Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 14, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/150/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899524
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1102899524.17

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej
veci navrhovateľov: X/ U. D., V. O. XX, Bratislava, D. F., X/ U. D., V. O. XX, Bratislava, D. F., obaja
zastúpení: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Západný rad 39, Bratislava, proti odporcom: 1/ FEND, a.s., so
sídlom Čajakova 28, Bratislava, IČO: 31 366 589, 2/ EBONA, a.s., so sídlom Čajakova 28, Bratislava,
IČO: 31 378 901, obaja zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Žilinská 8, Bratislava, IČO: 36 698

873, zast. JUDr. Katarína Bystrická, konateľ, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca v prvom rade a odporca v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť
navrhovateľom v prvom a druhom rade náhradu škody vo výške 14.542,10,-EUR, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamieta.

Odporca v prvom rade a odporca v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť
navrhovateľom v prvom a druhom rade trovy konania vo výške 4.509,42,-EUR k rukám právneho
zástupcu navrhovateľov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v prvom rade a odporca v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť štátu trovy

konania vo výške 152,24,-EUR na účet tunajšieho súdu..........., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca v prvom rade a odporca v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť súdny
poplatokvovýške726,95,-EUR naúčettunajšiehosúdu...........,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2002 sa navrhovatelia domáhali voči
odporcom náhrady škody v celkovej výške 931.400,- Sk, ako aj trov konania, titulom spôsobenej škody.
Žalobný návrh odôvodnili tým, že od 1.9.1982 navrhovateľ v 1. rade bol O. X- C. V. O. F. X. P.O. Y. na H.

V.. O. Č.. X X. V., ktorý bol vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ako obecný byt. V tomto byte
býval spolu s manželkou - navrhovateľkou v 2. rade a s ich dcérou. Výpoveď z nájmu uvedeného bytu
mu nikdy nebola zo žiadneho dôvodu majiteľom domu doručená. Dňa 30.5.1996 uzavrelo Hlavné mesto
SR Bratislava kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľností - domu s pozemkom a záhradou na ulici V.. O.
X X. V., F.. Č.. XXX so spoločnosťou FEND, a.s. a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia
navrhovateľov a bez možnosti uplatnenia ich predkupného práva. O odpredaji bytového domu v ktorom

navrhovatelia bývali sa títo dozvedeli až z osobného oznámenia zástupcov odporcu koncom roka 1996.
Neskôr bol navrhovateľom doručený prvý výhražný list advokáta odporcu JUDr. Dušana Kubovčáka
zo dňa 14.7.1997. dňa 28.12. 1998 spoločnosť FEND, a.s. vydala spätne navrhovateľom nájomnú
zmluvu za obdobie od 1.7.1997 do 31.12.1998 počas ktorého riadne platili nájomné a súvisiace poplatky
s prísľubom jej predĺženia. Dňa 14.5.1999 bola navrhovateľom spoločnosťou FEND, a.s. predložená
nájomná zmluva na náhradný byt na X. H. XX X. V.. Vzhľadom na to, že ponúknutý náhradný byt nebol

pre navrhovateľov vhodný, neumožňoval by v budúcnosti jeho odkúpenie, nájomné a poplatky spojené s
užívaním boli o viac ako 100% vyššie ako dovtedajšie nájomné, títo ho odmietli s tým, že si začnú hľadaťvhodný náhradný byt. Dňa 8.8.1999 navrhovatelia obdržali od advokáta tretí výhražný list s opätovne
predloženou nájomnou zmluvou spoločnosti EBONA, a.s. a štvrtý s ultimátom na vysťahovanie. Dňa
8.12.1999 v poobedných hodinách bol k domu na ulici V.. O. Č.. X X. V. pristavený sťahovák - nákladné

vozidlo zn. Avia a p. B., ktorý vystupoval ako zástupca majiteľa domu a oznámil navrhovateľom, že
ich prišiel vysťahovať do bytu na vyšehradskej ulici, s čím navrhovatelia nesúhlasili a zavolali políciu.
Dňa 10.12.1999 navrhovateľ v 1. Rade, vzhľadom na odstavenú vodu, šiel k susedom po vodu, a
keď sa vracal na vstupných dverách do domu sa nachádzala reťaz brániaca mu vo vstupe do domu
aj bytu. Ďalšiu prekážku vytvoril P.. B., ktorý agresívne vystupoval ako zástupca vlastníka domu a

odvolávala sa na príkazy P.. G., ktorý mal byť zamestnancom spoločnosti FEND, a.s.. Navrhovateľ
podal trestné oznámenie na polícii. Navrhovatelia noc strávili u rodičov navrhovateľov. Dňa 14.12.1999
sa navrhovatelia obrátili aj na starostu Starého mesta, aby im pomohol vyriešiť bytovú situáciu. Dňa
16.12.1999 navrhovateľke v 2. Rade telefonicky oznámila P.. N., suseda, že práve sťahujú bytové
zariadenie z bytu navrhovateľov neznámi muži. Na jej otázku kam zariadenie sťahujú jej odpovedali,
že na X. H.. Od uvedenej udalosti sa navrhovatelia niekoľkokrát domáhali vrátenia svojich osobných

vecí a bytového zariadenia, ktoré násilím bez akéhokoľvek príkazu štátneho orgánu alebo rozhodnutia
súdu z bytu na ulici V.. O. vysťahovala spoločnosť EBONA, a.s. resp. FEND, a.s.. do dnešného dňa
navrhovateľom neboli vrátené žiadne z ich vecí, jedine v spolupráci s políciou po vykonaní obhliadky
bytu na X. H. začiatkom roku 2001, sa v tomto byte našla šálková podložka, ktorá patrila navrhovateľovi.
Navrhovatelia sa domnievajú, že bytové zariadenie a ich osobné veci z pôvodného bytu boli v decembri

1999 presťahované do bytu na X. H.. Žiaľ ani pri policajnej prehliadke bytu v roku 2001 bol už tento
kompletne vyprataný. Navrhovatelia sa do dnešného dňa k svojim veciam nedostali. Navrhovatelia
majú za to, že za takto vzniknutú škodu na ich majetku (strata osobných vecí a bytového zariadenia)
zodpovedajú odporcovia.
Odporcovia vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu, žiadali tento ako nedôvodný v celom rozsahu

zamietnuť s tým, že vzniesli námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keď tvrdili,
že navrhovateľov nikdy nevysťahovávali, ale to realizovali iné subjekty. Podľa odporcov je na
navrhovateľoch, aby si zistili kto ich sťahoval a škodu vymáhali voči týmto subjektom. Poukázali aj na
závery trestného konania, ktoré nesporne preukázalo, že s ich sťahovaním nemajú nič spoločné. Pokiaľ
ide o výšku škody, túto považujú za neprimeranú ale najmä nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov
P.. U. D., P.. N.L., P.. P., P.. U., oboznámením sa a prečítaním pripojeného vyšetrovacieho spisu
ORP-297/2-OVK-B1-2001-KR, najmä výpovedí svedkov vypočutých v trestnom konaní, a listinami
založenými vo vyšetrovacom spise, oboznámením a prečítaním obsahu pripojených listinných dôkazov
založených v súdnom spise 11C 150/2002, čestným vyhlásením Y. X., ako aj ostatným spisovým

materiálom z ktorého zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Uznesením OR PZ v Bratislave 1 zo dňa 28.7.2000 ČTS: ORP-2101/SMz-99-I bolo začaté trestné
stíhanie vo veci trestného činu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve formou organizovania
trestného činu, ktorého skutku sa dopustili doposiaľ neustálení zástupcovia spoločnosti FEND, a.s.,
Francisciho 4 Bratislava, tým, že organizovali a následne za účasti taktiež neznámych osôb previedli

vysťahovanie - vypratanie zariadenia a vecí z bytu majiteľa U. D. v bližšie nezistenom čase z objektu
domu v V. na H.. V.. O. Č.. X a to po použití násilia pri prekonaní uzavretia bytu, pričom vysťahované
veci a zariadenie bytu uvádzané menovaným majiteľom, boli odvezené na nezistené, pre neho
doposiaľ neznáme miesto, všetko bez právoplatného súdneho rozhodnutia. Podľa uznesenia predmetné
skutočnosti boli zistené a preukázané najmä zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného U.. D.,

úradného záznamu o podaní vysvetlenia W.. B., X.. N., P.. Ž. a doložených dokladov ako aj vykonaného
šetrenia.
Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.12.2000 sp. zn. 3Pv 1185/2000-8 bolo vyššie
uvedené uznesenie policajného orgánu OO PZ Staré Mesto z 28.7.2000 zrušené, pretože bolo
nezákonné a neopodstatnené a súčasne bolo uložené policajnému orgánu, aby vo veci znova konal

a rozhodol. Predmetné uznesenie prokuratúry bolo odôvodnené tým, že policajný orgán začal trestné
stíhanie, avšak nemal dostatočne preverený skutkový stav veci. V spise neboli zadokumentované také
skutočnosti, ktoré odôvodňovali takýto postup. Okrem iného, nebol zadokumentovaný dôkaz o tom,
že bolo neoprávnene vniknuté do bytu resp. či vôbec bolo do predmetného bytu vniknuté. Absentuje
dôkaz aj o organizovanej forme spáchania trestného činu. Nedostatočne bol preverený skutkový stav aj

z hľadiska toho, či eventuálne nedošlo k spáchaniu aj trestného činu krádeže.
Okresný úrad vyšetrovania PZ uznesením zo dňa 28.5.2001 sp. zn. ČVS:OÚV-297/20-2001-Vk začal
trestné stíhanie pre trestný čin krádeže na tom skutkovom základe, že v čase okolo 15. Hod. dňa
16.12.1999 v V. na H. V. O. Č.. X K. V. na P. P. doposiaľ neznámy páchateľ odcudzil bytovézariadenie pozostávajúce z postelí, kresiel, skríň, bielizníkov, poličiek, písacieho stola, sektorového
nábytku, obývacích stien, sedacích súprav, kuchynskej linky s vybavením, posteľnú bielizeň, spotrebnú
elektroniku, FTVP, video, gramofón, LP platne, video a audio kazety, elektrické spotrebiče do

domácnosti, chladničku, mrazničku, kombinovaný sporák, mikrovlnnú rúru, hriankovač, vysávač,
žehličku, elektrické hodiny, pánske a dámske celoročné ošatenie spolu so spodnou bielizňou a rôznymi
doplnkami, obrazy, dekoračné predmety, závesy, záclony, osvetľovacie telesá, hygienické potreby,
kozmetiku, sklo, porcelán, šperky a ďalšie rôzne predmety osobnej potreby a spotreby a to tak, že už
dňa 10.12.1999 vtedajší nájomník bytu U. D. nebol vpustený do bytu zástupcami majiteľa objektu FEND,

a.s. z dôvodov nepredĺženia zmluvy a dňa 16.12.1999 v horeuvedenom čase neznámi ľudia vysťahovali
kompletné bytové zariadenie do nákladného vozidla AVIA nezistenej ŠPZ, čím bola spôsobená škoda
poškodenému U. D. vo výške 1.000.000,-Sk.
OR PZ Bratislava I, Úrad justičnej a kriminálnej polície uznesením zo dňa 30.6.2008 sp. zn. ČVS:
ORP-297/2-OVK-B1-2001-KR prerušil trestné stíhanie, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Navrhovateľ v 1. Rade v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 10.12.1999 uviedol, že
v roku 1982 mu bol z Bytového podniku Bratislava pridelený X C. V. na H.. V.. O. Č.. X k užívaniu.
Pravdepodobne v roku 1996 došlo k odpredaju uvedeného domu, dom získala predajom od Mestskej
časti Bratislava - Staré Mesto spoločnosť FEND, a.s.. V roku 1997 im Mestská časť Staré Mesto
ponúklanáhradnýbyt,avšaktentoimzviacerýchdôvodovnevyhovoval.Vkúpnopredajnejzmluvemedzi

mestskou časťou Staré Mesto a spoločnosťou FEND, a.s. nefigurujú ako nájomcovia. Spoločnosť FEND
s nimi začala vyjednávať, že náhradný byt im nekúpia a navrhli podmienku vyplatenia sumy 350.000,-
Sk, alebo, že zakúpia byt do ktorého oni potom pôjdu bývať ako do nájmu. Táto spoločnosť sa snažila
už od začiatku predmetný dom (v ktorom sa nachádzal byt nájomcov) predať, dom bol kúpený za účelom
špekulácie jeho odpredaja. V máji roku 1999 firma EBONA, a.s. zakúpila byt na Vyšehradskej ulici, ktorý

im bol ponúknutý do prenájmu. Nevedeli si vysvetliť z akého dôvodu do ich vzťahu s vlastníkom domu
(spoločnosťou FEND) vstúpila spoločnosť EBONA, a.s. Dňa 8.12.1999 neznámy pán im doručil domov
zmluvu o vysťahovaní, túto však podpísať odmietli. Dňa 10.12.1999 v čase o 14,30 hod. navrhovateľ
odišiel k susedom pre vodu, a keď sa vrátil do domu, vonku pred vchodom do domu stálo 5 chlapov
nakrátko ostrihaných. Mali so sebou aj R. R. P. XXX. Bol s nimi aj P.. B., ktorý mu uviedol, že zastupuje

vlastníka domu. Znemožnil mu prístup do domu a to takým spôsobom, že keď chcel prejsť okolo neho
ku vchodu odstrčil ho nabok. Na to zavolal políciu. Pred privolaním polície na vchodovej bráne pred ním
rozbili sklenenú výplň a vyvŕtali vedľa dverí dieru. Potom ako prišli na miesto policajti, P.. B. sa preukázal
listom vlastníctva k objektu. Za prítomnosti polície vyšiel spolu s P.. B. hore k bytu, pričom zistil, že dvere
do bytu sú vylomené a dvere boli otvorené. Vošiel do bytu a narýchlo si z bytu zobral dokumentáciu

k bytu a jeho mobil. Vrátili sa dole, pričom chcel ísť opätovne do bytu, čo mu už však zo strany P.. B.
nebolo umožnené. P.. B. sa mu zároveň vyhrážal, že pokiaľ nepodpíše nejaký papier, vysťahuje celý
byt. Po tomto ho policajti previezli na oddelenie, kde podal trestné oznámenie.
V Dodatku k výpovedi zo dňa 17.12.1999 navrhovateľ v 1. Rade na polícii vypovedal tak, že dňa
16.12.1999 asi o 20,00 hod. ho suseda P.. N. X. informovala, že videla z domu kde má navrhovateľ

byt, ale kde sa momentálne nezdržoval, vynášať veci do nákladného auta, o ktorých vedela, že boli
pravdepodobne z bytu navrhovateľov. Suseda sa spýtala tých pánov, ktorí vynášali tieto veci, že prečo
to vynášajú, že byt je uzatvorený. Oni jej odpovedali toľko, že ich ostatné okolnosti nezaujímajú, že oni
majú príkaz na vysťahovanie od šéfa firmy.
Z ďalších výpovedí navrhovateľa v 1. Rade pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyplynulo, že

navrhovateľ doložil do trestného spisu súpis vecí o ktorých vie, že ich určite mal v byte a ktoré mu
boli odcudzené po 10.12.1999, niektoré veci napr. zo šatstva nevedel presne konkretizovať, nemôže
si s manželkou presne pamätať podrobne každú vec, ktorú mali v byte, okrem materiálnych vecí zo
zoznamu mali v byte aj popísané šperky, ktoré boli uložené v príručnej kovovej pokladničke cca 30 x 20
cm šedo-zelenej farby a sumu na hotovosti a to 300 ATS, ktoré boli uložené v tej pokladničke, 2.000 ATS

v skrini na šatstvo, v skrinke v obývacej stene mal dva zlaté dukáty, o ktorých vie, že sa u nás predávajú
po 1.500,-Sk za jeden kus, ďalej sumu 11.000,-Sk, ktorá bola uložená v tej istej šatňovej skrini ako
šilingy. Celkovú hodnotu všetkých popísaných vecí zo zoznamu, ktorý priložil, odhaduje aj so šperkami
a sumou na hotovosti minimálne na 500.000,-Sk. Do dnešného dňa od nijakej fyzickej ani právnickej
osoby nedostal napríklad žiadnu osobnú, telefonickú alebo písomnú výzvu, že mu bude byt vyprataný,

a čo bude napríklad s vecami z neho, kde budú uložené.
Dňa 7.2.2000 bol okolo 15 hod. znova v objekte domu na ulici V.. O. Č.. X, kde je jeho byt, aby zistil,
či sa môže do neho dostať, predtým tam nebol z dôvodu obavy o vlastnú bezpečnosť. Pracovali tam
nejakí robotníci, odkiaľ boli uviesť nevedel. Jeden z týchto robotníkov ho spoznal, že v tom byte predtýmbýval, takže mu umožnil v ich doprovode nazrieť do jeho bytu, dvere do bytu boli otvorené, videl, že
okrem kuchynskej linky, nie je v ňom žiadne jeho zariadenie, ani jeho veci. Takže kompletne všetko mu
z bytu ukradli.

Vďalšejvýpovedizodňa28.5.2001navrhovateľupresniludalosti,keďuviedol,žedňa10.12.1999včase
okolo 15,20 hod chcel ísť domov, avšak pred domom stál P. B. s nejakými ľuďmi a odmietol ho vpustiť do
bytu, on zavolal policajtov, avšak nič neurobili, pretože P.. B. sa preukázal splnomocnením firmy FEND,
ktorá bola vlastníkom celého domu. Potom mu bolo umožnené, aby išiel do bytu a zobral si len doklady
odbytuamobilnýtelefón.Všimolsi,žedvereodbytubolivykopnuté,vylomenéanavchodovýchdverách

do domu bolo vyrazené okno a nejakí muži od P. B. vŕtali do dverí vedľa zárubne dieru. Potom večer,
keď prišiel z polície, tak na vchodových dverách bola hrubá železná reťaz prevlečená cez uvedenú dieru
a cez okno pri zárubni. Tak sa do bytu už nemohol dostať. Potom sa dozvedel od susedy P. N., že dňa
16.12.1999 mu bol vysťahovaný komplet byt. Oznámil to na polícii a potom išiel znova k domu, tam
však boli už robotníci, ktorí rekonštruovali dom, a keď došiel do bytu, už tam boli druhé dvere a byt bol
prázdny. Boli tam len matrace na ktorých pravdepodobne spávali robotníci. Kuchynská linka tam bola,

polovica linky bola jeho a ešte v obývačke bol luster. Odviezol si len elektrický radiátor a keď opätovne
asi za dve hodiny sa tam vrátil, tak ho už do objektu robotníci odmietli vpustiť., vraj na príkaz majstra.
Na základe toho, že mu ponúkali byt na X. H. X. P., tak tam išiel, do brány sa však nedostal, nakoľko
nemal kľúče, ale zo spodu videl, že je tam jeho nábytok, lebo na oknách neboli záclony. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že keď sa dozvedel, že ho vysťahovali, tak išiel za starostom a keď bol u neho, tak on

telefonoval P. P. z firmy FEND a ona mu povedala cez telefón, čo im starosta reprodukoval, že vraj majú
zariadený byt na X. H.. Potom sa tam chodil aspoň dva krát do mesiaca pozrieť a bol tam ten nábytok,
teda videl to zo spodu.
Dňa 2.3.2001 bol v tom dome (na X. H.) spolu s policajtom a zástupcom firmy EBONA, otvorili byt, avšak
už bol prázdny, len v ňom našiel papierové tácky s nápisom Alfa filter, ktoré mal doma v sekretári. Z

uvedeného navrhovateľovi vyplývalo, že páchatelia musia byť buď z firmy FEND alebo EBONA, nakoľko
títo mali eminentný záujem na jeho vysťahovaní z bytu na H. V.. O.. Navrhovateľ dodal, že vtedy keď
ho P.. B. odstrčil, keď chcel ísť do svojho bytu, predtým stretol P.. B., ktorý mu dával podpísať papier
na novú nájomnú zmluvu na X. H., P. F. P.. B., keď ho chcel ísť sťahovať, to bolo asi tak 8.12.1999,
kde vtedy napadol aj fotografa z denníka Večerník, vtedy sa však sťahovanie nepodarilo uskutočniť.

