Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609211890
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609211890.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o. , so sídlom
821 08 Bratislava, Moyzesova 8, proti povinnej B. X., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX U., M. XXX/X,
vedenej pod sp. zn. EX 7239/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad 821 01
Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 119, 35 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Er/363/2009 - 26 zo dňa 06. 02. 2012 , takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd preskúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. SR 05332/09 zo dňa 03. 06. 2009) a tiež zmluvu o úvere č. 6561154 zo dňa 16.
08. 2008 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej konal a rozhodol rozhodcovský súd. Okresný súd
poukázal na znenie článku (bodu ) 17 „Všeobecných podmienok poskytnutia úveru“, podľa ktorého
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane
žalovaného. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde,
nakoľko porušenie povinnosti zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Taktiež
rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za
neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie oprávnený.
Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť. Namietal, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného
súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ut. § 43
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré zároveň negatívnym spôsobom vymedzujú jeho právomoc. Ak
exekučný súd koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala
len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ust. § 40 a nasl.

Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd však nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe; nie je povinný zaoberaťsa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s
platnými predpismi. Žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného

právneho stavu zvrátiť predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom.
Tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
rozhodcovské konanie, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu rozhodnutí rozhodcovských
súdov len na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom. Exekučný súd nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského

súdu; nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený
nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej
podmienke. Poukázal na znenie samotnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spory vzniknuté z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa
mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade

s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o
neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ a rovnako nie je možné súhlasiť s tým,
že ide o neprijateľnú podmienku, podľa všeobecného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, teda že predmetná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa konanie pred rozhodcovským súdom nie je nevýhodné, nie je

pravdou, že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a už vôbec nie nerovnováhu značnú. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy
o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený
poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm d) Obchodného zákonníka,

na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše aj účastníci konania si v bode 19. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje podstatné náležitosti v zmysle ust.

§ 497 Obchodného zákonníka a v predmetnej zmluve nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá
o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne uvádza v odôvodnení prvostupňový
súd. Oprávnený poukázal i na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutá
výška úrokov 0, 25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje

zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Zdôraznil, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa
účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoje povinnosti dohodnuté v zmluve.
Oprávnený poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa súd zaoberal otázkou úrokov z
omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné
odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení

zmluvy v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených,
či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý
následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť úroky z
omeškania v dojednanej výške. Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2
OSP napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej
len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu

iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku je zrejmé, že súd pred

vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie) je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak
predovšetkýmpovinnýskúmať,čipodklad,nazákladektoréhosúdnyexekútoržiadaovydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku, a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa
má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či

došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3
Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí.
Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného

poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii ( § 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na
odklad či zastavenie exekúcie ( § 58 Exekučného poriadku). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (exekúcie) a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti
vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo

udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nezakladá prekážku rei iudicatae a
neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného
konania, či exekúcie.

Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu

vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3Cdo/164/1996
(publikovaný pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku
5-6, ročník 1997 na strane 188) tak, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená“. Námietku oprávneného, že okresný súd prekročil svoje preskúmavacie právomoci
a nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní, nepovažuje súd za dôvodnú aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súd
je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného

vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť
exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 16. 08. 2008
uzavretá zmluva o úvere č. 6561154. Je nesporné, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, resp.

zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch.
Zároveň však možno subsidiárne aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, medzi
ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy)

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Pokiaľjezmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnejrozhodcovskej doložky. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 13/1993 (EHS) a
postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaväzovali.

Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v Zmluve i s prihliadnutím na odvolacie
námietky oprávneného, ktorý poukázal na zachovanú možnosť spotrebiteľa uplatniť nároky zo
spotrebiteľskej zmluvy i pred všeobecným súdom. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami
úverový vzťah upravený veriteľom vopred pripravenými podmienkami obsiahnutými v Zmluve o úvere,

v časti nazvanej ako „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“. Z formálneho hľadiska má Zmluva
formulárovú formu, jej návrh predstavuje vopred pripravené a hromadne používané tlačivo.

Veriteľ je v zmysle uvedenej Zmluvy dlžníkovi povinný poskytnúť finančné prostriedky a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné plnenie vrátiť, navýšené o úrok z úveru (poplatok z úveru) a tiež o
poplatok za uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ, teda, veriteľ poskytne dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky

(spravidla v čase podpísania zmluvy alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti
dlžníka vysoko prevyšujú povinnosti veriteľa a nasledujúcich šesť mesiacov ( v danom prípade) je
povinný plniť výlučne dlžník.

Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom veriteľ, pričom

podľa rozhodcovskej doložky má právo voľby súdu ( všeobecného súdu občana alebo rozhodcovského)
práve a výlučne navrhovateľ. Vzhľadom na status veriteľa (ako podnikateľského subjektu) je preňho
priaznivejšie a výhodnejšie, aby vzniknuté spory (v ktorých bude navrhovateľom) rozhodoval rozhodca,
resp. rozhodcovia, ktorých vopred určil už v samotnej zmluve o úvere.

Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorého „Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“.

Uvedeným dodatkom oprávnený vylúčil možnosť (spotrebiteľa) domáhať sa práva na všeobecnom súde
občana v prípade, ak „pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd“.

Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov

súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a
neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli
súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou
mocou.

Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v úverovej zmluve, je len
formálnym zachovaním práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, nakoľko právo výberu
má výlučne navrhovateľ, pričom navrhovateľom v daných vzťahoch môže byť dlžník iba ojedinele,
výnimočne. Navyše, v prípade, ak ktorýkoľvek zo subjektov podá žalobu na rozhodcovský súd, nie je
možné podať žalobu na všeobecný súd občana. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú

podmienku v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla
zámernýmpoužitímprostriedkov,ktorésamiosebeniesúzákonomzakázanévdôsledkučohovzniknutý
stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Ak je ale výsledkom konania „in fraudem

legis“, čo je postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou
normou nepredvídaný a nežiaduci, ide o nedovolené konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.Keďže v zmluve zakomponovaná rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonom, v danej veci
absentuje riadny exekučný titul, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na
základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danej veci sú tak splnené podmienky na zastavenie

exekúcie v zmysle ust § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z .z. o rozhodcovskom konaní.

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal
výškou úrokov z omeškania a ich prípadným rozporom s dobrými mravmi a taktiež ani neskúmal RPMN

ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto odvolacie námietky oprávneného
týkajúce sa týchto skutočností odvolací súd považoval za nedôvodné a bližšie sa nimi nezaoberal.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.