Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/131/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114216316.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa:
DPS financial consulting, s.r.o., IČO 46 713 930, so sídlom Mikovíniho 10, Trnavam zastúpený
splnomocnencom: advoconsulting, s.r.o., IČO 47 253 428, so sídlom Tamaškovičova 17/2742,
Trnava, proti odporcovi: J. V., narodený XX.X.XXXX, bytom O. H. XXX, o zaplatenie 212,62 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.6.2014 doručeným súdu dňa 13.6.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 212,62 eura s príslušenstvom
ku dňu 27.9.2013 v sume 37,68 eura a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 212,62
eura od 28.9.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 21.7.2015 doručeným súdu dňa 22.7.2015 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 212,62 eura od 1.1.2015 do zaplatenia.
Uznesením č. k. 10C/131/2015-66 zo dňa 7.8.2015 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 212,62 eura od 1.1.2015 do zaplatenia zastavil.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom
zo dňa 10.6.2014, s Doplnením návrhu zo dňa 14.4.2015, s Čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa
21.7.2015, s Doplnením návrhu zo dňa 11.8.2015, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o
vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 10.6.2004, so Zmluvou o kontokorentnom úvere zo
dňa 6.4.2005, so Zmluvou o bežnom účte číslo: 0283592914/0900 zo dňa 25.5.2004, so Všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, s Výpisom z účtu číslo: XXXXXX - XXXXXXXXXX,
s Výpisom z úveru číslo: 0286838043, so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa
27.9.2013 s Prílohou č. 1, s Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. -
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 11.10.2013, s Listom zo dňa 21.11.2013.
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Navrhovateľ v návrhu a v doplneniach návrhu uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca navrhovateľa uzatvorila s
odporcom dňa 6.4.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 02835952914/2/1 s úverovým rámcom
29.000,-Sk (962,62 eura). Touto zmluvou sa odporca okrem iného zaviazal dodržiavať Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002. V Zmluve o kontokorentnom úvere
zo dňa 6.4.2005 bola dohodnutá odplata, a to ročná úroková sadzba, ako aj ďalšie dohodnuté
náklady spojené s poskytnutím úveru. Splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 5.4.2006 s tým, že sa
splatnosť predlžuje o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi, že nemá záujem o predĺženie, resp. je
ohraničená dosiahnutím 65. roku veku. Odporca začal poskytnutý úver čerpať dňa 6.4.2005. Odporca
čerpaním poskytnutého úverového rámca dňa 30.4.2005 tento úverový rámec prekročil, čím sa dostal do
nepovoleného prečerpania, ktoré však úhradou zo dňa 10.5.2005 vyrovnal aspoň na výšku poskytnutého
úverového rámca. Následnými opakovanými výbermi a platbami kartou, ako i pripisovaním dohodnutých
úrokov, úrokov z prečerpania a príslušných poplatkov, odporca opakovane prekročil poskytnutý úverový
rámec, ktorý následne s VOP vyrovnal. Odporca zrealizoval posledný vklad na účet dňa 20.8.2008 vo
výške 34.003,-Sk (1.128,69 eura), po započítaní ktorého predstavoval debetný zostatok na účte sumu
- 1.809,10 Sk (- 60,05 eura). Zo strany odporcu nedošlo k vyrovnaniu čerpania poskytnutého úveru,
ani k zrušeniu účtu, resp. výpovedi zmluvy, a preto nezanikla ani jeho povinnosť platiť dohodnuté úroky
a poplatky. S ohľadom na vyššie uvedené Slovenská sporiteľňa, a.s. zastavila poskytnutie a čerpanie
úveru odporcovi a zrušila jeho účet, čím vznikla Slovenskej sporiteľni, a.s. pohľadávka, ktorej istina ku
dňu 25.7.2011 predstavovala sumu 212,62 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou
sporiteľňou, a.s. navrhovateľovi postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte odporcu,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 212,62 eura s príslušenstvom, ktoré ku dňu 26.9.2013 predstavovalo
úroky z prečerpania vo výške 3,82 eura, zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,57 eura, zákonné
úroky z omeškania vo výške 33,29 eura. Výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na
zaplatenie predmetnej pohľadávky. Navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho
po postúpení pohľadávky, teda od 28.9.2013, do 31.12.2014.

Odporca sa k návrhu a k doplneniam návrhu nevyjadril.

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 212,62 eura, príslušenstva ku dňu 27.9.2013 v sume
37,68 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 212,62 eura od 28.9.2013 do
31.12.2014.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že obchodná spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava a odporca uzavreli v Trnave dňa
25.5.2004 Zmluvu o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej zmluvy sa obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava zaviazala
zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet v mene SKK a vždy k 31.12. príslušného roka pripisovať úroky
na tento účet. Tiež obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché
mýto 4, Bratislava a odporca uzavreli v Trnave dňa 10.6.2004 Zmluvu o vydaní a používaní bankovej
platobnej karty, na základe ktorej zmluvy sa obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00
151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava zaviazala vydať odporcovi platobnú kartu na vykonávanie
operácií na účte odporcu. V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo ďalej zistené, že obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava ako veriteľ a
odporca ako dlžník uzavreli v Trnave dňa 6.4.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej
zmluvy o kontokorentnom úvere sa obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653,
so sídlom Suché mýto 4, Bratislava zaviazala poskytnúť odporcovi úverový rámec vo výške 29.000,-
Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15 % ročne a s konečnou splatnosťou úveru dňa 5.4.2006.
Obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava
sa zaviazala odporcovi poskytnúť úver tak, že bude realizovať príkazy odporcu na prevod alebo výbery
finančných prostriedkov z účtu do výšky úverového rámca. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky
a náklady spojené s úverom. Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 6.4.2005 bola uzatvorená na
dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania s tým, že doba trvania zmluvy sa vždy
predlžuje o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred
uplynutím doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Odporca začal

čerpať poskytnutý úver dňa 6.4.2005. Posledné čerpanie poskytnutého úveru odporca zrealizoval dňa
13.7.2008. Dňa 25.7.2011 zrušila obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so
sídlom Suché mýto 4, Bratislava účet odporcu. Dňa 27.9.2013 uzatvorili obchodná spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava ako postupca a navrhovateľ
ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, na základe ktorej zmluvy postúpila
obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00 151 653, so sídlom Suché mýto 4, Bratislava
mimo iného pohľadávku vo výške 212,62 s príslušenstvom zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo
dňa 6.4.2005 na navrhovateľa s poukazom na čo, je navrhovateľ v súdenom prípade aktívne vecne
legitimovaný

Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet
pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby
uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného
príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu
alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný
účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so
zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody
peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné
peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou
o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť
na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ
a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších právnych
predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz.

Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o kontokorentnom úvere je od svojho
vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa), keďže zmluva o kontokorentnom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o
kontokorentnom úvere vystupoval ako dodávateľ zameraný na poskytovanie bankových, investičných a
iných služieb, ktoré dodával i fyzickým osobám s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o kontokorentnom úvere nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, bežný účet, na ktorom sa realizovalo čerpanie kontokorentného
úveru, bol pre jeho osobnú potrebu, pričom navrhovateľ iný účel čerpania kontokorentného úveru,
nepreukázal.

V prejednávanom prípade nie je možné na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 uvedeného zákona s tým, že
ustanovenie § 3 ods. 6 uvedeného zákona nie je týmto dotknuté.

Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku je daná jeho nerovným postavením
vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej
nerovnosti a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre
nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania).
Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady EHS č. 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom
postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily, tak úrovne
informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo
poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. I ten, kto ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o
kontokorentnom úvere, resp. zmluvu ho povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na bežnom účte
v rámci stanoveného limitu, ktorý sa dostal do nepovoleného prečerpania, má právo na ochranu formou
zákonných ustanovení prijatých na ochranu spotrebiteľa.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy o kontokorentnom úvere v sume
212,62 eura s príslušenstvom z dôvodu, že poskytol odporcovi kontokorentný úver, ktorý poskytnutý
kontokorentný úver odporca nevrátil riadne a včas. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu. K tomuto
zákonnému ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a keďže zákon č. 102/2014 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nadobudol
účinnosť 1. mája 2014, je možné použiť ustanovenie § 5b aj na doterajšie právne vzťahy vzniknuté a
posudzované pred jeho prijatím. Preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku
bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním
právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti
tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom
súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci. Súd je tiež povinný pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
z úradnej povinnosti skúmať, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, aj keď túto
námietku dlžník nevzniesol. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu
subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností
vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V
prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého kontokorentného úveru
s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo
dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
(uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú
dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal
dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodu,
právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej
veci vyplynulo, že odporca naposledy čerpal peňažné prostriedky z bežného účtu dňa 13.7.2008 a
následne právny predchodca navrhovateľa odporcovi už len účtoval poplatky a pripisoval na ťarchu
bežného účtu odporcu debetné úroky, úroky z omeškania, a to až do dňa 25.7.2011, kedy právny
predchodca navrhovateľa bežný účet odporcu zrušil. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca opakovane
prekročil úverový rámec, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania, čo znamená povinnosť odporcu
nepovolené prečerpanie na bežnom účte bezprostredne vyrovnať. Ak teda posledný krát odporca
čerpal peňažné prostriedky z bežného účtu dňa 13.7.2008 a podľa tvrdení navrhovateľa sa jednalo o
nepovolené prečerpanie na bežnom účte, právnemu predchodcovi navrhovateľa nič nebránilo, aby svoje
právo na súde uplatnil dňa 14.7.2008 (vznik posledného nepovoleného prečerpania dňa 13.7.2008),
kedy práve on vedel o nepovolenom prečerpaní. V danom prípade tak všeobecná trojročná premlčacia
doba začala plynúť dňa 14.7.2008 a uplynula dňa 14.7.2011 (štvrtok). V súdenom prípade si navrhovateľ
svoje právo na zaplatenie sumy 212,67 eura s príslušenstvom voči odporcovi uplatnil na súde dňa
13.6.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené
úroky z prečerpania a úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud,
z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný
peňažný záväzok.

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 212,67
s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd zjavne po uplynutí trojročnej
premlčacej doby až dňa 13.6.2014. Nakoľko súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný,
uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa, keďže premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať v dôsledku zániku
vynútiteľnosti subjektívneho práva. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok
navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov
konania výslovne nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.