Vysťahovali ho až vtedy, ako uviedol vyššie.
Navrhovateľ vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 28.5.2001 vypovedal aj o dni
8.12.1999, ktorý popísal tak, že B. mu pri svojom odchode pohrozil prstom, pričom povedal, že oni sa
určite vrátia, určite prídu. B. vtedy napadol fotografa p. T., keď ho zbadal s fotoaparátom, sotil do neho,
ako by mu dal otvorenou dlaňou po brade a po ramene, snažil sa mu vytrhnúť fotoaparát, to sa mu

však nepodarilo, pretože T. ho mal zavesený na krku. T. sa vyhrážal, že pokiaľ nájde svoju fotografiu v
novinách, že si ho nájde. P.. U. povedal: "a ty kokot, kto si, čo ty si jeho nejaký právny zástupca?". B. sa
celý čas správal agresívne, arogantne, vzbudzoval v navrhovateľovi strach, myslel si, že sa začne s nimi
biť. Ku dňu 10.12.1999 navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že v čase okolo 15 hod. odišiel z bytu po vodu
(nakoľko ho majiteľ domu odpojil od vody) k susedom P.. M., pričom dvere svojho bytu riadne zavrel a

následne na 2x uzamkol. Keď sa vrátil k domu, pred ním už stál B. s partiou, a keď chcel navrhovateľ
vstúpiť do domu, B. ho odstrčil tým spôsobom, že otvorenými dlaňami strčil do jeho pŕs, pričom takmer
spadol a zvýšeným hlasom sa navrhovateľa opýtal "kam ideš?" ty tu nemáš čo robiť ty tu nemáš domov".
Na to išiel navrhovateľ späť M. M., odkiaľ zavolal políciu. B. pred 8.12.1999 videl navrhovateľ 2 krát, bolo
to vždy v dome na V.. O. X, jeden krát to bolo zhruba 2 týždne predtým, keď ho videl v zasadačke vedľa

jeho bytu spolu s dvoma jemu neznámymi mužmi. Druhý krát to bolo zhruba o týždeň, keď ho stretol vo
vchode, kde mu dával podpísať nájomnú zmluvu na X.: "tu máš zmluvu, podpíš, aj tak pôjdeš na X.W.",
na čo mu navrhovateľ odvetil, že nevie kto, čo je a išiel svojou cestou von z domu. B. bol opäť s jedným z
tých dvoch mužov, ktorých videl v zasadačke, tento muž bol aj pri tom, keď ho B.M. 10.12.1999 odstrčil.
B. sa prvý krát predstavil až 8.12.1999. U. sa ho pýtal, že koho zastupuje, pričom B. zamával nejakým

papierom a povedal, že zastupuje firmu FEND. Dňa 10.12.1999 navrhovateľ po zavolaní 158 čakal
na policajtov pred domom, keď prišli, vysvetlil im svoju situáciu. Policajt, ktorý komunikoval si potom
zobral papiere, ktoré mu dal B., sadol si do auta a študoval ich, nato prišil za navrhovateľom a povedal
mu, že nech poprosí B., či môže ísť do domu. Na to sa navrhovateľ B. spýtal, či si môže ísť do domu
po doklady. Hore teda išiel iba navrhovateľ a B.. Keď vyšli na poschodie, navrhovateľ videl, že dvere

od bytu, boli vysadené z pántov, boli opreté o stenu predsiene bytu, tieto dvere boli v mieste zámku
vysekané, celé kovanie bolo odstránené. Pred bytom boli o stenu opreté iné dvere, ktoré pochádzali z
niektorej kancelárie domu. Keď navrhovateľ vstúpil do bytu, B. išiel za ním a súril ho. Navrhovateľ si
zobral igelitovú tašku zo skrine v obývačke, v tejto taške mal doklady ohľadne bytu, nájomnú zmluvu,výmer z roku 1982. Z kuchyne zo stola si zobral zapaľovač, mobilný telefón dcéry, náramkové hodinky
a OP, pričom si všimol, že mu spod OP zmizla kópia o výmere nájomného z roku 1982. V byte mu B.
dal podpisovať papier, že byt je prázdny. Pred domom potom oslovil policajta a ukázal mu svoj OP s

tým, že tam býva. Na to policajt odpovedal, že sú to občiansko-právne vzťahy, že do toho on nemôže
zasahovať. Na to ho poprosil, či ho odvezú na políciu, že chce podať trestné oznámenie. B. o sebe tvrdil,
že zastupuje FEND. Ohľadom bytu na X., navrhovateľ bol za starostom Ď., keď tento telefonoval s P..
P., bolo to niekedy po 17.12.1999. Počas tohto telefonátu sa na nás starosta obrátil s tým, že: "Veď P..
P. hovorí, že máte zariadený byt na X.". Vtedy im starosta prisľúbil, že na Vianoce budú bývať. Na X. sa

bol navrhovateľ pozrieť 1 krát medzi sviatkami, pričom cez okno videl nábytok bielej farby. Raz za 2-3
týždne potom, si požičal ďalekohľad a pohľad cez neho ho presvedčil o tom, že ide o ich nábytok, išlo
o Gala skrine bielej farby s posuvnými dverami, videl vrch skrine spolu s nadstavcom. Tieto spoznal aj
podľa kovania. Dňa 10.12.1999 keď podával trestné oznámenie na OO PZ Staré Mesto, v čase okolo
18-18.30 hod. tam prišla P.. P., ktorá si ho nevšimla, bola tam cca 10 minút. Bola s policajtom, ktorý
vypočúval navrhovateľa. Keď odišla, pýtal sa tohto policajta, že čo tam chcela. Odvetil, že prišla žiadať

políciu o asistenciu pri sťahovaní, a že on jej povedal, keďže nemá žiadne vyjadrenie zo súdu, že jej
nemôžu robiť asistenciu. Navrhovateľ si všimol, že P.. P. odchádzala nasrdená rýchlym krokom.
Navrhovateľka v 2. Rade vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní v podstate potvrdila
to, čo uviedol jej manžel (navrhovateľ v 1. Rade), pričom výpoveď dňa 16.1.2003 doplnila o skutočnosti,
že navrhovatelia nesúhlasili s tým, aby sa vysťahovali do bytu X. V. na X. H. XX, ktorý im ponúkala

spoločnosť FEND, a.s., ako náhradu za byt na ulici V.. O. X, ktorý bol svojho času ako služobný byt,
domovnícko-kuričský, prenajatý navrhovateľovi v 1. Rade spolu s ňou. V roku 1992 tento byt (V.. O.
X) prešiel do vlastníctva obce, ich nájomná zmluva však nestratila platnosť. V roku 1996 bol objekt, v
ktorom sa nachádza predmetný byt (V.. O. X) predaný spoločnosti FEND, a.s., pričom predmetná zmluva
bola bez ťarchy, čo však nebolo pravdou, nakoľko navrhovatelia boli riadnymi nájomcami uvedeného

bytu. Dňa 14.7.1997 navrhovatelia dostali od JUDr. Kubovčáka prvý list v ktorom ich vyzval, aby sa z
bytu vysťahovali. V roku 1999 im bol v jednom z listov JUDr. Kubovčáka ponúknutý byt X. V. na X. H. XX.
Navrhovateľka v 2. Rade nebola svedkom udalostí zo dňa 10.12.1999, nakoľko bola v práci. Z polície
jej volal manžel, že sa má dostaviť na políciu. Manžel jej do telefónu oznámil, že sú vymknutý. Na polícii
sa dozvedela všetko, čo vypovedal manžel. Z polície ich na ich žiadosť odviezli na B. Nemcovej 9, kde

na vchodových dverách domu videla reťaz, ktorá viedla cez otvor vyvŕtaný v stene vedľa dverí a cez
dvere, takže sa nemohli dostať do ich bytu. Dňa 6.12.1999 po jej príchode s práce si na vchodových
dverách od ich bytu našla zdrap papiera, na ktorom bolo napísané niečo v tom zmysle, že "8.12.1999
vás budeme sťahovať" spolu s nej neznámym podpisom, tento papier odložila do zásuvky kuchynskej
linky. Na tento deň si z tohto dôvodu zobrala dovolenku. Dňa 8.12.1999 celá rodina (navrhovateľka, jej

manžel, dcéra) zostala doma. Navyše bol prítomný aj fotograf z denníka Večerník P.. T. s ktorým sa
navrhovateľka predtým dohodla telefonicky. Ďalej bol prítomný P.. U., ich známy. V čase okolo 10 -11
hod., keď prišiel pán, ktorý sa predstavil ako B., všetci čakali pre domom s tým, že byt uzamkli. Pán
B. prišiel na neznámom osobnom motorovom vozidle, v ktorom bol sám. Spolu s ním prišlo nákladné
vozidlo modrej farby s plachtou žltej farby. V tomto vozidle boli 3 muži vo veku okolo 30 rokov, oblečené

mali veci vhodné na sťahovanie. B. trval na tom, že ich bude sťahovať. Na otázku navrhovateľky, kto je,
odvetil, že právnik, že zastupuje majiteľa nehnuteľnosti. Keď T. začal nakrúcať, B. ho verbálne a fyzicky
napadol. B. a spol. boli na mieste asi 20 minút, pričom sa správal verbálne agresívne, hádal sa s T.,
F. U., s manželom aj s ňou. Keď sa nedohodli, keďže nemal žiadne rozhodnutie súdu, celé to skončilo
tým, že na miesto prišiel Jeep tmavej farby W.: V.-XXXDG. V tomto aute sedel jeden pán vo veku cca 30

rokov. Po komunikácii s B., s týmto pánom všetci odišli. Navrhovateľka uviedla, že keď bol B. nahnevaný,
keďže sa navrhovatelia odmietli sťahovať, volal cez mobil, pričom vyslovil meno N.. B. navrhovateľom
oznámil, že ich chce vysťahovať na X.Š.. Dňa 16.12.1999 v čase okolo 18 hod. jej volala P.. N., že
cudzie osoby sťahovali ich nábytok, že sa pri nich zastavila, že čo robia, lebo poznala ich veci, že kam
to sťahujú, pričom jej povedali, že do P.. Po 16.12.1999 bola asi 5 krát (2 krát s manželom, 3 krát sama)

pozrieť na X.. Tri krát stála vonku, pričom v jednom a tom istom okne registrovala nábytok, o ktorom je
presvedčená, že patril im. Komunikovala s dvoma mladými ženami, ktoré boli vonku so svojimi deťmi
a s predavačkou s obchodíku, ktorý sa nachádza vedľa vchodu č. XX na X.. Predavačka jej potvrdila,
že v decembri 1999 pred Vianocami tam bolo nejaké nákladné vozidlo a veľa osobných vozidiel, že sa
sťahoval nábytok, nevedela ho však bližšie popísať. Tento vedela opísať jedna z tých mladých žien,

ktorá spomenula, že býva v tom vchode na prízemí alebo na X. P.. Vedela opísať kockovanú sedačku,
biely nábytok a vysoký stromček. Povedala, že sa to tam povaľovalo v deň sťahovania celé dopoludnie.
Tiež sa vyjadrila, že to bolo v decembri pred sviatkami. Táto žena tam už podľa navrhovateľky nebýva,
keďže v roku 2001 bola navrhovateľka na uvedenej adrese, pričom domový dôverník jej povedal, žezdola sa vysťahovali dve rodiny a keď prechádzala celý dom, ju už nestretla. Keď sa rozprávala s p.
F., ktorý býva oproti tomu bytu, povedal jej, že jeden pán mu zvonil na byt, že potrebuje otvoriť nejakú
mrežu na prízemí z dôvodu sťahovania. Podľa jeho opisu sa navrhovateľka domnieva, že išlo o B..

Svedok C.. Y. X. vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že je členom
predstavenstva spoločnosti EBONA, a.s.. O skutočnosti vypratania bytu a vysťahovania nábytku U. D.
na H. V.. O. z decembra 1999 nevie nič. Osobu pána D. pozná len z videnia v bližšom kontakte s ním
nebol. O byt na X. H. Č.. XX sa starala firma Fend, a.s. na základe mandátnej zmluvy uzavretej so
spoločnosťou EBONA, a.s.. Kľúče od bytu a vlastnícky list bol vždy vo firme EBONA, a.s., pokiaľ vie

v byte sa jeden čas nachádzali veci, ktoré patrili ich spoločnosti, o žiadnych iných veciach nevie, že
by sa tam nachádzali. Byt bol kúpený za účelom jeho predaja, postupom času sa byt predal. Predtým
ako bol byt predaný, na požiadanie vyšetrovateľa, okolo marca bol v byte na X. H. spolu s pánom D. a
vyšetrovateľom, avšak byt bol prázdny. Svedok potvrdil, že byt na H. V.. O. kúpila spoločnosť FEND, a.s..
Čo sa týka spomínanej mandátnej zmluvy, svedok uviedol, že byt na X. H. Č.. XX predali pomocou Fendu
a ďalších realitných kancelárií nejakej fyzickej osobe. Čo sa týka objektu na ulici V.. O., tak spoločnosť

EBONA s uvedeným objektom nemala nič spoločné, ani neuzatvárala novú nájomnú zmluvu s pánom
D., ani uvedený objekt neodkupovali.
Svedok C.. X. N., vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že je konateľom
realitnej spoločnosti ASTON LAMBERT, s.r.o. a niekedy na jeseň roku 1998 uzatvorili zmluvu s
firmou FEND, a.s. o sprostredkovaní predaja domu v V. na H. V.. O. Č.. X. Avšak za podmienok,

aké si dávala spoločnosť FEND, teda finančné požiadavky, sa dom nepodarilo predať. O rok neskôr
uzatvorili novú zmluvu, za nových podmienok. Vedeli, že v dome býva jedna rodina, rodina D.. Oni
ako sprostredkovatelia povedali záujemcom, že dom má ťarchu, teda že tam býva tá rodina D.. Našli
záujemca o kúpu a to firmu Taper, s.r.o. z Košíc. V kúpnej zmluve sa pamätalo v osobitnom ustanovení,
že rodina D. je riešená. Firma Taper, s.r.o. prostredníctvom ich firmy kúpila objekt, kúpna zmluva bola

uzavretá dňa 23.11.1999 a vlastníctvo v katastri prešlo začiatkom roka 2000. Čo sa týka rodiny D.,
tak sa pýtali firmy Fend, komunikovali s pánom G., ktorý chodil na obhliadky, čo urobia s rodinou
D., ubezpečovali ich, že im našli náhradné ubytovanie X. V. na X. H. a posledné dni pred kúpou ich
ubezpečovali, že už treba doriešiť len technické záležitosti a pri kúpe už bude priestor prázdny, kde
bývajú D.. Čo sa týka D. a kedy budú doriešení, tak to komunikovali pri obhliadkach s P.. G., ktorý ich

ubezpečoval, že im je kúpené náhradné ubytovanie a potom neskôr s pani P.C., ktorá ich ubezpečila,
že už pri kúpe bude byt, kde bývajú D., prázdny. Svedok osobne s D. do kontaktu neprišiel, ani sa ich
spoločnosť nepodieľala na vysťahovaní D., Nebolo to ani ich úlohou. Až po vysťahovaní sa dozvedel,
čo sa stalo, lebo to čítal v novinách. Odovzdanie domu firme Taper bolo viazané na uvoľnenie domu.
Keď firma Taper fyzicky preberala dom na V. O. P. X. XXXX, tak vtedy tam bol prítomný aj svedok a ten

trakt, kde bývali D., už bol prázdny, ani dvere tam neboli.
Svedok W. B., vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že čo sa týka P.. D.,
ktorý užíval byt na ulici V.. O. X. V., tak toho videl dvakrát. Prvý krát sa s ním stretol v ten deň, keď bol
splnomocnený firmou FEND na vysťahovanie domu na ulici V.. O. Č.. X, kde sa nachádzal aj byt P.. D..
Stretli sa ráno pred menovaným domom, kde sa stretol aj so zástupcom firmy FEND, jeho meno si už

nepamätal, len vie, že splnomocnenie bolo podpísané P.. P., ktorá mu ho aj osobne odovzdala, a tým
ho poverila osobným dozorom na vysťahovanie domu. V ten deň sa vypratávali krabice, drevá, stoličky
a všetko čo zostalo v dome, pretože tento sa prerábal. Do bytu P.. D. nevstúpili, ale s ním rozprával
ohľadne vysťahovania jeho bytu, na ktoré mal splnomocnenie. Opravuje, že v jeho byte bol, stál na
chodbe jeho bytu a pozeral sa, či sú pripravení na sťahovanie. Nemali pobalené veci a po vzájomnej

dohode prišli k záveru, že vysťahovanie uskutočnia na druhý deň. Potom opustil byt aj dom. Vrátil sa
na ten druhý deň, bolo to ráno, bolo to v decembri 1999, prišli aj špeditéri. Pán D. sa znova odmietol
vysťahovať. Svedok mal ústny pokyn, osobne od P.. P., telefonicky, že keď sa odmietne vysťahovať, tak
aby ani nešiel do domu. Tak svedok kúpil reťaz, zámok. Vedľa zárubne vybúral otvor, pretiahol reťaz a
uzamkol ju, aby sa dovnútra nik nedostal. Kľúč od zámku odovzdal v sídle spoločnosti FEND (do domu

sa teda mohol dostať len ten, kto mal kľúč od zámku). Svedok uviedol, že keď druhý krát prišiel vtedy
ráno za pánom D., tak tam prišli aj policajti a svedok mal v rukách od firmy FEND list vlastníctva, nájomnú
zmluvu a plnú moc na vykonanie vypratania domu, všetko to bolo od firmy FEND.Na liste vlastníctva
nebola žiadna ťarcha a objekt patril FENDu. Keď tam prišli tí policajti, tak im ukázal tieto papiere, ktoré
dostal od firmy FEND a oni potom odišli s tým, že ide o občianskoprávny spor. Kto mu konkrétne z firmy

FEND dával do ruky tie papiere z firmy FEND, to už presne nevedel, sedeli pri Jadrane, bola tam aj P.
P., nejakí muži, ktorých po mene nepozná, P. P. pozná tak, že bola podpísaná na listinách ako konateľ.
Potom už s firmou FEND nespolupracoval, ani s firmou EBONA.Svedok P. G., vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že pracuje vo firme
FEND ako referent. Má na starosti otázky údržby majetku. Chodil s klientmi, ktorí mali záujem o kúpu
domu na V. O. X na obhliadky do spomínaného objektu. Podľa jeho vedomostí ako videl a čítal v liste

vlastníctva bol celý objekt bez ťarchy. S osobou P.. D. chceli uzatvoriť zmluvu prípadne dohodu o tom,
že sa presťahuje do bytu na X. H., ale bližšie k tomu nevie uviesť nič. Kľúče od vchodu do objektu na V.
O. mal on v práci v písacom stole. Do objektu mal prístup. Čo sa týka sťahovania alebo vysťahovania
P.. D. o tom nemá žiadne vedomosti, pretože keď bol naposledy v objekte so zástupcami spoločnosti
ASTON LAMBERT a TAPERU už P.. D. bol z bytu odsťahovaný.

