Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314204857
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314204857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky S. O., rod. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, zastúpenej Mgr. Lenkou Vrúbelovou, advokátkou so sídlom v E., Z.
XXX proti odporcovi V. O., nar. X. XX. XXXX, bytom Z. - B., A. P. XXXX/X, Česká republika, za účasti
maloletých detí I. O., nar. XX. X. XXXX a J. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, obe bytom u matky, v konaní o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca, č.k. 8P/27/2014-112 zo dňa 25. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu platiť výživné na maloletú I. v sume 100,-
eur mesačne a na maloletú J. v sume 80,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám
matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu

nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov a maloleté
deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zaviazal otca platiť výživné na maloletú I. v sume 100,-
eur mesačne, na maloletú J. v sume 80,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z ust. § 24, § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine,
keď prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, a to i v súvislosti s ich zdravotným stavom.
Otec maloletých detí viackrát menil zamestnávateľov ako vyplynulo z jeho výsluchu pred dožiadaným
súdom a v súčasnosti ani nie je vedený na úrade práce ako nezamestnaný a nepoberá ani dávky
sociálneho zabezpečenia. Výška výživného podľa názoru prvostupňového súdu nepostačuje ani na
pokrytie jednej polovice nákladov maloletých detí a je v možnostiach otca vyvinúť také úsilie, aby
si zabezpečil finančné prostriedky k tomu, aby mohol aspoň minimálnym spôsobom uhrádzať už tak

vzniknuté náklady navrhovateľky vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb maloletých detí.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 144 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporca. Poukazoval na to, že
nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné, tak ako ho určil prvostupňový súd, a to aspoň

dočasne, keďže momentálne je celkom bez príjmu a nevznikol mu nárok ani na nemocenské dávky,
pretože má zamestnanie malého rozsahu. Nemá taktiež nárok ani na dávky v hmotnej núdzi, pričom
bývalý zamestnávateľ mu dodnes nezaplatil svoj dlh za odvedenú prácu. Bývalá manželka podľa jehonázoru uvádza nepravdivé údaje, lebo pokiaľ pracoval vo firme MOBIS Žilina, odosielal na jej účet celú
výplatu, ktorá predstavovala okolo 500,- eur + stravenky. Z výplaty síce platil splátku na auto a 50,- eur
mal na nákupy cestou z práce. Stravenky nevyužíval na stravu v práci, ale za ne nakupoval v obchode,

pričom zvyšok si ponechávala bývalá manželka.

Navrhovateľka, ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom

bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli

v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
V situácii, kedy zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. aj osobe objektívne bez akéhokoľvek príjmu)
platiť výživné na každé nezaopatrené dieťa (t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení) vo výške 30 %

životného minima, je výživné 100,- eur na dieťa vo veku 5 rokov, resp. 80,- eur na dieťa vo veku 4
rokov i podľa názoru odvolacieho súdu minimálne, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne v tejto časti potvrdil. Prvostupňový súd v tejto konkrétnej veci správne prihliadol i na výdavky
matky v súvislosti so zdravotným stavom maloletých detí.
Pokiaľ otec poukazoval na to, akou formou prispieval na výživu maloletých detí v minulosti, keď bol

zamestnaný, na túto okolnosť odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo tak ako vyplýva i z výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade súd určoval výživné na čas po rozvode, kedy vyživovacia
povinnosť v určenom rozsahu vzniká rodičovi až právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Ak medzi
účastníkmiprebiehakonanieourčenievýživnéhonačasdorozvodu,tietoskutočnostimôžumaťvýznam
pre rozhodnutie v tomto konkrétnom konaní.

V ostatných častiach, pokiaľ bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky, neupravený styk otca s maloletými deťmi a otcovi uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konania o rozvod manželstva, odvolaním nenapadnutých, zostáva
rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s
použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .