Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/1199/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7199899690
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7199899690.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudcomJUDr.BorisomBrondošomvprávnejvecižalobkýň1/X.Č.,S.XX.X.XXXX,

M. W., Č. M. Č.. X, X/ L. Č., S. XX.XX.XXXX, M. W., Č. M. Č.. X, X/ F. Č., S. XX.X.XXXX, M. Z. X, W.,
X/ H. Č., S. XX.XX.XXXX, M. Z. X, W., C. F.. Ľ. W.J., L. V. V. Š. XX, Z., Q. Ž. V. U., S. XX.X.XXXX, M.
G. X, Z., zastúpenému JUDr. Pavlom Piovarčím, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave,
Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej Allianz - Slovenskou poisťovňou a. s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalobu v časti nárokov žalobkýň v 1. až vo 4. rade na peňažný dôchodok a na pozostalostnú úrazovú

rentu z a m i e t a .

Žalobu v časti nároku žalobkyne v 1. rade na zaplatenie sumy 9.823,24 eura ako ušlej renty pre maloletú
Z. Č. C. L. X. E. O. N. L. .

O trovách konania a o trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.11.1999 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.1999 domáhala, aby
súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni sumu 81.962,90 Sk titulom náhrady škody a 18% úrok

od 8.7.1999 do zaplatenia v lehote do 15 - dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zároveň žalovaný
mal byť zaviazaný uhrádzať mesačnú rentu vo výške 3.000,- Sk počnúc od 1.8.1999 vždy do 10. dňa
predchádzajúceho mesiaca k rukám žalobkyni a žalovaný bol povinný uhradiť trovy súdneho konania a
právneho zastúpenia. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudkom J. Z. E., V.. C.. X N. XXX/XX
C. U. XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1 ,2 Trestného zákona, a to na základe stretu motorového vozidla Z. XX -XX, ktoré viedol žalovaný dňa
4.7.1999 o 9,10 hod. po Južnej triede v Košiciach a s poškodeným S. X. Č., Z. sa viezol na bicykli v

rovnakom smere a do tohto predmetného motorového vozidla narazil, následkom čoho dňa 8.7.1999
zomrel. Citovaným rozsudkom bola žalobkyňa odkázaná na náhradu škody v občianskoprávnom
konaní. V zmysle platných ustanovení Občianskeho zákonníka má poškodená osoba nárok na náhradu
vynaložených nákladov súvisiacich so smrťou poškodeného a pohrebom poškodeného. Žalobkyňa je
manželkou poškodeného X. Č. a okrem nej po poručiteľovi zostali ďalší zákonní U. U. Č., Z. F. Q., F. Č.
S.. XXXX, L. Č. S.. XXXX, H. Č., S.. XXXX L. Z. Č., S.. XXXX. V súvislosti so zabezpečením prepravy
poručiteľajehoúpravyazriadeniapohrebuakompletnejvýbavypohrebuvzniklinastranežalobkynetieto

náklady: kvety na pohreb 1.804,- Sk, kvetinová výzdoba 2.560,- Sk, žiletky na prípravu poručiteľa 18,50
Sk, tielko 326,- Sk, látka do truhly 682,80,- Sk, ošatenie 2.850,- Sk, látka na ušitie šiat pre pozostalých
417,30 Sk, blúzka pre pozostalú 450,- Sk, krajčírske služby 480,- Sk, cintorínsky poplatok 500,- Sk,
miestnosťnaobecnomúrade180,-Sk,výkophrobu2.000,-Sk,prípravaporučiteľanapohreb7.546,-Sk,preprava autobusom 300,- Sk, hrobka 32.000,- Sk, svätá omša 200,- Sk, farár 400,- Sk, zvonenie 200,-
Sk, kostolníčka 200,- Sk, miništranti 80,- Sk, organista 200,- Sk, hudba 1.500,- Sk, fotografie 336,- Sk ,
benzín 2.499,- Sk, telefón 563,- Sk, šaty a oblečenie do truhly 1.630,- Sk, obuv do truhly 690,- Sk, kolky

300,- Sk, kopírovanie dokladov 70,- Sk. Tieto celkové náklady priamo spojené s pohrebom predstavujú
sumu 61.094,- Sk. Podľa zvyklostí bol usporiadaný kar a vznikli na strane ďalšie náklady a to : odmena
kuchárky 1.000,- Sk, šunka 2.500,- Sk, zelená paprika 54,- Sk, syr EIDAM 58,80,- Sk, pivo 297,20 Sk,
zelenina 104,10 Sk, zákusky 1479,10 Sk, soletky 82,50 Sk, káva 146,- Sk, chlieb 80,-Sk, cukor 18,20
Sk, občerstvenie 8.148,80 Sk, takto celkovo na kar bolo vynaložených 13.968,90 Sk. Ďalej pri strete

motorového vozidla s poškodeným došlo k zničeniu bicykla, ktorý mal hodnotu 6.900,- Sk, ktorú žiada
žalobkyňa rovnako uhradiť teda celkovo žiada náhradu škody za pohreb a veci poškodeného vo výške
81.962,90,- Sk. Poškodený bol Q. D. L..V.., N. X, Z. kde hrubý priemerný príjem predstavoval 15.000 cca
Sk. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 15.10.1999 bol priznaný vdovský dôchodok žalobkyni vo
výške 3.573,- Sk a sirotský dôchodok pre 4 nezaopatrené deti vo výške 7.148,- Sk teda celkom mesačná
suma 10.721,- Sk. V zmysle Občianskeho zákonníka sa znížila životná úroveň žalobkyne aj maloletých

detí a z tohto dôvodu si žalobkyňa nárokuje mesačnú rentu vo výške 3.000,- Sk. Žalobkyňa podaním
zo dňa 3.4.2000, vzhľadom na plnenie zo strany Slovenskej poisťovne a.s., vzala v časti späť návrh,
a to položky kvety na pohreb v sume 1.804,- Sk, kvetinová výzdoba v sume 2.560,- Sk, miestnosť na
obecnom úrade v sume 180,- Sk, výkop hrobu 2.000,- Sk príprava poručiteľa na pohreb v sume 7.546,-
Sk, preprava autobusom v sume 300,- Sk, hrobka v sume 32.000,- Sk, náklady na usporiadanie karu v

celkovej sume 5.062,- Sk, teda celkom žalobkyňa požaduje zaviazať žalovaného titulom vynaložených
nákladov na pohreb na sumu 30.510,90 Sk.

Žalobkyňa v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 28.1.2002 žiadala, aby na strane žalobkyne pristúpila
do konania ako žalobkyňa v 2. rade L. Č. S.. XX.XX.XXXX.

Žalobkyne v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 10.7.2006 žiadali, aby na strane žalobkýň
pristúpili do konania deti po poručiteľovi X. Č. L. to v 3. rade F. Č., S.. XX.X.XXXX a ako žalobkyňa v
4. rade H. Č., S.. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala upraviť petit žaloby tak, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobkyniam v 1. - 4. rade sumu 30.510,90 Sk titulom náhrady škody a 18% ročný úrok od 8.7.1999 do

31.6.2004 od 1.7.2004 4,5 % úrok do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný je povinný uhrádzať žalobkyniam v 1. - 4. rade spoločne a nerozdielne mesačnú
rentu 4.157,- Sk počnúc dňom 1.8.1999 vždy do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám žalobkyni
a zároveň žalovaný je povinný uhradiť trovy konania.

Podaním zo dňa 1.4.2011 žalobkyne upresnili žalobný návrh na náhradu pozostalostnej úrazovej renty.
Pri uplatňovaní nároku vychádzali z výpočtu základného hrubého zárobku zisteného v čase úmrtia
nebohého v sume 14.512,- Sk a následne tento upravovali valorizačným postupom podľa legislatívy pre
rok 2000 percentom 6,5 pre rok 2001, percentom 8,2 pre rok 2002, 2003 a 2004 percentom 9,3 a od
1.1.2005 podľa zákona o sociálnom poistení percentom 7,45 pre roky nasledujúce. V roku 1999 mal teda

pozostalý hrubú mzdu vo výške 14.512,- Sk, pričom vdovský a sirotské dôchodky predstavovali spolu
sumu 10.721,- Sk, rozdiel je 4.109,- Sk. Keďže v tomto roku bol odkázaný na výživu 5 osôb, na každého
pripadá mesačne 821,80 Sk, keďže nebohý zomrel v máji, potom pre rok 1999 požaduje úhrnnú rentu
pre žalobkyne v 1. - 4. rade každej po 4.109,- Sk a pre Z. Č. 4.109,- Sk. Za rok 2000 požadujú žalobkyne
v 1. - 4. rade pre každú ročne sumu 18.433,- Sk. Túto sumu požadujú aj pre Z. Č. - dcéru. Za rok 2001

si uplatňujú žalobkyne v 1., 2. a 4. rade každá po 15.711,- Sk ročne, tú istú sumu žiadajú aj pre Z. Č..
Za rok 2002 si uplatňujú sumu 18.507,- Sk ročne, tá istá suma je aj pre Z. Č.. Za rok 2003 si uplatňujú
sumu 21.803,- Sk ročne, takú istú sumu uplatňujú aj pre Z. Č.. Za rok 2004 si uplatňujú sumu 25.122,-
Sk ročne, túto sumu si uplatňujú aj pre Z. Č.. Za rok 2005 je to suma 38.840,- Sk ročne, taká istá suma
sa uplatňuje aj pre Z. Č.. Za rok 2006 je to suma 41.844,- Sk, takú istú sumu si uplatňujú aj za Z. Č..

Za rok 2007 si uplatňuje žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa vo 4. rade sumu 55.783,- Sk ročne, takú istú
sumu si uplatňujú aj pre Z. Č.. Za rok 2008 si uplatňuje žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa vo 4. rade sumu
55.783,- Sk ročne, takú istú sumu si uplatňujú aj pre Z. Č.. Za roky 2009 a 2010 si uplatňuje žalobkyňa v
1. rade za celý rok 4.156,74 eura, za 4 mesiace roku 2011 si uplatňuje spolu 1.718,91 eura. Na základe
uvedeného spresňujú žalobný návrh nasledovne:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 17.247,82 eura v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný od 1.5.2011 uhrádzať k rukám žalobkyne v 1. rade mesačne sumu 429,73 eura a
to do mája roku 2016.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 6.199,33 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 748,26 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.
Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynivo4.radesumu9.823,24euradotrochdníododňaprávoplatnosti
rozsudku a žalovaný je zároveň povinný zaplatiť k rukám žalobkyne v 1. rade sumu 9.823,24 eura ako
ušlú rentu pre maloletú Z. Č. v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 10.3.2000 vyjadril k veci tak, že žiadal, aby súd žalobu ako
predčasne podanú v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania. Predmetné
vyjadrenie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáha náhrady škody, ktorá jej vznikla
v súvislosti s ublížením na zdraví jej nebohého manžela Milana Čižmára pri dopravnej nehode zo dňa
8.7.1999. Je pravdou, že rozsudkom súdu J. Z. E. V.. C.. X N. XXX/XX zo dňa 22.10.1999 bol uznaný
vinným zo spáchania trestného činu z ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona a

žalobkyňa ako poškodená strana so svojím nárokom na náhradu škody bola odkázaná na konanie vo
veciach občianskoprávnych. Tento rozsudok súdu však doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a podaná
žaloba je predčasná. K jednotlivých uplatneným nárokom žalovaný uviedol, že nie sú dostatočne
vyšpecifikované a s prihliadnutím na to, že pozostalí majú nárok iba na 1/3 hodnoty ošatenia pre nich.
Náklady na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu sa riadia vládnym nariadením č. 87/95 § 2 ods. 2

a uhrádzajú sa do výšky 20.000,- Sk teda nie 32.000,- Sk ako požaduje žalobkyňa. Nárok na výživu
pozostalej manželky v zmysle ust. § 448 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v rozsahu ako je uplatnený
neuznáva. Tento nárok sa riadi vyššie citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka a ďalej ust. §
17 zákona č. 1/ 92 Zb. o mzde odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku a taktiež
nariadením vlády SR č. 312/97 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri

invalidite a tiež ust. zákona o rodine upravujúce výživné manželky. Úprava náhrady nákladov na výživu
pozostalej manželky vychádza z princípov výživného pre manželku podľa zákona o rodine a na základe
týchto princípov bolo povinnosťou žalobkyne ju vypočítať podľa § 17 zák. č. 1/92 nie je možné vychádzať
z hrubého priemerného mesačného zárobku, ale z čistého príjmu a s prihliadnutím na valorizáciu podľa
nariadenia vlády č. 312/97 a taktiež má vedomosť o tom, že Slovenská poisťovňa a .s., Košice ešte v

novembri 1999 uhradila žalobkyni všetky nároky, ktoré si u poisťovne uplatnila.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 30.11.2000 súdu oznámil, že uhradil žalobkyni dňa 7.12.1999 obnos
40.949,- Sk jednalo sa o náhradu škody vzniknutú ako náklad spojený s pohrebom jej nebohého
manželka v zmysle ust. § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jednalo sa o položky: bod 1. rakva s

príslušenstvom 7.546,- Sk, vykopanie hrobu 2.000,- Sk, cintorínsky poplatok 500,- Sk.; bod 2. náklady
na zriadenie pomníka priznaný maximum 20.000,- Sk; bod 3. ošatenie manželky a deti priznaná 1/3
-1.544,- Sk; bod 4. kvetinová výzdoba 4.364,- Sk; bod 5. fotografie 337,- Sk; bod 6 náklady na kar a
to prenájom miestností 180,- Sk, preprava autobusu na kar 300,- Sk, pohostenie priznané 2/3 - 5.062,-
Sk, benzín sestre 450,- Sk spolu 42.283,- Sk - pohrebné podľa NP 2.100,- Sk, to znamená náklady

spojené s pohrebom 40.183,- Sk. V zmysle ust. § 448 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vykonali
prepočet peňažného dôchodku pozostalým ako náklad na výživu podľa potvrdenia zamestnávateľa
nebohého hrubý príjem v rozhodnom období za 2. štvrťrok roku 1999 činil 28.601,- Sk, teda 9.534,-
Sk mesačne redukovaný čistý príjem tvorí sumu 7.172,- Sk, z toho je potrebné odrátať obnos určený
na vlastnú spotrebu aspoň minimálnej výške 20 %, takto zostane pre rodinu 5.738,- Sk , ktorú však

vzhľadom na výšku vdovského 3.573,- Sk a sirotského 7.148,- Sk je plne pokrytý dávkami sociálneho
zabezpečenia. Závery znalca v znaleckom posudku namieta ako nesprávne, a to z niekoľkých dôvodov.
V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že rentu vyčísľuje v sume 4.109,- Sk a je vypočítaná v
súlade s platnými zákonnými ustanoveniami a jej výpočet vychádza z hrubého priemerného mesačného
zárobku zomretého. Znalec uvádza postup pri výpočte renty a to, že vychádzal z hrubého mesačného

zárobku zomretého za mesiac apríl, máj, jún a za 1,24 dní odpracovaných dní v júli 1999, znalec
podelil hrubé mesačné príjmy odpracovaným časom v hodinách ponížený o hodiny zodpovedajúce
trvaní prestávok, a takto uspel k stanoveniu priemerného mesačného zárobku v sume 14.512 Sk, teda
v bode 1. namieta, vedľajší účastník, že nesprávne znalec stanovil rozhodné obdobie rozhodujúce pre
stanovenie hrubého príjmu rozhodným obdobím je obdobie kalendárneho štvrť roka pred dopravnou

nehodou teda druhý štvrť rok roku 1999 a je možné vziať do úvahy tento príjem. V bode 2 podľa
potvrdenia zamestnávateľa nebohého manžela žalobkyne predstavoval hrubý zárobok v tomto období
sumu 28.601,- Sk, pričom mesačný hrubý príjem činil 9.534,- Sk. V bod 3 stanovenie výšky renty v
žiadnom prípade nemôže predstavovať len matematické odrátanie výšky poberaného vdovského asirotského dôchodku od príjmov tak, ako to bolo realizované znalcom. V zmysle ust. § 448 ods. 2
OZ pri výpočte náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomrelého náhrada nákladov na výšku
všetkých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu do ktorej by zomretému patrila náhrada

na stratu na zárobku podľa ust. 447 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie o spôsobe stanovenej výšky renty
odkazuje na sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch na
chorobu z povolania v zmysle ust. § 199 zák. 65/1965 Zb. Zákonník práce. Pri výpočte náhrady nákladov
na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného zárobku zomrelého náhrada týchto nákladov však
nesmie úhrnom prevyšovať sumu, do ktorej by prislúchala zomretému náhradu na stratu na zárobku

podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia u pracovníkov, ktorých priemerný
zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako 5.700,- Sk sa táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu medzi týmto
zárobkom a sumou 5.700,- Sk to znamená, že priemerný redukovaný zárobok predstavuje sumu 8.576,-
Sk. Pre účely peňažného plnenia je potrebné vychádzať z priemerného redukovaného čistého zárobku
nebohého, to je po odpočítaní poistného, zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie a čistý príjem
takto predstavuje výšku 7.172,- Sk. Pri stanovení výšky renty je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť,

že nebohý zo svojho príjmu nezabezpečil len potreby svojej rodiny, ale i potreby svoje a takto využil pre
svoju potrebu minimálne 20 % z príjmu a zvyšok t.j. 5.738,- Sk zostáva pre potreby rodiny, poisťovne
boli zo strany pozostalých deklarované poberané dôchodky vo výške vdovského 3.573,- Sk a sirotský
7.148,- Sk ,teda ich celkový sumár prevyšuje príjem, ktorý nebohý manžel poskytoval. V bode 4 nie
je zrejmé z akých zdrojov čerpal znalec, keď stanovil výšku vdovského dôchodku sumou 4.157,- Sk a

sirotského 6.246,- Sk dôchodku. Ďalej namieta časť záveru znaleckého posudku v bode 2, kde znalec
konštatuje, že renta rozhodnutím príslušného súdu sa valorizuje rovnako ako dôchodkové dávky.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 20C/1199/99-228 zo dňa 21.1.2008 konanie čo do sumy 51.452,-
Sk z titulu náhrady škody zastavil (tento výrok nadobudol právoplatnosť). Zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni v 1.rade 30.510,90 Sk titulom náhrady škody so 17,6% ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 8.7.1999 do 31.6.2004 a so 4,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nároku z titulu náhrady škody žalobkyne
v 1.rade žalobu zamietol (tento výrok nadobudol právoplatnosť). V prevyšujúcej časti nároku z titulu
náhrady škody žalobkýň v 2. až 4. rade žalobu zamietol (tento výrok nadobudol právoplatnosť). Zaviazal

žalovaného zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyniam v 1. až 4.rade sumu 225.511,- Sk titulom
úrazovej renty od júla 1999 do 31.1.2008 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 3.327,- Sk
mesačne titulom úrazovej renty spoločne a nerozdielne žalobkyniam v 1. až 4.rade od 1.2.2008 do
budúcna do 10. dňa v tom-ktorom mesiaci k rukám žalobkýň v 1. až 4. rade. Žalobkyniam v 1. až 4.
rade priznal náhradu trov konania vo výške 82.147,50 Sk, ktoré zaviazal žalovaného zaplatiť na účet

ich právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť štátu náhradu
trov konania vo výške 16.200,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa
žalobkyne domáhali náhrady škody vo výške 81.962,90 Sk a úrazovej renty vo výške 3.000,-Sk mesačne
od 1.8.1999 do budúcna.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6CoP/112/2008 zo dňa 17.2.2009 zrušil rozsudok, okrem výroku
o zastavení konania a výrokov o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v zrušenom rozsahu vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 20C/1199/99-312 zo dňa 26.3.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 22,90 eura titulom náhrady nákladov spojených s pohrebom spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 22,90 eura od 8.2.2000 do zaplatenia a to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (tento výrok nadobudol právoplatnosť). V prevyšujúcej
časti nároku z titulu náhrady vecnej škody a nároku z titulu náhrady nákladov spojených s pohrebom
žalobu zamietol (tento výrok nadobudol právoplatnosť). Žalobu v časti nárokov žalobkýň v 1. až 4.

rade na peňažný dôchodok a na pozostalostnú úrazovú rentu zamietol. Žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal .

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6Co/146/2010-352 zo dňa 28.9.2010 potvrdil rozsudok vo
výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti nároku z titulu náhrady vecnej škody a nároku z titulu

náhrady nákladov spojených s pohrebom zamietnutá a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
v časti nárokov žalobkýň v 1. až 4. rade na peňažný dôchodok a na pozostalostnú úrazovú rentu a vo
výrokoch o trovách konania žalovaného a vedľajšieho účastníka a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom žalobkýň zo dňa
22.11.1999 v znení jeho doplnenia zo dňa 20.7.2005, s vyjadrením vedľajšieho účastníka, s opisom

mzdového listu X. Č. C. R. XXXX, s obsahom spisu Okresného V. Z. E.. X N. XXX/XX a s ďalšími
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalobkyne v 1. rade, z výpovedí svedkov X. W., C. D., L. Š.L., Q. O., z vysvedčenia o
štátnej skúške č. 9464/2007 zo dňa 18.5.2007 a z vysvedčenia o štátnej skúške č. 9772/2008 zo dňa

19.5.2008 má súd za preukázané, že pokiaľ ide o jej osobné, zárobkové a majetkové pomery v čase
smrti manžela, žalobkyňa v 1. rade bola nezamestnaná, invalidný dôchodok nikdy nepoberala, poberala
len vdovský dôchodok a sirotské pre deti v celkovej výške 10.721,- Sk od októbra 1999 s účinnosťou
od júla 1999. Po smrti manžela pracovala rok a tri mesiace na základnej škole ako upratovačka. Potom
mala zdravotné problémy, bola nezamestnaná avšak opätovne sa krátkodobo zamestnávala. Okrem
rodinného domu, v ktorom býva, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, takisto nevlastní motorové

vozidlo. Pokiaľ ide o osobné, zárobkové a majetkové pomery jej nebohého manžela, bol zamestnaný v
spoločnosti D.. Manžel pracoval popri zamestnaní, boli to však len také práce ako výpomoc susedom.
Vzájomne si medzi sebou a medzi rodinou v dedine pomáhali. Nebohý manžel vlastnil takisto rodinný
dom, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v čase smrti nevlastnil žiadne motorové
vozidlo. Deti boli v čase smrti manžela nezaopatrené, maloleté, študujúce. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 2.

rade a jej odôvodnené potreby, táto navštevovala v čase úmrtia poručiteľa 2. ročník Strednej zdravotnej
školy na Kukučínovej ul. v Košiciach a to až do mája roku 2002, kedy ukončila štúdium vykonaním
maturitnej skúšky. Pokiaľ ide o jej odôvodnené potreby bolo to cestovné, bolo potrebné dochádzať každý
deň z Valalík do Košíc do školy, čiže náklady boli pomerne vysoké. Zdravotné problémy nemala, čiže
nemala zvýšené výdavky na lieky. Pokiaľ ide o šport, nevykonávala žiaden šport. Pokiaľ ide o výdavky na

stravu, tieto vzhľadom na to, že uplynulo už dosť času presne teraz uviesť nevie. Takisto boli výdavky na
ošatenie, ktoré tiež takisto presne uviesť nevie. Čo mohli, to si ušili, obliekali sa skromne a jednoducho.
Pokiaľ ide o žalobkyňu vo 4. rade Luciu, táto v čase úmrtia poručiteľa navštevovala C. Š. W. W., od
septembra roku 1999 študovala na Zdravotnej škole W. Z., Z. Y.. do mája roku 2005 a od septembra 2005
študovala na Lekárskej fakulte Y. vo forme bakalárskeho štúdia, štúdium ukončila 19.5.2008. Pokiaľ ide

o odôvodnené potreby žalobkyne vo 4. rade nemala nijaké zvýšené výdavky, dá sa povedať, že boli
výdavky rovnaké ako pri žalobkyni v 2. rade. Pokiaľ ide o výdavky na cestovné, tieto boli u žalobkyne
v 4. rade prvé dva roky nižšie, pretože študovala ešte len na C. Š. W. W.. Žalobkyne v 2. a 4. rade
poberali sirotské dôchodky do ukončenia štúdia na vysokej škole jedna do roku 2007, druhá do roku
2008. Obidve sa po škole ihneď zamestnali. Na otázku súdu, aké konkrétne práce vykonával nebohý

X. Č. v domácnosti, ktorými sa podieľal na zabezpečovaní potrieb rodiny, žalobkyňa v 1. rade uviedla,
že obhospodarovali pozemok vedľa domu, pôdu pri dome, pozemok majú vo výmere 6,5 árov. Pestovali
zeleninu, zemiaky, mali ovocné stromy, podieľal sa na zbere ovocia, záhradka má okolo 3,5 árov. Aj v
súčasnej dobe pestuje zeleninu a ovocie, chová sliepky. V tom čase takisto chovali hospodárske zvieratá
a to ošípané 2 ks a ďalej hydinu 10 ks sliepok. Keď vypadla v dome elektrika, opravil ju, opravoval

dlažby, vakoval steny. Akonáhle sa niečo pokazilo, bol technicky zručný, tak to vedel vymeniť. V súčasnej
dobe, aj keď sa niečo stane, nejaká havarijná situácia v dome, musí si prizvať človeka, ktorému musí
zaplatiť za opravu. Vypomáhal napr. pri betónovaní chodníkov, ak ho zavolal sused, tak mu pomohol,
dostal nejaké peniaze, nebolo to veľa, bola to stovka alebo dve, resp. nejakú výslužku zo zabíjačky a
zároveň ako protislužbu niekedy do budúcnosti. Vykonával maliarske práce, obkladal steny drevenými

coklami.Vsúvislostisúdržboudomuvykonávalnebohýmaliarskepráce,murárskepráce,robilsdrevom,
elektriku vedel opraviť, bol technicky zručný, vedel dokúpiť a vymeniť batérie vodovodné, pracoval na
píle, zváral. Odkedy manžel zomrel, nechovajú ošípané. Sliepky chovajú, je ich menej. Maľovalo sa
raz za dva roky. Ak sa vyskytla nejaká havarijná situácia, tak to bol manžel schopný opraviť. V čase
smrti manžela bol dom už 25 - ročný, takže opravy boli raz do roka, maľovanie bolo raz za dva roky.

Príležitostne si vedel nebohý manžel prilepšiť do rodinného rozpočtu sumu mesačne 500 - 1.000,- Sk
pokiaľ išlo o jeho príležitostné príjmy z výpomoci pri stavebných prácach. Ďalej postrádajú tým, že už
po smrti nebohého nechovajú ošípané, ktoré chovali len pre svoju potrebu a pre potrebu rodiny, keby to
ohodnotili, bolo by to v sume okolo 1.000,- Sk mesačne. V t.č. bola cena ošípaných od 800 do 1.000,-
Sk za kus.

Z výpovede žalobkyne v 3. rade má súd za preukázané, že v čase úmrtia otca chodila žalobkyňa na
strednú školu W. Z., čiže jej výdavkami boli cestovné, výšku ktorého teraz uviesť nevie, samozrejme
ošatenie, ktorého výšku takisto nevie uviesť. Kupovala si oblečenie podľa finančných možností, šatyna stužkovú si nechala ušiť. Štúdium na strednej škole ukončila v máji roku 2000 od júna 2000 bola
evidovaná na úrade práce do marca 2002, kedy nastúpila do zamestnania na Obecnom úrade vo
Valalikoch. Stratou otca prišli o možnosť svojpomocnej opravy a údržby ich rodinného domu zo strany

nebohého, ako aj iných prác vykonávaných v domácnosti nebohým.

Zo spisu Okresného súdu Košice II. 8 T 400/99 má súd za preukázané a medzi účastníkmi nesporné,
že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice II. 8 T 400/99 zo dňa 22.10.1999, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.3.2000 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa

ustanovenia § 224 ods. 1,2 Trestného zákona tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin
spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Ku skutku došlo tak, že žalovaný
v Košiciach U. X.X.XXXX W. Č. J. X,XX A.. R. Q. Y.. F. N. osobné motorové vozidlo zn. Š.-XXXL, Š.
Z. XX -XX v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy, smerom od Šebastoviec
do centra mesta, pričom pred križovatkou V. Y.. A. upadol do mikrospánku a zozadu narazil prednou
časťou vozidla do cyklistu X. Č., premávajúceho tým istým smerom, ktorý pri dopravenej nehode utrpel

zranenia, na následky ktorých dňa X.X.XXXX C..

Z opisu mzdového listu X. Č. C. R. XXXX súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem nebohého bol
v rozhodnom období 2. štvrťroku 1999 vo výške 10.125,33 Sk (vrátane 13. platu), t.j. v mesiaci apríl vo
výške 8.355,- Sk, v mesiaci máj vo výške 7.639,- Sk a v mesiaci jún vo výške 14.382,-Sk.

Podaním zo dňa 7.2.2011 vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania nárokov v zmysle ust. § 106
Občianskeho zákonníka u žalobkyne v 2. rade za obdobie od 1.8.1999 do 28.1.2000, u žalobkyne v 3.
rade za obdobie od 1.8.1999 do zániku nároku t.j. do 1.6.2000 a u žalobkyne vo 4. rade za obdobie
od 1.8.1999 do 10.7.2004. Túto námietku odôvodnil vedľajší účastník tým, že z podania žalobného

návrhu je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade sa domáhala priznania mesačnej renty vo výške 3.000,- Sk
mesačne. Z textu podania je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade si ako matka maloletých detí uplatnila nárok
na úhradu nákladov na výživu pozostalých vo forme peňažnej renty, hoci deti nevystupovali v konaní
ako žalobcovia, teda neboli účastníkmi konania. Účastníkmi konania sa stali až následnou úpravou resp.
rozšírením okruhu účastníkov a to dňa 28.1.2002 L. Č. L.ko žalobkyňa v 2. rade a dňa 10.7.2006 F. L.

H. Č. ako žalobkyne v 3. a 4. rade. Z charakteru nároku je zrejmé, že ide o nároky viažuce sa na osobu
dieťaťa, pričom v danom prípade, ak bola subjektom tohto práva na náhradu škody maloletá osoba,
ktorá však v dôsledku nedostatku veku nemala spôsobilosť na právne úkony v konaní, mala od počiatku
vystupovať ako navrhovateľka zastúpená zákonným zástupcom. Zákonný zástupca - matka maloletých,
nie je nositeľom ich práva na náhradu škody a preto nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby,

ktorou sa vo vlastnom mene domáha náhrady nákladov na výživu pozostalých aj pre maloleté deti.
Navrhovateľka v 2. rade vstúpila do konania až dňa 28.1.2002, v t.č. bol jej nárok za obdobie od 1.8.1999
do 28.1.2000 premlčaný, pričom doba trvania nároku je za obdobie do 18.5.2007. Navrhovateľka v 3.
rade vstúpila do konania dňa 10.7.2006, pričom už dňa 1.6.2000 došlo k zániku vyživovacej povinnosti
a zároveň v t. č. bol už jej nárok za obdobie od 1.8.1999 premlčaný. Navrhovateľka vo 4. rade vstúpila

do konania dňa 10.7.2006 v čase, keď už bol jej nárok za obdobie od 1.8.1999 do 10.7.2004 premlčaný,
pričom doba trvania nároku je za obdobie do 19.5.2008.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,

ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ustanovenia § 448 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.7.2004 pri usmrtení
sa uhrádzajú peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval
alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto náklady
neuhrádzajú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

Podľa ustanovenia § 448 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.7.2004 pri výpočte
náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; náhrada nákladov na výživu všetkých
pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomretému patrila náhrada za stratu na
zárobku podľa ustanovenia § 447 ods. 2.

Podľa ustanovenia § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.7.2004 náhrada
za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a prípadným invalidným dôchodkom alebo
čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre
náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda
bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady

aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou.

Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.3.2002
po uplynutí doby uvedenej v ods. 1 náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom postihnutého
zamestnanca s prípadným dôchodkom uvedeným v predchádzajúcom odseku nesmie presiahnuť

sumu 5.700,-Sk mesačne; pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným
pracovným úsilím. U zamestnancov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyšší ako
5.700,-Sk sa táto suma zvyšuje o 75 % rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5.700,-Sk. Toto
obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo výhradne porušením právnych a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ ich neporušil postihnutý

zamestnanec. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že toto obmedzenie neplatí
tiež vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou, pokiaľ sa jej nedopustil postihnutý
zamestnanec.

Podľa ustanovenia § 201 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (účinný od 1.4.2002) náhrada

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze
alebopozisteníchorobyzpovolaniaspripočítanímprípadnéhoinvalidnéhodôchodkualebočiastočného
invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred
vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným

úsilím.

Podľa ustanovenia § 448 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.8.2004 fyzická osoba, voči
ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov

o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení fyzická osoba,
voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v
čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Pozostalostná
úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku
1. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného
vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mesačná suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený
povinný platiť ku dňu svojej smrti. Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných
úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal aleboby mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený
bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 až 3 zákona č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších
predpisov vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné
sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu
ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak

rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.

Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 a 2 zákona č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak neplní jeden z manželov túto povinnosť, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah, pričom prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Rozsah
vyživovacej povinnosti určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká.

Podľa ustanovenia § 96 zákona č. 94/1963 Zb. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti
povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť

neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Žalovaný bol rozsudkom Okresného V. Z. E., V.. C.. X N. XXX/XX C. U. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.3.2000 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa
ustanovenia § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin
spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Ku skutku došlo tak, že žalovaný
v Košiciach dňa X.X.XXXX W. Č. J. X,XX A.. riadil po Y.. F. N. osobné motorové vozidlo zn. Š.-XXXL, Š.

Z. XX -XX v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy, smerom od Šebastoviec
do centra mesta, pričom pred križovatkou s ul. A. upadol do mikrospánku a zozadu narazil prednou
časťou vozidla do cyklistu X. Č., premávajúceho tým istým smerom, ktorý pri dopravenej nehode utrpel
zranenia, na následky ktorých dňa X.X.XXXX zomrel.Predmetom konania v prejednávanom prípade je náhrada škody, ktorá vznikla žalobkyniam v 1. až
4.rade v súvislosti so smrťou ich manžela a otca U. X.X.XXXX po dopravnej nehode U. X.X.XXXX,

ktorú zavinil žalovaný. U žalovaného sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V rámci nároku na náhradu škody
si žalobkyňa v 1.rade uplatňovala primerané náklady spojené s pohrebom a náhradu vecnej škody, o
ktorých nárokoch súd právoplatne rozhodol skoršími vyššie oboznámenými rozsudkami. Ostáva teda

rozhodnúť o náhrade nákladov na výživu pozostalej manželky - žalobkyne v 1. rade a detí - žalobkýň v 2.
až 4. rade, ktorú im nebohý poškodený ako ich otec poskytoval (peňažný dôchodok na úhradu nákladov
na výživu pozostalých a pozostalostná úrazová renta).

Predmetom tohto konania je teda nárok žalobkýň v 1. až 4. rade na náhradu nákladov na výživu
pozostalým (peňažným dôchodkom a od 1.8.2004 pozostalostnou úrazovou rentou), ktoré im poskytol

zomrelý otec, ale ktoré plnenie im uchádza, v dôsledku škodového deja, ktorý zapríčinil žalovaný a to
nasledovne:
Žalobkyňa v 1. rade žiada od žalovaného zaplatiť jednorazovo sumu 17.247,82 eura a od 1.5.2011
mesačne sumu 429,73 eura a to do mája roku 2016.
Žalobkyňa v 2. rade žiada od žalovaného zaplatiť jednorazovo sumu 6.199,33 eura.

Žalobkyňa v 3. rade žiada od žalovaného zaplatiť jednorazovo sumu 748,26 eura.
Žalobkyňa vo 4. rade žiada od žalovaného zaplatiť jednorazovo sumu 9.823,24 eura.
Žalobkyňa v 1. rade zároveň žiada od žalovaného zaplatiť k jej rukám sumu 9.823,24 eura ako ušlú
rentu pre maloletú Z. Č..

