Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/118/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209654
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711209654.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa C..
L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U.. E.. Š. XX, XXX XX Y., prechodne bytom L.. M. XX,XXX XX K.,
občan SR, zastúpeného JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, Komenského 14419/18D, 974 01 Banská
Bystrica proti odporkyni C.. Z. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M. Č.. XX, XXX XX K., občan
SR, zastúpene PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD, advokátom, Kukučínova 18, 974 01 Banská

Bystrica, za účasti maloletého dieťaťa E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne C.. Z. M., nar. XX. XX. XXXX
uzatvorené dňa XX. XX. XXXX vo K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e na čas po rozvode maloletého E. M., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok .
Otec maloletého je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. M., nar. XX. XX. XXXX výživným
vo výške 100,- EUR mesačne a na tvorbu úspor 35,- EUR mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým E. M., nar. XX. XX. XXXX bez prítomnosti matky
každý párny týždeň od štvrtku od 18.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň od
stredy od 18.00 hodiny do štvrtku do 18.00 hodiny, okrem týždňov osobitne upravených nižšie;
počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtku od 16.00 hodiny
do Veľkonočného pondelka do 16.00 hodiny;
počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok cez Vianočné sviatky od 25. 12. od 09.00
hodiny do 30. 12. do 16.00 hodiny; každý párny kalendárny rok cez Vianočné sviatky odo dňa 24. 12.

od 09.00 hodiny do 16.00 hodiny a dňa 30. 12. od 16.00 hodiny do 06. 01. do 16.00 hodiny;
počasjarnýchprázdninvtermínepreBanskobystrickýsamosprávnykrajvyhlásenýMinisterstvoškolstva
Slovenskej republiky každý nepárny kalendárny rok od soboty od 09.00 hodiny do nasledujúcej soboty
do 16.00 hodiny;
počas letných prázdnin každý rok od 16. 07. od 16.00 hod. do 31. 07. do 16.00 hodiny a od 16. 08. od
16.00 hodiny do 31. 08. do 16.00 hodiny, pričom matka je povinná v určený deň maloletého v mieste

bydliska matky otcovi odovzdať a otec v určený deň maloletého vrátiť matke v mieste jej bydliska.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť.

Súd návrh otca na zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 01. 07. 2011 domáhal, aby
súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, maloletého E. zveril do osobnej striedavej starostlivosti a

zároveň určil ako táto striedavá starostlivosť má prebiehať.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo dňa 12. 06. 2004 vo Zvolene, z
ktorého sa narodil maloletý syn E.. Tento žije u matky tri dni, štvrtok až sobota u otca, pričom má u
obidvoch vytvorené rovnocenné podmienky. S odporkyňou žili v spoločnej domácnosti do 01. 01. 2010,
kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Už pred uzatvorením manželstva boli nimi určité vážne
názorové rozdiely, z čoho vznikali rôzne nedorozumenia, pričom citový chlad a tieto nedorozumenia

ako aj odcudzenie vyústili napokon do jeho odchodu. Na základe týchto skutočností nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, nakoľko k odporkyni stratil všetok citový vzťah. Čo sa týka zverenia
maloletého, tohto žiada, aby bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko je potrebné
rešpektovať právo dieťaťa určené v článku 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa s cieľom vytvoriť pre
dieťa stabilné pozitívne prostredie aj po rozvode alebo rozpade rodiny. Maloletý má v jeho domácnosti

zaobstarané všetky potrebné veci na jeho pobyt. Čo sa týka výživného, tu navrhuje, aby súd výživné
neurčil.

Súd zo sobášneho listu č. 215/2011 zistil, že vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX je zapísané, že XX. XX. XXXX uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou manželstvo.

Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 23. 11. 2011 zistil, že v tom čase
maloletý žil spolu s matkou v trojizbovom kompletne zariadenom byte. Matka uviedla, že s návrhom na
rozvod súhlasí, avšak nesúhlasí so striedavou starostlivosťou a už nie v takom rozsahu ako to žiada
otec maloletého. Maloletý nemá vážnejšie zdravotné ani výchovné problémy. Podľa vyjadrenia matky je

u otca od štvrtku večera do soboty večera.
Otec maloletého žije v šesťizbovom byte, pričom ide o dva spojené byty na jednom podlaží. Spolu s ním
býva aj jeho priateľka C. M. so svojimi plnoletými deťmi Š. M. a E. M.. Otec je samostatne zárobkovo
činnou osobou. S maloletým sa stretáva tak ako to uviedla matka. Na návrhu o rozvode trvá a tiež sa
chce podieľať na výchove svojho syna.