Svedkyňa C.. W. P., vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedla, že čo sa
týka firmy EBONA, tak s ňou majú uzavretú mandátnu zmluvu, čo znamená, že pre nich spoločnosť
FEND robí správcovský servis v objektoch. V roku 1998 alebo 1999 sa spoločnosť FEND rozhodla objekt
na ulici V.. O. predať. Robili to prostredníctvom realitných kancelárii, vrátane ASTON LAMBERT. Ich
prostredníctvom našli záujemcu spoločnosť TAPER, s.r.o. Čo sa týka kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
24.11.1999, firma Taper s.r.o. mala požiadavku, aby objekt bol prázdny aj v zmluve je zakotvené, že P..

D. sa presťahuje do 12.12.1999 (účastníkom tejto zmluvy však p. D. nebol) do bytu na X. H. X. V.. Ten
byt zakúpila firma EBONA, a keď ho chceli ponúknuť P.. D., tak firma EBONA by ho zobrala ako svojho
nájomcu. Čo sa týka zmluvy s firmou Taper, kde je aj veta o tom, že sa P. D. presťahuje na X. H., tak
tá veta je tam z toho dôvodu, že už bola zo strany EBONy podpísaná nájomná zmluva a čakalo sa kým
ju podpíše aj P. D.. Ďalej čo sa týka podpísania alebo nepodpísania zmluvy s P.. D., tak to už išlo cez

pána Y.. M.. Čo sa týka p. B., tak toho osobne nepozná, ani s ním netelefonovala. Pokiaľ vie, tak P..
B. mal objekt vyčistiť pre firmu Taper. Ona mu dávala aj povolenie, aby mohol do ich objektu vstúpiť,
ona ho fyzicky nenajímala (porušenie preventívnej povinnosti, načo dávala povolenie B., keď vedela,
že nie je daný právny titul na vypratanie D.). Pokiaľ vie p. D. nedávali na súd resp. nedali voči nemu
žalobu o vypratanie.

Svedok C.. P. Ž., vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že je zástupca
spoločnosti Taper, s.r.o.. Spoločnosť Taper, s.r.o. sa o predaji domu na ulici V.. O. Č.. X X. V. dozvedela
prostredníctvom realitnej kancelárie ASTON LAMBERT a zastupoval ich P.. N.. O tom, že v uvedenom
dome bývala rodina D. vedeli, avšak sa dohodli, že objekt bude vyprázdnený, čo v čase preberania
domu bola aj dodržané. Vysťahovanie zabezpečovala firma FEND, t.j. bývalý vlastník objektu a oni sa

o uvedenú skutočnosť nezaujímali.
Svedkyňa X. N., vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedla, že dňa 16.12.1999
ráno videla v okne bytu P.. D. zavesenú bundu, čo v ten istý deň ohlásila P.. D., keď ju stretla. Vedela, že
manželia D. boli odtiaľ týždeň predtým "vysťahovaní" jej neznámymi osobami na jej neznáme miesto.
Dňa16.12.1999včasepribližneo15hod.,keďsvedkyňaišladomov,videlaokoloobjektunauliciV..O.X

pracovný ruch, preto sa išla pozrieť čo sa deje. Pri vchode do objektu bolo pristavené vozidlo Avia modrej
farby s hnedou plachtou a z bytu P.. D. jej neznáme osoby vynášali zariadenie a veci, ktoré poznala,
vzhľadom na to, že D. navštevovala. Videla dvoch mladých mužov vo veku okolo 24-25 rokov nakrátko
ostrihaných "bezkrkých", oblečené mali bežné oblečenie, ako vynášajú tieto veci. Keď sa jedného z
nich opýtala, či vedia obyvatelia bytu, že ich veci sú sťahované z bytu preč, odpovedal, že majú príkaz

byt vysťahovať z tejto adresy na udanú adresu. Keď sa ich svedkyňa opýtala kam, odpovedal, že do
Petržalky, ale konkrétne kam nepovedal. Nepovedali jej ani na čí príkaz byt sťahujú.
Svedkyňa U. D., dcéra navrhovateľov, vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní v
podstate potvrdila to, čo vypovedali jej rodičia pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Svedok O. T., redaktor denníka Večerník, vo svojej výpovedi pre orgánmi činnými v trestnom konaní

uviedol, že dňa 8.12.1999 bol svojim zamestnávateľom vyslaný na adresu Bratislava, V.. O. X, kde mal
nafotografovať vysťahovanie obyvateľov bytu, manželov D.. Podarilo sa mu vyhotoviť len jeden záber.
Keď chcel vyhotoviť ďalší záber, vyštartoval k nemu rýchlym krokom muž, ktorý mu vytrhol fotoaparát z
rúk, pričom povedal: "koho ty chceš fotiť?". Svedok zakričal na D., aby volali políciu. Na jeho zavolanie
začal tento muž váhať, fotoaparát držal vo svojich rukách, po chvíli mu ho však vrátil, pričom povedal

niečo v tom zmysle, že keď sa uvidí v novinách, tak si ho nájde. Potom už s ním nekomunikoval, pričom
netrvalo dlho, keď odišiel s tými, s ktorými prišiel. Ten muž prišiel asi sám na jemu neznámom osobnom
motorovom vozidle, za týmto vozidlom v závese prišla Avia, v ktorej boli 3-4 jemu neznámi muži vo veku
okolo 30 rokov. Atmosféra bola po celý čas napätá, snažil sa u nich vyvolať dojem strachu. Pri svojom
odchode povedal D., že im dáva ešte týždeň. Domyslel si, že na vysťahovanie. Znelo to nepochybne

presvedčivo.
Svedok E. M. vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal tak, že dňa
10.12.1999 bol doma, pričom k nim prišiel P.. D. s prosbou o vodu, nakoľko mu ju podľa jeho vyjadrenia
vypli. Umožnil mu teda vziať si vodu, pričom sa rozprávali asi 10 minút. Po cca 10-15 minútach sa P.. D.vrátil s tým, že ho vymkli a že si potrebuje zavolať na políciu, načo mu umožnil si zatelefonovať. Svedok
si spomenul, že vonku na ceste pred zadným vchodom domu v ktorom býval p. D., stálo nákladné vozidlo
Avia modrej farby so žltou plachtou, boli tam aj nejakí ľudia, boli vyššej postavy, niektorí mali vyholené

hlavy. Aviu registroval na uvedenom mieste aj neskôr.
Svedok U. U., vo svojej výpovedi pre orgánmi činnými v trestnom konaní, uviedol, že je priateľom
manželov D. od roku 1976. V dome na ulici V.. O. rodina D. Y. X- C. F. V. C.. kategórie, pričom
v dome vykonávali kuričsko. Domovnícke práce. Po celý ten čas, ktorí v ňom D. bývali, nedošlo k
zániku užívacieho práva resp. nájmu spôsobom, ktorý predpokladal Občiansky zákonník, t.j. zrušením

rozsudkom súdu. Taktiež po účinnosti nového Občianskeho zákonníka nedošlo k žiadnej dohode o
zániku nájmu bytu. Niekedy v polovici decembra 1999 bol pozvaný D., aby bol pritom, keď prídu
zástupcovia vlastníka domu byt vypratať. V ten deň okolo 10 hod dopoludnia prišli na malej modrej Avii
chlapi, boli najmenej traja, boli to mladí fyzicky zdatní muži vo veku okolo 30 rokov, ďalší prišiel na
osobnom motorovom vozidle, zrejme ich šéf, tento sa okamžite spýtal, či sa P.. D. z bytu vysťahoval.
P.. D. mu povedal, že nie, lebo nemajú dôvod a nemajú sa kam presťahovať. Všetkých ich zastrašoval.

Na to tento pán nevyberavým spôsobom povedal, že ho vypracú teraz. Svedok si dovolil tomuto pánovi
povedať, že rodina D. nemá zrušené právo nájmu a jemu chýba právoplatný rozsudok, ktorý by im
takúto povinnosť ukladal. Tento pán následne na svedka slovne zaútočil, čo sa do toho stará, čo tam
robí, až musel pred ním ustupovať dozadu. Vzbudil v nich všetkých strach, tak, že sa všetci báli čo i
len muknúť. Ďalej keď zbadal, že ho fotí redaktor z Večerníka, tak sa rozbehol k nemu, akoby ho chcel

inzultovať. V tom dcéra D. telefónom niekoho volala o pomoc. Vtedy dotyčný pán prestal a sám niekam
zatelefonoval a po telefonáte oznámil, že príde ešte raz v piatok, dokedy majú D. byt vypratať a keď
tak neurobia, urobí tak on. Povedal, že ich vysťahuje. Pokiaľ si svedok spomína, vyjadril sa o sebe len
všeobecne, že zastupuje vlastníka. Po tejto udalosti rodina D. skutočne prišla o byt, jeho zariadenie a
osobné doklady, lebo tieto boli prevezené na neznáme miesto. Nastal boj rodiny D. o navrátenie bytu

a vecí proti zainteresovanému vlastníkovi, jednali s nejakou P. P., ktorá sa s nimi pohrávala, nebolo to
korektné, písali rôzne žiadosti a sťažnosti mestskej časti a orgánom činným v trestnom konaní, vrátane
inšpekcie MV SR, ministrom vnútra aj pánovi prezidentovi. Rovnako sa vecou zaoberali aj médiá, najmä
Večerník a Práca. Ukázalo sa však, že ani takéto flagrantné porušenie občianskych práv nedokázalo
pohnúť príslušnými orgánmi štátnej moci. Na veľký mediálny tlak pridelil starosta mestskej časti rodine

D. náhradný byt na O. H.. X. V., ktorý ako tak spĺňal ich bytové potreby.
Svedok C.. R. Ď. vo svojej výpovedi uviedol, že manželov D. pozná z úradného styku v súvislosti
s predmetným objektom. Ohľadne predmetného bytu vedel, že išlo o domovnícky byt, ktorý bol vo
vlastníctve hl. mesta Bratislavy v správe mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Byt bol svojho času
predaný istej právnickej osobe, a to spoločnosti FEND, a.s..

Z rozhodnutia Bytového podniku Bratislava I zo dňa 9.8.1982 číslo 430-051/82 vyplýva, že bytový podnik
Bratislava I pridelil podľa §25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. pracovníkovi - U. D. služobný byt v V. na H.
V.. O. Č.. X pozostávajúci K. X C., M., M., S.. Toto rozhodnutie oprávňovalo pracovníka, aby s ním bola
podľa §154 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorená dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu.
Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vyplýva, že dňa 1.9.1982 bola dojednaná medzi

Bytovým podnikom Bratislava I, domová správa č. 3 a U. D. dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu v V. na
H. V. O. Č.. X. Užívateľ bytu mal platiť organizácii - vlastníkovi domu- začínajúc dňom 1.9.1982 úhradu
za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu sumu 331,-Kčs mesačne.
Z kúpnej zmluvy č. 601000796 uzavretej dňa 30.5.1996 medzi Hlavným mestom SR Bratislava ako
predávajúcimaspoločnosťouFEND,a.s.akokupujúcimsúdzistil,žedošlokprevoduvlastníckehopráva

k nehnuteľnosti - Y. F. P. R. K. na H. V.. O. Č.. X X. V., F.. Č.. XXX, vedených v katastri nehnuteľností
pre kat. územie Staré Mesto, G. Č.. XX R. P. Č.. XXXX - zastavaná plocha o výmere 446 m2 a
parcela č. XXXX - záhrada o výmere 270 m2 na spoločnosť FEND, a.s.. za kúpnu cenu 4.030.000,-
Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Bratislava I- odborom katastrálnym pod
č. V 2163/97 dňa 23.6.1997. Predmetná nehnuteľnosť bola fyzicky odovzdaná novému vlastníkovi -

spoločnosti FEND, a.s. dňa 15.8.1997, o čom svedčí zápisnica o fyzickom odovzdaní nehnuteľnosti a
jej správy.
Dňa 19.11.1998 bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako
záujemcom a spoločnosťou ASTON LAMBERT, s.r.o. ako sprostredkovateľom, ktorej predmetom bola
povinnosť sprostredkovateľa, že bude za odplatu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby bol splnený

predmet zmluvy. Predmetom sprostredkovania bola kúpna zmluva na nehnuteľnosti - stavby, pozemky
a trvalé porasty zapísané na G. Č.. XXXX R. Z.:
- P.. Č.. XXXX, K. P. D. X. XXX U. - D.-P. V.
- P.. Č.. XXXX, K. X. X. XXX U..Kúpna cena bola záujemcom stanovená na 15.000.000,-Sk.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to 90 dní odo dňa jej podpisu.
Dňa 21.9.1999 vyššie uvedené spoločnosti uzavreli ďalšiu Zmluvu o sprostredkovaní s rovnakým

predmetom sprostredkovania. Podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve uzavretom dňa 2.12.1999 sa
sprostredkovateľ zaviazal zabezpečiť záujemcovi uvoľnenie a odovzdanie predmetu zmluvy, k čomu
bude spísaný osobitný protokol v zmysle čl. IV kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1999.
Dňa24.11.1999spoločnosťFEND,a.s.akopredávajúciaspoločnosťTAPER,s.r.o.akokupujúciuzavreli
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V

tejtozmluvesavčl.IVpredávajúcizaviazal,žekudňuobdržaniaoriginálnychdokladovopovolenívkladu
prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho a listu vlastníctva znejúceho na kupujúceho, predmetné
nehnuteľnosti odovzdá a uvoľní kupujúcemu. Užívateľ X- C. V. na X. P. P.. D. bude presťahovaný do
12.12.1999 do bytu na X. H. Č.. XX X. V. (V. Č.. XX D. X. XX,XX U. na X P.), ktorý na tento účel zakúpila
spoločnosť FEND, a.s..
Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí objektu zo dňa 21.12.1999 spísanej za prítomnosti zástupcov

spoločností FEND, a.s., TAPER, s.r.o., ASTON LAMBERT, s.r.o. vyplynulo, že bol predmetný objekt na
ulici V.. O. X fyzicky odovzdaný spoločnosti TAPER, s.r.o..
Zo zmluvy o nájme bytových priestorov uzavretej dňa 28.12.1998 medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako
prenajímateľom a U. D. a jeho manželkou ako nájomcami, súd zistil, že predmetné zmluvné strany (za
nájomcu zmluvu podpísal len U. D.) uzavreli nájomnú zmluvu k bytu na ulici V.. O. X X. V. na dobu určitú

a to od 1.7.1997 do 31.12.1998 za nájomné vo výške 800,-Sk mesačne.
Následne bol vypracovaný ďalší návrh nájomnej zmluvy na predmetný byt s tým, že jej trvanie bolo
ohraničené dobou od 1.1.1999 do 28.2.1999. Zároveň v čl. VII návrhu zmluvy bolo napísané, že nájomca
sa zaväzuje, že sa najneskôr v deň ukončenia tejto nájomnej zmluvy presťahuje do X C. V. Č.. XX na X.
H. XX na X P.Í. a zároveň byt na ulici V.. O. Č.. X fyzicky odovzdá prenajímateľovi v užívania schopnom

stave.
K podpisu tohto návrhu nájomnej zmluvy však nikdy nedošlo.
Z listu spoločnosti FEND, a.s. zo dňa 24.11.1999 (označenom ako výzva na vysťahovanie) vyplýva, že
tátospoločnosťoznámilanavrhovateľom,žeobjekt V..O.Č..Xajspozemkomvtentodeňpredalastým,
že na druhý deň (25.11.1999) bude odstavená dodávka vody. Objekt musí byť do 10.12.1999 prázdny,

tak znie dohoda s novým majiteľom. V prípade, ak objekt nebude do tohto termínu vysťahovaný, všetky
škody vzniknuté z tohto dôvodu budú znášať navrhovatelia, čo bude spoločnosť od nich súdne vymáhať.
Ak navrhovatelia chcú podpísať nájomnú zmluvu na byt na X. H. Č.. XX, ktorý majú už trištvrte roka pre
navrhovateľov pripravený, majú sa navrhovatelia obrátiť na JUDr. Kubovčáka.
V liste spoločnosti FEND, a.s. zo dňa 8.12.1999 (označenom ako povolenie na vstup do budovy)

adresovanom P.. W. B., je napísané, že: "v nadväznosti na predaj domu na ul. V. O. Č.. X a prípravy
tohto na odovzdanie súhlasíme so vstupom pána W. B., k čomu mu boli odovzdané kľúče.
Z úradného záznamu OR PZ v Bratislave I, OO PZ Staré Mesto - západ zo dňa 10.12.1999 súd zistil,
že dňa 10.12.1999 bol O.. G. v čase od 6,00 hod. do 18,00 hod. velený do hliadkovej služby v zložení
O.. G., F.. I.. V čase o 14,40 hod. boli stálou službou OO PZ SM vyslaní na ulicu V.. O. Č.. X, kde sa

spojili s oznamovateľom p. D. U., ktorý im oznámil, že ho neznámi ľudia nechcú vpustiť do bytu v dome
na uvedenej adrese, ktorý má údajne v prenájme. Následne sa spojili aj s osobami, ktoré bránili vstupu
P.. D. do bytu. Šetrením bolo zistené, že sa jedná o zástupcov firmy FEND, a.s.. Ako zástupca firmy sa
im predstavil P.. B. W., ktorý im predložil výpis z listu vlastníctva, v ktorom bol ako vlastník a užívateľ
domu uvedený firma FEND, a.s.. táto firma prenajala byt v uvedenom dome P.. D. v čase od 1.7.1997

do 31.12.1998, načo im zástupca firmy FEND, a.s. predložil zmluvu o nájme. Ďalej im bolo oznámené,
že firma FEND, a.s. predala uvedený dom firme EBONA, a.s., ktorá chce rekonštruovať uvedený dom
a z tohto dôvodu zabezpečila P.. D. náhradné ubytovanie a to konkrétne byt na ulici X. XX, s čím však
P.. D. nesúhlasí. Nakoľko sa jedná o občianskoprávny spor bol P.. D. poučený o možnosti vyriešenia
svojho sporu súdnou cestou.

