Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010652
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113010652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich W.. L. M. a W.. V. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 05. 2015 v trestnej veci proti
obžalovaným T. N. F. M.., stíhaných pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní : 1/ T. N., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, t.č. bytom
O., W. X, T. Z. Z.,

2/ V. N., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom

O., W. X, T. Z. Z.,

3/ W. K., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, t.č.
W. XX, T. Z. Z.,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
v Banskej Bystrici zo dňa 05. 06. 2013 sp. zn. X B. XXX/XX-XX pre skutok kvalifikovaný ako prečin útoku

na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona
a iné, ktorého sa mali dopustiť tak,

že po predchádzajúcom požití alkoholu v čase o 19,10 h 7. apríla 2012 v obci O., na ulici W., v priestore
spoločnéhodvorarodinnýchdomovspopisnýmčíslomXX,XX,XF.X,počaspreverovaniatelefonického
oznámenia bitky v pohostinstve „U VLKA“ v obci O., ktorej sa mal dopustiť V. N. a tento sa už vzdialil do
miesta svojho bydliska, potom ako členovia hliadky OO PZ Banská Bystrica - západ v zložení M.. X. G.
a I.. B. I. vyzvali menovaného V. N., aby išiel s nimi a podal im vysvetlenie k nahlásenému oznámeniu,

spoločne napadli členov policajnej hliadky tým spôsobom, že T. N. prichádzajúci z pohostinstva domov,
začal brániť hliadke OO PZ Banská Bystrica - západ s jeho bratom V. N. vyjsť cez bránu von z dvora
tým, kedy sa začal cez dvere brány pretláčať so M.. X. G., do ktorého neskôr už v priestoroch dvora
strčil, následne sa V. N. začal naťahovať pravou rukou po zbrani I.. I., ktorý ho upozornil a povedal mu,
aby dodržal odstup, následne sa V. N. rozbehol so zovretými päsťami zodvihnutými na úrovni svojho
pása, pričom ho I.. I. od seba ľavou rukou odstrčil a vzápätí na I.. I. zaútočil W. K. údermi päsťou tak, že
pravú ruku zovretú v päsť smerujúcu do ľavej strany hlavy poškodeného, tento to vykryl predlaktím ľavej

ruky, následne W. K. ľavou rukou zovretou v päsť smeroval úder do pravej strany hlavy I.. I., čo tento
čiastočne vykryl zápästím pravej ruky a úskokom, kedy zacítil pichavú bolesť v zápästí a následne, keď
vyzeralo, že W. K.Z. neupustí od svojich útokov, tak I.. I. pravou rukou zovretou v päsť opätopval W. K.
jeden úder do oblasti ľavej strany tváre, po ktorom tento spadol na zem, následne na poškodeného I.. I.
opätovne zaútočil odzadu aj V. N. úderom päsťou do oblasti zátylku do zadnej časti hlavy, ktorého úder
vykryl M.. X. G. a menovaného chytil za bundu v oblasti hrudníka a takto ho držal načo k nim pribehol T.
N. útočiqc na M.. G., načo I.. I. obehol M.. G. a T. N. nasadil putá, pričom keď to V. N., ktorého držal M..

G. videl, začal sa šklbať, trhať a preto ho M.. G. zhodil na zem na chrbát a kľakol si mu oboma kolenami
na hrudník a krk, pričom mu V. N. držiac ho za pravé plece odtrhol výložku z pravého ramena a roztrholmu bundu rovnošaty na pravom ramene, M.. G. následne V. N. za pomoci I.. I. a za použitia hmatov,
chvatov a úderov sebaobrany založil putá a súčasne sa V. N. vyhrážal M.. G. so slovami, že ho zabije,
čo zopakoval viackrát, načo sa I.. I. opýtal V. N., či si je vedomý toho, čo povedal a či to myslí vážne

a nato mu V. N. odpovedal, že zabije jeho aj jeho mamu, čím M.. X.F. G., nar. XX. XX. XXXX, ČOZ:
XXXXXX, spôsobili škodu roztrhaním bundy rovnošaty vo výške 21,95 € a pomliaždenie ruky a zápästia
pravej hornej končatiny a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní
3 až 5 týždňov a I.. B. I., nar. XX. XX. XXXX, ČOZ: XXXXXX, pomliaždenie oboch predlaktí, zlomeninu
člnkovitej kosti zápästia pravej hornej končatiny s porušením skĺbenia s mesiacovitou kosťou, ktoré mu

boli spôsobené pri vykrývaní úderov od W. K. a odreniny na šiji mu boli spôsobené V. N., ktoré zranenia
si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 2 až 7 mesiacov,

pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodených so svojimi nárokmi na náhradu

škody na občianske súdne konanie:

1/ Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinová 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866
2/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyová č. 17, 850 05
Bratislava, IČO:35 937 874

3/ Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinová 25, 851 01 Bratislava,
IČO: 35 942 436

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala dňa 06. 06. 2013 na Okresný súd v Banskej
Bystrici obžalobu na obvinených 1/ T. N., 2/ V. N. a 3/ W. K. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa

§ 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona a iné na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na viacerých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku, a to
výsluchom obžalovaných, poškodených X.F. G., B. I., splnomocnencov poisťovne Dôvera, Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a Ministerstva vnútra SR, svedkov X. K., W. N., W. Q., M. N., V. Š., B. B., O. E.
W.. Z. Ť., W.. B. Q., oboznámením s odborným vyjadrením (č.l. 311-334), znaleckým posudkom (č.l.
707-729), výsluchom svedka W.. V. N.K., oboznámením podstatného obsahu vyšetrovacieho spisu MV
SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby Banská Bystrica č. Č.:M.-XXX/OISS-
O.-XXXX a z neho najmä so znaleckým posudkom nachádzajúcim sa na č.l. 168-313, konfrontáciou

znalcov, zápisnicou o ohliadke miesta činu a ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný T. N., V. N. F. W. K. vyhlásili na hlavnom pojednávaní, že sa cítia nevinní a svoj podiel na
žalovanej trestnej činnosti popreli.

Obžalovaný T. N. vypovedal, že obžalovaný V. N. je jeho brat, ktorý mal v deň konfliktu v miestnej krčme
U. O. O. O. konflikt. On ho tam bol ukľudniť a poslal ho domov. Krčmár volal políciu. On v krčme ešte
zostal asi 15-20 min. Po príchode policajnej hliadky sa títo pýtali na jeho brata V. N., kde býva, pričom
hostia v krčme im ukázali, kde majú ísť. Policajti ho potom išli hľadať. Asi po 15-20 min. išiel domov aj on.
Po príchode domov pri vstupnej kovovej bráne, ktorá ohraničovala súkromný pozemok od ulice zistil, že

táto je pootvorená. Cez bránu videl ako jeden policajt kope do jeho brata. Brat ležal na zemi tvárou k zemi
a mal za chrbtom spútané ruky a nemohol sa brániť. Policajt, ktorý do brata kopal, bol poškodený G..
Druhý policajt bil päsťou pravej ruky obžalovaného W. K.. Keď to videl tak na nich zakričal, prečo ich bijú,
aby prestali. Na to jeden z policajtov povedal, čo sa starie, nech odtiaľ vypadne. On na to reagoval, že
odtiaľ neodíde, lebo tu býva a toto je jediná cesta, ktorou vie ísť domov. Na to k nemu pristúpil poškodený

Tomek a snažil sa ho vystrčil z brány von. On to odmietol a pevnejšie sa zaprel o zem. Nesúhlasil, že do
policajta strkal alebo mu nadával, alebo ho akokoľvek provokoval. Potom pribehol poškodený I., ktorý ho
udrel päsťou pravej ruky do jeho tváre pod ľavé oko. On spadol, potom na neho obaja policajti skočili a
spútali ho. Čo predchádzalo útoku policajtov na jeho osobu a čo sa odohralo pred tým medzi V. N., W. K.
a poškodenými uviesť nevedel, pretože to nevidel. Uviedol však, že ako vošiel do priestoru spoločného

dvora, videl ako poškodený I. udrel najmenej dvakrát päsťou W. K. do oblasti tváre, čím mu spôsobilvyvalenie sánky a tiekla mu krv. W. K. potom spadol resp. si kľukol a vypľúval krv. K. nekládol žiadny
odpor. Až potom sa poškodený I. začal venovať jemu.