Súd na základe návrhu právneho zástupcu odporkyne doručeného súdu dňa 07. 05. 2012 na prerušenie
konania do skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 12P/14/2010
konanie uznesením č. k. 8C/118/2011-94 zo dňa 22. 05. 2012 prerušil a to z dôvodu, že v konaní
12P/14/2010 sa prejednáva úprava práv a povinností k maloletému E.. Z tohto dôvodu by bolo

nehospodárne robiť dvojité dokazovanie ohľadom zverenia maloletého ako aj úpravu styku rodičov s
maloletým.

Súd z psychologickej správy vypracovanej U.. M. X., klinických psychológom (súd poznamenáva, že
uvedenú správu nedal urobiť súd) zistil, že na žiadosť otca bola urobená uvedená psychologická správa

s tým, že súd konštatuje, že z vyjadrenia maloletého vyplynulo, že má rád oboch rodičov, chce tráviť čas
s nimi, ale je vyčerpaný a bezmocný z ich hádok a konfliktov. Už vie, že rodičia nebudú spolu, tejto nádeje
sa vzdal, ale túži po tom, aby normálne fungovali a navzájom si neubližovali a nemali pripomienky jeden
k druhému pred ním. Maloletý popisuje konkrétne prípady, keď sa rodičia pohádali. Chcel by len, aby to
bolotak,akotovidíajvofilmoch,žekeďsarodičiarozvedúdokážuspoludobrekomunikovaťadohodnúť

sa. Druhé, čo by chcel je, aby nebol už psychologicky vyšetrovaný a predvolávaný na súd ani inde,
napr. sociálne oddelenie. Najviac premýšľa a trápi sa nad dlhotrvajúcou situáciou, keď zaspáva myslí
na to čo sa stalo a obáva sa toho čo sa stane. Na druhej strane správy v treťom odseku sa tiež uvádza,
že problém nie je v poskytnutí starostlivosti, ale v narušenom vzťahu rodičov ako bývalých partnerov.
Striedavá starostlivosť je výhodou v jednom meste pôsobenia a bývania oboch rodičov za predpokladu,

že si rodičia cez dieťa neriešia vlastné rozpory.

Súd z daňového priznania matky maloletého dieťaťa za rok 2014 zistil, že táto má základ dane 15.020,91
EUR s tým, že daňová povinnosť bola vo výške 2.853,97 EUR.Súd z daňového priznania otca maloletého dieťaťa za rok 2014 zistil, že tento mal základ dane 6.824,26
EUR, pričom daňovú povinnosť mal vo výške 1.296,60 EUR.

Súd zo správy z prešetrenia rodinných pomerov vykonanou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen zo dňa 16. 11. 2015 zistil, že čo sa týka rodinných pomerov otca, tento býva v trojizbovom byte,
ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, pričom je kompletne zariadený a maloletý má zariadenú detskú izbu
spoločnú aj s bratom s otcovej strany s maloletým U.. Otec je samostatne zárobkovou činnou osobou,
jeho priemerný čistý mesačný príjem je celkove 800,- EUR. Uviedol, že styk s maloletým E. prebieha

v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010. Podľa neho komunikácia s matkou
je ohľadne dieťaťa dobrá, matka sa striktne drží vydaného rozsudku. Otec uviedol, že trvá na zverení
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
Čo sa týka rodinných pomerov matky, táto uviedla, že býva s maloletým E., pričom má ešte dve dospelé
deti z prvého manželstva. M., táto študuje na vysokej škole chemickotechnologickej v Prahe a Z.
pracuje v Rakúsku v Insbrucku. Byt je kompletne zariadený, maloletý má svoju izbu a má vytvorené

podmienky. Matka pracuje v oblasti auditorstva a daňového poradenstva. Pracuje doma, alebo priamo
v spoločnostiach, jej čistý mesačný príjem je približne 1.200,- EUR až 1.300,- EUR. Poukazuje na to,
že výživné vo výške 100,- EUR a zameškané vo výške 80,- EUR, otec zaplatil v mesiacoch november
a december roku 2014, január, február, apríl, máj a august roku 2015, t. z., že nezaplatil v marci, júni,
júli, septembri a októbri 2015. Otec napriek tomu, že rozsudkom je upravený styk a má maloletého

vrátiť matke o 18.00 hod. málokedy je tomu tak. Niekedy ho vráti o 20.00 hod. aj o 20.30 hod. Matka
navrhuje, aby bol maloletý zverený do jej starostlivosti a styk bol upravený tak ako je to uvedené v
rozsudku Okresného súdu Zvolen, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 13CoP/93/2014. Nesúhlasí s tým, aby sa presunula streda z nepárneho týždňa na týždeň párny, kedy
sa má otec stretávať so synom a to z dôvodu, že je rada, že je konečne v tom poriadok.

