Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211289
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114211289.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o.,
Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: M. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
L. D., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Obcou Nové Sady, Nové Sady, IČO: 00 308

340, o vymoženie sumy 2.983,87 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
24Er/428/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Ul. 29. augusta 2, Bratislava pod sp. zn.
Ex 831/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/428/2014-12 zo
dňa 11. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovenia §
25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských
úveroch), ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. G1109146
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A
MEDIAČNEJ, a. s. so sídlom v Bratislave dňa 23. 11. 2012.

4. Zmluvný vzťah účastníkov konania je založený na Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch
č. 1027716652 zo dňa 18. 06. 2007, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Preskúmaním Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 18. 06. 2007 súd prvej inštancie
zistil, že v Obchodných podmienkach úverových produktov, verzia 2/2006 sa v časti 5.38 nachádza
neprijateľná rozhodcovská doložka.

5. Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom,
naktoréhozmluvnéstranydelegovalitakútoprávomoc.Častokrátsatakátorozhodcovskázmluvavyjadrílen v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve.
Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto rozhodcovskej

doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v

štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je ako taká v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože spôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a
preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

8. Poukázal na dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, z ktorej
vyplýva, že cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá

za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky,
ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v

žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Konštatoval, že v zmysle tejto
dôvodovej správy je predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom,
keďže dlžníkovi nebráni, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a
zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom
súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.

9CoE/18/2010,ktorévosvojomodvolanícitovalavktoromsúduviedol,ževobdobído 31.12.2007sa
ust.§52až§54Občianskehozákonníkavzťahovalilennakúpnu zmluvu,zmluvyodieloanainéostatné
zmluvy upravené v 8. Časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust.

§ 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to dať do súladu svoju zmluvu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho
zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01. 04. 2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto
ustanovenia. Ďalej odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že novelizovaným ust. § 52 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov
vzniknutých pred 01. 01. 2008 (§ 879 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ teda pred dňom 01. 01. 2008 bola

uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie
za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01. 01. 2008 z takto uzatvorenej
úverovej zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Prešove
konštatoval, že v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzatvorená dňa 10. 10. 2005 a z tohto
dôvodu môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy. Zdôraznil, že v prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok (exekučný
titul) právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 ZKR
- žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 a nasl. ZRK, napríklad i z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Podľaods.47rozsudkuSúdnehodvoraEÚC-40/08dodržiavaniezásadyefektivitynemôževiesťktomu,
aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa,
ktorýneboloboznámenýsosvojimiprávami,aleabyrovnakocelkomzastúpilúplnúnečinnosťdotyčného
spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným. Oprávnený vosvojom odvolaní poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/924/09, z ktorého
vyplýva, že treba prisvedčiť právnemu tvrdeniu oprávneného, že súd prvého stupňa napriek tomu, že
nenastala ani jedna skutočnosť, uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, bez ďalšieho

konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru
dospel.

9. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

10.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen
"CSP"), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

11. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2014,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi doručený návrh oprávneného zo dňa 07. 03.
2014 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. so sídlom v

Bratislave pod sp. zn. G1109146 zo dňa 23. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 02. 2013 a
vykonateľnosť dňa 05. 02. 2013. Následne súdny exekútor JUDr. Kamil Líška podaním zo dňa 01. 04.
2014 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Dňa 11. 06. 2014 súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia

stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

15. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný

titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s. dňa 23. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. G1109146. O jeho vydanie
požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe Zmluvy
o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 18. 06. 2007, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky

úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: "GE a
zákazníksadohodli,ževšetkymedzinimivzniknutésporyzprávnychvzťahovnazákladeZmluvyalebos
ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu
rozhodcovského súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, IČO: 35
862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto

súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne
dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi
nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd."

16. V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitnevyjednaná, ale vyplýva z obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) Zmluvy o
úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 18. 06. 2007 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

17. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však

zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.

18. Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom
rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je
súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním
teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného
zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku,

pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním.

19. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako

taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia
tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie.
Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto
postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu
nárokupriznanémurozhodcovskýmrozsudkom,nakoľkobolisplnenépodmienkynazamietnutienávrhu,
ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 18. 06. 2007,
ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
zneníneskoršíchpredpisovplatnomvčasejejuzavretia.Súčasťoutejto zmluvysúobchodnépodmienky

úverových produktov (verzia 2/2006) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere a ďalších
úverových produktoch zo dňa 18. 06. 2007, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka a ktorú súd
prvej inštancie správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom
konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01.
2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvej inštancie vo svojom uznesení.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa

druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.