V liste spoločnosti FEND, a.s. zo dňa 2.6.2000 adresovanom na dožiadanie Okresnému riaditeľstvu PZ,
OO PZ Staré Mesto- západ, táto spoločnosť sama potvrdzuje, že nepodávala na súd žiaden návrh na
vypratanie bytu U.. D. a rovnako, že medzi ich spoločnosťou a U.. D. nebola s účinnosťou od 1.1.1999
podpísaná žiadna nájomná zmluva.
Rovnako tak z potvrdenia tunajšieho súdu zo dňa 8.2.2000 nebolo lustráciou zistené, že by sa voči

navrhovateľom viedlo súdne konanie o ich vypratanie a to ani formou nariadenia predbežného opatrenia.
Z listu Okresného úradu Bratislava I, odbor katastrálny zo dňa 31.5.2000 vyplýva, že nehnuteľnosti - P.
Č.. XXXX, K. P. D. X.U. XXX U., P. Č.. XXXX, K. D. X. XXX U. R. Y. F.. Č.. XXX na P. XXXX, nadobudla
spoločnosť FEND, a.s. kúpnou zmluvou od Hlavného mesta SR Bratislavy bez tiarch rozhodnutím ovklade vlastníckeho práva č. V - 2163/97 zo dňa 23.6.1997. Uvedené parcely a dom spoločnosť FEND,
a.s. predala spoločnosti TAPER, s.r.o., pričom prevod bol uskutočnený na základe rozhodnutia o vklade
č. V-4360/99 zo dňa 21.1.2000.

Z G. Č.. XXXX súd K., Ž. V. na H. X. XX X. V. bol od 9.4.1999 vo vlastníctve spoločnosti EBONA, a.s.,
vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím č. V -786/99 z 9.4.1999.
V úradnom zázname OR PZ Bratislava I zo dňa 2.3.2001 sa uvádza, že dňa 2.3.2001 sa npor. P. V.
skontaktoval s Y.. X., jedným z členov predstavenstva spoločnosti EBONA, a.s. z dôvodu jeho podania
vysvetlenia vo veci a následného sprístupnenia dobrovoľným otvorením bytu na X P. X. V. na X. Č.. XX.

Na tomto základe sa s Y.. X. a poškodeným U. D. po predchádzajúcom telefonickom dohovore stretli
priamo na X. H. Č.. XX, kde v čase medzi 10.30 -11.15 hod bol P.. X.Ý. vypočutý k danej veci a v tom
istom čase jemu a P.. D. otvoril kľúčmi, ktorými disponuje spoločnosť EBONA, a.s. inkriminovaný byt.
Po otvorení bytu všetci traja vošlo do bytu, kde za prítomnosti pošk. D. R. P.. X. prešli kompletne všetky
miestnosti, pričom bolo zistené, že byt je absolútne prázdny, nezariadený, nenachádza sa v ňom žiadne
zariadenie, ani veci patriace poškodenému D.. V byte je len príslušenstvo a zabudovaná kuchynská

linka a vstavaná skriňa na chodbe. Len na podlahe predsiene bytu našiel poškodený D. papierovú
tácku/etiketu/ s nápisom "ALFA" Filter,Cigarettes, ku ktorej sa vyjadril, že je jedna z mnohých, ktoré mal
predtým v byte na ulici V.. O. X a že takéto papierové tácky ešte doposiaľ má väčšie množstvo. Prílohou
úradného záznamu je fotografia predmetnej papierovej tácky.
V zázname OR PZ v Bratislave I, OO PZ Staré Mesto - západ, zo dňa 2.3.2001, ČTS: ORP-2101/

SMz-99-I, sa uvádza, že: "dnešného dňa v cca od 10.00-10.15 hod. vykonal šetrenie O.. P. V. vo vchode
domu v V. na H. X. XX, pričom v bezprostrednom susedstve bytu na X. P., ktorý by mal patriť spoločnosti
EBONA, a.s. zistil od nájomcov, že cca pred mesiacom boli z inkriminovaného bytu vynášané zariadenie
a veci im neznámymi osobami, ktoré nakladali do vozidla Avia neznámej ŠPZ-ky, takže kto, a kam veci
odviezol to šetrením nebolo zistené.

Z takto vykonaného dokazovania oboznámením sa s výpoveďami svedkov vypočutých v trestnom
konaní, ako aj listinnými dôkazmi založenými v trestnom spise, mal súd za to, že hoci neexistuje žiaden
priamy dôkaz o tom, kto skutočne vysťahoval byt navrhovateľov na ulici V.. O. X X. V., ani kam bolo
bytovézariadenienavrhovateľovodvezenéresp.umiestnené,existujetumnožstvonepriamychdôkazov,
ktoré nepochybne vedú len k jednému záveru, a to, že predmetný byt navrhovateľov bol vysťahovaný na

príkaz a s vedomím spoločnosti FEND, a.s., ktorá v tom čase bola vlastníkom predmetného objektu na
H. V.. O., kde sa inkriminovaný byt navrhovateľov nachádza. Zároveň nepriame dôkazy vedú k jedinej
skutočnosti, a to, že celé bytové zariadenie navrhovateľov bolo odvezené do V. Č.. XX na X. P. bytového
domu na
X. H. Č.. XX X. V., ktorý v tom čase vlastnila (a mala od neho kľúče) výlučne spoločnosť EBONA, a.s..

Vyššie uvedené dôkazy potom nepochybne preukazujú aj skutočnosť, že navrhovatelia boli nájomcami
bytu na ulici V.. O. Č.. X, pričom k ich vysťahovaniu došlo bez existencie právoplatného rozhodnutia súdu
o ich vyprataní a spôsobom, ktorý hrubým (veľmi závažným) spôsobom obchádza zákon a porušuje
dobré mravy.
Súd hodnotí dôkazy každý jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne

na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Ide o zásadu voľného hodnotenia dokazovania súdom,
kedy súd jednotlivé dôkazy skúma samostatne a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Aj keď nastane
situácia, že neexistuje priamy dôkaz o tvrdenej skutočnosti, nie je vylúčené takúto skutočnosť preukázať,
ak zadovážené množstvo nepriamych dôkazov nepochybne vedie k potvrdeniu existencie takejto
skutočnosti.

Je zrejmé, že predmetný prípad je špecifický najmä tým, že tu absentujú priame dôkazy o skutočnom
vysťahovaní rodiny navrhovateľov z V. na H. V.. O. X. V. Č.. X. Uvedená skutočnosť však nemôže
byť na škodu navrhovateľom (najmä ak ku vzniku ich nedostatku nedošlo ich zavinením), keď je možné
s použitím dostupných dôkazov (hoci aj nepriamych) a princípov logiky dospieť k určitým konkrétnym
skutkovým zisteniam, tak ako to bolo v posudzovanom prípade.

Z hľadiska princípov logiky si bolo potrebné uvedomiť najmä, v koho prospech svedčilo, aby boli
navrhovatelia vysťahovaní, kto bol v tom čase vlastníkom predmetného objektu, a teda jediným
oprávneným s ním disponovať, kto mal k predmetnému domu prístup (kľúče od domu), kto poveril
tretiu osobu na vysťahovanie navrhovateľov z domu, kto sa zmluvne zaviazal, že bude dom v čase
jeho odovzdania spoločnosti TAPER, s.r.o. prázdny ( v zmysle "bez nájomcov"), kto iný ako spoločnosť

FEND, a.s. mohla byt vysťahovať (či už sama alebo cestou tretej osoby), keď jedine táto spoločnosť
mala kľúče od domu a nikomu ich nedávala, ani jej neboli odcudzené, pričom nebolo preukázané, že
by sa do domu pri sťahovaní niekto násilne vlámal, akú má logiku fakt, že by niekto tretí (z ulice) išiel
okolo domu a "len tak" sa rozhodol, že byt navrhovateľov vysťahuje, kto svojimi listami upozorňovalnavrhovateľov na možné "násilné" vysťahovanie príp. použitie svojpomoci, a pod., pričom aj tieto logické
postuláty bolo potrebné interpretovať v duchu vykonaných dôkazov. V danom prípade (po právnej
stránke) nie je rozhodujúce kto byt reálne sťahoval (aká firma alebo tretie osoby), ale je rozhodujúce na

čí príkaz ku sťahovaniu došlo. Zodpovednosti za škodu sa totiž nemôže vlastník objektu zbaviť tým, že
byt vysťahovala tretia osoba, keď je nepochybné, že táto tak konala na príkaz vlastníka. O tomto bližšie
v právnom posúdení veci.
Z vyššie uvedených dôkazov teda mal súd za preukázané, že navrhovatelia sa stali nájomcami bytu v
objekte na H. V.. O. Č.. X X. V. v roku 1982 na základe rozhodnutia Bytového podniku Bratislava I zo

dňa 9.8.1982 číslo 430-051/82. Bytový podnik Bratislava I pridelil podľa §25 ods. 1 zákona č. 41/1964
Zb. pracovníkovi - U. D. služobný byt v V. na H. V.. O. Č.. X P. K. X C., M., M., S.. Toto rozhodnutie
oprávňovalo pracovníka, aby s ním bola podľa §154 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorená dohoda
o odovzdaní a prevzatí bytu. Takáto dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola uzavretá dňa 1.9.1982.
Navrhovateľ mal platiť organizácii - vlastníkovi domu- začínajúc dňom 1.9.1982 úhradu za užívanie bytu
a za služby spojené s užívaním bytu sumu 331,-Kčs mesačne.

Kúpnou zmluvou č. 601000796 uzavretou dňa 30.5.1996 medzi Hlavným mestom SR Bratislava
ako predávajúcim a spoločnosťou FEND, a.s. ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - domu s pozemkom a záhradou na H. V.. O. Č.. X X. V., F.. Č.. XXX, vedených v katastri
nehnuteľností pre kat. územie Staré Mesto, G. Č.. XX R. P. Č.. XXXX - K. P. D. X. XXX U. R. P. Č.. XXXX
- K. D. X. XXX U. na spoločnosť FEND, a.s.. za kúpnu cenu 4.030.000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva

bol povolený Okresným úradom Bratislava I- odborom katastrálnym pod č. V 2163/97 dňa 23.6.1997.
Predmetná nehnuteľnosť bola fyzicky odovzdaná novému vlastníkovi - spoločnosti FEND, a.s. dňa
15.8.1997, o čom svedčí zápisnica o fyzickom odovzdaní nehnuteľnosti a jej správy.
Dňa 28.12.1998 bola medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako prenajímateľom a U. D. a jeho manželkou
ako nájomcami, uzavretá zmluva o nájme bytových priestorov (za nájomcu zmluvu podpísal len U. D.)

k bytu na H. V.. O. X X. V. a to na dobu určitú, od 1.7.1997 do 31.12.1998 za nájomné vo výške 800,-
Sk mesačne.
Následne bol vypracovaný ďalší návrh nájomnej zmluvy na predmetný byt s tým, že jej trvanie bolo
ohraničené dobou od 1.1.1999 do 28.2.1999. Zároveň v čl. VII návrhu zmluvy bolo napísané, že nájomca
sa zaväzuje, že sa najneskôr v deň ukončenia tejto nájomnej zmluvy presťahuje do X C. V. Č.. XX na

X. H. XX na X P. a zároveň byt na H. V.. O. Č.. X fyzicky odovzdá prenajímateľovi v užívania schopnom
stave.
K podpisu tohto návrhu nájomnej zmluvy však nikdy nedošlo.
Napriek tomu, že nájomný vzťah medzi účastníkmi založený vyššie uvedenou nájomnou zmluvou zo
dňa 28.12.1998, zanikol uplynutím dojednanej doby dňom 31.12.1998, odporca v 1. rade (spoločnosť

FEND, a.s.) sa nikdy neobrátila na súd so žalobou o vypratanie navrhovateľov z predmetného bytu, ale
sa snažila vec riešiť vlastnou cestou odporujúcou zákonnej úprave. Uvedené potvrdzuje aj samotný fakt,
že sám odporca (spoločnosť FEND, a.s.) oznámila orgánu činnému v trestnom konaní, že nepodávala
na súd žiaden návrh na vypratanie bytu U.. D. a rovnako, že medzi ich spoločnosťou a U.. D. nebola s
účinnosťou od 1.1.1999 podpísaná žiadna nájomná zmluva. Rovnako tak z potvrdenia tunajšieho súdu

zo dňa 8.2.2000 nebolo lustráciou zistené, že by sa voči navrhovateľom viedlo súdne konanie o ich
vypratanie a to ani formou nariadenia predbežného opatrenia.
Z uvedeného vyplýva, že ak niekto vykonal vypratanie bytového zariadenia manželov D. K. V. na H.
V.. O., tak tak urobil bez právneho titulu, t.j. bez oprávnenia takéto vysťahovanie zrealizovať. Iba súd
je totiž oprávnený prikázať bývalému nájomcovi sa vysťahovať z bytu po skončení nájmu, pričom iba

súd je v takomto konaní v rámci riešenia prejudiciálnej otázky hodnotiť, či sú splnené podmienky pre
vypratanie, a to či došlo k uzatvoreniu platného nájomného vzťahu medzi účastníkmi, či došlo k jeho
platnému skončeniu, či prináleží vypratávanej osobe bytová náhrada, či konanie oboch účastníkov
napĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Až po posúdení všetkých týchto podmienok
súd autoritatívnym rozhodnutím buď uloží povinnosť sa vypratať alebo žalobný návrh na vypratanie

zamietne. Až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o vyprataní je možné pristúpiť (v rámci exekučného
konania) k vyprataniu. Uvedený postup v posudzovanom prípade dodržaný nebol, a k násilnému
vyprataniu bytového zariadenia manželov D. došlo bez právneho titulu.
V ďalšom mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 19.11.1998 bola uzavretá Zmluva
o sprostredkovaní medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako záujemcom a spoločnosťou ASTON LAMBERT,

s.r.o. ako sprostredkovateľom, ktorej predmetom bola povinnosť sprostredkovateľa, že bude za odplatu
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby bol splnený predmet zmluvy. Predmetom sprostredkovania bola
kúpna zmluva na nehnuteľnosti - stavby, pozemky a trvalé porasty zapísané na G. Č.. XXXX R. Z.:
- P.. Č.. XXXX, K. P. D. X. XXX U. - D.-P. V.- P.. Č.. XXXX, K. X. X. XXX U..

Kúpna cena bola záujemcom stanovená na 15.000.000,-Sk.

Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to 90 dní odo dňa jej podpisu. Účastníci tejto zmluvy sa teda
dohodli, že spoločnosť ASTON LAMBERT bude pre spoločnosť FEND, a.s. vyvíjať činnosť smerujúci k
uzavretiu kúpnej zmluvy na odpredaj objektu na H. V.. O. Č.. X X. V. a to za kúpnu cenu 15 mil. Sk. V
tomto smere je súd poukazuje aj na skutočnosť, že spoločnosť FEND, a.s. odkúpila predmetný objekt
od mesta Bratislavy za kúpnu cenu cca 4 mil. Sk, a ani nie po roku, čo sa stala vlastníkom tohto objektu,

sa ho snažila predať za sumu minimálne 15 mil. Sk. Uvedené nasvedčuje tomu, čo od počiatku tvrdili
navrhovatelia, že spoločnosť FEND, a.s. nehnuteľnosť kúpila špekulatívne za účelom jeho následného
predaja s vysokým ziskom, bez ohľadu na záujem existujúcich nájomcov v tomto objekte.
Dňa 21.9.1999 vyššie uvedené spoločnosti (FEND, a.s. a ASTON LAMBERT) uzavreli ďalšiu Zmluvu o
sprostredkovaní s rovnakým predmetom sprostredkovania. Podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve uzavretom
dňa 2.12.1999 sa sprostredkovateľ zaviazal zabezpečiť záujemcovi uvoľnenie a odovzdanie predmetu

zmluvy, k čomu mal byť spísaný osobitný protokol v zmysle čl. IV kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1999.
Dňa24.11.1999spoločnosťFEND,a.s.akopredávajúciaspoločnosťTAPER,s.r.o.akokupujúciuzavreli
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V
tejtozmluvesavčl.IVpredávajúcizaviazal,žekudňuobdržaniaoriginálnychdokladovopovolenívkladu
prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho a listu vlastníctva znejúceho na kupujúceho, predmetné

nehnuteľnosti odovzdá a uvoľní kupujúcemu. Užívateľ X- C. V. na X. P. P.. D. bude presťahovaný do
12.12.1999 do bytu na X. H. Č.. XX X. V. (V. Č.. XX D. X. XX,XX U. na X P.), ktorý na tento účel zakúpila
spoločnosť FEND, a.s..
Z uvedeného je teda zrejmé, že spoločnosti FEND, a.s. sa napokon cestou sprostredkovateľa -
spoločnosti ASTON LAMBERT podarilo predmetný objekt na H. V.. O. Č.. X X. V. predať, a to spoločnosti

TAPER, s.r.o.
O existencii uvedených prevodov napokon svedčí aj samotné vyjadrenie vtedajšieho Okresného úradu
BratislavaI,odborkatastrálny, zodňa31.5.2000(zaslanýnažiadosťorgánovčinnýchvtrestnomkonaní)
z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti - P. Č.. XXXX, K. P. D. X. XXX U., P. Č.. XXXX, K. D. X. XXX U.
R. Y. F.. Č.. XXX na P. XXXX, nadobudla spoločnosť FEND, a.s. kúpnou zmluvou od Hlavného mesta

SR Bratislavy bez tiarch rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva č. V - 2163/97 zo dňa 23.6.1997.
Uvedené parcely a dom spoločnosť FEND, a.s. predala spoločnosti TAPER, s.r.o., pričom prevod bol
uskutočnený na základe rozhodnutia o vklade č. V-4360/99 zo dňa 21.1.2000.
Spoločnosť TAPER, s.r.o. sa teda právoplatným vlastníkom týchto nehnuteľností stala dňa 21.1.2000,
pričom k fyzickému odovzdaniu nehnuteľností spoločnosťou FEND, a.s. spoločnosti TAPER, s.r.o. došlo

dňa 21.12.1999 (viď zápisnica o odovzdaní a prevzatí objektu založená v trestnom spise).
Z uvedeného teda vyplýva, že v čase "násilného" vysťahovania bytového zariadenia navrhovateľov
(16.12.1999) bola stále vlastníkom objektu na H. V.. O. X. V. ešte spoločnosť FEND, a.s. a len táto
spoločnosť mala prístup do predmetného objektu, nakoľko aj kľúče od predmetného objektu mal vo
svojom stolíku v práci p. P. G. (čo vyplýva aj z jeho výpovede), ktorý vykonával technickú správu budov

pre spoločnosť FEND, a.s.. Rovnako až fyzickým odovzdaním objektu spoločnosti TAPER, s.r.o., (ku
ktorému došlo dňa 21.12.1999) táto spoločnosť získala kľúče od predmetného objektu a mohla ho
nerušene užívať. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase vysťahovania navrhovateľov (16.12.1999)
jediným vlastníkom tohto objektu bola spoločnosť FEND, a.s. a rovnako tak jediným subjektom, ktorý
mal prístup a kľúče od tohto objektu bola práve spoločnosť FEND, a.s.. Táto spoločnosť totiž nikdy

nenahlásila stratu príp. odcudzenie týchto kľúčov, rovnako tak neohlásila neoprávnený vstup do tohto
objektu nepovolanou treťou osobou a pod. Je teda zrejmé, že ak niekto vstúpil do objektu na H. V.. O. Č..
X mohol to byť buď zamestnanec spoločnosti FEND, a.s. alebo tretia osoba, avšak so súhlasom (resp.
poverením) vlastníka objektu, teda spoločnosti FEND, a.s.. Iný spôsob prístupu do tohto objektu, bez
porušenia vchodových dverí je vylúčený. Rovnako aj keby v tom čase v objekte vykonávali rekonštrukciu

robotníci, tak aj títo tam mohli byť len so súhlasom vlastníka objektu resp. na základe ním objednaných
rekonštrukčných prác.
Ďalejmalsúdzapreukázané,pokiaľideopreukazovanievlastníckychvzťahovknehnuteľnostiam,žebyt
na H. X. XX X. V. bol od 9.4.1999 vo vlastníctve spoločnosti EBONA, a.s., pričom vklad jej vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím č. V -786/99 z 9.4.1999. Uvedené je napokon zrejmé aj zo samotného

G. Č.. XXXX. Je teda zrejmé, že v čase vypratania navrhovateľov bol vlastníkom bytu na X. H. Č..
XX spoločnosť EBONA, a.s.. Zástupcovia tejto spoločnosti vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v
trestnom konaní uviedli, že kľúče od tohto bytu sa nachádzali v ich firme (viď výpoveď svedka C.. X.). Aj
z uvedeného je potom zrejmé, že prístup do bytu na X. H. mohol mať len ten kto je sám zamestnancomtejto firmy, alebo komu tieto kľúče táto firma dobrovoľne odovzdala. Ak ich dobrovoľne odovzdala tretej
osobe musela spoločnosť EBONA, a.s. vedieť za akým účelom to urobila. Vlastnícke právo je totiž nielen
oprávneným, ale vlastníctvo aj zaväzuje, čo znamená, že z neho vyplývajú aj povinnosti pre vlastníka

veci, medzi ktoré patrí aj zákaz jeho zneužívania.
Pokiaľideosamotnýúkonvysťahovanianavrhovateľovsíceneexistujepriamydôkazotom,žetakurobili
odporcovia resp. odporca v 1. rade, avšak množstvo nepriamych dôkazov preukazuje resp. smeruje k
nepochybnému zisteniu, že navrhovateľov v dal vysťahovať odporca v 1. rade.
V tomto smere viacerí svedkovia potvrdili, že už dňa 8.12.1999 sa vykonal prvý pokus o vysťahovanie

navrhovateľov a to tým, že v čase okolo 10-11 hod. prišiel na adresu, kde sa nachádza objekt na
ulici V.. O. P.. W. B. v sprievode ďalších mužov vo veku okolo 30 rokov s tým, že mal vysťahovať
byt navrhovateľov. Svedkami predmetnej udalosti boli viaceré osoby a to, navrhovateľ v 1. rade,
navrhovateľka v 2. rade, ich dcéra, rodinný známy p. U., fotograf denníka Večerník P.. T.. Všetci
títo svedkovia vypovedali v podstate zhodne, všetci potvrdili, že P. B. o sebe tvrdil, že je zástupcom
spoločnosti FEND, a.s. a že má oprávnenie od tejto spoločnosti (udelené p. P.) na vypratanie bytu

navrhovateľov. Dokonca túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný svedok B., keď uviedol,
že sa prvý krát s navrhovateľom v 1. rade stretol v ten deň, keď bol splnomocnený firmou FEND
na vysťahovanie domu na ulici V.. O. Č.. X, kde sa nachádzal aj byt P.. D.. Stretli sa ráno pred
menovaným domom, kde sa stretol aj so zástupcom firmy FEND, jeho meno si už nepamätal, len vie,
že splnomocnenie bolo podpísané P.. P., ktorá mu ho aj osobne odovzdala, a tým ho poverila osobným

dozorom na vysťahovanie domu. Tento pokus o vysťahovanie navrhovateľov skončil neúspešne,
nakoľko P.. B. po cca 20 minútach z miesta (aj z dôvodu volania polície) odišiel. Zároveň navrhovateľom
oznámil, že ich príde vysťahovať o dva dni.

Druhý pokus o vysťahovanie sa uskutočnil dňa 10.12.1999, kedy sa navrhovateľ vybral po vodu k

susedovi (čo potvrdil aj svedok M.) a keď sa vrátil, P.. B. ho odmietol do domu vpustiť. V tento deň bola
na miesto privolaná aj hliadka polície, o čom svedčí jej úradný záznam zo dňa 10.12.1999. V ňom sa
uvádza, že v čase o 14,40 hod. boli policajti stálou službou OO PZ SM vyslaní na ulicu V.. O. Č.. X, kde
sa spojili s oznamovateľom p. D.R. U., ktorý im oznámil, že ho neznámi ľudia nechcú vpustiť do bytu v
dome na uvedenej adrese, ktorý má údajne v prenájme. Následne sa spojili aj s osobami, ktoré bránili

vstupu P.. D. do bytu. Šetrením bolo zistené, že sa jedná o zástupcov firmy FEND, a.s.. Ako zástupca
firmy sa im predstavil p. B. W., ktorý im predložil výpis z listu vlastníctva, v ktorom bol ako vlastník a
užívateľ domu uvedený firma FEND, a.s.. táto firma prenajala byt v uvedenom dome P.. D. v čase od
1.7.1997 do 31.12.1998, načo im zástupca firmy FEND, a.s. predložil zmluvu o nájme. Ďalej im bolo
oznámené, že firma FEND, a.s. predala uvedený dom firme EBONA, a.s., ktorá chce rekonštruovať

uvedený dom a z tohto dôvodu zabezpečila P.. D. náhradné ubytovanie a to konkrétne byt na ulici X.
XX, s čím však P.. D. nesúhlasí.
V tomto smere aj svedok B. uviedol, že pán D. sa znova odmietol vysťahovať (t.j. druhý krát v deň
10.12.1999). Svedok B. mal však ústny pokyn, osobne od p. P., telefonicky, že keď sa odmietne
vysťahovať, tak aby ani nešiel do domu. Tak svedok B. kúpil reťaz, zámok. Vedľa zárubne vybúral otvor,

pretiahol reťaz a uzamkol ju, aby sa dovnútra nik nedostal. Kľúč od zámku odovzdal v sídle spoločnosti
FEND (do domu sa teda mohol dostať len ten, kto mal kľúč od zámku, a tým bola spoločnosť FEND,
a.s.). Svedok uviedol, že keď druhý krát prišiel vtedy ráno za pánom D., tak tam prišli aj policajti a svedok
mal v rukách od firmy FEND list vlastníctva, nájomnú zmluvu a plnú moc na vykonanie vypratania domu,
všetko to bolo od firmy FEND, a.s.. Na liste vlastníctva nebola žiadna ťarcha a objekt patril FENDu. Keď

tam prišli tí policajti, tak im ukázal tieto papiere, ktoré dostal od firmy FEND a oni potom odišli s tým,
že ide o občianskoprávny spor.
Výpoveď svedka B. korešponduje aj s výpoveďou svedkyne P., zástupkyne spoločnosti FEND, a.s., ktorá
rovnako vo svojej výpovedi potvrdila, že mu dávala povolenie, aby mohol do ich objektu vstúpiť. V tomto
smere súd poukazuje na to, že svedkyňa P. týmto dobrovoľne a vedome sprístupnila objekt na ulici V.. O.

Č.. X P.. B.. Rovnako v tomto smere súd zdôrazňuje, že kľúče od tohto objektu mala v rozhodnom období
výlučne spoločnosť FEND, a.s., z čoho potom nepochybne vyplýva, že osoba, ktorá vysťahovanie bytu
navrhovateľov reálne uskutočnila, tak musela robiť s vedomím (ak nie súhlasom) spoločnosti FEND,
a.s.. Táto spoločnosť totiž nikdy nehlásila odcudzenie kľúčov od tohto objektu, ani vlámanie sa doň,
ani skutočnosť, že byt navrhovateľov niekto "vykradol". Ak teda spoločnosť FEND, a.s. bola vlastníkom

celého objektu (vrátane bytu navrhovateľov) a ak by táto spoločnosť skutočne nemala vedomosť o
vyprataní navrhovateľov, bolo jej povinnosťou ako vlastníka celého objektu, nahlásiť na políciu jeho
vykradnutie ihneď potom, ako sa to dozvedela resp. minimálne by sa pripojila k trestnému oznámeniu
navrhovateľov ako poškodený subjekt, nakoľko pri krádeži vecí navrhovateľov, došlo k poškodeniu ajvstupných dverí na byte navrhovateľov a tým aj k poškodeniu majetku samotnej spoločnosti FEND, a.s.
akovlastníkaceléhoobjektu.Tátospoločnosťsitaknepočínala,ateda jejvyprataniebytunavrhovateľov
muselo byť známe. Súd mal za to, že tejto spoločnosti nielenže bolo vypratanie bytu navrhovateľov

známe, ale táto spoločnosť sama musela osobe, ktorá vypratanie reálne vykonala, odovzdať kľúče od
prístupu k objektu na H. V.. O. Č.. X.
Pokiaľ ide o tretí (úspešný) pokus o vypratanie navrhovateľov, v tomto smere z výpovedí svedkov a
účastníkov vyplynulo, že dňa 16.12.1999 vo večerných hodinách navrhovateľa telefonicky kontaktovala
suseda p. N. X. s tým, že videla z domu kde má navrhovateľ byt, ale kde sa momentálne nezdržoval,

vynášať veci do nákladného auta, o ktorých vedela, že boli pravdepodobne z bytu navrhovateľov.
Svedkyňa N. sa spýtala tých pánov, ktorí vynášali tieto veci, že prečo to vynášajú, že byt je uzatvorený.
Oni jej odpovedali toľko, že ich ostatné okolnosti nezaujímajú, že oni majú príkaz na vysťahovanie od
šéfa firmy.
Uvedené potvrdzuje výpoveď samotnej svedkyne X. N., ktorá vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v
trestnom konaní uviedla, že dňa 16.12.1999 v čase približne o 15 hod., keď svedkyňa išla domov, videla

okolo objektu na ulici V.. O. X pracovný ruch, preto sa išla pozrieť čo sa deje. Pri vchode do objektu
bolo pristavené vozidlo Avia modrej farby s hnedou plachtou a z bytu P.. D. jej neznáme osoby vynášali
zariadenie a veci, ktoré poznala, vzhľadom na to, že D. navštevovala. Videla dvoch mladých mužov vo
veku okolo 24-25 rokov nakrátko ostrihaných "bezkrkých", oblečené mali bežné oblečenie, ako vynášajú
tieto veci. Keď sa jedného z nich opýtala, či vedia obyvatelia bytu, že ich veci sú sťahované z bytu

preč, odpovedal, že majú príkaz byt vysťahovať z tejto adresy na udanú adresu. Keď sa ich svedkyňa
opýtala kam, odpovedal, že do Petržalky, ale konkrétne kam nepovedal. Nepovedali jej ani na čí príkaz
byt sťahujú.
Z vyššie uvedeného mal teda súd za to, že reálne k vysťahovaniu navrhovateľov došlo dňa 16.12.1999.
Išlo o obdobie, kedy navrhovatelia sa v byte už reálne nezdržiavali, nakoľko im bol vstup do objektu

zamedzený reťazou namontovanou cez vstupný vchod do objektu svedkom B. ešte dňa 10.12.1999
pri druhom pokuse o ich vysťahovanie. Sám svedok B. uviedol, že kľúče od zámku na reťazi odovzdal
firme FEND, a.s.. Rovnako je teda zrejmé, že ten kto vypratanie reálne vykonal, musel mať kľúče a teda
prístup do objektu od spoločnosti FEND, a.s.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd potom za to, že k vysťahovaniu bytu navrhovateľov muselo

dôjsť za súhlasu spoločnosti FEND, a.s., ktorá ako jediná mala prístup do celého objektu. Keďže
k vyprataniu bytového zariadenia navrhovateľov došlo bez použitia násilia (t.j. bez vlámania sa do
objektu), muselo ísť o vypranie, buď na príkaz samotnej spoločnosti FEND, a.s. (ktorá bola v tom čase
vlastníkom celého objektu), alebo s jej súhlasom (keďže musela osobám, ktorí vysťahovanie reálne
vykonali odovzdať kľúče od objektu). Uvedené mal súd preukázané nielen z výpovedí účastníkov a

nezainteresovaných svedkov v trestnom konaní, ale aj zo samotnej výpovede svedka B., ktorý sa pokúsil
navrhovateľov vysťahovať dva krát (8.12.1999, 10.12.1999), pričom sa predstavoval ako zástupca
spoločnosti FEND, a.s., ktorý má udelené splnomocnenie na vysťahovanie. Uvedenými dokladmi sa
napokon prezentoval aj pre privolanou políciou dňa 10.12.1999. Je nemysliteľné a nelogické, aby tretia
osoba bez súhlasu vlastníka objektu (len tak "pre zábavu") reálne vykonala vysťahovanie navrhovateľov.

Napokon o úmysle vysťahovať navrhovateľov svedčí aj skutočnosť, ktorú popísal vo svojej výpovedi
navrhovateľ v 1. rade, že dňa 10.12.1999, keď podával trestné oznámenie na OO PZ Staré Mesto, v
čase okolo 18-18.30 hod. tam prišla p. P. - zástupkyňa spoločnosti FEND, a.s., ktorá si ho nevšimla, bola
tam cca 10 minút, bola s policajtom, ktorý vypočúval navrhovateľa, keď odišla, pýtal sa tohto policajta,
že čo tam chcela, a on odvetil, že prišla žiadať políciu o asistenciu pri sťahovaní, a že on jej povedal,

keďže nemá žiadne vyjadrenie zo súdu, že jej nemôžu robiť asistenciu. Navrhovateľ si všimol, že p.
P. odchádzala nasrdená rýchlym krokom. Vysťahovaním bytu sa vyhrážal navrhovateľovi v 1. rade aj
svedok B..
Aj ďalšie svedectvá (vrátane korešpondencie navrhovateľov s právnym zástupcom spoločnosti FEND,
a.s. JUDr. Kubovčákom) preukazujú, že vysťahovanie navrhovateľov organizovala spoločnosť FEND,

a.s.. V tomto súd poukazuje na výpoveď svedka C.. X. N. pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, konateľa realitnej spoločnosti ASTON LAMBERT, s.r.o., ktorý uviedol, že firma Taper, s.r.o.
prostredníctvom ich firmy kúpila predmetný objekt, pričom kúpna zmluva bola uzavretá dňa 23.11.1999
a vlastníctvo v katastri prešlo začiatkom roka 2000. Čo sa týka rodiny D., tak sa pýtali firmy Fend, a.s.
- komunikovali s pánom G., ktorý chodil na obhliadky, čo urobia s rodinou D., ubezpečovali ich, že im

našli náhradné ubytovanie v V. na X. H. a posledné dni pred kúpou ich ubezpečovali, že už treba doriešiť
len technické záležitosti a pri kúpe už bude priestor prázdny, kde bývajú D.. Čo sa týka D. a kedy budú
doriešení, tak to komunikovali pri obhliadkach s P.. G., ktorý ich ubezpečoval, že im je kúpené náhradné
ubytovanie a potom neskôr s pani P.C., ktorá ich ubezpečila, že už pri kúpe bude byt, kde bývajú D.,prázdny. Svedok osobne s D. do kontaktu neprišiel, ani sa ich spoločnosť nepodieľala na vysťahovaní
D., Nebolo to ani ich úlohou. Až po vysťahovaní sa dozvedel, čo sa stalo, lebo to čítal v novinách.
Odovzdanie domu firme Taper bolo viazané na uvoľnenie domu. Keď firma Taper fyzicky preberala dom

na V. O. P. X. XXXX, tak vtedy tam bol prítomný aj svedok a ten trakt, kde bývali D., už bol prázdny,
ani dvere tam neboli.
Rovnako tak svedok C.. P. Ž., zástupca spoločnosti Taper, s.r.o.. ,vo svojej výpovedi pred orgánmi
činnými v trestnom konaní uviedol, že sa o predaji domu na ulici V.. O. Č.. X X. V. dozvedeli
prostredníctvom realitnej kancelárie ASTON LAMBERT a zastupoval ich P.. N.. O tom, že v uvedenom

dome bývala rodina D. vedeli, avšak sa dohodli, že objekt bude vyprázdnený, čo v čase preberania
domu bolo aj dodržané. Vysťahovanie zabezpečovala firma FEND, t.j. bývalý vlastník objektu a oni sa
o uvedenú skutočnosť nezaujímali.
Obe výpovede týchto svedkov potvrdzujú, že vysťahovanie bytu navrhovateľov mala na starosti
spoločnosť FEND, a.s., ktorá ubezpečovala záujemcu o kúpu objektu v tom, že byt navrhovateľov bude
v čase predaja objektu (resp. jeho fyzického prevzatia spoločnosťou TAPER, s.r.o.) prázdny. Rovnako

v kúpnej zmluve zo dňa 24.11.1999 uzavretej medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako predávajúcim
a spoločnosťou TAPER, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
vyššie uvedeným nehnuteľnostiam sa v čl. IV predávajúci zaviazal, že ku dňu obdržania originálnych
dokladov o povolení vkladu prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho a listu vlastníctva znejúceho na
kupujúceho, predmetné nehnuteľnosti odovzdá a uvoľní kupujúcemu. Užívateľ X- C. V. na X. P. P.. D.

bude presťahovaný do 12.12.1999 do bytu na X. H. Č.. XX X. V. (V. Č.. XX D. X. XX,XX U. na X P.),
ktorý na tento účel zakúpila spoločnosť FEND, a.s..
Aj v prípade, ak by sme pripustili možnosť, že samotné vysťahovanie bytu navrhovateľov vykonala
spoločnosť ASTON LAMBERT - realitná kancelária resp. spoločnosť TAPER, s.r.o. - kupujúci (k čomu
však nesmeruje vykonané dokazovanie), tak ako to tvrdí vo svojej výpovedi svedkyňa P. (ktorá vo svojej

výpovedi uviedla, že pokiaľ vie, tak p. B. mal objekt vyčistiť pre firmu Taper, s.r.o. a ona mu dávala len
povolenie,abymoholdoichobjektuvstúpiť,onahovšakfyzickynenajímala),takbytosvedčilolenotom,
že tieto spoločnosti by vysťahovali byt navrhovateľov za súhlasu spoločnosti FEND, a.s. ako vlastníka
objektu (ten by im musel dať aj kľúče od objektu). Pri zodpovednosti za škodu však nie je smerodajné, kto
reálne vysťahovanie bytu vykonal, ale to, kto takéto vysťahovanie nariadil (viď obdobne rozhodnutie NS

ČR z 20. augusta 2002 sp. zn. 25 Cdo 9/2002 v zmysle ktorého: " ...nie je totiž rozhodujúce, či odpojenie
prípojky urobil žalovaný sám alebo prostredníctvom svojho zmluvného partnera, ktorému túto prácu
zadal. V danom prípade protiprávnosť konania žalovaného nespočíva v spôsobe vykonania odpojenia,
ale v samom zásahu do vlastníckeho práva iného. Prípadná zodpovednosť subjektu, ktorý odpojenie
urobil, voči žalovanému za neodborný spôsob vykonania zadanej práce, nevylučuje zodpovednosť

žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi protiprávnym zásahom do jeho vlastníctva.").
VdanomprípadesamasvedkyňaP.potvrdila,žeP..B.dávalapovolenienavstupdoobjektunauliciV..O.
Č.. X X. V.. Je teda zrejmé, že spoločnosť FEND, a.s. dobrovoľne zverila prístup do objektu tretej osobe
a teda niesla zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorú v tomto objekte takáto osoba spôsobila na majetku
nájomcov. Napriek uvedenému mal súd za to, že vykonané dokazovanie preukázateľne smerovalo k

tomu, že to bola práve spoločnosť FEND, a.s., ktorá celé vysťahovanie organizovala a nariadila, len
ho reálne nevykonala svojimi zamestnancami, ale cestou inej poverenej osoby. To však nezbavuje túto
spoločnosť zo zodpovednosti za takto vzniknutú škodu na majetku navrhovateľov, nakoľko predmetom
sporu nebola náhrada škody spôsobená neodborným vykonaním sťahovania (resp. škoda spôsobená
na majetku navrhovateľov pri sťahovaní), ale náhrada škody spôsobená protiprávnym zásahom do

vlastníckeho práva navrhovateľov tým, že vôbec došlo k vyprataniu bytového zariadenia navrhovateľov
bez toho, aby existovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie súdu o vyprataní.
Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu resp. spoločnú zodpovednosť podľa §438 OZ aj spoločnosti
EBONA, a.s. v tomto smere súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že bytové zariadenie navrhovateľov bolo po neoprávnenom vysťahovaní z bytu na ulici V.. O. Č..

X X. V. odvezené do V. Č.. XX, na X. P. V. Y. na H. X. XX X. V. - P., ktorý bol v tom čase vo
vlastníctve spoločnosti EBONA, a.s. (viď G. Č.. XXXX). Uvedenému nasvedčujú viaceré výpovede
svedkov, samotných navrhovateľov ako aj záznam o vykonaní obhliadky tohto bytu zo dňa 2.3.2001.
Už zo samotných výpovedí navrhovateľov vyplynulo, že pri prvých dvoch pokusoch o ich vysťahovanie
svedok B. im oznámil, že ich budú sťahovať na X. H. Č.. XX X. V.. V tomto duchu im dával podpísať

aj nájomnú zmluvu na tento byt. Rovnako aj korešpondencia medzi navrhovateľmi a spoločnosťou
FEND, a.s. zastúpenou právnym zástupcom JUDr. Kubovčákom smerovala k tomu, že navrhovatelia
mali byť vysťahovaní práve do tohto bytu (takto boli napokon koncipované aj návrhy nájomných zmlúv
so spoločnosťou EBONA, a.s.). Aj samotné znenie čl. IV kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1999 uzavretejmedzi spoločnosťou FEND, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou TAPER, s.r.o. ako kupujúcim počítalo
s tým, že užívateľ X- C. V. na X. P. P.. D. bude presťahovaný do 12.12.1999 do bytu na X. H. Č.. XX
X. V. (V. Č.. XX D. X. XX,XX U. na X P.). Aj v čase, keď sa boli navrhovatelia, po ich vysťahovaní,

sťažovať u starostu mestskej časti Staré Mesto P.. Ď., tento, keď telefonoval s p. P., sa na nich obrátil
s tým, že: "Veď p. P. hovorí, že máte zariadený byt na X.. Navrhovateľ v 1. rade sa bol na X. pozrieť
prvý krát medzi sviatkami, pričom cez okno videl nábytok bielej farby. Raz za 2-3 týždne potom, ako
si požičal ďalekohľad, pohľad cez neho ho presvedčil o tom, že ide o ich nábytok, išlo o Gala skrine
bielej farby s posuvnými dverami, videl vrch skrine spolu s nadstavcom. Tieto spoznal aj podľa kovania.

Rovnako tak navrhovateľka v 2. rade po 16.12.1999 bola asi 5 krát (2 krát s manželom, 3 krát sama)
pozrieť na X.. Tri krát stála vonku, pričom v jednom a tom istom okne registrovala nábytok, o ktorom je
presvedčená, že patril im. Komunikovala aj s dvoma mladými ženami, ktoré boli vonku so svojimi deťmi
a s predavačkou s obchodíku, ktorý sa nachádza vedľa vchodu Č.. XX na X., pričom jej predavačka
potvrdila, že v decembri 1999 pred Vianocami tam bolo nejaké nákladné vozidlo a veľa osobných
vozidiel, že sa sťahoval nábytok, nevedela ho však bližšie popísať. Tento však vedela opísať jedna z

tých mladých žien, ktorá spomenula, že býva v tom vchode na P.Í. R. na X. P.. Vedela opísať kockovanú
sedačku, biely nábytok a vysoký stromček. Povedala, že sa to tam povaľovalo v deň sťahovania celé
dopoludnie. Tiež sa vyjadrila, že to bolo v decembri pred sviatkami. Napokon aj samotné osoby, ktoré
sťahovanie vykonávali dňa 16.12.1999 potvrdili svedkyni N., že zariadenie bytu sťahujú Y. P..

Z úradného záznamu OR PZ Bratislava I zo dňa 2.3.2001 vyplynulo, že dňa 2.3.2001 sa npor. Peter
Bíroš skontaktoval s Y.. X., jedným z členov predstavenstva spoločnosti EBONA, a.s. z dôvodu jeho
podania vysvetlenia vo veci a následného sprístupnenia dobrovoľným otvorením bytu na X P. X. V. na
X. Č.. XX. Na tomto základe sa s Y.. X. R. P. U. D. po predchádzajúcom telefonickom dohovore stretli
priamo na X.W. H. Č.. XX, kde v čase medzi 10.30 -11.15 hod bol P.. X. vypočutý k danej veci a v tom

istom čase jemu a P.. D. otvoril kľúčmi, ktorými disponuje spoločnosť EBONA, a.s. inkriminovaný byt.
Po otvorení bytu všetci traja vošlo do bytu, kde za prítomnosti P.. D. R. P.. X. prešli kompletne všetky
miestnosti, pričom bolo zistené, že byt je absolútne prázdny, nezariadený, nenachádza sa v ňom žiadne
zariadenie, ani veci patriace poškodenému D.. V byte je len príslušenstvo a zabudovaná kuchynská
linka a vstavaná skriňa na chodbe. Len na podlahe predsiene bytu našiel poškodený D. papierovú

tácku/etiketu/ s nápisom "ALFA" Filter,Cigarettes, ku ktorej sa vyjadril, že je jedna z mnohých, ktoré mal
predtým v V. na H. V.. O. X a že takéto papierové tácky ešte doposiaľ má väčšie množstvo. Prílohou
úradného záznamu je fotografia predmetnej papierovej tácky. Z uvedeného mal súd teda za to, že sa
v predmetnom byte skutočne nachádzalo vysťahované bytové zariadenie navrhovateľov (aj vzhľadom
na nájdenú etiketu na podlahe v predsieni bytu), avšak toto bolo medzičasom odvezené na neznáme

miesto.
Uvedenému potom nasvedčuje aj ďalší záznam OR PZ v Bratislave I, OO PZ Staré Mesto - západ, zo
dňa 2.3.2001, ČTS: ORP-2101/SMz-99-I, kde sa uvádza, že: "dnešného dňa v cca od 10.00-10.15 hod.
vykonal šetrenie O.. P. V. vo X. Y. X. V. na H. X. XX, pričom v bezprostrednom susedstve V. na X. P., ktorý
by mal patriť spoločnosti EBONA, a.s. zistil od nájomcov, že cca pred mesiacom boli z inkriminovaného

bytu vynášané zariadenie a veci im neznámymi osobami, ktoré nakladali do vozidla Avia neznámej ŠPZ-
ky, takže kto, a kam veci odviezol to šetrením nebolo zistené.
Existuje teda veľké množstvo síce nepriamych dôkazov, ale svedčiacich o jedinom možnom závere a
to, že bytové zariadenie navrhovateľov bolo skutočne presťahované do bytu na X. H. Č.. XX X. V., ktorý
v tom čase vlastnila spoločnosť EBONA, a.s. a neskôr prevezené na neznáme miesto.

Zároveň je zrejmé, že v čase vypratania navrhovateľov bol vlastníkom bytu na X. H. Č.. XX spoločnosť
EBONA, a.s.., pričom zástupca tejto spoločnosti vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom
konaní uviedol, že kľúče od tohto bytu sa nachádzali v ich firme (viď výpoveď F. C.. X.). Aj z uvedeného
je potom zrejmé, že prístup do bytu na X. H. mohol mať len ten, kto sám je zamestnancom tejto firmy,
alebo komu tieto kľúče táto firma dobrovoľne odovzdala. Ak ich dobrovoľne odovzdala tretej osobe

(zástupcovi spoločnosti FEND, a.s.) musela spoločnosť EBONA, a.s. vedieť za akým účelom to urobila.
Vlastníckeprávojetotižnielenoprávneným,alevlastníctvoajzaväzuje,čoznamená,žeznehovyplývajú
aj povinnosti pre vlastníka veci, medzi ktoré patrí aj zákaz jeho zneužívania.
Z takto vykonaného dokazovania mal potom súd za dostatočne preukázané, že spoločnosť FEND,
a.s. ako vtedajší vlastník objektu nachádzajúceho sa na ulici V.. O. Č.. X X. V. organizoval vypratanie

bytového zariadenia navrhovateľov (či už sám alebo prostredníctvom tretej osoby), následne toto
previezol do bytu na X. H. Č.. XX X. V., ktorý v tom čase vlastnila spoločnosť EBONA, a.s., ktorá s
takýmto postupom musela súhlasiť (odovzdať kľúče od bytu osobám, ktorí vypratanie reálne vykonávali).
Následne spoločnosť EBONA, a.s. musela sprístupniť byt aj v čase, kedy tieto veci boli ďalej odvezenéz tohto bytu na doposiaľ neznáme miesto. O spolupráci týchto spoločností svedčí aj medzi nimi uzavretá
mandátna zmluva, na ktorú poukázal svedok C.. Y. X., člen predstavenstva spoločnosti EBONA, a.s.,
ktorý vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyhlásil, že o byt na X. H. Č.. XX

sa starala firma Fend, a.s. na základe mandátnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou EBONA, a.s..
Kľúče od bytu a vlastnícky list bol vždy vo firme EBONA, a.s.. Pre súd z uvedeného teda vyplynula
zrejmá spolupráca týchto dvoch spoločností pri vysťahovaní bytového zariadenia navrhovateľov, kedy
spoločnosť FEND, a.s. zabezpečila jeho reálny výkon a to za pomoci spoločnosti EBONA, a.s.,
ktorá poskytla svoje priestory pre uskladnenie vyprataných vecí. Napriek tomuto postupu žiadna z

uvedených spoločností nevyzvala navrhovateľov, aby si vypratané zariadenie prišli vyzdvihnúť ani
im ich vyzdvihnutie neumožnila. Za daného skutkového stavu bolo podľa súdu namieste aplikovať
spoločnú zodpovednosť oboch odporcov za škodu vzniknutú na majetku navrhovateľov. Okrem toho
obe spoločnosti porušili svoju prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na
majetku druhého (§415 OZ), tým, že napriek tomu, že už k neoprávnenému vysťahovaniu došlo, žiadna
zo spoločnosti nevyzvala ani neumožnila navrhovateľom prevziať si vypratané zariadenie, hoci obe

spoločnosti mali vedomosť o tom, že v V. na X. H. XX sa nachádza bytové zariadenie navrhovateľov, čo
je samo o sebe dôvodom pre vyvodenie zodpovednosti za vzniknutú škodu.
Preto sa súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi prezentovanými navrhovateľmi, ktoré
odzneli v záverečnej reči v konaní pred súdom a to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
zo strany spoločnosti FEND, a.s. bol vyvíjaný kontinuálny a stupňujúci sa nátlak na navrhovateľov,

aby opustili byt. Predovšetkým vyhrážky právneho zástupcu odporcu v 1. rade, ktorý spomínal
aj násilné vysťahovanie, nátlak na podpísanie nájomnej zmluvy, ktorá zhoršovala právnu pozíciu
navrhovateľov. Tento nátlak pokračoval odpojením energií pod zámienkou rekonštrukcie, čo potvrdila
aj právna zástupkyňa odporcov predložením zápisu o znemožnení vstupu na pozemok. Následne bola
uzatvorená kúpna zmluva, v ktorej sa odporca v 1. rade zaviazal vysťahovať navrhovateľov z bytu do

12.12.1999. Tiež svedok N. potvrdil, že bol ubezpečovaný p. P.Í. R. P.. G., že byt bude vysťahovaný.
F. B. vypovedal pred orgánmi PZ, že bol poverený spol. FEND na vysťahovanie navrhovateľov, čo
sa aj najprv pokúsil vykonať, až na zásah polície od toho upustil, pomocou reťaze však znemožnil
navrhovateľom vstup do bytu. Rovnako P.. P. v čase, kedy malo dôjsť k vysťahovaniu, osobne navštívila
miestne príslušné oddelenie PZ a žiadala o policajnú asistenciu k vysťahovaniu. Následne došlo k

vysťahovaniu a hnuteľné veci z bytu boli prevezené do V. na X. vo vlastníctve spol. EBONA, kde
sa preukázateľne nachádzali, keďže navrhovatelia ich videli z ulice cez okno. Pri neskoršej policajnej
obhliadke tohto bytu sa v ňom našla pivná tácka, ktorá pochádzala z bytu navrhovateľov. Pokiaľ
navrhovatelia tvrdia, že do tohto bytu boli presťahované ich veci, je to aj v súlade s predchádzajúcimi
vyjadreniami odporcu v 1. rade a písomnými dokumentmi, z ktorých je zrejmé, že práve tento byt

bol určený na presťahovanie navrhovateľov. Tvrdenie odporcov, že navrhovatelia si spôsobili škodu
sami a vysťahovanie vykonali neznáme osoby je úplne absurdné a vo svetle vykonaných dôkazov
sa javí veľmi nepravdepodobné. Priebeh udalostí jednoznačne smeroval k tomu, čo sa aj nakoniec
udialo, t. j. k násilnému protiprávnemu vysťahovaniu navrhovateľov z bytu. Nie je ani najmenší dôvod
domnievať sa, že v tejto situácii by sa neznáme osoby rozhodli zrejme pre vlastné potešenie náhodne

vybraný byt navrhovateľov vysťahovať a úplne náhodne sa vlámať do bytu na Vyšehradskej a v tomto
zanechať majetok navrhovateľov. Čisto teoreticky je takéto niečo možné, stáva sa to však asi raz za
milión rokov. Odporcovia opakovane poukazovali na údajne protiprávne užívanie bytu navrhovateľmi,
nedokázali sa však preukázať právoplatným rozhodnutím súdu o vyprataní navrhovateľov (aj k tomu
by bolo možné dôjsť len cestou exekučného konania). Je úplne evidentné, že odporcovia sa rozhodli

protiprávnym spôsobom zvýšiť hodnotu svojej nehnuteľnosti, ktorá bola zakúpená od Hl. mesta BA
s vedomím existencie nájomného vzťahu. Vysťahovanie navrhovateľov bolo jednoznačne odporujúce
zákonu a teda ide o protiprávny úkon, zakladajúci nárok na náhradu škody.
Podľa §415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu

škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
V odseku 1 §420 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba,
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a

porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto
ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v 1. rade porušil právnu
povinnosť (a teda konal protiprávne) tým, že dal vysťahovať navrhovateľov z bytu na ulici V. O. Č.. X X. V.
v rozpore s platným právom, nakoľko na takýto úkon nemal ani súhlas navrhovateľov ani nedisponoval
žiadnym súdnym rozhodnutím o vyprataní (exekučným titulom). Potom ani samotný akt vypratania nebol
vykonávaný v súlade so zákonom, ako výkon rozhodnutia na nepeňažné plnenie resp. uspokojenie práv

na nepeňažné plnenie (§181 Exekučného poriadku). Je pritom irelevantné, či tak odporca v 1. rade
urobil prostredníctvom svojich zamestnancov alebo si na vypratanie najal tretí subjekt. Zodpovednosť za
škodu tým vzniknutú nesie odporca v 1. rade, nakoľko protiprávnosť jeho konania nespočíva v spôsobe
vysťahovania, ale v samotnom zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov (to, že vôbec došlo k
vysťahovaniunavrhovateľovzadanýchokolností).Prípadnázodpovednosťsubjektu,ktorývysťahovanie

reálne urobil, voči odporcovi v 1. rade za neodborný spôsob vykonania zadanej práce nevylučuje
zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu spôsobenú navrhovateľom protiprávnym zásahom do ich
vlastníctva. Aj samotní navrhovatelia sa domáhali náhrady škody nie z titulu škody spôsobenej pri ich
sťahovaní (napr. poškodenia nábytku pri sťahovaní), ale titulom škody spôsobenej tým, že vôbec došlo
k protiprávnemu sťahovaniu (t.j. zásahu do ich vlastníckych práv). Vzhľadom na uvedené, súd mal u

odporcu v 1. rade naplnený prvý z predpokladov na náhradu škody a to zavinený protiprávny úkon
škodcu.
Rovnako tak, pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, aj tento participoval na protiprávnom vysťahovaní
navrhovateľov, a to tým, že dobrovoľne poskytol svoje priestory k tomu, aby tam bolo možné zložiť
vypratané bytové zariadenie navrhovateľov, pričom konanie oboch odporcov nasvedčuje ich vzájomnej

spolupráci pri vysťahovaní navrhovateľov. Odporca v 2. rade musel mať vedomosť o vysťahovaní
navrhovateľov, nakoľko musel odovzdať kľúče od bytu na X. Č.. XX osobám, ktoré tam doviezli
vysťahované bytové zariadenie. Rovnako mu muselo byť zrejmé, že vysťahovanie prebehlo v rozpore
so zákonom, nakoľko jednak sám odporca v 2. rade zakúpil tento byt s tým, že sa tam mali sťahovať
manželia D., a tento mandátnou zmluvou zveril do správy spoločnosti FEND, a.s., sám odporca v 2.

rade vystupoval v návrhoch nájomných zmlúv na byt na X. H. ako prenajímateľ, napokon sám odporca
v 2. rade musel odovzdať kľúče od bytu na X. H. osobe, ktorá následne z tohto bytu veci navrhovateľov
odviezla na doposiaľ neznáme miesto. Všetky tieto udalosti by nemohli prebehnúť bez vedomia a bez
súčinnosti odporcu v 2. Rade. Odporca v 2. rade by sa mohol liberovať zo zodpovednosti len v tom
prípade, ak by preukázal, že skutočne nemal vedomosť o tom, že veci navrhovateľov boli neoprávnene

vysťahované do jeho priestorov (čomu však nenasvedčuje vykonané dokazovanie) resp. vtedy, ak by
síce túto vedomosť mal, avšak zároveň by navrhovateľov (v akejkoľvek forme) vyzval, aby si títo v ním
určenej lehote uložené veci prevzali s tým, že inak nebude zodpovedať za ich prípadné poškodenie.
Týmtokonanímmoholodporcav2.radeodvrátiťškodu,ktorávznikla(hrozila)namajetkunavrhovateľov,nakoľko sitítomohlitakto(hocineoprávnenevysťahovanéveci)samiprevziaťavyzdvihnúťvpriestoroch
odporcu v 2. Rade. Ak by si takto odporca v 2. Rade počínal, navrhovateľom by nevznikla žalovaná
škoda, nakoľko by sa dostali k svojim veciam. Navrhovatelia by potom mohli žalovať o prípadnú inú

ujmu (napr. nemajetkovú), avšak nemohli by žalovať náhradu škody vo výške hodnoty vyprataných vecí.
Napokon každý vlastník zodpovedá za výkon svojho vlastníckeho práva, a teda aj odporca v 2. rade
musí mať vedomosť o tom, čo sa deje s jeho majetkom (čo sa deje v jeho priestoroch), a ak sa ho niekto
snaží zneužiť je povinný zakročiť (rovnako tak odporca v 1. rade v čase vysťahovania navrhovateľov bol
stále vlastníkom objektu na ulici V.. O. a podľa záznamu zo dňa 21.12.1999 až v tento deň odovzdal

priestory spoločnosti TAPER, s.r.o., t.j. cca týždeň po vyprataní navrhovateľov, takže aj odporca v 1.
rade bol zodpovedný za to, čo sa deje v jeho objekte. Nie je teda pravdou tvrdenie odporcov, že objekt
odovzdal spoločnosti TAPER, s.r.o. začiatkom decembra 1999 a viac sa o objekt nezaujímal, nakoľko ho
odovzdal až týždeň po vyprataní). V opačnom prípade sa sám stáva spoluzodpovedným za vznik škody.
Teda bolo povinnosťou odporcu v 2. rade, potom čo zistil, že sa v jeho priestoroch nachádzajú veci
navrhovateľov, buď vyzvať navrhovateľov, aby si ich prevzali priamo v týchto priestoroch, alebo vykonať

iný úkon smerujúci k zachovaniu týchto vecí (napr. mohol ich odviesť napr. do skladu resp. ich zložiť
do úschovy a vyrozumieť o tom navrhovateľov). Ak by tak urobil, navrhovateľom by žalovaná škoda
nevznikla. Týmto spôsobom teda odporca v 2. rade rovnako porušil právnu povinnosť (umožnil dokončiť
neoprávnené vysťahovanie navrhovateľov, tým, že poskytol svoje priestory, čo bez jeho súhlasu by
nebolo možné) a rovnako porušil aj preventívnu povinnosť (§415 OZ) počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škode na majetku iného (nevyzval navrhovateľov na prevzatie vecí, príp. ich nezložil u skladovateľa
alebo uschovávateľa a nevyrozumel o tom navrhovateľov). Za týchto okolností mal potom súd za to, že
je daná u oboch odporcov spoločná zodpovednosť za vznik žalovanej škody (§438 OZ).
V odseku 1 §438 OZ je vyjadrená zásada solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, to znamená,
že viacerí škodcovia voči poškodenému zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Dôsledky takejto

zodpovednosti treba posudzovať podľa § 511 ods. 1, ktorý upravuje vzťah solidárnych dlžníkov voči
veriteľovi. Podľa tohto ustanovenia môže veriteľ požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho
dlžníka. Ak splní dlh jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných zanikne. Z hľadiska vzťahu medzi
poškodeným a viacerými škodcami to znamená, že poškodený môže požadovať náhradu škody v plnom
rozsahu od ktoréhokoľvek škodcu, pričom má možnosť vybrať si toho, koho považuje za finančne

najzdatnejšieho a ktorý pravdepodobne bude schopný nahradiť celú škodu. Solidárna zodpovednosť
viacerých škodcov však nebráni ani tomu, aby poškodený požadoval náhradu škody od všetkých
spoločných škodcov spoločne. Pri solidárnej zodpovednosti ak jeden z viacerých škodcov nahradí
celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne. Tým však nie je ešte
vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady medzi tým, kto škodu nahradil, a medzi ostatnými

spoločnými škodcami. Toto vyporiadanie škody je už výrazom vnútorného vzťahu medzi viacerými
škodcami ako solidárnymi dlžníkmi a nemá vplyv na ich vzťah k poškodenému.
Solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov. Nezáleží na tom,
či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody.
Rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spoločne

spôsobili inej osobe škodu. Ak viaceré osoby spôsobili škodu trestnou činnosťou, budú spoločne
zodpovední nielen spolupáchatelia trestného činu, ale aj návodcovia, pomocníci a organizátori trestnej
činnosti.
Ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami (t.j. spoločným, vzájomne dohodnutým či koordinovaným
konaním viacerých osôb uskutočňujúcich spoločný zámer), zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne

(solidárne) za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) každého z nich a
škodlivým následkom, za ktorý sa náhrada požaduje. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje
situácia, keď súd, vzhľadom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, rozhodne o zodpovednosti
každého zo škodcov podľa jeho účasti na spôsobení škody a v príslušnom rozsahu mu tiež uloží
povinnosť škodu nahradiť. Rozhodnutie podľa §438 ods. 2 Občianskeho zákonníka však musí náležite

odôvodniť.
V danom prípade jednoznačnou príčinnou škody na majetku navrhovateľov nebolo výlučne len samotné
neoprávnené vysťahovanie bytového zariadenia navrhovateľov zo strany odporcu v 1. rade, ale aj
umiestnenie týchto vyprataných vecí do priestorov odporcu v 2. rade s jeho súhlasom a následné
odvezenie na neznáme miesto, pričom ani jeden z odporcov nevyzval navrhovateľov, aby si veci prišli

prevziať. Pokiaľ teda odporca v 1. rade dal navrhovateľov neoprávnene vysťahovať, spoluzodpovednosť
odporcu v 2. rade za túto škodu je daná, ak možno zo skutkovej stránky vyvodiť, že mu bola
známa neoprávnenosť tohto vysťahovania, napriek tomu poskytol svoje priestory na umiestnenie
vysťahovaných vecí, a zároveň umožnil ich následné vypratanie na neznáme miesto, pričom anijeden z odporcov nevyzval navrhovateľov na prevzatie vysťahovaných vecí resp. im neumožnil, aby si
vysťahované veci vzali z bytu na X. H.. Súd mal teda za to, že konanie oboch odporcov bolo spoločné,
vzájomne dohodnuté, koordinované so spoločným zámerom, a to neoprávnene a bez súhlasu vypratať

navrhovateľov z bytu na ulici V.. O. Y. V. na X. H., nakoľko tak dobrovoľne neurobili (podľa predstáv
odporcov) samotní navrhovatelia.
Súd mal teda za preukázanú aj druhú podmienku pre vznik zodpovednosti za škodu a tou je príčinná
súvislosť medzi konaním odporcov a vznikom škody. Rovnako mal súd za preukázané, že škoda na
majetku navrhovateľov vznikla v dôsledku konania oboch odporcov, a teda že ich konanie bolo spoločné,

koordinované, vedúce k spoločnému cieľu, čím je daná aplikácia ustanovenia §438 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov.
Pokiaľ ide o samotnú škodu a jej výšku, ako tretí predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd
poukazuje na to, že pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení
majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody
a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa §

443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do
predošlého stavu.
Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej
hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia.
Pre určenie výšky škody na veci zákon zakotvuje dôležité pravidlo, a to že pre jej určenie je rozhodujúci

stav, v akom sa vec nachádzala čase poškodenia. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu,
to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody
sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej
cene veci v čase poškodenia.
Zásada, podľa ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia, a nie

z ceny v čase nadobudnutia veci poškodeným (tzv. nadobúdacia cena), je spravodlivá, keďže na trhu
je pohyb cien. Ak by sa pri určení výšky škody vychádzalo z nadobúdacej ceny, poškodený by mohol
byť znevýhodnený, pretože v niektorých prípadoch by nedostal ani toľko, koľko potrebuje na uvedenie
veci do predošlého stavu (na opravu veci), nehovoriac o tom, že v prípade absolútnej škody by si ani
nemohol kúpiť podobnú vec, ktorou by nahradil zničenú vec. Pochopiteľne, že v niektorých prípadoch, v

dôsledku zníženia cien, to bude pre škodcu priaznivejšie. Rovnako by nebolo správne a ani spravodlivé,
aby sa pri určení výšky škody vychádzalo z hodnoty veci, akú by mala ku dňu, keď dochádza k náhrade
škody, alebo ku dňu rozhodnutia súdu o náhrade škody.
Výškanáhradyškodysaneurčujeanitak,žesaurčívtakejvýške,akúpredstavujecenanovejvecivčase
poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec,

ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná, alebo dokonca už aj predtým poškodená. Výška
náhradyškodymôžebyťtotožnáscenouvecivčasejejpoškodeniaibavtedy,akbolapoškodenácelkom
nová vec. Vo všetkých ostatných prípadoch sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach
starších alebo opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri niektorých
veciach sa od ceny veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná

podľa veku poškodenej veci (napr. pri motorových vozidlách). Táto zrážka za opotrebovanie, vek alebo
za poškodenie sa však odpočíta z ceny veci v čase poškodenia, a nie z tzv. nadobúdacej ceny. Pri určení
výšky náhrady škody sa vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. Plnú výšku náhrady
škody určenej podľa kritérií vymedzených v predchádzajúcom odseku dostane poškodený len vtedy,
keď došlo k absolútnej škode (napr. vec bola úplne zničená alebo bola odcudzená, takže zostala nulová

hodnota veci). Inak má poškodený právo na náhradu škody iba vo výške potrebnej na uvedenie veci
do predošlého stavu. Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie ako náhrada za
zničenú vec, poškodený by dostal náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci.
Ustanovenie § 443 sa vzťahuje tak na škody spôsobené na hnuteľných veciach, ako aj na škody
spôsobené na nehnuteľnostiach. V oboch prípadoch pri určení výšky náhrady škody treba vychádzať z

ceny poškodenej veci. Na určenie ceny, z ktorej sa má podľa § 443 vychádzať, si súd vyžiada znalecký
posudok. Aj tu však platí § 136 OSP, podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými
ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Prejednávaná vec je predovšetkým špecifická v tom smere, že byt navrhovateľov bol vyprataný bez ich
vedomia, ako aj tým, že im z bytu boli odcudzené všetky veci, vrátane dokladov o ich nadobudnutí.

Zároveňsamotnýaktvysťahovaniabolvykonanýtakýmspôsobom,žejetumožnéprinajmenšomhovoriť
o konaní, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a ktoré v nijakom smere nemôže požívať právnu
ochranu. Je teda zrejmé, že navrhovatelia neboli na takýto hrubý zásah do ich vlastníckych práv
vopred pripravený a preto nie je náležité od nich požadovať zdokladovanie nadobudnutia (vlastníctva)vyprataných vecí, keďže im boli odcudzené aj tieto doklady. Je síce pravdou, že výšku škody v súdnom
konaní preukazuje poškodený, avšak ak protiprávne konanie, ktorým bola škoda spôsobená, je takých
rozmerov, že hrubo presahuje dobré mravy, treba túto skutočnosť prikladať na ťarchu osoby, ktorá

do vlastníckych práv navrhovateľov takto zasiahla. V opačnom prípade by došlo k denegatio justitie
- odopretiu spravodlivosti, ak by súd za daných okolností tohto prípadu, žiadal po navrhovateľoch,
aby zdokladovali vlastnícke právo k vyprataným veciam (nehovoriac o tom, že veci neboli nové, ale
išlo o opotrebované veci, kedy sa už nedalo ich zakúpenie zistiť ani u ich výrobcu). V tomto smere
navrhovatelia spísali zoznam vecí, ktoré mali v čase ich vypratania v byte na H. V.. O. X. V.. Súd tento

zoznam vecí posúdil ako hodnoverný, nakoľko rovnaký zoznam vecí bol ešte v roku 2001 predložený aj
v trestnom konaní orgánom činným v trestnom konaní, pričom nebol odvtedy svojvoľne dopĺňaný o nové
veci. Zo strany navrhovateľov teda nešlo o špekulatívne konanie s cieľom domáhať sa čo najvyššej
škody ("vyťažiť z danej situácie"), nakoľko navrhovatelia už pri podávaní trestného oznámenia odhadli
hodnotu veci na cca 500.000,-Sk a na tejto zotrvali až doposiaľ. Rovnako zo strany odporcov nebol
produkovaný žiaden dôkaz o možnom špekulatívnom konaní navrhovateľov s cieľom sa obohatiť. Práve

naopak zásah, ktorý vykonali odporcovia bol takého rozsahu a zneužitia práva, že možno považovať za
minimum to, že boli zaviazaní k náhrade škody v takej výške akú určil súd v tomto rozsudku.
Určenie výšky nároku (škody) úvahou súdu v zmysle § 136 Občianskeho súdneho poriadku prichádza
do úvahy vtedy, ak je nárok preukázaný čo sa týka jeho právneho základu a ťažkosti spôsobuje úplná
nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania len s nepomernými ťažkosťami.

Nepomerné ťažkosti pri zisťovaní výšky nárokov môžu byť dané aj neprimeranými nákladmi (hrubo
nezodpovedajúcimi výške uplatneného nároku) na zisťovanie okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky
nároku.
Úvaha súdu musí mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré mu umožnia určité kvantitatívne
posúdenie základných súvislostí.

Súd pri určovaní výšky škody nevychádzal len zo súpisu vecí spísanom navrhovateľmi a znaleckým
ohodnotením týchto vecí, ale aj z výsluchu svedkov, ktorí (vybavenie bytu popísali, aj keď nie
úplne presne - čo ani nebolo možné z ich strany požadovať) sa v byte navrhovateľov v minulosti
niekoľkokrát nachádzali, ako aj z predloženej fotodokumentácie na ktorej je zachytené vybavenie bytu
navrhovateľov (č.l. 205-206 spisu). Súd následne vyhodnotil výšku škody voľnou úvahou podľa §136

OSP s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania a voľného hodnotenia dôkazov.
Svedkyňa U. D., dcéra navrhovateľov vo svojej výpovedi potvrdila, že to, čo je popísané v súpise
vecí predloženom navrhovateľmi, sú veci, ktoré sa v predmetnom byte skutočne nachádzali. Svedkyňa
potvrdila, že im pomáhala otcova sestra, dlhodobo žijúca v Rakúsku, ktorá im pomáhala finančne -
kúpila im sedačku do obývačky, chladničku, posteľ do detskej izby, kupovala im oblečenie minimálne

jeden krát do mesiaca. Rovnako tak svedkyňa študovala a pracovala v Anglicku, kde si zarábala aj ako
osoba starajúca sa o deti, a za získaný príjem niekedy kupovala aj veci do domácnosti resp. vypomáhala
rodičom finančne (mesačne cca 2.000,-Sk). Svedkyňa popísala, že v byte mali starožitné hodiny, boli
drevené, obdĺžnikového tvaru, tmavšie drevo s kovovým ciferníkom a skleneným otváracím okienkom,
dva televízory - čierny zn. SONY v obývačke, strieborný zn. AIWA v detskej izbe, mali dva kazetové

prehrávače, gramofón, 3 tranzistory, v spálni nad posteľou obraz - Ukrižovanie krista, tmavý obraz, šijací
stroj Singer, ručne vyšívané obrazy, starožitné veci.
Svedkyňa N. byt navrhovateľov popísala tak, že to V. X-C. V., ktorý bol na vtedajšie pomery
nadštandardne zariadený, bol štýlový, v kuchyni bola zelená kuchynská rohová linka, doplnená
spotrebičmi - sporák, chladnička, obývačka bola vyložená drevom so skrinkovým nábytkom, boli tam

obrazy, skriňová zostava dookola miestnosti, látková sedačka kombinovaná s drevom, gramofón,
televízor, video, spálňa bola zariadená dreveným nábytkom, drevený šatník, detská izba s klasickým
vybavením - posteľ, písací stolík, stolička, televízor, v predsieni boli vešiakové zostavy, na zemi boli
koberce, práčka v kúpeľni, bolo tam veľké množstvo kníh, starožitné hodiny, obrazy.
Svedkyňa P., vo svojej výpovedi uviedla, že išlo o priestranný byt veľmi pekne zariadený, v obývačke boli

nižšie skrinky z hnedého dreva, béžovo-hnedá látková sedačka, nízky stolík, menšie obrazy, televízor,
doplnky - sklo, vázy, poháre, koberec po celej obývačke, v spálni veľká manželská posteľ, skrine na
vešanie, obrazy, lampy. K obrazom svedkyňa uviedla, že ich pozná, nakoľko ich dostali spoločne aj s
jej otcom od maliara U. U. R. Z. V., v detskej izbe bola klasická posteľ válanda, písací stôl a galaskrine
biele, bol tam tiež koberec, čo sa týka elektroniky bol tam gramofón, kuchyňa bola olivovozelená, stôl,

stoličky, závesy, kávovar, práčka bola v kúpeľni a chladnička s mrazákom v kuchyni, v predsieni bol
vešiak a botník, v obývačke bola aj socha - postava ženy, bolo tam veľa kníh. Svedkyňa uviedla, že
veci v byte boli novšie (rok cca 1987,1988 - vtedy bolo všetko nové). Pokiaľ ide o oblečenie, svedkyňa
charakterizovala navrhovateľov ako "určite lepšie oblečených".Svedok U. uviedol, že na tie časy bol byt navrhovateľov nadštandardne vybavený, kuchyňa bola
nadštandardne vybavená - kombinovaná sporák, luster, stôl, chladnička zahraničnej výroby, kuchynský
robot, rádio, drevený luster, v predsieni - hodiny z 19 storočia s dvoma medenými závažiami, približne

70 cm vysoké obdĺžnikového tvaru, materiál - drevo, obývačka - tmavohnedá, veľký plyšový koberec,
nábytok sa skladal z niekoľkých vitríniek a skriniek, dve steny boli plné, farebný televízor na drevenom
podstavci, sedačka bola zo zahraničia - látková, drevená konštrukcia, luster sklenený visiaci, rohová
lampa asi 2 m vysoká, po stenách obrazy, asi 5-6 kusov, grafiky aj originály akvarely, jeden z generácie
zakladateľov slovenskej moderny, signovaný, mohol to byť G.. Č., kombinovaná technika od akad. U. U.,

reprosústava, gramo rádio + reproduktory, spálňa - manželská posteľ, dve vysoké skrine štýlové veľmi
bledej farby, moderný nábytok, 2 kusy obrazov - tempera Matka s dieťaťom, signovaná, druhý obraz bola
krajinka, pozdĺžny tvar 40 x 60 cm, signovaný, koberce, závesy, záclony, celý byt bol vystlaný jektorom a
na tom boli ukladané koberce, detská izba - posteľ, poličky, malý televízor, stôl, stoličky, všade boli lustre.
V obývačke bol porcelán, figúrky, v kuchyni starožitný mlynček, medený mažiar, vie že si navrhovatelia
zo zahraničia donášali suveníry, mali cca 200 LP platní, vzácne kusy. Knihy mali v obývačke aj v spálni

na policiach (cca 120 kusov najmä z oblasti umenia), kozmetiku mali zo zahraničia. Zo zahraničia dostali
od rodiny chladničku, televízor, ošatenie, holiace strojčeky. Len obrazy, ktoré mali, by sa dali kúpiť na
aukcii za cca 300.000,-Sk.
Y. X., V. X. E., sestra navrhovateľa v 1. rade, v čestnom prehlásení zo dňa 20.4.2009 vyhlásila, že svojmu
bratovi a jeho manželke od roku 1990 až doposiaľ pravidelne dáva do daru rôzne ošatenie značkovej

kvality v hodnote cca 40.000,-Sk ročne.
Súd hodnotiac výpovede svedkov, dospel k záveru, že svedkov možno považovať za osoby
dôveryhodné, nakoľko sa jednalo o osoby, ktoré si boli vedomé následkov krivej výpovede, ako aj
významu svojich svedeckých výpovedí, nikdy u nich nedošlo k spochybneniu ich morálneho kreditu,
pričom sa zároveň jednalo o osoby z blízkeho (rodinného, priateľského) prostredia navrhovateľov, ktoré

mali najväčšiu možnosť vyjadriť sa k vybaveniu bytu navrhovateľov, ktorý pravidelne navštevovali. Súd
okrem obsahu výpovedí, v rámci hodnotenia dôkazov hodnotí aj presvedčivosť tvrdení účastníkov a
svedkov, ich vystupovanie, vzťah k účastníkovi konania, presvedčivosť argumentov, bezprostrednosť
reakcie na položenú otázku a pod., pričom v danom prípade súd aj z tohto hľadiska považoval výpovede
svedkov za hodnoverné, nakoľko títo svojím vystupovaním pred súdom, svojou argumentáciou a

reakciami na položené otázky pôsobili presvedčivo, preto súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti
ich svedeckých výpovedí.
Odporcovia v nijakom smere nespochybnili dôveryhodnosť vypočutých svedkov, ani nepreukázali, že by
ich výpovede boli nepravdivé.
Z takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že zoznam vecí predložený navrhovateľmi mohol

odzrkadľovať reálny stav vybavenia bytu v čase jeho vypratania, a preto pri hodnotení dokazovania
ho súd vzal v úvahu. Z výpovedí svedkov teda vyplynulo, že navrhovatelia mali byt zariadený na ten
čas nadštandardne, svedkovia potvrdili existenciu starožitných hodín, gramofónu, dvoch televízorov,
pračky, chladničky, kombinovaného sporáku, gramo rádia + reproduktorov, videa, kuchynského robota,
porcelánu, figúriek, skla, váz, starožitného mlynčeka, medeného mažiaru, suvenírov, cca 200 LP

platní, väčšieho množstva kníh, kávovaru, kobercov, originálov obrazov, lustrov, sochy, dreveného
nábytku v obývačke, látkovej sedačky v obývačke, manželskej postele, gala skríň, detskej posteli,
písacieho stola, stoličiek, značkového oblečenia, vitríniek, skriniek, vešiaku, botníku, a pod. znova
je potrebné si uvedomiť, že byt navrhovateľov bol vysťahovaný celkom bez zachovania akýchkoľvek
dokladov o zakúpení predmetných vecí, nakoľko tieto boli rovnako vysťahované. Za týchto okolností

mohli navrhovatelia rozsah vybavenia ich bytu preukazovať len svedeckými výpoveďami a pripojenou
fotodokumentáciou ich bytu zaobstaranou ich známymi, nakoľko vlastné fotografie boli rovnako
vypratané. Rovnako tak z výpovedí svedkov vyplynulo, že sa jednalo o nábytok pomerne novší,
zaobstaraný niekedy v rokoch 1987-1988, pričom navrhovatelia preukázali aj možnosť jeho reálneho
zaobstarania (viď čestné prehlásenie sestry navrhovateľa, výpoveď dcéry navrhovateľov). Ani tieto

dôkazy neboli vyvrátené relevantným dôkazom zo strany odporcov. Samotné (holé) tvrdenie, že
išlo o vymyslený zoznam vecí, nie je dôkazom, ktorým by bol spochybnený rozsah vyprataných
vecí, najmä ak výpovede svedkov nasvedčujú jeho pravdivosti (obrazy, knihy, ošatenie, nábytok,
elektrospotrebiče a pod., rovnako tak na zariadení detskej izby sa zhodli všetci svedkovia). Skutočnosť,
že navrhovatelia nedisponujú faktúrami, pokladničnými a inými účtovnými dokladmi o nadobudnutí

vlastníctva k veciam, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľov, ale práve naopak (vzhľadom na spôsob akým
ku vysťahovaniu došlo) musí ísť na ťarchu odporcov. Rovnako mal súd za to, že bolo v možnostiach
navrhovateľov obstarať si uvedené veci, keďže im finančne vypomáhala aj sestra navrhovateľa, čo
vyplýva nielen z jej čestného vyhlásenia, ale aj z výpovedí svedkov (napr. svedok U.). Strohé tvrdenieo nedôveryhodnosti čestného vyhlásenia sestry navrhovateľa nepreukazuje opak. Je prirodzené, že
osoby vo veku navrhovateľov, mohli mať bytové vybavenie, tak ako ho popísali svedkovia a tak ako je
zachytené v zozname vecí.

Vzhľadom na uvedené, mal súd za dostatočne preukázaný rozsah vecí navrhovateľov, ktoré im boli
neoprávnene vysťahované, pričom ich hodnotu súd určil podľa výsledkov znaleckého dokazovania z
ktorého súd potom vyvodil aj výšku škody (z hodnoty vecí v čase ich vypratania).
Zo znaleckého posudku C.. L. B., Č.. X/XXXX, znalca z odboru: bytové zariadenie, odvetvie: nábytok,
priemyselný spotrebný tovar, svietidlá, koberce a dekoračný textil, úžitkové sklo, úžitková keramika

súd zistil, že tento ohodnocoval bytové zariadenie spálne, posteľnú bielizeň, vianočné ozdoby, knihy,
kuchyňu, obsah kuchynskej linky, detskú izbu, dekoračné predmety, písacie potreby a učebné pomôcky,
obývačku, kúpeľňu a predsieň, ktoré tvorili zariadenie bytu na ulici V.. O. Č.. X X. V., z ktorého boli
vysťahované dňa 16.12.1999. Nakoľko nemohla byť vykonaná fyzická obhliadka bytového zariadenia,
parametru Z, t.j. zmene technického stavu bola priradená nulová hodnota, čo znamená, že reálny
technickýstavjetotožnýsoptimálnymstavom.Znalecohodnotiltietopredmetyvšeobecnouhodnotouvo

výške 165.724,-Sk bez DPH/6.546,22 EUR s DPH. Nakoľko znalec k vyčíslenej hodnote vecí pripočítal
nesprávnu DPH (19%), správne mala byť 23% DPH, súd upresnil vyčíslenie hodnoty vecí o príslušnú
23% DPH na celkovú sumu 6.766,26,-EUR.
Zo znaleckého posudku znalkyne U.. U. B. Č.. XX/XXXX, znalkyne v odbore starožitnosti, umelecké
diela, súd zistil, že znalkyňa ohodnocovala artefakty - úžitkovej, umelecko-historickej a výtvarnej povahy

v 31 položkách, ktoré sa nachádzali v V. na H. V.. O. X v štyroch miestnostiach. Znalkyňa vychádzala
nielen zo zoznamu spísaných vecí, ale aj zo založenej fotodokumentácie a osobnej komunikácii s
navrhovateľmi. Znalkyňa ohodnotila tieto predmety na sumu 2.448,05,-EUR.
Zo znaleckého posudku znalkyne C.. T. H., N.., Č.. X/XXXX, znalkyne v odbore textílie - výrobky z
textilu, technológie textilnej, odevnej a pletiarskej výroby, odhad hodnoty výrobkov textílií, súd zistil, že

táto ohodnocovala šatstvo - pánske, dámske, ostatné. Nakoľko nemohla byť vykonaná fyzická obhliadka
bytového zariadenia, parametru Z, t.j. zmene technického stavu bola priradená nulová hodnota, čo
znamená, že reálny technický stav je totožný s optimálnym stavom. Nakoľko pri niektorých výrobkoch
nebol uvedený rok výroby resp. nadobudnutia a ani nemohla byť vykonaná obhliadka, doba prevádzky
bola stanovená rovnou polovici prognózovanej životnosti výrobku. Znalkyňa ohodnotila veci sumou

131.444,06,-Sk. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou odporcov, že znalkyňa v závere
znaleckého posudku nesprávne spočítala jednotlivé položky šatstva, pričom po ich správnom spočítaní
dostaneme sumu 83.986,48,-Sk/2.787,84,-EUR. Preto súd priznal náhradu škody za šatstvo len v sume
2.787,84,-EUR.

Napokon zo znaleckého posudku P.. C.. R. F., P.., Č.. X/XXXX, znalca pre odbor elektrotechnika
a odvetvia elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika,
odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, súd zistil, že znalec určoval všeobecnú
hodnotu elektrotechnických zariadení, ktoré sa nachádzali v byte navrhovateľov v čase vysťahovania,
pričom určil ich časovú cenu na 2.457,91,-EUR s DPH (19%). Keďže výška DPH k rozhodnému dátumu

bola 23% (ako správne poukazovali odporcovia), súd upresnil vyčíslenú sumu o príslušnú 23% DPH
na celkovú sumu 2.539,95,-EUR s DPH.
Vzhľadom na vyššie uvedené výška škody na majetku navrhovateľov predstavuje hodnotu vyprataných
vecí ku dňu ich vypratania (december1999) v celkovej výške 14.542,10,-EUR s DPH, ktorú súd priznal
navrhovateľom ako vzniknutú škodu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred

spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku navrhovateľov.
Odporcovia vo svojom vyjadrení k znaleckým posudkom v podstate neuviedli žiadne relevantné
argumenty, pre ktoré by súd nemal k nim prihliadať. Tvrdenia odporcov ku znaleckým posudkom
zostali len vo všeobecnej rovine, zneužívajúc stav, ktorý vyvolali práve samotní odporcovia. Odporcovia
nenamietali, že by boli znalecké posudky nesprávne napr. v tom, že by bola použitá zlá (nesprávna)

metóda ohodnocovania, príp. použitý nesprávny predpis pri ohodnocovaní resp. že došlo k inej zásadnej
chybe pri vypracúvaní znaleckých, ktorá by viedla k ich nepreskúmateľnosti alebo zjavnej nesprávnosti,
ale v podstate argumentovali len rozsahom ohodnocovaných vecí, dátumami ich nadobudnutia príp.
obstáravacími cenami s tým, že ide o skutkové tvrdenia s ktorými sa už súd vysporiadal vyššie, pričom
tieto nemajú vplyv na správnosť znaleckého ohodnotenia. Ide o argumenty skutkového charakteru,

nie odborného, ku ktorým už súd zaujal stanovisko. Inými slovami, odporcovia zneužívajú stav, kedy
navrhovatelia objektívne nemôžu preukázať nadobúdacie listiny k veciam, ani preukázať presný stav
opotrebenia bytového zariadenia, avšak nie z dôvodu ich viny, ale práve z dôvodu ich neoprávnenéhovysťahovania, za ktoré nesú zodpovednosť samotní odporcovia. Formálne nedostatky v niektorých
znaleckých posudkoch týkajúce sa nesprávnej výšky DPH, súd odstránil pri výpočte výšky škody.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľom vzniknutú škodu v
celkovej výške 14.542,10,-EUR, nakoľko mal za jednoznačne preukázané, že sa odporcovia spoločným,
koordinovaným konaním dopustili hrubého protiprávneho konania, keď vypratali byt navrhovateľov bez
riadneho súdneho rozhodnutia, ich konanie, vzhľadom na spôsob, akým k vysťahovaniu došlo (nátlak,
nesúhlas navrhovateľov a pod.) ako aj použité osoby, bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, týmto

konaním nepochybne došlo k majetkovej škode na strane navrhovateľov, ktorej výšku súd ustálil s
ohľadom na výsledky svedeckých výpovedí, listinných dôkazov a znaleckého dokazovania.
Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamietol, nakoľko v tejto časti nebola výška škody preukázaná.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
priznal navrhovateľom, hoci mali vo veci len čiastočný úspech pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady
škody, plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške tohto plnenia záviselo len od znaleckého

posudku. Súd zároveň pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že nemôže nastať situácia, keď bola
účastníkovi (navrhovateľom) preukázateľne spôsobená škoda nezákonným konaním odporcov, tento si
ju riadne uplatnil aj žalobou na súde, táto mu bola súdom priznaná, len mu súd priznal nižšiu sumu
ako žaloval (na základe výsledkov znaleckého dokazovania), aby za takejto situácie nebola takémuto
účastníkovi priznaná náhrada trov konania a to najmä v prípadoch, keď žaloba bola čo do dôvodnosti

uplatnených nárokov (čo do základu) podaná dôvodne. Navrhovateľom bola súdom priznaná suma v
celkovej výške 14.542,10,-EUR (základ pre výpočet odmeny).
U navrhovateľov trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:
Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., §9 ods. 1, §10 ods. 1 :
- §14 ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie veci (29.5.2008)................................479,64,-EUR

rež. paušál 4,24,-EUR + 96,78,-EUR (DPH)

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (30.5.2008) .................................... 485,98,-EUR
rež. paušál 6,34,-EUR + 98,46,-EUR (DPH)

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (8.9.2008) ................................... 485,98,-EUR
rež. paušál 6,34,-EUR + 98,46,-EUR (DPH)

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (27.10.2008) ................................. 485,98,-EUR rež.
paušál 6,34,-EUR + 98,46,-EUR (DPH)

- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (12.12.2008) ................................. 485,98,-EUR rež.
paušál 6,34,-EUR + 98,46,-EUR (DPH)
- § 14 ods. 1 písm. d) - účasť na pojednávaní (27.4.2009) ................................. 485,98,-EUR rež. paušál
6,95,-EUR + 98,59,-EUR (DPH)
- § 14 ods. 2 písm. c) - písomné podanie na súd -odvolanie voči preddavku na trovy znaleckého

dokazovania - uznesenie č.l. 293.................. 242,99,-EUR rež. paušál 7,21,-EUR + 50,04,-EUR (DPH)
- § 14 ods. 2 písm. c) - písomné podanie na súd -odvolanie voči preddavku na trovy znaleckého
dokazovania - uznesenie č.l. 295.................. 242,99,-EUR rež. paušál 7,21,-EUR + 50,04,-EUR (DPH)
-§14ods.1písm.c)-účasťnapojednávaní(14.11.2012).................................303,74,-EUR rež.paušál
7,63,-EUR + 62,27,-EUR (DPH)

Spolu trovy právneho zastúpenia s DPH: 4.509,42,-EUR.

Súd nepriznal navrhovateľom trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci:

- podanie žalobného návrhu - žalobný návrh podávali samotní navrhovatelia, ktorí v tom čase neboli
zastúpení žiadnym právnym zástupcom. Ich právne zastupovanie začalo až 29.5.2008.
- účasť na pojednávaní dňa 30.8.2008, nakoľko takéto pojednávanie neprebehlo
- účasť na pojednávaní dňa 16.9.2009, nakoľko takéto pojednávanie neprebehlo
- odvolanie preddavok č.k. 293 vo výške ?, nakoľko podľa § 14 ods. 2 písm. c) vtedy účinnej vyhlášky

č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a
vyjadrenie k takému odvolaniu,- odvolanie preddavok č.k. 295 vo výške ?, nakoľko podľa § 14 ods. 2 písm. c) vtedy účinnej vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a

vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ustanovenie §148 ods. 1 OSP v zmysle ktorého, štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže u odporcov neboli predpoklady pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, napokon odporcovia takúto skutočnosť ani nikdy netvrdili,
súd ich zaviazal (ako neúspešných účastníkov konania) aj k náhrade trov, ktoré platil štát v súvislosti
so znaleckým dokazovaním.

Štát na znaleckom dokazovaní (po odpočítaní preddavkov zložených odporcami, nakoľko
navrhovateľom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) uhradil sumu 152,24,-EUR (t.j. sumu
59,28,-EUR na znaleckej odmene pre C.. T. H., N.. - viď uznesenie č.l. 384 v spojení s uznesením č.l.
397 spisu, sumu 92,96,-EUR na znaleckej odmene pre P.. C.. R. F., P.. - viď uznesenie č.l. 412 spisu).
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcov k zaplateniu trov štátu v celkovej sume 152,24,-EUR.

Rovnako súd zaviazal odporcov aj k zaplateniu súdneho poplatku za žalobný návrh, keďže odporcovia
boli v konaní neúspešní a navrhovateľom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkoch (viď
uznesenie č.l. 81 spisu).
Podľa §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak

nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Keďže poplatníci (navrhovatelia) boli od súdneho poplatku za žalobný návrh oslobodení, pričom súd
ich žalobnému návrhu vyhovel, odporcovia sú povinní (vzhľadom na ich neúspech v konaní) zaplatiť

tento súdny poplatok, nakoľko u odporcov nie sú podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkoch.
Pokiaľ ide o výšku takto plateného súdneho poplatku, súd vychádzal z výšky priznanej náhrady škody
(14.542,10,-EUR) a zo sadzby poplatku platnej v čase doručenia žalobného návrhu.
Podľa §5 ods. 1 písm. h) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká v ostatných

prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila
v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
V predmetnej veci teda nastal stav, kedy poplatok za žalobný návrh budú namiesto navrhovateľov platiť
odporcovia,nakoľkotítobolivkonaníneúspešníanavrhovateľombolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov. Keďže navrhovateľom by vznikla poplatková povinnosť doručením žalobného návrhu, je

namieste,abyodporcoviaplatilisúdnypoplatokpodľasadzbyplatnejvčasedoručeniažalobnéhonávrhu
na súd. Hoci odporcom poplatková povinnosť vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, sadzba
poplatku by sa mala odvíjať od doby, kedy bol súdu doručený žalobný návrh (odporcovia totiž platia
súdny poplatok namiesto navrhovateľov).
Keďže žalobný návrh bol doručený súdu dňa 9.12.2002, sadzba poplatku predstavuje 5% z priznanej

sumy, najviac 200.000,-Sk (položka 1 Sadzobníka). 5% z priznanej sumy (14.542,10,-EUR/438.095,30,-
Sk) potom predstavuje sumu 21.900,-Sk/726,95,-EUR (základ poplatku zaokrúhlený na celé stokoruny
dolu - 438.000,-Sk z toho 5%).
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcov zaplatiť súdny poplatok vo výške 726,95,-EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis