. 2010 žalovaným. Preto návrh zmluvy podľa presvedčenia
súdu neobsahoval základné náležitosti úverovej zmluvy uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/, a totiž úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru v písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť. Tieto údaje v časti nazvanej ako štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere podľa vyhlásenia žalobcu v týchto informáciách neboli už aktuálne, a navyše sa údaj o RPMN a
o celkových nákladoch spotrebiteľa, tzv. štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktorými
naviac žalobca v čase podpisu návrhu zmluvy už nebol viazaný, sa líšil od údajov v akceptačnom liste z
30. 09. 2010. Keďže podpisy účastníkov konania neboli na jednej listine ale zmluva mala byť uzatvorená
na diaľku podaním žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá bola súčasne návrhom na uzavretie úverovej
zmluvy a akceptáciou tohto návrhu, je nutné na kontraktačný proces nahliadať z pozície ustanovení
Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), ktoré sa týkajú uzatváranie zmlúv, to znamená z pohľadu
ust. § 43 a nasl. Obč. zák.

Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák., zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák., prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

V tomto prípade sa akceptácia návrhu žalobcom s návrhom na uzavretie zmluvy zhodovala pokiaľ šlo
o údaj o výške úverového limitu 2 000 €, avšak sa rozchádzala oproti informáciám o spotrebiteľskom
úvere, s ktorými žalovaný bol oboznámený, keďže ich obsahoval rub žiadosti o vydanie kreditnej karty,
v údaji pokiaľ šlo o výšku RPMN a celkové náklady spotrebiteľa.

Skutočnosť, že výška RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa, výška úrokovej sadzby, sankčného úroku
a poplatkov za vystavenie upomienky bola stanovená v akceptačnom liste z 30. 09. 2010 nesvedčí o tom,
že by prejav vôle zo strany žalovaného urobený podaním žiadosti o vydanie kreditnej karty smeroval k
dohode o týchto náležitostiach úverovej zmluvy v znení, ktoré vyplýva z listu 30. 09. 2010 zaslaného
žalobcom žalovanému.

Podľa presvedčenia súdu, preto medzi účastníkmi v platnej písomnej forme nevznikla dohoda o výške
úrokovej sadzby, o RPMN a o celkových nákladoch spotrebiteľa, čo podľa presvedčenia súdu, keďže
žalovanému nakoniec úver poskytnutý bol a aj ho čerpal, spôsobuje následok vyplývajúci z ust. § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a totiž, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto následok
totiž nastáva, ak poskytnutý spotrebiteľský úver bol poskytnutý na základe zmluvy, ktorá neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a náležitosti uvedené v § 10 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Za takýchto okolností potom žalobca nemá nárok na úroky ani sankčné úroky, ani na účtované poplatky
a podľa presvedčenia súdu ani na zmluvnú pokutu, pretože dohoda o zmluvnej pokute vyžaduje
obligatórne písomne formu v zmysle ust. § 544 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V tomto prípade zmienku o zmluvnej pokute obsahovali len štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere, ktoré slúžili len pre informáciu žalovaného, ako vyplýva z poslednej časti ich textu a navyše v
období, keď žalovaný spisoval žiadosť o vydanie kreditnej karty týmito informáciami žalobca už nebol
viazaný.

V obchodných podmienkach pre používanie revolvingových kreditných kariet K. Q., ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o poskytnutie kreditnej karty a, s ktorými žalovaný vyslovil súhlas sa
síce uvádza zmienka o zmluvnej pokute v časti sankcie, avšak podľa presvedčenia súdu toto dojednanie
nie je dostatočne určité a zrozumiteľné. Zmluvná pokuta má byť podľa odseku o sankciách súčasťou
sankčného poplatku, ktorý je sankciou za omeškanie sa s platením povinnej úhrady, ktorý pozostáva so
sankčného úroku a zmluvnej pokuty, ktorej sadzba je rovnaká ako aktuálna výška úrokovej sadzby.

Keďže podľa presvedčenia súdu nebola platne dohodnutá výška úrokovej sadzby nedošlo k platnému
dojednaniu ani výšky zmluvnej pokuty, ktorá by sa mala odvíjať od ročného úroku.

