Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212574
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415212574.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky M. A.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XX/XX, K. Z., občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Peter
Krchnák, advokát, Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti manželovi U. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
na neznámom mieste, občan K., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C/428/2015 -13, zo dňa 13. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľke vo výške 66,00 eur v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia prostredníctvom
prevádzkovateľasystémuSlovenskápošta,a.s.,IČO:36631124.Otrováchkonaniarozhodol,žežiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p.,
z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať. Ide o konanie, ktorého
účastníkmi je občan členského štátu Európskej únie (navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky)
a občan nečlenského štátu Európskej únie (manžel navrhovateľky je občanom Brazílie). Súd právne

vec posudzoval podľa ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (Nariadenie), najmä čl. 3 bod
1, kde sú alternatívne zakotvené viaceré princípy určenia právomoci členského štátu EÚ, ktorého súdy
majú právomoc a tieto princípy sú zároveň výlučné v tom zmysle, že manžela, ktorý má obvyklý pobyt v
členskom štáte alebo ktorý je štátnym občanom členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte
iba v súlade s Nariadením. Pritom súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že účastníci konania
nemali spoločné bydlisko na území v Slovenskej republike, ale mali spoločné bydlisko vo Z. K. až do

roku 2014, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, ktoré skutočnosti sú súdu známe z iného konania
totožných účastníkov vedeného na tomto súde pod sp. zn. 18C/197/2015. Manžel má obvyklý pobyt vo
Z. K., resp. v K.. A navrhovateľka nepreukázala splnenie niektorej z alternatív pre určenie právomoci
uvedených v čl. 3 bod 1 Nariadenia, resp. že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky
najmenej 6 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania, resp. účastníci konania nemali obvyklý
pobyt na území Slovenskej republiky a ani jeden z nich tu nebýva, preto súd dospel k záveru, že nemá

právomoc. Podľa názoru súdu právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Keďže podľa čl. 3 nariadenia majú právomoc súdy iného
členského štátu, potom tunajší súd nemohol založiť svoju právomoc na vnútroštátnom práve (čl. 7 bod
2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003).

3. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla uznesenie

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie súdu je predčasné.
Súdnevykonalzákladnédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,nazákladevykonanýchdôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne je zistenie súdu lustráciou pobytu
účastníkov v registri obyvateľov, že ani jeden z účastníkov nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky (str. 2 uznesenia), pretože navrhovateľka má trvalý pobyt v K. Z., na ulici Q. O. XX/XX, čo

preukazuje originálom potvrdenia o trvalom pobyte na tejto adrese od 29.11.1994 (potvrdenie Mesta
K. Z. zo dňa 03.02.2016) a fotokópiou jej občianskeho preukazu vydaného dňa 15.05.2015, kde má
uvedenú rovnakú adresu trvalého pobytu. Napriek tomu, že navrhovateľka uviedla v návrhu túto adresu
ako svoj trvalý pobyt, súd si túto informáciu nepreveril priamo dotazom na ňu, resp. ju nekonfrontoval
s opačným zistením súdu. Súd tým navrhovateľke odňal možnosť konať pred súdom a vyvrátiť chybné

dokazovanie. Pritom trvalý pobyt navrhovateľky v Slovenskej republike je v otázke posudzovania
právomoci slovenských súdov rozhodujúci.

4. Okresný súd nevykonal dokazovanie ani ohľadne ostatných skutočností rozhodujúcich na určenie
právomoci slovenských súdov, vôbec nedal navrhovateľke možnosť sa k veci vyjadriť, či už písomne
alebo na vytýčenom pojednávaní, napriek tomu na strane 3 napadnutého uznesenia konštatuje, že

navrhovateľka nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej 6
mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ súd vychádza z návrhu navrhovateľky
podanom v konaní sp. zn. 18C/197/2015, tento bol podaný už 28.05.2015, pričom súd pri rozhodovaní
má vychádzať zo skutkových okolností platných v čase vynesenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Na
ustálenie skutočnosti, kde navrhovateľka bývala pred podaním návrhu nestačí dohad o tejto skutočnosti

z adresy na doručovanie uvedenej v predchádzajúcom návrhu, ale je nutné túto okolnosť objektívne
ustáliť aj z iných dôkazov a súd má umožniť navrhovateľke takéto dôkazy predložiť.

5. Okresný súd vylúčil čl. 7 Nariadenia ohľadom zostatkovej právomoci konštatovaním, že právomoc
konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného

Írska.Súdvrozhodnutíneuviedol,nazákladektorýchustanoveníNariadeniadospelktakémutozáverua
ktoré dôkazy a preukázané skutkové okolnosti ho videli k takémuto záveru. Podľa čl. 3 ods. 1 Naradenia
mal súd v tejto súvislosti skúmať minimálne obvyklý pobyt a bývanie navrhovateľky, ako dve odlišné
kategórie a každú zvlášť. Čl. 7 Nariadenia má zásadný význam z toho pohľadu, aby sa nestalo, že súd
Slovenskej republiky odkáže navrhovateľku na súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného

Írska, a ten po vykonanom dokazovaní zistí, že tiež nemá právomoc.

6. Navrhovateľka poukazuje na to, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté v Slovenskej republike,
podľa práva Slovenskej republiky, navrhovateľka je štátna občianka Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na jej území, manžel navrhovateľky nie je štátny príslušník štátu Európskej únie a ani v ňom

nemá obvyklý pobyt. Napriek tomu okresný súd štátu, ktorého je navrhovateľka štátna občianka túto
odkazuje bez dostatočného dokazovania na súdy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného
Írska. Podľa názoru navrhovateľky prioritne treba v danom prípade použiť čl. 7 ods. 2 Nariadenia a
určiť právomoc súdu SR podľa vnútroštátneho práva. Bude tým dosiahnutá ochrana navrhovateľky ako
štátnej príslušníčky štátu EÚ proti odporcovi, ktorý je v Brazílii a v EÚ nemá povolenie na pobyt a ani

sa v nej nezdržiava.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Predmetný návrh bol na súd podaný dňa 20.11.2015. Okresný súd rozhodol o zastavení konania dňa
13.01.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (O. s. p.). Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané dňa 09.02.2016. Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle

zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb.. Zákon č. 99/1963 Zb. Nahradili ho tri
procesné kódexy, a to okrem uvedeného CSP, aj zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(CMP) a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), taktiež účinné od 01.07.2016.

9. Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. V zmysle § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľke treba dať za pravdu v tom, že keď
okresný súd v danom prípade ustálil skutočnosť kde navrhovateľka bývala pred podaním návrhu na súd
bez toho, aby navrhovateľku vypočul, alebo bez písomnej výzvy, aby sa vyjadrila k jej obvyklému pobytu
v rozhodnom čase a predložiť o tom súdu dôkazy, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, na realizáciu procesných práv a povinností priznaných
jej Civilným sporovým poriadkom (pred 01.07.2016 Občianskym súdnym poriadkom), ktoré by inak
strana mohla pred súdom uplatniť, a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená.
Potom zároveň nedošlo k zisteniu čo najobjektívnejšieho skutkového stavu pre určenie právomoci
súdu konať vo veci rozvodu manželov, keďže okresný súd sa bez ďalšieho zisťovania a preverovania

(ako je vyššie uvedené, napr. vypočutím navrhovateľky, alebo písomnej výzvy .....) spoľahol iba na
tvrdenia navrhovateľky uvedené v pripojenom spise 18C/197/2015 (v právoplatne skončenom konaní,
ktoré konanie začalo dňa 28.05.2015) a na okresným súdom vygenerovaný taký výsledok v Registri
obyvateľov(IDsprávy1011),žezadanýmpodmienkamnevyhovuježiadenzáznampokiaľideoobidvoch
účastníkov, t.j. o navrhovateľku a taktiež jej manžela, ohľadom ich pobytu v Slovenskej republike. (K

tomu treba uviesť, že lustrácia v registri obyvateľov zjavne nebola okresným súdom správne vykonaná,
keď výsledok lustrácie vykonanej v uvedenom registri obyvateľov dňa 14.09.2016 odvolacím súdom
svedčí o tom, že navrhovateľka je prihlásená na trvalý pobyt v A. Z. na ul. Q. O. XX/XX od 01.03.1990).
Iné zisťovania ohľadom miesta obvyklého pobytu navrhovateľky (za bydlisko sa považuje miesto, kde sa
osoba zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvale) okresný súd v tomto konaní nevykonal - teda konkrétne

ohľadom jej prípadného obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase (čl. 3 bod
1 Nariadenia - najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu).

14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože sú
splnené zákonné predpoklady ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).