Obdobne ako obžalovaný Ondrej Kapusta aj obžalovaný V. N. dokazoval, že sa žiadneho útoku na
verejného činiteľa nedopustil. Tvrdil, že zasahujúcimi policajtmi - poškodenými G. a I. bol bezdôvodne
vytiahnutý z jeho dvora a bol zbitý, a to aj v prítomnosti svojho 8-ročného syna. Pretože obžalovaný
V. N. ďalej odmietol vo veci vypovedať a odpovedať na otázky, bola na návrh OP podľa § 258 ods. 4
Tr. poriadku čítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 09. 08. 2012 (č.l. 65-66). V rámci tejto

výpovede vypovedal, že v pohostinstve u O. mal nejaký incident s chlapcami z obce a ako prišiel domov,
tak za ním prišli policajti, ktorí na neho zakričali, aby išiel k nim. Policajti si súhlas na vstup na jeho
pozemok nepýtali. On im povedal, že prečo k nim má ísť, načo mu jeden z nich uviedol, aby išiel k nim
von. Na to reagoval tak, že ak mu povedia prečo má ísť von, tak pôjde. Vtedy jeden z policajtov pristúpil k
bráne, rozkopol ju, vrhol sa naňho, chytil ho rukami za oblečenie v oblasti hrudníka, vytiahol ho nasilu von
z jeho dvora na spoločný dvor a tresol ho o susedov železný plot. Ako ho tresol tak sa zosunul na zem a

potom ho policajti spoločne kopali hlava-nehlava. Videl to aj W. K., ktorý ich upozornil, aby prestali, na
čo jeden z policajtov udrel K. do tváre, vyrazil mu sánku a začala mu tiecť krv. K. potom spadol na zem,
kde ho obaja policajti kopali. Vtedy vyšla von aj K. mama. Následne asi po 15 minútach prišiel domov
jeho brat T. N., ktorého policajti oslovili s tým, že tam nemá čo hľadať, avšak on im povedal, že tam
býva a chce ísť domov. Vtedy mu povedali, aby vypadol a keďže svoju odpoveď zopakoval, tak jeden

z policajtov k nemu pristúpil a udrel ho do tváre. Jeho brat padol na zem, kde ho policajti kopali. Potom
prišla sanitka a nejaká policajná hliadka. Ďalej uviedol, že jeden z policajtov ho aj nohami prikľakol. Keď
boli v nemocnici, tak policajti nemali poškodené uniformy. Uviedol, že on na nich neútočil, nestačil sa ani
brániť. Na otázku vyšetrovateľa vypovedal, že v ten večer pil alkohol. Policajtom sa nevyhrážal, len im
povedal, aby ho nekopali, lebo ho zabijú. Tiež im nepoškodil uniformy a nesiahal po služobnej zbrani.

Ďalej uviedol, že v živote ešte nezažil takýto útok policajtov.

Obžalovaný W. K. tiež dokazoval, že sa nedopustil žiadneho útoku na verejného činiteľa, žiaden útok
policajtov nevyprovokoval, práve naopak, policajti zaútočili na neho bezdôvodne. Ďalej obdobne ako
obžalovaný V. N. vyžil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, preto podľa § 258 ods. 4 Tr. por. bola

na návrh prokurátorky prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 30. 10. 2012 (č.l. 67-74).
V rámci tejto výpovede obžalovaný W. K. v prípravnom konaní vypovedal, že nevie presne kedy, avšak
vo večerných hodinách mu klopal na dvere V. N. s tým, že ho zháňajú policajti. Povedal mu, že mal v
krčme nejaký konflikt, keď tam prišli policajti B. I. a X. G.. Policajti si súhlas na vstup na ich pozemok
nepýtali. On má spolu s V. N. spoločnú cestu do domu. Policajti oslovili obvineného V. N. s tým, že sa

ho opýtali na jeho totožnosť a on im dvakrát uviedol, že čo je vo veci. Potom ho I. chytil za oblečenie,
zdrapil ho a vytiahol von spoza brány na spoločný pozemok. Potom ho policajt plesol o mriežkovaný
plot. Obžalovaný sa ich opýtal, či sa to nedá aj inak riešiť, na čo sa k nemu I. otočil a udrel ho päsťou do
sánky. Túto mu zlomil a začala mu tiecť krv. Po tom údere už ledva vnímal a spadol na zem. Následne
prišiel T. N., Janov brat, ktorý sa policajtov opýtal, prečo ho bijú. V tom čase bol už Ján spútaný na zemi.

Ako prišiel T. N., tak otvoril bránu a policajt G. ho hneď napadol, že nech sa do toho nestará a tiež ho
udrel päsťou do tváre. Nevie, koľkokrát ho udrel, nakoľko bol v šoku a veľa si už z toho nepamätá. Potom
spútali aj Ondreja a oboch kopali na zemi. Následne požiadal policajtov, aby volali sanitku, nakoľko má
zlomenú sánku. Ďalej uviedol, že na chvíľu z ich domu vykukla jeho mama a mal ísť okolo nejaký Maroš,
avšak on ho nevidel. Ďalej vypovedal, že mu následne sánku operovali. V čase keď sa incident stal, bol

už triezvy, večer alkohol nepil, ale v ten deň ráno vypil asi 3 pivá. Vulgárne policajtom nenadával, pričom
nevie, či im nadával Ján a T. N.. Tiež sa policajtom nevyhrážali. Na otázku vyšetrovateľa prečo by na
neho I. zaútočil, obžalovaný uviedol, že tento si možno myslel, že ho obvinený chce odzadu napadnúť.

Obžalovaných zo žalovanej trestnej činnosti usvedčovali svedkovia - poškodení, príslušníci PZ I.. B. I.

F. M.. X.F. G..

Svedok - poškodený nstržm. B. I. vypovedal, že dňa 07. 04. 2012 o 18,50 h boli vyslaní stálou službou
na preverenie bitky do Vlkanovej. Po príchode na miesto zistili, že V. N. už išiel smerom domov, bol od
nich vzdialený asi 50 m a práve zatočil do ulice k svojmu domu. Preto nasadli do služobného auta a išli

za nim. Auto odparkovali pri prvom dome, kde nie je brána a pokračovali pešo. Pri druhom rodinnom
dome je dvor uzatvorený železnou bránu, ktorá bola v čase ich príchodu otvorená. V druhom rodinnom
dome bývajú K. a vo dvore tretieho rodinného domu zbadali chlapa, ktorý im na ich otázku uviedol, že sa
volá V. N.. Tohto vyzvali aby im povedal, čo vie o bitke v pohostinstve u Vlka. Obžalovaný V. N. povedal,že čo sa do toho starajú, a preto ho vyzvali, či im je ochotný podať vysvetlenie. Už predtým sa ho opýtali,
či môžu vstúpiť na jeho pozemok, ktorý mal oplotený a vchádzalo sa naň cez latkovú bránku. S V. N. bol
ešte obvinený W. K., ktorého vyzvali, aby chytil psa, ktorý bol na pozemku. Vtedy vstúpili na pozemok

obž. V. N., vyzvali ho, aby išiel s nimi a spolu prešli z jeho dvora asi na pozemok K.. Vtedy sa ich K.
opýtal, že prečo ho berú a on mu povedal, nech sa ukľudní, že sa všetko vysvetlí. Vtedy spoza brány
ohraničujúcej dvor K. od cesty počul krik a to „Jano, Jano, čo sa deje“. Kolega G. sa išiel pozrieť a stretol
sa s obžalovaným T. N.. Svedok videl ako obžalovaný T. N. pri bráne strčil do kolegu G., pričom sa k
jeho osobe blížil obž. V.Á. N. a pravou rukou mu siahol po zbrani. On ho odstrčil a upozornil ho, aby si od

neho udržiaval odstup. Následne sa na neho obž. V. N. rozbehol, on ho od seba odsotil, upozornil ho aby
sa k nemu nepribližoval, pričom sa naňho z ľavej strany rozbehol obž. K., ktorý mal ruky zovreté v päsť.
Následne spozoroval ako K. pravá ruka smeruje do oblasti ľavej strany jeho hlavy, pričom tento úder
vykryl predlaktím ľavej ruky. Na to nasledoval útok ľavej ruky K. do oblasti pravej strany jeho hlavy, ktorej
sa uhol a čiastočne úder vykryl zápästím pravej ruky. Po tomto údere zacítil pichavú bolesť v zápästí.
Následne voči K. použil úder sebaobrany, zavretou päsťou pravej ruky ho udrel do ľavej časti tváre,

pričom ten následne spadol na zem. Potom zacítil, že sa mu niekto zavesil okolo krku odzadu. Svedok
G. následne z neho zvesil obž. V. N., voči ktorému G. použil hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
čím V. N. zložil na zem a pritlačil ho chrbtom k zemi. Tento stále kládol aktívny odpor, preto ho vyzval, aby
upustil od útočenia. Následne zbadal obž. T. N. ako smeroval k G., pričom mal ruky zovreté v päsť a kričal
„nechaj ho ty kurva, lebo ťa dobije“. Preto on použil proti obž. T. N. donucovacie prostriedky, zložil ho na

zem a vyzval ho, aby upustil od protiprávneho konania. Tento na výzvu nereagoval, stále sa metal, kopal
nohami a snažil sa postaviť. Nato mu založil putá. Ďalej uviedol, že obž. V. N. sa vytrhol G. zo zovretia
a vtedy keď ležal na zemi, chytil G. za pravé plece, kde mu vytrhol výložku a chcel ho stiahnuť na zem.
On mu išiel pomôcť, spolu s obž. V. N. otočili tvárou k zemi, on ho zakľakol pravým kolenom a G. mu
prekrížil nohy. Následne mu založil putá. Počas zákroku sa im obž. V. N. vyhrážal fyzickou likvidáciou, že

ich zabije a že zabije aj jeho matku. Následne vyrozumeli stálu službu s tým, že potrebujú posily a RZP.
Obž. K.K. a obž. V. N. boli ošetrení a obž. T. N. ošetrenie odmietol. K veci dodal, že obž. T. N. a obž. V.
N. boli pod vplyvom alkoholu, kde obž. T. N. bol podrobený dychovej skúške. Obž. V. N. dychovú skúšku
aj odber krvi odmietol. Následne si všimol, že má poškodenú rovnošatu a to v oblasti ľavého ramena
tak, že má odtrhnutý držiak s výložkou. Pred zákrokom mal rovnošatu nepoškodenú. Bol ošetrený na

urgentnom príjme, nakoľko mal bolesti pravého zápästia, oboch predlaktí a krku. Bol PN, mal zlomeninu
člnkovej kosti ruky a bola potrebná operácia. Po poučení podľa § 46 Tr. por. žiadal náhradu škody.

Svedok - poškodený M.. X. G. vypovedal zhodne ako svedok B. I. s tým, že železná brána pri rodinnom
dome K. bola otvorená, preto vošli do dvora a zbadali vo dvore tretieho rodinného domu obž. V. N. s obž.

W. K.. Obž. K. sa ich stále vypytoval, čo chcú od obž. V. N. a oni mu povedali, že to nie je jeho vec a nech
sa do toho nestará. Ďalej uviedol, že stáli pred plotom obž. V. N. a nevstúpili na jeho pozemok. Najprv
s nimi nechcel ísť a nakoniec im povedal „poďte si po mňa“, na to vstúpili na jeho pozemok a on s nimi
dobrovoľne išiel. Obž. W. K. s nimi chcel ísť tiež, avšak oni s tým nesúhlasili. Ako boli asi v polovici dvora
K., pred vstupnou železnou bránou, tak bolo spoza brány počuť slová „Jano, Jano, čo sa deje“. On sa

išiel pozrieť k železnej bráne, kde stretol brata obžalovaného, stotožnený ako T. N., ktorý sa domáhal,
aby mohol ísť za svojim bratom. Upozornil ho, nech tam stojí a čaká, s čím obž. T. N. nesúhlasil a strčil
ho. On ustúpil a spýtal sa ho, čo robí. Obž. T. N. doňho zase strčil. Vtedy doňho strčil aj on a pozrel
sa cez železnú bránu, kde videl, že obž. K. je už v naprahu a pravou päsťou útočí na hlavu kolegu I..
Svedok I. mu útok vykryl ľavou rukou a päsťou pravej ruky ho udrel do ľavej čeluste, pričom obž. K.

spadol na zem. V tom ako I. udrel obž. K., tak obž. V. N. I. ťahal odzadu od chrbta za golier a chcel ho
strhnúť na zem. Vtedy k nim pribehol on a zhodil obž. V. N. na zem. Tam ho prikľakol, pričom tento ležal
na chrbte a držal ho za bundu služobnej rovnošaty. Kládol aktívny odpor a vytrhol mu výložku na pravom
pleci. Ako kľačal na obž. V. N., videl ako I. beží povedľa neho a hádže na zem obž. T. N., nakoľko tento
chcel naňho zaútočiť od chrbta. I. zhodil obž. T. N. na zem a keďže tento stále vyvíjal aktívny odpor,

založil mu putá. Obž. V. N. stále vyvíjal aktívny odpor, preto mu prišiel na pomoc I. a spoločne obž. V. N.
prevrátili tvárou k zemi a založili mu putá. Vtedy sa im začal vyhrážať zabitím a I. povedal, že ho zabije
aj jeho mamu. Obž. T. N. vykrikoval, že ich vyzlečie z uniforiem, že pozná policajtov, že má známosti a
že im to neprejde. Následne zavolali posily a RZP. Ďalej uviedol, že sa na urgente po zákroku podrobil
ošetreniu, nakoľko ho bolelo pravé zápästie, pričom bolo zistené povrchové zranenie pravého zápästia

a pravého predlaktia. Na druhý deň bolo zistené, že mal pomliaždený krk a podvrtnutú krčnú chrbticu.
Všetky zranenia mu spôsobil obž. V. N.. Tiež mu bola roztrhnutá bunda a odtrhnutá pravá výložka. Po
poučení podľa § 46 Tr. por. žiadal náhradu škody.Svedkyňa - poškodená W.. V. N. uviedla, že pracuje vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s ako
právnička, pričom v súvislosti s týmto skutkom bola ich poistencovi X. G. poskytnutá zdravotná
starostlivosť, ktorú poisťovňa uhradila zmluvným zdravotníckym zariadeniam v celkovej výške 246,67

€, ktorú žiadajú uhradiť ako náhradu škody.

Svedkyňa - poškodená W.. W. Ž. uviedla, že pracuje v poisťovni Dôvera, a.s., ktorá uhradila náklady na
zdravotnú starostlivosť ich poistenca B. I. zdravotníckym zariadeniam v príčinnej súvislosti s ublížením
na zdraví. Zdravotnícke zariadenia si fakturovali zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 1 744,74 €,

ktorú škodu žiadajú uhradiť v trestnom konaní.

Svedok - poškodený W.. X. N. uviedol, že pracuje ako starší referent, špecialista vnútorného odboru
KR PZ Banská Bystrica. Škoda, ktorá vznikla v dôsledku trestného činu, vznikla MV SR vyplatením
dávok sociálneho zabezpečenia napadnutým policajtom I. F. G.. I.. X. G. bola vyplatená úrazová dávka,
náhrada sa bolesť na základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystria č.p. N.-Z.-O.-B.-XXX/XXXX

vo výške 1 258,-€ za utrpenú bolesť. Taktiež mu bol vyplatený plat v nemoci vo výške 250,50 € a náhrad
služobného platu vo výške 250,80 €. Tiež mu bola nahradená vecná škoda vo výške 21,95 €. I.. B. I. bola
vyplatená úrazová dávka, náhrada za bolesť na základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystrida
č.p. N.-Z.-O.-B.-X/XXXX vo výške 4 402,-€ za utrpenú bolesť. Taktiež mu bol vyplatený plat v nemoci vo
výške 264,34 € a náhrad služobného platu vo výške 2 399,48 €. Po poučení podľa § 46 Tr. por. žiada

náhradu škody vo výške 8 847,07 €.

OkremvýpovedeobžalovanýchapoškodenýchI.aG.bolskutkovýstavďalejpreukázanýajvýpoveďami
svedkov X. K., W. N., W. Q., M. N., V. Š. a B. B..

Svedkyňa X. K., matka obžalovaného W. K. vypovedala, že služobný zákrok na jej syna W. K. videla z
okna rodinného domu. Videla ako policajti vytiahli násilím V. N. z dvora a ako všetkých obžalovaných
surovo ako svine bili. Následne na veľký krik vyšla pred dom, pozrieť sa, čo sa deje. Čo uvedenému
kriku predchádzalo, uviesť nevedela. Pretože na ostatné skutočnosti súvisiace s predmetným skutkom
si nepamätala, na návrh prokurátorky bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 04. 05.

2012 (č.l. 216-217). Tu uviedla, že cez okno videla ako policajti vyzvali obžalovaného V. N., aby vyšiel
von zo svojho dvora. Najprv s nimi nechcel ísť, ale nakoniec s nimi išiel. Obžalovaný K., jej syn sa opýtal
policajtov, čo sa deje, a vtedy ho policajti udreli, pričom mu zlomili sánku. Syn bol skrvavený a padol
na zem. Ktorou rukou ho policajt udrel a koľko krát, na to si nepamätala. Určite vylúčila, aby jej syn na
policajtov zaútočil.

SvedokW.N.vypovedal,žejekrčmáromvPivárniuO.voO.,kdesavtenvečernachádzaliajobžalovaní
T.aV.N.,pričomobžalovanýV.N.napadoljednéhonávštevníkakrčmy.Následnenatozavolalpolicajtov,
avšak pred ich príchodom obžalovaný V. N. odišiel domov. Obžalovaný T. N. tam ešte zostal a domov
išiel o niekoľko minút po svojom bratovi. Obaja obžalovaní v krčme požívali alkoholické nápoje.

Svedok W. Q., sused obžalovaných vypovedal, že v predmetný večer išiel za obž. W. K., pričom od
cesty videl ako policajti kopú spútaných T. a V. N.. Čo bolo dôvodom ich konania uviesť nevedel a ani
nevidel, čo predchádzalo tomuto zákroku policajtov. Nepočul ich verbálnu komunikáciu. Či tam odzneli
aj nejaké vyhrážky alebo nadávky, to uviesť nevedel. Celé to sledoval zo vzdialenosti 3-4 m. Pamätal si,

že policajti do obžalovaných bezdôvodne kopali v čase, keď ležali spútaní na zemi.

Svedkyňa M. N., manželka obžalovaného V. N. vypovedala, že v predmetný deň bola v dome svojho
manžela, kde doniesla deťom a manželovi napečené koláče. Okrem toho riadila dom a manžel o jej
prítomnosti nevedel. Z okna detskej izby videla celý incident. Videla ako na dvore jej muž a W. K., aj

za prítomnosti ich malého syna sa rozprávajú s policajtmi. Policajt jej mužovi opakovane niečo hovoril.
Následne jeden z policajtov rozkopol drevenú bráničku pri ich dome a vytiahol jej muža na dvor. Hodil
ho o železný plot a potom ho obaja policajti začali kopať. Jej muž ich nijako neprovokoval, nezdvihol
na nich ani ruku. Ona to celé sledovala spoza okna detskej izby, ktoré bolo zatvorené. Nepočula o
čom sa rozprávajú, ale všetko videla. W. K. bol tiež na dvore, nič však nerobil. Ako bili jej muža, W.

K. pristúpil k policajtom, niečo im povedal a potom ho jeden z policajtov udrel päsťou do tváre. W. K.
na policajtov nijak neútočil, ani ich neprovokoval. T. N. tam vtedy ešte nebol. Verbálnu komunikáciu
policajtov s obžalovanými cez zatvorené okno nepočula. Vonku nevyšla, očami hľadala syna a pozeralasa, či sa mu nič nestalo. Situáciu sledovala zo vzdialenosti 3-4 m. Okrem úderu päsťou bol potom W.
K. jedeným z policajtov ešte aj kopaný.

Svedok V. Š., sused obžalovaných tvrdil, že v čase incidentom išiel s B. B. poza dom N., keď videl ako sa
dvaja policajti v uniforme cez plot p. N. hádajú s obž. V. N.. Následne jeden z policajtov otvoril drevenú
bráničku násilím, avšak nevie, či ju vytrhol alebo do nej kopol. Potom chytil obž. V. N. oboma rukami za
bundu v oblasti hrudníka, vytiahol ho spoza bráničky a hodil ho o plot obž. K.. Následne sa obž. N. po
tom plote zviezol na zem a tam ho obaja policajti začali kopať. Vtedy vyšiel spoza rohu obž. K., ktorý sa

opýtal „čo robíte“, jeden z policajtov sa obzrel a zasiahol K. do tváre, asi päsťou. Obž. K.Z. padol na zem
a začala mu tiecť krv. Následne sa zľakol a odišiel. Celé to sledoval zo vzdialenosti 10 až 15 metrov cez
železný plot. Na dvore videl len obž. V. N. a obž. W. K. spolu s dvoma príslušníkmi. T. N. nevidel.

Svedok B. B., sused obžalovaných vypovedal, že skutok o ktorý v konaní ide, sledoval so svedkom V.
Š. zo vzdialenosti asi 8 metrov spoza plota. Zo svojej pozície videl dvoch policajtov u N., kde jeden z

nich vykopol bránu, vytiahol obž. V. N. von z jeho dvora a hodil o plot. Následne tento spadol a ďalej do
neho policajti kopali. Vtedy pristúpil obžalovaný K. a povedal, aby ho nechali, na čo ho jeden z policajtov
udrel päsťou. T. N. na mieste činu nevidel, ani ho nestretol. Obžalovaní V. N. a W. K. boli pasívni, boli
ticho, rozruch robili policajti. Nevšimol si, že by obžalovaní akýmkoľvek spôsobom útočili na policajtov,
či už verbálne alebo fyzicky.

Na objasnenie skutočností, dôležitých pre trestné konanie, pre ktoré boli potrebné odborné znalosti, bol
do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva W.. Z. Ť., ktorý vo veci vypracoval odborné vyjadrenie,
kde mal popísať zranenia zistené na telách obžalovaných a telách poškodených X. G. a B. I.Ú. a
vyhodnotiť akým mechanizmom boli tieto zranenia spôsobené.

Z odborného vyjadrenia znalca W.. Z. Ť. (č.l. 311-334) vyplýva, že poškodený X. G. utrpel pri
uvedenom skutku pomliaždenie ruky a zápästia pravej hornej končatiny a podvrtnutie krčnej chrbtice.
Tieto poranenia vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia a to pôsobením tupohranatého
predmetu v oblasti pravého predlaktia a ruky a nepriamo na oblasť krčnej chrbtice. Bol obmedzený

v obvyklom spôsobe života bolesťami a obmedzením pohyblivosti pravého predlaktia, pravej ruky a
oblasti krčnej chrbtice. Doba liečby u takých poranení je 3 až 5 týždňov. Zo súdnolekárskeho hľadiska
ide o ublíženie na zdraví. Z odborného vyjadrenia tiež vyplýva, že poškodený B. I. utrpel pomliaždenie
oboch predlaktí, zlomeninu člnkovej kosti zápästia pravej hornej končatiny z porušením skĺbenia s
mesiacovitou kosťou a odreniny na šiji. Tieto poranenia vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického

násilia a to pôsobením oproti tupohranatého predmetu na oblasť oboch predlaktí a šije. Bol obmedzený v
obvyklom spôsobe života bolesťami a významným funkčným obmedzením ruky pravej hornej končatiny
s nutnosťou operačnej liečby a rehabilitácie. Obvyklá doba liečby môže trvať 2 až 7 mesiacov, pričom
nemožno vylúčiť zanechanie trvalých následkov. Ide o ťažké poranenia z dôvodov komplikovanej a
zdĺhavej liečby. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide o ťažkú ujmu na zdraví.

K záverom svojho odborného vyjadrenia bol v prípravnom konaní znalec MUDr. Z. Ť. vypočutý, kde
uviedol, že poškodenému X. G. mohli poranenia pravej hornej končatiny aj krčnej chrbtice veľmi dobre
vzniknúť pri zápase s obž. V. N.. K zlomenine kostí pravého zápästia u poškodeného I. uviedol, že k tejto
mohlo dôjsť v momente, kedy mal poškodený, podľa svojho tvrdenia, vykrývať úder smerujúci do pravej

strany jeho hlavy zo strany útočiaceho K.. Ostatné poranenia sú pomerne nešpecifické, pričom odreniny
na šiji poškodeného G. mohli vzniknúť, keď sa mu zavesil okolo krku odzadu V. N.. Pomliaždenia oboch
predlaktí u poškodeného I. mohli vzniknúť pri vykrývaní úderov od obž. K..

K záverom svojho odborného vyjadrenia bol znalec W.. Z. Ť. vypočutý aj na hlavnom pojednávaní,

keď tento zotrval na svojich záveroch, uvedených vo vyššie uvedenom odbornom vyjadrení. K
biomechanizmu vzniku zlomeniny pravého zápästia u poškodeného B. I. uviedol, že jediným
vysvetliteľným spôsobom, ako k tejto zlomenine mohlo dôjsť, bolo vykrývanie úderu, ako to popísal
poškodený I. vo svojej výpovedi. Nie je pravdepodobné, aby si tento typ zlomeniny spôsobil pošk. I.
priamym úderom päsťou do tvárovej časti obžalovaného W.. K., ale pripustil, že mohol vzniknúť aj pri

bližšie nešpecifikovanom pohybe, kde zraňujúce násilie pôsobilo na bočnú stranu zápästia.

NahlavnompojednávaníbolakolistinnýdôkazprečítanýajznaleckýposudokW..V.I.N.,znalcazodboru
zdravotníctvo a chirurgia, nachádzajúci sa v inšpekčnom spise MV SR, sekcie kontroly a inšpekčnejslužby, úradu inšpekčnej služby Banská Bystrica Č.:M.-XXX/OISS-O.-XXXX (č.l. 168-313), kde sa viedlo
trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. a) spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. V rámci tohto trestného

stíhania znalec W.. V. N. obdobne ako znalec W.. Ť. sa zaoberal posudzovaním zranení obžalovaných
a poškodených X. G. a B. I., ktoré utrpeli pri služobnom zákroku dňa 07. 04. 2012, a vyjadroval sa aj
k mechanizmus ich vzniku. V rozpore so závermi znalca W.. Z. Ť. znalec W.. N. dospel k záveru, že v
prípade poranení svedka B. I. bolo toto poranenie (zlomenina člnkovej kosti a roztrhnutie väzov zápästia
pravej ruky) spôsobené úderom päste poškodeného do obličajovej časti tváre W. K..

K svojim záverom bol W.. N. vypočutý na hlavnom pojednávaní v postavení svedka, kedy zotrval na
týchto záveroch, pričom rozhodujúca pokiaľ ide o zlomeninu pravej zápästia u poškodeného B. I. bola
podľa neho výpoveď poškodeného X. G., kde tento uviedol „ja som sa obzrel a videl som K. ako bol
v náprahu päsťou pravej ruky udrieť kolegu I.Ú. do tváre. On to ľavou rukou vykryl a vtedy mu pravou
rukou dal úder do tváre tak, že K. padol na zem.“ Podľa neho sa jedná i kľúčovú vetu úrazového deja,

ktorá naznačuje biomechanizmus vzniku poranení u poškodeného I., súvisiacou so zlomeninou člnkovej
kosti a roztrhnutím zápästia väzu pravej ruky. Muselo sa podľa neho jednať o silný direktný úder pravou
rukou, v smere dlhej osi predlaktia, rukou zovretou v päsť, ktorý skončil na tvári Hríbika a spôsobil mu
dvojitú zlomeninu sánky. Dvojitá zlomenina sánky svedčí o použití veľkého násilia, ktoré dopadlo z pravej
ruky poškodeného I. na oblasť tváre obžalovaného K..

Na odstránenie rozporov medzi závermi znalcov W.. Ť. a W.. N. boli títo na hlavnom pojednávaní
konfrontovaní, pričom zotrvali na svojich záveroch a rozpory medzi nimi sa odstrániť nepodarilo. Z
uvedeného dôvodu bol do konania pribratý znalec W.. B. Q. z odvetia chirurgia so špecializáciou
pre traumatológiu, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok (č.l. 707-739), ktorý bol na hlavnom

pojednávaní prečítaný. Ten popísal zranenia obžalovaných V. N., T. N. F. W. K.Í., ako aj poškodených
B. I. a X. G., ktoré utrpeli dňa 07. 04. 2012 a zaoberal sa aj mechanizmom vzniku týchto zranení.
Obžalovaný V. N. pri predmetnom úraze utrpel pomliaždenie hlavy, zlomeninu nosa s deviáciou,
pomliaždenie hrudníka s podozrením na zlomeninu VIII. rebra vľavo, ale RTG nedokázanou. Menovaný
teda utrpel len tupé poranenia v oblasti hlavy a hrudníka. Zranenie v oblasti nosa nebolo možné

jednoznačne potvrdiť, nakoľko pri vyšetrení v nemocnici sa uvádza, že ide o deformáciu nosa s
vybočením, ale bez známok krvácania, pričom nie je napísaný opuch alebo čerstvý hematóm alebo
iná traumatická čerstvá zmena. Nakoľko pacient svojvoľne odišiel a ďalšie záznamy priamo súvisiace
s týmto záznamom nie sú, nie je možné poranenie nosa objektivizovať a ani dať do súvislosti s
predmetným incidentom. Obžalovaný Ján Kapusta teda utrpel len pomliaždenie hlavy a hrudníka, ktoré

boli lekárskym vyšetrením objektivizované.
Obžalovaný T. N. pri predmetnom úraze utrpel tržnú ranu v krížovo-driekovej krajine a tržnú ranu
s opuchom tváre vľavo pod očnicou. Tržnú ranu v oblasti krížovo-driekovej krajine mohol spôsobiť
akýkoľvek ostrejší predmet, či už pri páde, náraze, alebo údere, pričom išlo veľmi pravdepodobne
o pôsobenie násilia do nekrytých častí tela oblečením. Jednoznačne sa nejednalo o tupé poranenie

akéhokoľvek charakteru. Tržná rana v oblasti očnice s opuchom tváre je typická lokalizácia a charakter
zranenia, ktoré vznikajú pôsobením tupého násilia v uvedenej oblasti, pričom pohybom kože pod
pôsobením násilia dochádza k roztrhnutiu kože a s krvácaním do okolitých mäkkých štruktúr ku krvnej
podliatine a opuchu. Takéto zranenia sú typické po údere päsťou protivníkom.
Obžalovaný W. K. pri predmetnom úraze utrpel duplexnú zlomeninu sánky, ktorá bola operovaná.

Zlomenina sánky vzniká priamym pôsobením násilia na oblasť sánky, pričom násilie väčšieho
charakteru. Ide o typickú „boxerskú“ zlomeninu, teda zlomeninu, ktorá najčastejšie vzniká po silnom
údere päsťou alebo aj pádom priamo na sánku.
Poškodený B. I. pri predmetnom úraze utrpel odreniny a pomliaždeniny v oblasti šije, pomliaždenie
predlaktia vľavo, pomliaždenie predlaktia vpravo, subluxácia scaphoideu vpravo s abrupciou, ktorá bola

operovaná a odstránenie osteosyntetivkého materiálu. Zranenia, ktoré boli u neho diagnostikované
znalec rozdelil do dvoch častí. Tupé poranenia v oblasti šije a obidvoch predlaktí a zranenia v oblasti
pravého zápästia - subluxácia scaphoideu s abrupciou. Zranenia tupého charakteru vznikajú pôsobením
násilia predmetu tupého charakteru, ktoré pôsobí na povrch väčšou plochou, nemá ostré okraje
alebo ostrý dezén, spôsobuje difúzne drobné krvácanie v podkoží a opuch. Subluxácie scaphoideu s

poškodením ligamentózneho aparátu vznikajú pôsobením tupého násilia, ale nepriameho mechanizmu,
tzn. že násilie - zraňujúce sily sú prenesené z inej oblasti. Tieto poranenia sú charakteristické pre nárazy
na záprstné kosti v ich dlhej osi, pričom sila sa prenáša do oblasti zápästia, ktoré býva touto silou násilne
ohnuté, pričom dochádza k poškodeniu ligament príslušných kostí, často krát s vytrhnutím kostnéhotkaniva a k subluxácii týchto kostí. Teda mechanizmus zranenia ako je náraz na zovretú ruku, ale aj
vystretú ruku vyššej intenzity spôsobuje tieto poranenia. Znalec bodovo podľa Zák. č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení ohodnotil

zranenia poškodeného I. na 92,50 bodov. Poškodený B. I. bol podľa zdravotnej dokumentácie PN od 08.
04. 2012 do 17. 08. 2012, čo je doba primeraná k predmetnému zraneniu. Poškodený B. I. bol počas PN
a liečenia obmedzený v obvyklom spôsobe života hlavne zranením v oblasti zápästia, a to bolesťami,
obmedzením hybnosti, následnou pooperačnou bolestivosťou, nutnosťou fixácie a poškodenia pravej
hornej končatiny a bolestivosťou v oblasti pomliaždených častí tela.

K zraneniam poškodeného X. G. pri predmetnom úraze znalec uviedol, že tento utrpel pomliaždenia
pravého zápästia ruky a pomliaždenie krku. Jedná sa u neho o tupé poranenia, pričom platí pokiaľ ide o
vznik týchto zranení platí to, čo bolo uvedené u poškodeného B. I.. Bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia u menovaného podľa Zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v platnom znení ohodnotil celkovo na 30 bodov. Poškodený X. G. bol podľa

zdravotnej dokumentácie PN od 08. 04. 2012 do 01. 05. 2012. Táto doba bola primeraná k povahe
závažnosti zranení. Poškodený Dušan Tomek bol počas PN a liečenia obmedzený v obvyklom spôsobe
života bolestivosťou v oblasti pomliaždených častí tela, teda v oblasti krčnej chrbtice a pravého zápästia.

K svojim znaleckým záverom bol znalec W.. B. Q. vypočutý na hlavnom pojednávaní, pričom na

svojich záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku zotrval. Uviedol, že sa oboznámil tak s odborným
vyjadrením W.. Ť., ako aj znaleckým posudkom W.. N.. Podľa neho vierohodnejšie sú závery W.. Ť.,
ktorý vylúčil, že zlomenina pravého zápästia poškodeného I. vznikla pri priamom „boxerskom“ údere do
tváre obžalovaného K.. Podľa jeho praxe boxérska zlomenina nevzniká pri priamom cielene vedenom
údere, pretože v tomto momente je ruka agresora fixovaná a všetky šľachy sú napnuté. Naopak takáto

zlomenina môže vzniknúť pri obrannom nečakanom, vykrývacom údere, kedy sú šľachy uvoľnené a
poškodený takýto úder nečaká. Nie je však vylúčené, že k takejto zlomenine môže dôjsť aj pri priamom
údere útočníka, pokiaľ je vedený netypickým spôsobom tzn. keď je päsť nejakým spôsobom vychýlená,
resp. nie je vedome fixovaná. Vylúčil však, že zlomenina zápästia pravej ruky u poškodeného I. vznikla
pri priamom pästnom údere do tváre obžalovaného K.. Nevylúčil však, že zlomenina mohla vzniknúť

aj pri inom type úderu, ktorý v tom čase uskutočnil. V akej etape zápasu vznikla zlomenina na pravom
zápästí u poškodeného I. konkretizovať nevedel. Znalec tiež uviedol, že pokiaľ u poškodeného I. došlo k
zlomeniu zápästia pravej ruky pri vykrývaní úderu od obžalovaného K., smerujúci na jeho hlavu, je veľmi
málo pravdepodobné, že takto zranenou rukou mohol uskutočniť ďalší úder na tvár obžalovaného K.. V
ostatnom závery znalcov Ť. a N. pokiaľ ide o popísanie zranení obžalovaných a poškodených zásadné

rozporne nevidel.

K určeniu prípadnej závislosti obžalovaných na alkohole prípadne iných návykových látok bola do
konania pribratá znalkyňa W.. E. N., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
ktorá vo veci vypracovala znalecké posudky (č.l. 242-256 T. N., č.l. 257-273 V. N., č.l. 274-289 W. K.). Z

jej záverov vyplýva, že pokiaľ ide o závislosť obžalovaného T. N. na alkohole menovaný je od alkoholu
závislý, pričom sa jedná o III. vývojovú fázu alkoholizmu podľa Jelínka. U obžalovaného sa jedná o
alkoholizmus v zmysle choroby. V čase skutku nebol v stave patickej opitosti, išlo o opitosť jednoduchú.
Navrhla mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Pokiaľ ide o závislosť obžalovaného V. N. na alkohole z jej záverov vyplýva, že u neho bola zistená

porucha osobnosti s disociálnymi rysmi a rysmi emočnej lability. Ide u neho o škodlivé užívanie alkoholu
s vážnymi najmä sociálnymi dôsledkami. V čase činu išlo o opitosť jednoduchú. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný sa opakovane pod vplyvom alkoholu dopúšťa trestných deliktov a že pod vplyvom alkoholu
sa u neho deliberuje (odbrzdí agresívne správanie), možno usudzovať, že jeho trestná činnosť je s
prognostického hľadiska v značnej miere limitovaná jeho abstinenciou od alkoholu. V tejto súvislosti a

prihliadnuc tiež k skutočnosti, že v minulosti absolvoval ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu s
nedostatočným efektom, navrhla mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Pokiaľ ide o obžalovaného W. K. a jeho závislosť na alkohole alebo iných návykových látkach z jej
záverov vyplýva, že u neho zistila frekventný abúzus alkoholu bez jednoznačných znakov závislosti.
Nezistila u neho chorobnú väzbu na vzťahu k alkoholu, a teda nejde u neho o alkoholizmus v zmysle

choroby. Preto mu nenavrhla žiadne ochranné opatrenie.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní uzavrelo čítanie listinných dôkazov, z ktorých boli zistené
nasledujúce skutočnosti.Súčasťou spisového materiálu je inšpekčný spis MV SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Banská
Bystrica ČVS: M.-XXX/OISS-O.-XXXX, z ktorého vyplýva, že uznesením zo dňa 15. 03. 2013 bola podľa

§ 214 ods. 1 Tr. por. postúpená na disciplinárne konanie vec zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, z ktorej boli podozriví M.. X. G. F. I.. B. I..
Z predmetného uznesenia vyplýva, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že
kopanie na zemi zo strany príslušníkov bolo voči poškodeným (V. N., T. N., W. K.) použité.

Z úradného záznamu OO PZ BB - západ zo dňa 30. 05. 2013 (č.l. 645) vyplýva, že voči príslušníkom
policajného zboru M.. X. G. a I.. B. I. v súvislosti so služobným zákrokom zo dňa 07. 04. 2012 nebola
vyvodená ani disciplinárna zodpovednosť, z ich strany nedošlo k disciplinárnemu previneniu, a preto
nebolo ani začaté disciplinárne konanie.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou (č.l. 406-415) je zrejmé miesto kde

ku skutku došlo, lokalizácia miesta činu, rozmiestnenie jednotlivých nehnuteľností, v ktorých obžalovaní
(T. N., V. N. F. W. K.) bývajú a je vyditeľné aj ohraničenie vstupu na ich súkromný pozemok, ktorý
je ohraničený vstupnou železnou bránou a okrem toho vstup na súkromný pozemok Jána Kapustu aj
drevenou latkovou bráničkou.

Vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam sú zrejmé s listov vlastníctva, nachádzajúcich sa v
spise na č.l. 416-418. Z predmetných LV vyplýva, že vlastníkmi týchto nehnuteľností sú obžalovaní resp.
ich rodinní príslušníci.

Rozsah zranení obžalovaných vyplýva aj z lekárskych správ, nachádzajúcich sa v spise na č.l. 370-395.

Obžalovaný T. N. je prihlásený k trvalému pobytu v obci O., kde býva v nehnuteľnosti, ktorej je
spoluvlastníkom. Na uvedenej adrese býva spolu s manželkou W. N., synmi T. a W. a dcérou O.. Je
známy svojou konfliktnou povahou a sklonom k požívaniu alkoholických nápojov. Z registra priestupkov
vyplýva, že od roku 2012-2014 sa dopustil celkovo 4 priestupkov, za ktoré bol administratívne postihnutý.

Z jeho ORT vyplýva, že doteraz bol súdmi SR potrestaný celkovo sedem krát, pričom v posledných
desiatich rokoch dva krát, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný V. N. je prihlásený k trvalému pobytu v obci O.. Obec O. uviedla, že menovaný tu býva
v rodinnom dome, ktorý nie je v jeho osobnom vlastníctve. Bývajú tam s ním štyri maloleté deti, ktoré

mu boli zverené do osobnej starostlivosti. V posledných mesiacoch vedie usporiadaný život a obci
nie sú známe žiadne priestupky voči verejnému poriadku. Z priestupkového registra vyplýva od roku
2011-2015 sa dopustil celkovo 5 priestupkov, za ktoré bol administratívne postihnutý. Z registra trestov
vyplýva, že doteraz bol súdne trestaný sedem krát za majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Vo vzťahu k
prejednávanej veci je podstatné odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/

XXXX zo dňa 06. 02. 2015, právoplatné dňa 09. 02. 2015, ktorým bol obžalovaný V. N. uznaný vinným
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Obžalovaný W. K. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Obec O. uvádza, že sa v tejto obci zdržiava
na adrese W. XX, O., v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia. Má dvoch súrodencov a
obec nemá s obžalovaným žiadne problémy. Z jeho ORT vyplýva, že doteraz bol dvakrát súdne trestaný,
pričom v oboch prípadoch sa ne neho hľadí akoby nebol odsúdený.

xxxxxxxxxx

Po takto vykonanom dokazovaní na viacerých hlavných pojednávaniach, súd vyhodnotil jednotlivé
dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel

k záveru, že s poukazom na výsledky dokazovania skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku nie je
trestným činom.Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 07. 04. 2012 vo večerných hodinách došlo
v pohostinstve u Vlka v obci Vlkanová k výtržnosti, ktorej sa mal dopustiť obžalovaný V. N.. Svedok
W.. N. - krčmár zavolal políciu, pričom na miesto bola vyslaná policajná hliadka v zložení M.. X. G.

a I.. B. I.. Po príchode na miesto a po zistení, že podozrivý V.. N. sa v pohostinstve už nenachádza
ho išli vyťažovať do miesta trvalého bydliska na ul. Matušková vo Vlkanovej. Po príchode na miesto,
vystúpili zo služobného motorového vozidla a vošli do priestorov súkromného dvora obžalovaných, ktorý
bol zreteľne ohraničený kovovou červenou bránou, čo vyplýva z fotodokumentácie, ktorá tvorí prílohu
zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 410). Aj keď policajti vedeli alebo museli vedieť, že vstupujú na

súkromný pozemok, nežiadali od oprávnených osôb súhlas na vstup a bez povolenia vošli do priestorov
spoločného dvora. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, či bola vstupná brána otvorená ako to tvrdia
poškodení policajti alebo zatvorená. Podstatné je, že na vstup na súkromný pozemok nemali príslušníci
PZ poškodení G. a I. oprávnenie. Pokiaľ poškodený I. tvrdil, že pred vstupom na tento pozemok sa
obžalovaného V.. N. opýtali, či môžu vstúpiť na tento pozemok, súd jeho tvrdeniam neuveril, pretože
je to v rozpore s tým, čo tvrdili obžalovaní V.. N. a W.. K., ktorí to popreli a jednak je to aj nelogické,

pretože keď poškodení policajti vstupovali na súkromný pozemok, nemohli vidieť, či sa niekto nachádza
v priestoroch dvora a logicky až po vstupe na tento pozemok si tento súhlas mohli zabezpečiť. Teda
hypoteticky tento súhlas mohli získať až potom, čo na tento pozemok vstúpili, čím už prekročili svoju
právomoc. Potom podľa verzie poškodených stotožnili na mieste obžalovaného V.. N. a požiadali ho, aby
išielsnimidopohostinstvauVlkazaúčelompodaniavysvetlenia.Tentosúhlasilaišielsnimidobrovoľne.

Až pri odchode vznikol konflikt, keď sa domov vracal T.. N., ktorý im bránil v odchode. S touto verziou
je však v rozpore verzia tvrdená obžalovaným V.. N. a W.. K., ktorí tvrdili, že obžalovaný V.. N. nešiel
s poškodenými dobrovoľne, ale títo ho nasilu vytiahli z priestorov súkromného dvora, ktorý bol navyše
ohraničený drevenou bráničkou (fotografia č. 8 na č.l. 411). Túto verziu okrem obžalovaných potvrdila
aj svedkyňa M. N., manželka obžalovaného V.. N., ktorá situáciu sledovala cez okno detskej izby. Tá

tvrdila, že príslušník PZ rozkopol bránu, chytil obžalovaného V.. N. pod krk, vytiahol ho z dvora von a
tam ho hodil o železný plot, kde ho obaja policajti kopali. Aj keď vzhľadom na blízky príbuzenský pomer
svedkyne Kapustovej s obžalovaným V.. N. možno mať pochybnosti o jej nestrannosti a vierohodnosti,
priebeh skutkového deja súhlasne s ňou popísali aj ďalší dvaja nezainteresovaní a náhodní svedkovia,
a to V.. Š. a B.. B., ktorí situáciu sledovali z ulice. Obaja potvrdili, že útok nezačali obžalovaní, ale

práve príslušníci PZ. S touto verziou korešponduje aj obhajoba obžalovaného T. N., ktorý tvrdil, že po
príchode na miesto činu bol obžalovaný J. N. už spútaný a W.. K. sedel na zemi s krvavou tvárou.
Priebeh skutkového deja teda nemohol prebiehať tak, ako to tvrdili príslušníci PZ - poškodení I. a G.. V
tomto smere sa súdu ich výpovede javili ako vopred pripravené, synchronizované, reagujúce na vývoj
dôkaznej situácie a na zranenia, ktoré utrpeli pri uvedenom služobnom zákroku ako aj na poškodenia

odevných zvrškov. Ich výpovede boli podozrivo jednoznačné pôsobiace skôr dojmom pripravenosti na
rozdielodverziíobžalovaných,ktorýchvýpovedeboliskôrspontánne,nepripravené,vktorejsúvislostisa
rozpory v ich výpovediach javili skôr ako vysvetliteľné a pochopiteľné. Rozpory v ich výpovediach mohli
vzniknúť fyzickým a emocionálnym rozrušením, ktoré vzniklo pri uvedenom skutku, ako aj alkoholom,
ktorý predtým vypili, čo potvrdil aj svedok W. N., v ktorého pohostinstve pred tým požívali obžalovaní

V.. F. T.. N. alkoholické nápoje.

Keďže príslušníci PZ poškodení I. a G. ako verejní činitelia prekročili pri svojej služobnej činnosti svoju
právomoc, keď vstúpili na súkromný pozemok obžalovaných bez ich súhlasu a uskutočnili tam zákrok,
na ktorý neboli podľa zákona oprávnení, nepožívali ochranu verejného činiteľa podľa § 323 a 324 Tr.

zákona. Útok na ich zdravie pri takomto zákroku, by bolo možné posúdiť len ako trestný čin proti zdraviu
podľa § 156 Tr. zákona. (R 47/1980).

Po konštatovaní, že príslušníci PZ prekročiac svoje zákonné oprávnenia a použili proti obžalovaným
fyzické násilie a títo sa proti ich zákroku bránili, súd skúmal, či obžalovaní nekonali v nutnej obrane.

Pokiaľ by príslušníci PZ ako verejní činitelia vykonávali služobné úkony v rámci svojich zákonných
splnomocnení, išlo by z ich strany o výkon práva a povinnosti podľa § 28 Tr. zákona a proti takýmto
úkonom by nutná obrana možná nebola, pretože by nešlo o protiprávny útok. Vzhľadom na to, že
príslušníci PZ pri svojom služobnom zákroku porušili svoje povinnosti, jedná sa pokiaľ ide o ich služobný

zákrok o nulitný úkon verejných činiteľov, ktorý je od samého začiatku neplatný a nepožíva ochranu
trestnéhozákona.Jetedaprotiprávnymúkonomčlovekaanutnáobranaprotiichzákrokubolaprípustná.
V tomto smere nie je podstatné ako vyhodnotila konanie poškodených I. a G. Inšpekčná služba MVSR v rámci skúmania ich možnej trestnej zodpovednosti, pretože súd ich závermi nie je viazaný a ich
zodpovednosť posudzuje samostatne.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok
na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 ods. 2 Tr. zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku,

najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe
obrancu.

Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku
človeka na záujem chránený trestným zákonom, pričom spravidla negatívne postihuje záujem útočníka,
inak chránený trestným zákonom. Útokom, proti ktorému je prípustná nutná obrana, je protiprávne

ľudské konanie (správanie) proti normám verejného práva sankčného charakteru, ktoré spočíva v
neoprávnenom ohrození cudzích záujmov, ktoré negatívne zasahujú, je v záujme chránené trestným
zákonom. Útokom sú aj úkony vykonávané verejnými činiteľmi, ak sú vykonávané mimo ich právomoc
alebo sú z iného dôvodu celkom zjavne neoprávnené ako tomu bolo aj v tomto prípade.

Pokiaľ aj pripustíme, že obžalovaný V. N. svojou verbálnou aroganciou vyprovokoval útok príslušníkov
PZ - poškodených, títo boli vzhľadom na svoje postavenie povinní zdržať sa aktívneho konania,
resp. porušenia právom chránených záujmov obžalovaného V.. N., aj keď jeho úmyslom mohlo byť
vyprovokovať ich k zásahu do jeho inak právom chránených záujmov (napr. zbiť ho). Ak príslušní policajti
túto svoju povinnosť porušili, ich správanie je možné považovať za útok v zmysle § 25 Tr. zákona a proti

nemu je nutná obrana možná vždy, bez ohľadu na pohnútku provokatéra.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie obžalovaných, brániacich sa proti neprimeranému
služobnému zákroku príslušníkov PZ, poškodených G. a I. hodnotil ako konanie v nutnej obrane, pri
ktorej mohli spôsobiť poškodeným zranenia, za ktoré však nie sú trestne zodpovedný, nakoľko zranenia,

ktoré utrpeli oni, sú oveľa závažnejšie, ako tie, ktoré utrpeli poškodení I. s G.. Uvedená skutočnosť
však nespôsobuje vybočenie z hraníc nutnej obrany, pretože pri nutnej obrane neexistuje podmienka
subsidiarity, teda obranca sa nemusí útoku vyhnúť inými možnými spôsobmi a až potom, ak niet iného
východiska by mal pristúpiť k nutnej obrane. Nikto nie je povinný proti útočníkovi ustupovať, ale naopak
má právo použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá však nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku.

Riziko vyvolané útokom znáša vždy útočník. V tomto prípade obrana obžalovaných nebola zjavne
neprimeraná útoku vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na spôsob ako príslušníci PZ útočili na
obžalovaných.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na závery znaleckého dokazovania W.. Q. v jeho znaleckom posudku,

ktorý vo vzťahu k biomechanizmu vzniku zranení obžalovaných a poškodených I. a G. uviedol, že
jeden mechanizmus vzniku úrazu uvádzajú poškodení G. a I., títo v podstate uviedli, že pri riešení
predmetného incidentu došlo medzi nimi a obžalovanými k fyzickému kontaktu v zmysle použitia
donucovacíchprostriedkov,akoikontaktupriodvracaníútokov,takakojeuvedenévichvýpovediach,ich
zranenia, ako i zranenia obžalovaných mohli vzniknúť mechanizmom ako uvádzajú, pričom pri skúmaní

nenašiel žiadne zranenia u obžalovaných, ktoré by boli v rozpore s ich výpoveďou. Druhou skupinou sú
výpovedeobžalovaných,ktoríokremnásilia,ktoréimmohlospôsobiťobjektivizovanézranenia,uvádzajú
i mechanizmy, ktoré nemajú v lekárskom náleze objektívne potvrdenie. Ide hlavne o kopanie do oblasti
celého tela všetkých obžalovaných, ktoré navzájom uvádzajú. V zdravotnej dokumentácii ani jedno z
nich takéto zranenie nie je uvedené. Tupé poranenia, ktoré sú uvádzané u obžalovaných V.. F. T.. N.

sú všetky tupého charakteru, ktoré mohli vzniknúť mechanizmom tak, ako uvádzajú poškodení M.. X..
G. F. I.. B.. I.. Rovnako i zlomenina sánky u obžalovaného Hríbika mohla vzniknúť tak, ako to uvádzajú
poškodení i obžalovaní.

V tomto smere znalec W.. Q. vylúčil, že obžalovaný I. si spôsobil zlomeninu predlaktia pravej ruky

priamym direktívnym tzv. boxérskym úderom do tváre poškodeného K., ale pripustil, že táto zlomenina
mohla byť spôsobená vykrývaním úderu, smerujúcim od menovaného na jeho tvár. Znalec však uviedol,
že potom je nepravdepodobné, aby takouto zranenou rukou adresoval obžalovanému K. priamym
direktívny úder, ktorý mu mal zlomiť sánku. Prichádza tak do úvahy iná verzia biomechanizmu vznikutohto zranenia poškodeného, kedy znalec pripustil, že nie je vylúčené, že toto zranenie si mohol spôsobiť
aj v inej fáze tohto úrazového deja.

Pokiaľ ide o vyhrážky obžalovaného V.. N., ktoré adresoval poškodenému Tomekovi, že ho zabije, čo
mal zopakovať viackrát, čo počul aj poškodený I., tieto vzhľadom na to, že poškodení konali mimo svojej
právomoci nemôžu napĺňať zákonné znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona. Toto konanie by bolo možné posúdiť len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Tr. zákona, kedy trestný zákon umožňuje za takéto konanie ukladať trest odňatia slobody

od 0-1 roka.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zákona prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Aj keď obžalovaný V.. N. po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil svojimi vyhrážkami adresovanými
poškodenénu G. formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona
vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, spôsob jeho vykonania, mieru zavinenia a pohnútku
obžalovaného je nutné konštatovať, že závažnosť jeho konania bola nepatrná, teda nejde ani v tomto
prípade o prečin.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd obžalovaných potom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil pretože nebolo dokázené, že skutok je trestným činom.

Pokiaľ ide o nároky poškodených na náhradu škody, ktorú si riadne a včas uplatnili v prípravnom konaní

a túto aj vyčíslili, súd ich podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal z ich nárokmi na občianske súdne konanie,
pretože takýto výrok je v prípade oslobodzujúceho výroku obligatórny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.