Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. august 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202936
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216202936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: T. B., L.. X. C. XXXX,
bytom O. P. XXX/XX, K. D., o 115,18 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 115,18 € s 28 % ročným úrokom z omeškania sa zamieta.
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 2. marca 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo
výroku. V žalobe predniesol, že so žalovanou 19. októbra 2011 uzatvoril zmluvu o bežnom účte, na ktorej
mu vzniklo „nepovolené prečerpanie“ v sume 115,18 €, ktorej zaplatenia sa domáha spolu so sankčným
úrokom 28 % dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 3. júna 2016 nevyjadrila.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania a bez
predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.] vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o spolupráci (č. l. 3), všeobecné obchodné podmienky

žalobcu (č. l. 6 až 10), list žalobcu zo 14. júla 2015 (č. l. 4), výpis z účtu (č. l. 5) a v spojení so všeobecne
známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako klient a žalobca podpísali 19. októbra 2011 listinu označenú ako „Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ (č. l. 3 a 4). Jej obsahom v čl. I sú zmluva o zriadení

osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ods. 1), návrh zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty
(ods. 2) a zmluva o elektronickom bankovníctve (ods. 3). V čl. IV ods. 3 bolo okrem iného ustanovené,
že „vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia...
Všeobecnými obchodnými podmienkami v platnom znení“.

b) Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. (č. l. 6 až 10) účinné od 1. februára
2016 obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:

»3. Bežné účty...
3.3 Typy účtov...
3.3.1 OSOBNÝ ÚČET
Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“...3.5 Základný vklad a minimálny zostatok...
Zostatok bežného účtu nesmie počas celej doby vedenia bežného účtu klesnúť pod aktuálnu výšku
minimálneho zostatku. Dispozíciu s bežným účtom, ktorý by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu

výšku minimálneho zostatku, môže banka odmietnuť...
3.8 Povinnosť majiteľa účtu...
Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich... na poplatky v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke...
3.12 Nepovolené prečerpanie...

Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu... Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho
majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať...«

c) Listom zo 14. júla 2015 (č. l. 4) žalobca vyzval žalovanú na splatenie debetného zostatku na bežnom

účte v sume 73,07 €.

d) Nebolo dokázané, aké platobné operácie žalobca vykonal na účte žalovanej až do 29. januára 2016.
Dňa 29. júna 2016 žalobca zaťažil účet žalovanej poplatkom 3,90 € a úrokom 2,62 € (výpis č. l. 5).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín.

Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie
tvrdených skutočností. „Skutočnosťou“ v zmysle uvedeného ustanovenia v prípade žalovaného
„nepovoleného prečerpania“ nie je žalobcom vypočítaný zostatok na účte. Tento výpočet totiž v
sebe nevyhnutne obsahuje aplikáciu zmluvných dojednaní. Žalobca teda tento zostatok vypočítava a
vyhotovujenazákladetoho,akosámchápeobsahdojednanísožalovaným(tedatak,akožalobcachápe

a vykladá príslušné ustanovenia zmluvy o čerpaní, úročení, kapitalizovaní a pod.). „Skutočnosťami“ v
zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. sú len holé „fakty“, teda otázka, kedy a koľko žalovaná čerpala, resp.
kedy a čím bol jej účet zaťažený. Je úlohou súdu, aby tieto skutočnosti následne podradil pod príslušné
ustanovenia zmluvy, podmienok a právnych predpisov, na základe toho vypočítal nárok žalobcu a dospel
tak k záveru o opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti týchto nárokov. Práve tieto skutočnosti (dátum,

rozsah a trvanie čerpania, ako aj dátum a rozsah splatenia) sú podstatnými skutočnosťami pre výpočet
úrokov a úrokov z omeškania, na ktorých zaplatenie je prípadne majiteľ účtu povinný. Na preukázanie
týchto skutočností bol tak žalobca v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. povinný označiť potrebné dôkazy.
Keďže žalobca nič okrem posledného výpisu z účtu (v ktorom bol vyčíslený debetný zostatok 115,18 €)
nepredložil, musel súd uzavrieť, že dôkazné bremeno neuniesol.

V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou
na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p. Neoznačenie riadnych dôkazov totiž
nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby (§ 129 ods. 2 C. s. p.), ale má za následok nedokázanie
hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti

musí dokázať, ak chce opodstatniť existenciu svojej pohľadávky v tej výške, v akej ju uplatňoval. Ak na
ich preukázanie dôkazy nenavrhol, musí znášať procesné dôsledky v podobe neunesenia dôkazného
bremena.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy z 19. októbra 2011, ktorá v sebe obsahovala
viacero zmlúv, jej najpodstatnejšou súčasťou však v čl. I ods. 1 (v spojení s časťou 3 všeobecných
obchodných podmienok) bola zmluva o bežnom účte (osobnom účte). Podľa § 708 Obch. zák. sa touto
zmluvou banka (žalobca) zaväzuje zriadiť a viesť bežný účet, na ktoré je podľa § 709 Obch. zák. povinná

prijímať peňažné vklady a platby a z ktorého jeho povinná vyplácať prostriedky a vykonávať platby.
Takéto platby možno vykonať aj nad rámec zostatku, ak je to v zmluva určené, a v takom prípade sa
tieto právne vzťahy spravujú zmluvou o účte (§ 710 Obch. zák.). Banka zostatok účtu úročí (§ 714 Obch.
zák.) a môže požadovať úhrady nákladov (§ 711 Obch. zák.).7. Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka tak predovšetkým vyplýva, že zo zmluvy o bežnom
účte vzniká nárok na úrok majiteľovi účtu, teda v prerokúvanej veci žalovanej. Predpokladom vzniku

nároku banky na úrok je, aby bolo v zmluve o bežnom účte dohodnutá možnosť debetu (teda možnosť
zaťaženia účtu nad rámec existujúceho zostatku). V prerokúvanej veci zmluva z 19. októbra 2011
žiadnu takúto dohodu neupravovala. Len z časti 3 oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok
pritom vyplývalo, že žalobca môže zaťažiť účet poplatkami a inými pohľadávkami ako tzv. „nepovoleným
prečerpaním“. Žalobcovi ako banke síce vzniká nárok na poplatky za vedenie účtu a iné produkty/služby,

a to priamo na základe § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu však je
preukázané len to, že žalobca v januári 2016 zaťažil účet žalovaného poplatkom 3,90 €. Ustanovenie §
711 ods. 1 Obch. zák. umožňuje banke započítať peňažné prostriedky na účte s nárokom na poplatky
a úhrady. Predpokladom započítania je však existencia vzájomnej pohľadávky majiteľa účtu (§ 580
Občianskeho zákonníka), teda v princípe kreditný zostatok na účet alebo aspoň nárok na čerpanie
úveru v podobe povoleného prečerpania. Ak takáto pohľadávka neexistuje, je nárok banky na poplatky a

úhrady samostatnou pohľadávkou, ktorú banka môže od majiteľa účtu žiadať. Ak ju majiteľ účtu neuhradí
včas, dostáva sa do omeškania a banka má nároky z tohto vyplývajúce (§ 365 a nasl. Obch. zák.).
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom od 15. januára 2009 je výška úrokov z omeškania
aj v obchodnom práve obmedzená predpismi občianskeho práva, ak bol v omeškaní spotrebiteľ a
išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže banka konala na pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej

obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaná nekonala na tento účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. Zmluva z 19. októbra 2011 tak je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak)
obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje
(§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Aj na zmluvu medzi žalobcom a žalovaným sa tak vzťahovalo obmedzenie výšky

úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák.

8. Z uvedeného potom ale vyplýva, že ak žalobca ako banka nemohol podľa § 711 ods. 1 Obch. zák.
započítať nároky na poplatky voči kreditnému zostatku na účte, nemôže ich účtovať na ťarchu účtu ako
debetný zostatok a úročiť ich sadzbou platnou pre úročenie prečerpania na účte upravené v § 710 Obch.

zák. Takýto postup by totiž obchádzal obmedzenie úroku z omeškania, keďže banka by namiesto takto
obmedzenej sadzby mohla účtovať sadzbu upravenú pre prípad povoleného prečerpania, ktorej výška
je v zásade ponechaná na voľnej dohode zmluvných strán (§ 710 v spojení s § 502 ods. 1 Obch. zák.).
Žalobcatakbolajprípadnépoplatky,ktorésinemoholzaúčtovať,úročiťlenzákonnouúrokovousadzbou,
nie 28 %-nou sankčnou sadzbou upravenou v sadzobníku. Z tvrdení žalobcu v žalobe je však zrejmé,

že debet na účte úročil práve takouto sadzbou. Z uvedeného dôvodu tak nemožno považovať za
opodstatnený ani úrok vyúčtovaný v mesiaci január 2016 v sume 2,62 €.

9. V dôsledku toho, ako aj neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadom ďalších pohybov
na účte žalovanej v období pred januárom 2016, tak nemožno nijako preskúmať, ako bol vypočítaný

debetný zostatok na účte vo výške 108,66 €. Možno sa len domnievať, že tento pozostáva z rôznych
účtovaných poplatkov (žalobca však nedokázal, že vykonal príslušné spoplatnené úkony, resp. naplnil
predpoklady pre vznik nároku na jednotlivé poplatky), prípadne kapitalizovaním sankčného úroku. Ako
však bolo uvedené, žalobca mal nárok len na zákonný úrok z omeškania, nie na sankčný úrok vo výške
uvedenej v sadzobníku, takže jeho účet mal byť zaťažovaný úrokom nižším než v skutočnosti bol.

Okrem toho zaťažovanie účtu žalovaného takýmto úrokom a následné úročenie takto zisteného nového
debetného zostatku znamená v podstate kapitalizáciu úrokov z omeškania, ktorá je podľa judikatúry
neprípustná (porov. judikát R 70/1995).

10. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).

11. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu 100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovejznačky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).