Navyše súd rozhodoval v čase, keď obligatórne platilo ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Aj keď žalujúca strana namietala, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné posudzovať
v zmysle Obchodného zákonníka a prípadné premlčanie nároku žalobcu posudzovať podľa ust. §
387 Obch. zák., súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Žalovanému bol nepochybne poskytnutý
spotrebiteľský úver. V čase uzavretia úverovej zmluvy už platilo ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, pri ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa presvedčenia súdu ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie nárokov v
občianskoprávnych vzťahov sú pre spotrebiteľa, najmä vzhľadom na dĺžku premlčacej doby priaznivejšie
ako ustanovenia Obchodného zákonníka.

V zmysle § 101 Obč. zák. je totiž stanovená všeobecná trojročný premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalobca do spisu pripojil výpisy z úverového účtu, ktoré preukazovali, akým spôsobom žalovaný úver
čerpal a akým spôsobom ho splácal. Keďže dátum splatnosti úveru a splátok bol zadefinovaný v
obchodných podmienkach pre používanie revolvingových kreditných kariet K. Q. a zhodoval sa tak, ako
to potvrdila aj žalujúca strana s dátumom, ktorý bol uvádzaný na jednotlivých výpisoch z účtu, ako dátum
do kedy je nutné vykonať úhradu platby, je zrejmé, že je nutné ako na premlčané prihliadať na všetky
nároky vrátane splátok úveru, nárokov na plnenia, ktoré boli vyúčtované výpismi z účtu, ktoré boli zročné
pred 17. 03. 2011. Žaloba bola totiž na súd podaná 17. 03. 2014 a z toho je zrejmé, že nároky, na
ktoré aj dôvodne žalobcovi vznikol nárok, avšak stali sa zročnými pred 17. 03. 2011 sú premlčané a s
prihliadnutím na ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 ich súd žalobcovi nemôže priznať.

Prvý výpis z účtu, ktorý žalobca do spisu pripojil, v čase keď žalovaný začal čerpať úver bol zročný do
16. 10. 2010. Podľa neho mal žalovaný žalobcovi zaplatiť len sumu 31,95 €. Druhý výpis z účtu z roku
2010 bol zročný do 15. 11. 2010, žalovaný mal podľa neho vykonať úhradu 71,10 €. Tretí výpis z účtu
z roku 2010 bol zročný do 16. 12. 2010 a žalovaný mal už vykonať úhradu vo výške 731,65 €. Štvrtý
výpis z účtu z roku 2010 bol zročný do 15. 01. 2011 a žalovaný mal vykonať úhradu vo výške 1 577,34
€. Prvý výpis z účtu z roku 2011, podľa ktorého mal žalovaný vykonať úhradu vo výške 3 079,29 € do
15. 02. 2011 bol zročný k tomu dňu. Druhý výpis z účtu vystavený v roku 2011 bol zročný k 18. 03. 2011,
avšak žalovaný mal podľa tohto výpisu z účtu zaplatiť celú dovtedy dlhovanú sumu vo výške 5 670,10 €,
a to sumu dlhovanú z predchádzajúceho obdobia vo výške 5 058,16 € zvýšenú o čerpanie sumy 511,99
€ dňa 23. 01. 2011, o sumu vo výške 33,71 € čerpanú 23. 01. 2011, o sumu 5 € čo bol poplatok za
prvú upomienku vystavenú 10. 02. 2011, ďalej zvýšenú o sankčný poplatok za 8 dní vo výške 7,94 €
zo sumy 1 471,87 € podľa výpisu z 23. 02. 2011, ďalej bola požadovaná sumy zvýšená o sumu 7,94 €
požadovanú titulom sankčného poplatku zo sumy 1 560,50 €, zvýšená bola ďalej o úrok vo výške 16,87
€ za 23 dní zo sumy 1 900 € z predchádzajúceho obdobia, ďalej bola zvýšená o sumu 6,11 € čo bol
úrok za 8 dní vyúčtovaný zo sumy 1 978,87 € dlhovanej z predchádzajúceho obdobia a ďalej bola suma
uvedená vo výpise z účtu zvýšená o sumu 22,83 €, čo bol sankčný poplatok za 23 dní vyúčtovaný z
predtým dlhovanej sumy 1 560,50 €.

Je zrejmé, že keďže šlo o vyúčtovanie sankčných poplatkov a úrokov za plnenia, ktoré boli premlčané
a zročné pred 17. 03. 2011 nebolo možné tieto plnenia žalobcovi priznať jednak preto, že ako
súd konštatoval zmluva je bezúročná a bez poplatkov a jednak preto, že toto príslušenstvo bolo
požadované z nárokov, ktoré sa premlčali v predchádzajúcom období. Preto podľa presvedčenia súdu
za nepremlčaný je možné považovať jedine nárok na zaplatenie sumy 511,99 €, ktorú mal žalovaný
zaplatiť do 18. 03. 2011, na zaplatenie sumy 33,71 €. Poplatok za upomienku, vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť nebolo možné priznať. Z rovnakých dôvodov potom nebolo možné priznať plnenie
z ďalších výpisov, a to z výpisu č. 3 z roku 2011, ktorým sa účtujú už len sankčné poplatky, úroky a
poplatok za druhú upomienku a ako aj plnenia z výpisu č. 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 za rok 2011 a z
výpisov č. 1 až 4 z roku 2012, ktorými žalobca opätovne účtoval sankčné poplatky.

Súd takto dospel k presvedčeniu, že žalobca vzhľadom na vyššie uvedené má nárok len na zaplatenie
istiny úveru, ktorá predstavuje súčet sumy 511,99 € a 33,71 €.

Podľa výpisu z účtu sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto sumy 19. 03. 2011, keďže ju
mal podľa výpisu z účtu zaplatiť dňa 18. 03. 2011. Žalobca preto k tejto sume predstavujúcej celkovo
sumu 545,70 € môže požadovať v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Úrok z omeškania, ktorý je vyšší o 8 percentuálnych bodov ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnení peňažného dlhu.

K 19. 03. 2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, z čoho potom
vyplýva, že žalobca by mohol požadovať úrok z omeškania maximálne v sume 9 % ročne. Ak žalobca
požadoval úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3 610,94 € od 24. 03. 2013 do zaplatenia,
súd mu vzhľadom na vyššie uvedené mohol vyhovieť. Suma 3 610,94 € bola totiž podľa vyjadrenia
žalobcu tou sumou, o ktorú žalovaný, kým nedošlo k zablokovaniu kreditnej karty, prečerpal úverový
limit stanovený vo výške 2 000 €.

Súd preto žalobcovi priznal z dôvodov vyššie uvedených len nárok na zaplatenie sumy 545,70 € a vo
zvyšku uvedeného nároku žalobu zamietol.

Pokiaľ šlo o požadovanú úverovú istinu, nárok na ňu bol v prevyšujúcej časti zamietnutý z dôvodu
premlčania nároku, nárok žalobcu na úrok vo výške 13,9 % bol zamietnutý z dôvodu, že nedošlo k jeho
platnému dojednaniu, rovnako tak bol zamietnutý aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 13,9 % ročne pre neplatné dojednanie zmluvnej pokuty. Z rovnakého dôvodu súd zamietol žalobu,
kde sa žalobca v rámci sumy 8 176,08 € domáhal sankčných poplatkov vo výške 2 248,80 € a to totiž
z toho dôvodu, že tieto jednak boli uplatňované v prvých výpisoch z účtu z premlčanej istiny, jednak ich
súčasťou bola neplatne dohodnutá zmluvná pokuta a navyše, keďže šlo o jeden z druhou poplatkov,
ktoré stanovovala zmluva vo všeobecných obchodných podmienkach pre používanie kreditných kariet
DIners Clubu a ako súd konštatoval úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, žalobca nemôže
účtovať ani tento typ poplatku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalovaný bol v konaní úspešnejší ako
žalobca, preto by mal v prípade pomerného krátenia náhrady trov konania právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania. Keďže však žalovanému v konaní preukázateľne trovy nevznikli súd o nich
rozhodol tak, že žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.