Pokiaľ ide o náhradu nákladov na výživu pozostalých za obdobie do 31.7.2004 v prípade úmrtia
poškodeného sa oprávneným osobám uhrádzajú náklady na výživu peňažným dôchodkom za
predpokladu, že nie sú uhrádzané dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého
dôvodu.Určovanievýškynákladovnavýživu,ktorúzomrelýposkytolalebobolpovinnýposkytovaťsvojej
manželke a deťom sa riadi so zhodnými hľadiskami ako rozhodovanie súdu o vyživovacej povinnosti

medzi manželmi a medzi rodičom a dieťaťom. Rozsah náhrady nákladov na výživu pozostalých je
teda daný rozsahom výživného, ktoré pozostalému patrí. Vzhľadom na ustanovenie § 448 ods. 1
Občianskeho zákonníka treba vychádzať zo zásady, že tento nárok sa posudzuje podľa stavu daného
ku dňu smrti zomrelého, ktorý náklady na výživu pozostalým počas svojho života poskytol. Keďže za
života poškodeného nedošlo k stanoveniu vyživovacej povinnosti zomrelého súdnym rozhodnutím, súd

v tomto konaní o náhradu nákladov na výživu jej existenciu a výšku posudzoval ako predbežnú otázku
podľa hľadísk, akým by sa spravoval pri rozhodovaní o výživnom, či už medzi manželmi podľa Zákona o
rodine alebo medzi rodičmi a deťmi podľa rovnakého predpisu. Súd prihliadol na dávky dôchodkového
zabezpečenia poskytované z toho istého dôvodu (vdovské a sirotské) v tom smere, v akom rozsahu
pokrývajú vyživovaciu povinnosť zomrelého. Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí teda vo

výške rozdielu medzi určeným výživným, ktoré by poškodeným bol povinný poskytovať a vdovským,
resp. sirotským dôchodkom pri dodržaní zásady, že súčet náhrad nesmie presiahnuť sumu, do ktorej
by zomrelému patrila náhrada za stratu na zárobku podľa ust. § 447 ods. 2 Obč. zák. s poukazom na
ust. § 195 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. v znení do 31.3.2002 a § 204 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.
od 1.4.2002.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 5 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť
a o priemernom zárobku v znení platnom do 31.3.2002 priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období
a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným

obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Pri vzniku zamestnania v priebehu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka
je rozhodným obdobím doba od vzniku zamestnania do konca kalendárneho štvrťroka. Ak zamestnanec
v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 180 hodín, používa sa namiesto priemerného
zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec

dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný
zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov
vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta
na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac..Priemerný hrubý mesačný zárobok nebohého X. Č. bol v rozhodnom období 2. štvrťroku 1999 vo výške
12.690,33 Sk vrátane 13. platu (apríl 1999 vo výške 10.148,- Sk, máj 1999 vo výške 9.188,- Sk a jún

1999 vo výške 18.735,- Sk; mzdový list z č.l. 46 spisu). Čistý mesačný príjem nebohého bol v rozhodnom
období 2. štvrťroku 1999 vo výške 10.125,33 Sk vrátane 13. platu (mzdový list z č.l. 46 spisu).

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 5 zákona č. 1/1992 Zb. v znení platnom do 31.3.2002 nebohý X. Č.
mal v rozhodujúcom období 2. štvrťroku 1999, t.j. za mesiace apríl až jún 1999 hrubú mzdu zúčtovanú

na výplatu v celkovej výške 38.071,- Sk, pričom v tomto období odpracoval 518,5 hodín (v apríli 1999
- 165,5 hodiny, v máji 1999 - 169 hodín a v júni 1999 - 184 hodín). Jeho priemerný hodinový zárobok
bol v tomto období vo výške 73,4253 Sk (38.071,- Sk/518,5 hodín). V rozhodujúcom období odpracoval
priemerne 172,83 hodín za mesiac, teda priemerný mesačný zárobok Q.. Č. v rozhodujúcom období bol
vo výške 12.690,09 Sk (73,4253 Sk x 172,83).

Priemerný hrubý mesačný zárobok nebohého v rozhodnom období 2. štvrťroku 1999 vo výške 12.690,33
Sk (tak ako ho súd vypočítal z opisu mzdového listu na č.l. 46 spisu) je priemerným zárobkom
rozhodujúcim pri výpočte tejto náhrady a tento sa v ďalšom období valorizoval nasledovne: od 1.10.2000
do 30.9.2001 podľa nariadenia vlády SR č. 277/2000 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa zvýšil o 7,2%, t.j. na sumu 13.604,03 Sk, od

1.10.2001 do 30.9.2002 podľa nariadenia vlády SR č. 310/2001 Z.z. o úprave náhrady za stratu na
zárobkuposkončenípracovnejneschopnostialebopriinvaliditesazvýšilo13,7%,t.j.nasumu14.428,90
Sk (výpočtom 12.690,33 Sk zvýšených o 7,2%+6,5%), od 1.10.2002 do 30.9.2003 podľa nariadenia
vlády SR č. 388/2002 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa zvýšil o 21,9%, t.j. na sumu 15.469,51 Sk (výpočtom 12.690,33 Sk zvýšených o

7,2%+6,5%+8,2%) a od 1.10.2003 do 31.7.2004 podľa nariadenia vlády SR č. 268/2003 Z.z. o úprave
náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa zvýšil o 31,2%,
t.j. na sumu 16.649,71 Sk (výpočtom 12.690,33 Sk zvýšených o 7,2%+6,5%+8,2%+9,3%).

Z takto valorizovaného brutto zárobku nebohého súd určil čistý príjem nasledovne:

Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 a 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení platnom do
31.12.2004 zamestnanec platí poistné v sume 4,0% z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom

na určenie poistného zamestnancov je príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období
v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorý
podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení platnom do

1.1.2004 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí percentuálnou sadzbou
z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Zamestnanec platí poistné vo výške
1,4% na nemocenské poistenie a 6,4% na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení platnom do 31.3.2004

základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie
obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie,
ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení

platnom do 31.3.2004 príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho
pracovnoprávneho vzťahu, zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného
vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo
príkazy platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení platnom do
31.12.2001 základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu
darov podľa odseku 10. Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy 38 760 Sk ročne na daňovníka;
11 400 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťamimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa
zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje

mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť; c) 12 000 Sk ročne na
manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk
ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a
štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení platnom od
1.1.2002 základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu
darov podľa odseku 10. Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy 38 760 Sk ročne na daňovníka;
táto suma sa vynásobí koeficientom, ktorý na príslušné zdaňovacie obdobie ustanoví zákon o štátnom
rozpočtenapríslušnýrozpočtovýroktak,abysasumatejtonezdaniteľnejčastizákladudanevporovnaní
s bezprostredne predchádzajúcim rokom neznížila; 16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v

domácnosti s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tejto
nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak ide o dieťa, ktoré
je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak podľa rozhodnutia alebo
posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko
zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu

starostlivosť; 12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá
vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre
bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na
budúce povolanie.

Nebohý X. Č. by mal v období od 8.7.1999 do 30.9.2000 hrubú mzdu vo výške 12.690,33 Sk a čistú
mzdu vo výške 10.125,33 Sk.

Nebohý X. Č. by mal v období od 1.10.2000 do 30.9.2001 hrubú mzdu vo výške 13.604,03 Sk a čistú
mzduvovýške10.954,01Sk,ktorúsúdvypočítalzhrubejmzdyvovýške13.604,03Skzníženejoodvody

vo výške 12,8% = 11.862,72 Sk mínus 19% daň z príjmu zo sumy základu dane 4.782,72 Sk, t.j. 908,71
Sk = 10.954,01 Sk; základ dane súd vypočítal ako rozdiel medzi sumou hrubej mzdy vo výške 13.604,03
Sk zníženej o povinné odvody na zdravotné a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a
nezdaniteľnou časťou základu dane vo výške 7.080,- Sk mesačne. Nezdaniteľnú časť základu dane súd
vypočítal podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení platnom do 31.12.2001 ako

sumu 38 760 Sk ročne na daňovníka, 3x sumu 11 400 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti
s daňovníkom (v čase od 1.10.2000 do 30.9.2001 mal vyživovaciu povinnosť voči žalobkyniam v 2. a
4. rade a voči Z., S.. XXXX, ktorá nie je účastníčkou konania) a sumu 12 000 Sk ročne na manželku
(manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti. Nezdaniteľnou časťou základu dane daňovníka Q.. Č. v
období od 1.10.2000 do 30.9.2001 by bola suma 84.960,- Sk ročne, čo činí 7.080,- Sk mesačne.

Nebohý X. Č. by mal v období od 1.10.2001 do 31.12.2001 hrubú mzdu vo výške 14.428,90 Sk a čistú
mzduvovýške11.536,62Sk,ktorúsúdvypočítalzhrubejmzdyvovýške14.428,90Skzníženejoodvody
vo výške 12,8% = 12.582,- Sk mínus 19% daň z príjmu zo sumy základu dane 5.502,- Sk, t.j. 1.045,38
Sk = 11.536,62 Sk; základ dane súd vypočítal ako rozdiel medzi sumou hrubej mzdy vo výške 14.428,90

Sk zníženej o povinné odvody na zdravotné a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a
nezdaniteľnou časťou základu dane vo výške 7.080,- Sk mesačne.

Nebohý X. Č. by mal v období od 1.1.2002 do 30.9.2002 hrubú mzdu vo výške 14.428,90 Sk a čistú
mzdu vo výške 11.793,- Sk, ktorú súd vypočítal z hrubej mzdy vo výške 14.428,90 Sk zníženej o odvody

vo výške 12,8% = 12.582,- Sk mínus 19% daň z príjmu zo sumy základu dane 4.152,- Sk, t.j. 788,88
Sk = 11.793,- Sk; základ dane súd vypočítal ako rozdiel medzi sumou hrubej mzdy vo výške 14.428,90
Sk zníženej o povinné odvody na zdravotné a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a
nezdaniteľnou časťou základu dane vo výške 8.430,- Sk mesačne. Nezdaniteľnú časť základu dane súd
vypočítal podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení platnom od 1.1.2002 ako

sumu 38 760 Sk ročne na daňovníka, 3x sumu 16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti
s daňovníkom (v čase od 1.1.2002 do 31.7.2004 mal vyživovaciu povinnosť voči žalobkyniam v 2. a
4. rade a voči Z., S.. XXXX, ktorá nie je účastníčkou konania) a sumu 12 000 Sk ročne na manželku(manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti. Nezdaniteľnou časťou základu dane daňovníka Q.. Č. v
období od 1.1.2002 do 31.7.2004 by bola suma 101.160,- Sk ročne, čo činí 8.430,- Sk mesačne.

Nebohý X. Č. by mal v období od 1.10.2002 do 30.9.2003 hrubú mzdu vo výške 15.469,51 Sk a čistú
mzduvovýške12.528,13Sk,ktorúsúdvypočítalzhrubejmzdyvovýške15.469,51Skzníženejoodvody
vo výške 12,8% = 13.489,41 Sk mínus 19% daň z príjmu zo sumy základu dane 5.059,41 Sk, t.j. 961,28
Sk = 12.528,13 Sk; základ dane súd vypočítal ako rozdiel medzi sumou hrubej mzdy vo výške 15.469,51
Sk zníženej o povinné odvody na zdravotné a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a

nezdaniteľnou časťou základu dane vo výške 8.430,- Sk mesačne.

Nebohý X. Č. by mal v období od 1.10.2003 do 31.7.2004 hrubú mzdu vo výške 16.649,71 Sk a čistú
mzdu vo výške 13.361,72 Sk, ktorú súd vypočítal z hrubej mzdy vo výške 16.649,71 Sk zníženej o
odvody vo výške 12,8% = 14.518,54 Sk mínus 19% daň z príjmu zo sumy základu dane 6.088,54 Sk,
t.j. 1.156,82 Sk = 13.361,72 Sk; základ dane súd vypočítal ako rozdiel medzi sumou hrubej mzdy vo

výške 16.649,71 Sk zníženej o povinné odvody na zdravotné a nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie a nezdaniteľnou časťou základu dane vo výške 8.430,- Sk mesačne.

Pri určení vyživovacej povinnosti nebohého X. Č. súd prihliadol aj na hodnotu ním vykonávaných prác
v domácnosti, ktorými sa podieľal na zabezpečovaní potrieb rodiny. Nebohý mal príležitostné príjmy z

výpomocínajmäpristavebnýchprácachpreinýchobčanovobce,vykonával,prácevsúvislostisúdržbou
rodinného domu, práce v záhrade, choval domáce zvieratá (tieto chovajú žalobkyne aj v súčasnej
dobe s výnimkou ošípaných). Hodnotu prác z výpomoci pri stavebných prácach a prác vykonávaných
v domácnosti spočívajúcich v údržbe domu, prácach na záhrade a v chove zvierat pre potrebu rodiny
súd ohodnotil sumou 2.000,- Sk mesačne.

Hodnotu prác vo výške 2.000,- Sk mesačne súd pripočítal k čistému príjmu nebohého X. Č. nasledovne:
v období od 8.7.1999 do 30.9.2000 by bol jeho príjem vo výške 12.125,33 Sk, v období od 1.10.2000
do 30.9.2001 by bol jeho príjem vo výške 12.954,01 Sk, v období od 1.10.2001 do 31.12.2001 by bol
jeho príjem vo výške 13.536,62 Sk, v období od 1.1.2002 do 30.9.2002 by bol jeho príjem vo výške

13.793,- Sk, v období od 1.10.2002 do 30.9.2003 by bol jeho príjem vo výške 14.528,13 Sk a v období
od 1.10.2003 do 31.7.2004 by bol jeho príjem vo výške 15.361,72 Sk.

Nebohý X. Č. mal v čase smrti ku dňu 8.7.1999 vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni v 1. rade ako
manželke a voči štyrom maloletým deťom L., S.. XXXX (W. N. Č. XX R.) Ž. W. X. R., F., S.. XXXX (XX R.)

Ž. W. X. R., H., S.. XXXX (XX R.) žalobkyni v 4. rade L. Z., S.. XXXX, ktorá nie je účastníčkou konania.
V čase rozhodovania súdu trvá vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni v 1. rade a voči
Z. Č., S.. XXXX, ktorá nie je účastníčkou konania.

Súd musel v tomto konaní pristúpiť k porovnávaniu výšky vyživovacej povinnosti nebohého X. Č. s

výškoudávokdôchodkovéhozabezpečeniaposkytovanýmiztohoistéhodôvoduujednotlivýchžalobkýň
a dcéry Z., S.. XXXX, ktorá nie je účastníčkou konania.

Manželka a všetky deti boli odkázané na výživu zomrelého, preto im bol odo dňa jeho smrti (od 8.7.1999)
priznaný sirotský dôchodok v celkovej výške 7.148,- Sk, ako ja vdovský dôchodok vo výške 3.573,- Sk.

Pri určovaní výšky príspevku zomrelého otca na výživu členov jeho rodiny pri porovnaní priemerného
zárobku otca so zárobkom matky maloletých detí, ktorá bola v čase smrti manžela nezamestnaná možno
vyvodiť, že pri fiktívnom určovaní príspevku otca na výživu členov jeho rodiny ku dňu jeho smrti z
priemerného mesačného zárobku 12.125,33 Sk by bolo potrebné určiť jeho vyživovaciu povinnosť voči
manželke a maloletým deťom. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery nebohého tento

bol v čase smrti zamestnaný, nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty, okrem rodinného domu, v ktorom
býval a ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pri uplatnení zásady, že životná roveň
manželov má byť v zásade rovnaká, súd konštatuje, že ak by na výživu manželky pripadla suma vo
výške jej vdovského dôchodku vo výške 3.500,- Sk, podiel pripadajúci na výživu nebohého by bol v
rovnakej výške, čo je primeraná suma aj z toho hľadiska, že aj matka (žalobkyňa v 1. rade) maloletých

detí (v tom čase) je povinná zo svojho príjmu prispievať na deti a spoločnú domácnosť. Ostala by mu
teda suma cca 5.125,- Sk. Podľa názoru súdu mohol podľa vtedy platných kritérií prispievať na štyri
maloleté deti sumami po 1.500,- Sk pre žalobkyne v 2. a 3. rade z dôvodu, že tieto navštevovali strednú
školu v Košiciach, s čím súviseli zvýšené náklady na cestovné a po 1.000,- Sk pre žalobkyňu v 4. radea mal. Z. z dôvodu, že v čase smrti otca navštevovali základnú školu W. W... Súd poznamenáva, že
pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávnených, t.j. žalobkýň v 1. až 4. rade vykonaným dokazovaním
(aj vzhľadom na odstup času) sa nepodarilo objektívne zistiť, t.j. presne vyčísliť odôvodnené potreby

žalobkýň v čase smrti otca a manžela. Ich výdavkami boli výdavky na stravu v nezistenej výške, výdavky
na ošatenie v nezistenej výške, výdavky na cestovné v nezistenej výške.

Vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni v 1. rade trvá aj v čase rozhodovania súdu.
Kritériom pre určovanie výšky zomrelým poskytovaných nákladov na výživu jeho rodinných príslušníkov

ku dňu jeho smrti je analogický postup ako pri určovaní výšky výživného na deti alebo na manžela, ktorú
by súd určil, keby nebolo došlo ku škodovej udalosti a oprávnené osoby by sa obrátili na súd so svojimi
nárokmi (Rč. 14/73 Zb. rozhodnutí súdov ČSSR). Súd v tomto konaní určil žalobkyni v 1. rade manželské
výživné vo výške 3.500,- Sk mesačne, teda súd tak stanovil výšku nákladov na výživu žalobkyne v 1.
rade, ktorú by jej bol povinný poskytovať jej nebohý manžel v čase svojej smrti, na sumu 3.500,- Sk
mesačne. Žalobkyni v 1. rade bol od 8.7.1999 priznaný vdovský dôchodok vo výške 3.573,- Sk, pričom

sa tento každoročne valorizoval nasledovne: od augusta 2000 do septembra 2001 na sumu 3.885,- Sk,
od októbra 2001 do júna 2002 na sumu 4.157,- Sk, od júla 2002 do júna 2003 na sumu 4.365,- Sk, od júla
2003 do januára 2004 na sumu 4.627,-Sk a od februára 2004 do 31.7.2004 na sumu 4.813,- Sk. Súd pri
posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi bral do úvahy skutočnosť, že sa pomery na strane
žalobkyne v 1. rade zmenili podstatne v júni 2000, pretože na túto vyživovaciu povinnosť musel mať

vplyv zánik vyživovacej povinnosti nebohého X. Č. voči žalobkyni v 3. rade. V čase tejto zmeny pomerov
súd vychádzal z čistého príjmu nebohého vo výške 12.125,33 Sk. Žalobkyňa v 1. rade poberala v tomto
čase vdovský dôchodok vo výške 3.573,- Sk, ktorý sa od augusta 2000 zvýšil na sumu 3.885,- Sk. Ak
by na výživu manželky pripadla suma vo výške jej vdovského dôchodku vo výške 3.573,- Sk, podiel
pripadajúci na výživu nebohého by bol v rovnakej výške. Ostala by mu teda suma cca 4.979,33 Sk na

výživu troch maloletých detí, t.j. suma 1.660,- Sk na každé z detí, pričom tieto mali sirotské dôchodky do
júla 2000 vo výške každá po 1.787,- Sk a od augusta 2000 vo výške 1.945,- Sk. Súd má za to, že náklady
na výživu žalobkyne v 1. rade sú v plnom rozsahu uhrádzané dávkami dôchodkového zabezpečenia
poskytovanými z toho istého dôvodu. Žalobkyňa v 1. rade teda nemá nárok na peňažný dôchodok na
úhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu bol povinný poskytovať.

Preto súd žalobu v časti nároku žalobkyne v 1. rade na peňažný dôchodok na úhradu nákladov na
výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu bol povinný poskytovať za obdobie od 1.8.1999 do 31.7.2004,
zamietol.

Vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni v 2. rade trvala do ukončenia štúdia dňa 18.5.2007
(následnesažalobkyňav2.radeihneďzamestnala).Súdvtomtokonaníurčilžalobkyniv2.radevýživné
vo výške 1.500,- Sk mesačne, teda súd tak stanovil výšku nákladov na výživu žalobkyne v 2. rade,
ktorú by jej bol povinný poskytovať jej nebohý otec v čase svojej smrti, na sumu 1.500,- Sk mesačne.
Žalobkyni v 2. rade bol od 8.7.1999 priznaný sirotský dôchodok vo výške 1.787,- Sk, pričom sa tento

každoročne (až do skončenia trvania vyživovacej povinnosti poškodeného voči oprávnenej žalobkyni
v 2. rade ) valorizoval. Súd pri posudzovaní tejto vyživovacej povinnosti bral do úvahy skutočnosť, že
sa pomery na strane žalobkyne v 2. rade zmenili podstatne v júni 2000, pretože na túto vyživovaciu
povinnosť musel mať vplyv zánik vyživovacej povinnosti nebohého X. Č. voči žalobkyni v 3. rade. V čase
tejto zmeny pomerov súd vychádzal z čistého príjmu nebohého vo výške 12.125,33 Sk. Žalobkyňa v

2. rade (tak ako žalobkyňa vo 4. rade a sestra Z., S.. XXXX) poberala v tomto čase sirotský dôchodok
do júla 2000 vo výške 1.787,- Sk a od augusta 2000 vo výške 1.945,- Sk, pričom vdovský dôchodok
žalobkyne v 1. rade bol vo výške 3.573,- Sk, ktorý sa od augusta 2000 zvýšil na sumu 3.885,- Sk. Ak
by na výživu žalobkyne v 1. rade pripadla suma vo výške jej vdovského dôchodku vo výške 3.573,- Sk,
podiel pripadajúci na výživu nebohého by bol v rovnakej výške. Ostala by mu teda suma cca 4.979,33 Sk

na výživu troch maloletých detí, t.j. suma 1.660,- Sk na každé z detí, pričom tieto mali sirotské dôchodky
do júla 2000 vo výške každá po 1.787,- Sk a od augusta 2000 vo výške 1.945,- Sk. V tomto čase sa
mohla vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni v 2. rade zvýšiť na sumu 1.800,- Sk. Súd
má súd za to, že náklady na výživu žalobkyne v 2. rade boli v tomto čase v plnom rozsahu uhrádzané
dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni v 2. rade, pomery na strane žalobkyne
v 2. rade sa zmenili podstatne aj v septembri 2002, kedy nastúpila na štúdium na vysokej škole. V
tejto súvislosti od tejto doby nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb žalobkyne v 2. rade zdôvodu jej zvýšených výdavkov súvisiacich s ukončením stredoškolského vzdelania a zmeny jej potrieb
súvisiacich s prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému a to zo stredoškolského
na vysokoškolský. V čase po nástupe žalobkyne v 2. rade na štúdium na vysokej škole došlo u nej

preukázateľne k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami za prihlášky na
vysokéškolyazaúčasťnaprijímacíchskúškachresp.odôvodnenýmipotrebamisúvisiacimisozápisným
na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie študijné pomôcky, výdavkami na kopírovanie študijných
materiálov. Výdavky žalobkyne v 2. rade súvisiace so štúdiom možno považovať za všeobecne známu
skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať a zároveň je potrebné zdôrazniť, že výdavky

na štúdium tvoria len časť odôvodnených potrieb žalobkyne v 2. rade, pretože ďalšie náklady má
nepochybne na zabezpečovanie stravy a ošatenia. V čase tejto zmeny pomerov súd vychádzal z čistého
príjmu nebohého vo výške 13.793,- Sk. Žalobkyňa v 2. rade (tak ako žalobkyňa vo 4. rade a V. Z.S.,
S.. XXXX) poberala v tomto čase sirotský dôchodok do júna 2003 vo výške 2.187,- Sk, pričom vdovský
dôchodok žalobkyne v 1. rade bol vo výške 4.365,- Sk. Ak by na výživu žalobkyne v 1. rade pripadla
suma vo výške jej vdovského dôchodku vo výške 4.365,- Sk, podiel pripadajúci na výživu nebohého by

bol v rovnakej výške. Ostala by mu teda suma cca 5.063,- Sk na výživu troch detí, t.j. suma 1.687,- Sk
na každé z detí, pričom tieto mali sirotské dôchodky do júna 2003 vo výške každá po 2.187,- Sk. V tomto
čase sa mohla vyživovacia povinnosť nebohého X. Č.Á. voči žalobkyni v 2. rade zvýšiť na sumu 2.100,-
Sk. Súd má súd za to, že náklady na výživu žalobkyne v 2. rade boli v tomto čase v plnom rozsahu
uhrádzané dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

Následne sa žalobkyni v 2. rade priznaný sirotský dôchodok valorizoval nasledovne: od júla 2003 do
januára 2004 na sumu 2.319,-Sk a od februára 2004 do 31.7.2004 na sumu 2.412,- Sk, pričom v tomto
období štúdia žalobkyne v 2. rade na vysokej škole sa jej odôvodnené potreby podstatne nezmenili. Súd
má súd za to, že náklady na výživu žalobkyne v 2. rade boli v tomto čase v plnom rozsahu uhrádzané

dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu. Žalobkyňa v 2. rade teda
nemá nárok na peňažný dôchodok na úhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu
bol povinný poskytovať.

Preto súd žalobu v časti nároku žalobkyne v 2. rade na peňažný dôchodok na úhradu nákladov na

výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu bol povinný poskytovať za obdobie od 1.8.1999 do 31.7.2004,
zamietol.

Vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni v 3. rade trvala do ukončenia štúdia na strednej
škole, t.j. júna 2000, z dôvodu, že od 1.6.2000 bola evidovaná na úrade práce a poberala dávky sociálnej

pomoci, pričom jej bol od 30.6.2000 odňatý sirotský dôchodok. Súd v tomto konaní určil žalobkyni v 3.
rade výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne, teda súd tak stanovil výšku nákladov na výživu žalobkyne
v 3. rade, ktorú by jej bol povinný poskytovať jej nebohý otec v čase svojej smrti, na sumu 1.500,-
Sk mesačne. Keďže bol žalobkyni v 3. rade od 8.7.1999 priznaný sirotský dôchodok vo výške 1.787,-
Sk, má súd za to, že náklady na výživu žalobkyne v 3. rade sú v plnom rozsahu uhrádzané dávkami

dôchodkovéhozabezpečeniaposkytovanýmiztohoistéhodôvodu.Žalobkyňav3.radetedanemánárok
na peňažný dôchodok na úhradu nákladov na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu bol povinný
poskytovať. Žalobkyňa v 3. rade žiada od žalovaného zaplatiť jednorazovo sumu 748,26 eura, ktorá je
peňažným dôchodkom na úhradu jej nákladov na výživu za obdobie od 1.8.1999 do 1.6.2000. V tejto
časti nároku žalobkyne v 3. rade vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania v zmysle ust. § 106

Občianskeho zákonníka, ktorú súd považuje za dôvodnú, keďže žalobkyňa v 3. rade uplatnila svoj nárok
až podaním došlým súdu dňa 10.7.2006.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo

na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Z charakteru nároku je zrejmé, že ide o nároky viažuce sa na osobu žalobkyne v 3. rade, pričom v
danom prípade, ak bola subjektom tohto práva na náhradu škody maloletá osoba, ktorá však v dôsledku

nedostatku veku nemala spôsobilosť na právne úkony v konaní, mala od počiatku vystupovať ako
žalobkyňa zastúpená zákonným zástupcom. Žalobkyňa v 1. rade ako zákonná zástupkyňa - matka v tom
čase maloletej žalobkyne v 3. rade, nie je nositeľom jej práva na náhradu škody a preto nebola aktívne
legitimovaná na podanie žaloby, ktorou sa vo vlastnom mene domáha náhrady nákladov na výživupozostalých aj pre maloleté deti. Žalobkyňa v 3. rade vstúpila do konania dňa 10.7.2006, pričom už dňa
1.6.2000 došlo k zániku vyživovacej povinnosti a zároveň v t. č. bol už jej nárok za obdobie od 1.8.1999
do 1.6.2000 premlčaný, pretože dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 1.6.2002, pričom

však žalobkyňa v 3. rade podala žalobu na tunajší súd až dňa 10.7.2006.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho

práva.

Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok)
priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To platí u práva (nároku) na náhradu
škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody

(R29/1983).

Na základe vyššie uvedeného súd návrh žalobkyne v 3. rade na zaplatenie jednorazovej sumy 748,26
eura, ktorá je peňažným dôchodkom na úhradu jej nákladov na výživu za obdobie od 1.8.1999 do
1.6.2000, zamietol.

Vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni vo 4. rade trvala do ukončenia štúdia dňa
19.5.2008 (následne sa žalobkyňa vo 4. rade ihneď zamestnala). Súd v tomto konaní určil žalobkyni
vo 4. rade výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne, teda súd tak stanovil výšku nákladov na výživu
žalobkyne vo 4. rade, ktorú by jej bol povinný poskytovať jej nebohý otec v čase svojej smrti, na sumu

1.000,- Sk mesačne. Žalobkyni vo 4. rade bol od 8.7.1999 priznaný sirotský dôchodok vo výške 1.787,-
Sk, pričom sa tento každoročne (až do skončenia trvania vyživovacej povinnosti poškodeného voči
oprávnenej žalobkyni vo 4. rade) valorizoval. Súd pri posudzovaní tejto vyživovacej povinnosti bral
do úvahy skutočnosť, že sa pomery na strane žalobkyne vo 4. rade zmenili podstatne v júni 2000,
pretože na túto vyživovaciu povinnosť musel mať vplyv zánik vyživovacej povinnosti nebohého X. Č.

voči žalobkyni v 3. rade. V čase tejto zmeny pomerov súd vychádzal z čistého príjmu nebohého vo výške
12.125,33 Sk. Žalobkyňa vo 4. rade (tak ako žalobkyňa v 2. rade a V. Z., S.. XXXX) poberala v tomto
čase sirotský dôchodok do júla 2000 vo výške 1.787,- Sk a od augusta 2000 vo výške 1.945,- Sk, pričom
vdovský dôchodok žalobkyne v 1. rade bol vo výške 3.573,- Sk, ktorý sa od augusta 2000 zvýšil na sumu
3.885,- Sk. Ak by na výživu žalobkyne v 1. rade pripadla suma vo výške jej vdovského dôchodku vo

výške 3.573,- Sk, podiel pripadajúci na výživu nebohého by bol v rovnakej výške. Ostala by mu teda
suma cca 4.979,33 Sk na výživu troch maloletých detí, t.j. suma 1.660,- Sk na každé z detí, pričom tieto
mali sirotské dôchodky do júla 2000 vo výške každá po 1.787,- Sk a od augusta 2000 vo výške 1.945,-
Sk. V tomto čase sa mohla vyživovacia povinnosť nebohého X. Č. voči žalobkyni vo 4. rade zvýšiť na
sumu 1.500,- Sk, keďže u nej došlo k zmene odôvodnených potrieb súvisiacich s prechodom na štúdium

na strednej škole. Súd má súd za to, že náklady na výživu žalobkyne vo 4. rade boli v tomto čase v
plnom rozsahu uhrádzané dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
Do 31.7.2004 nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane žalobkyne vo 4. rade, keďže na štúdium
na vysokej škole nastúpila až v septembri roku 2005.

Následne sa žalobkyni vo 4. rade priznaný sirotský dôchodok valorizoval nasledovne: od októbra 2001
do júna 2002 na sumu 2.082,- Sk, od júla 2002 do júna 2003 na sumu 2.187,- Sk, od júla 2003 do januára
2004 na sumu 2.319,-Sk a od februára 2004 do 31.7.2004 na sumu 2.412,- Sk, pričom v tomto období
štúdia žalobkyne vo 4. rade na strednej škole sa jej odôvodnené potreby podstatne nezmenili. Súd má
súd za to, že náklady na výživu žalobkyne vo 4. rade boli v tomto čase v plnom rozsahu uhrádzané

dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

V tejto časti nároku žalobkyne vo 4. rade vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania v zmysle ust. §
106 Občianskeho zákonníka, ktorú súd považuje za dôvodnú, keďže žalobkyňa vo 4. rade uplatnila svojnárok až podaním došlým súdu dňa 10.7.2006. Z charakteru nároku je zrejmé, že ide o nároky viažuce
sa na osobu žalobkyne vo 4. rade, pričom v danom prípade, ak bola subjektom tohto práva na náhradu
škody maloletá osoba, ktorá však v dôsledku nedostatku veku nemala spôsobilosť na právne úkony v

konaní, mala od počiatku vystupovať ako žalobkyňa zastúpená zákonným zástupcom. Žalobkyňa v 1.
rade ako zákonná zástupkyňa - matka v tom čase maloletej žalobkyne vo 4. rade, nie je nositeľom jej
práva na náhradu škody a preto nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby, ktorou sa vo vlastnom
mene domáha náhrady nákladov na výživu pozostalých aj pre maloleté deti. Žalobkyňa vo 4. rade
vstúpila do konania dňa 10.7.2006, teda jej nárok za obdobie od 1.8.1999 do 10.7.2004 je premlčaný,

pretože dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 10.7.2004, pričom však žalobkyňa vo 4.
rade podala žalobu na tunajší súd až dňa 10.7.2006.

Preto súd žalobu v časti nároku žalobkyne vo 4. rade na peňažný dôchodok na úhradu nákladov na
výživu pozostalým, ktorým zomretý výživu bol povinný poskytovať za obdobie od 1.8.1999 do 31.7.2004,
zamietol.

Keďže súd nedospel k záveru o trvaní vyživovacej povinnosti zomrelého k žalobkyniam alebo k niektorej
z nich aj po 1.8.2004, nepostupoval podľa ust. § 448 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
1.8.2004 z dôvodu, že žalobkyne nemajú nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

Z ustanovení § 448 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.8.2004 v nadväznosti na ustanovenia
§§ 93 ods. 3, 94 a 272 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že pozostalostná úrazová renta by
patrila žalobkyniam, ak by mali nárok na náhradu nákladov na výživu aj po 1.8.2004 a vo výške v akej
by patrila náhrada nákladov na výživu pozostalých k 31.7.2004. Ako súd uviedol vyššie, žalobkyne v 1.
až vo 4. rade nemali k 31.7.2004 nárok na náhradu nákladov na výživu pozostalých, teda ani nárok (od

1.8.2004) na pozostalostnú úrazovú rentu.

Podľa názoru súdu treba preto vyvodiť, že otcove výdavky na výživu žalobkýň v 1. až 4. rade, ktoré
plnenie od jeho smrti na manželku a jeho deti ako plnenie otca odpadlo, boli v plnom rozsahu vyrovnané
priznaným vdovským a sirotskými dôchodkami. Súd preto žalobu v časti nárokov žalobkýň v 1. až vo 4.

rade na pozostalostnú úrazovú rentu zamietol.

Súd teda v celom rozsahu zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na zaplatenie jednorazovej sumy
17.247,82 eura a od 1.5.2011 mesačne sumy 429,73 eura a to do mája roku 2016, návrh žalobkyne
v 2. rade na zaplatenie jednorazovej sumy 6.199,33 eura, návrh žalobkyne v 3. rade na zaplatenie

jednorazovej sumy 748,26 eura a návrh žalobkyne vo 4. rade na zaplatenie jednorazovej sumy 9.823,24
eura.

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne v 1. rade na zaplatenie sumy 9.823,24 eura ako ušlej renty pre maloletú
Z. Č. súd konštatuje, že z charakteru nároku na náhradu peňažného dôchodku resp. pozostalostnej

úrazovej renty je zrejmé, že ide o nároky na náhradu škody viažuce sa aj na osobu dieťaťa (Z. Č.),
pričom v danom prípade, ak bola subjektom tohto práva na náhradu škody maloletá osoba, ktorá však v
dôsledku nedostatku veku nemala spôsobilosť na právne úkony v konaní, mala od počiatku vystupovať
ako navrhovateľka zastúpená zákonným zástupcom. Zákonný zástupca to je matka maloletej Kataríny
Čižmárovej (žalobkyňa v 1. rade), nie je hmotnoprávnym nositeľom práva na náhradu škody a preto

nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby, ktorou sa vo vlastnom mene domáha náhrady nákladov
na výživu pozostalých aj pre maloletú Z. Č., S.. XXXX.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav
vyplývajúcizhmotnéhopráva,pričomaktívnuvecnúlegitimáciumáúčastník,uktoréhojepreukázateľné,

že je oprávneným z tvrdeného hmotného práva a v prípade, že to účastník konania nepreukáže, vedie
to k jeho neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k
zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Vzhľadom k tomu, že súd v tomto konaní zistil, že žalobkyňa v 1. rade nie je v uvedenom prípade

poškodenou vo vzťahu k žalovanému (tou je jej dcéra Z. Č., S.. XXXX), žalobu z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne v 1. rade zamietol.

O trovách konania a o trovách štátu bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokoch tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (§251 O.s.p.).