Čo sa týka pohovoru s maloletým, ktorý bol vykonaný v domácom prostredí bez prítomnosti matky,
maloletý uviedol: chodí k ocinovi jeden týždeň od štvrtku do nedele a druhý týždeň ide k nemu v stredu
po tenise. Takto mu to vyhovuje, chce, aby to tak zostalo aj naďalej. Maloletý bol oboznámený s návrhom
otca, potvrdil, že rozumie čo sa ho pýtame, ale povedal, že jemu to vyhovuje takto ako to je a nechce
na tom nič meniť. Je rád, že môže chodiť k ocinovi od stredy do štvrtku a keby sa mu to posunulo celý

týždeň by s ním nebol. Nechce, aby bol týždeň u otca a týždeň u mamy, nechce ani to, aby sa streda
posunula z nepárneho týždňa na párny týždeň, chce to tak, ako je to teraz. Chodí k otcovi rád, je tam s
ním aj jeho brat U.. Trápi ho to, keď ocino nadáva na maminu, vie aj o tom, že jej píše nie pekné SMS-
ky, v ktorých jej nadáva. On je ticho, bojí sa čo by bolo, keby niečo povedal.
Na základe vyššie uvedeného môžeme konštatovať, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové

podmienky, obidvaja sú schopní poskytnúť maloletému starostlivosť, maloletý má k obidvom rodičom
vytvorený citový vzťah, avšak najzávažnejší problém je narušená komunikácia medzi rodičmi, čo
negatívne vplýva na zdravý vývin maloletého dieťaťa.

Súd z predbežného opatrenia Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-498 vydaného dňa 20. 10.

2014 zistil, že týmto predbežným opatrením bol maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti matky a
úprava styku otca s maloletým bola určená totožne ako aj v tomto rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného
predbežného opatrenia vyplýva, že matka návrh odôvodnila tým, že konanie o výkone rodičovských
práv trvá už 4 roky, pričom z tohto nevyplýva, že by rodičia dokázali uzatvoriť dohodu o úprave
rodičovských práv a povinností. Komunikačná bariéra medzi rodičmi a ich nekooperácia pri výkone ich

rodičovských práv a povinností naďalej pretrváva. Na preukázanie hrubého konfliktného a vulgárneho
spôsobu komunikácie a osočovania matky zo strany otca matka predložila súdu výpis správ medzi
otcom a matkou. Otec nerešpektuje názory matky a domáha sa styku s maloletým podľa toho ako mu
to aktuálne vyhovuje, bez ohľadu na záujmy, názory a potreby maloletého. Neustále hádky a konflikty s
matkou ohľadne styku nepriaznivo vplývajú na maloletého, narúšajú jeho vývoj, sťažujú až neumožňujú

jeho harmonický, duševný, psychický a emočný rozvoj.
Z odôvodnenia prečo súd vyhovel tomuto návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že súd
poukázal na to, že sú tu dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, čo je v záujme maloletého
dočasne upraviť pomery vo vzťahu k maloletému. Znalcami neboli zistené nedostatky vo výchove alebo
v starostlivosti ani u jedného z rodičov, pričom však súd konštatuje, že v striedavej starostlivosti (ktorú

navrhoval otec) bráni konfliktná komunikácia rodičov, ktorá sa od začiatku konania výrazne zhoršila, o
čom svedčí tak písomné vyjadrenie matky zo dňa 11. 09. 2014, správa z Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny zo dňa 08. 10. 2014 a tiež ďalšie listinné dôkazy a skutočnosti uvedené matkou na pojednávaní
dňa 14. 10. 2014, ktoré otec však označil za polopravdy, klamstvá a vykonštruované nezmysly, avšakbez pochybností ich nevyvrátil. Na základe uvedeného má súd potom za to, že matka osvedčila potrebu
dočasnej úpravy formou predbežného opatrenia.

Proti uvedenému predbežnému opatreniu podal otec maloletého prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie, pričom tomuto Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 13CoP/92/2014-561 zo
dňa 19. 01. 2015 nevyhovel a uznesenie okresného súdu potvrdil.
V odôvodnení uznesenia je uvedené, že otec v odvolaní uviedol, že ho odôvodňuje po právnej stránke
v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O. s. p., nakoľko okresný súd neúplne zistil skutkový stav, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom doteraz zistený stav
neobstojí, nakoľko sú tu ešte ďalšie dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Obsiahlym spôsobom poukazuje na rôzne pochybenia súdu, čo sa však samozrejme vzhľadom
na to ako súd uviedol, že bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene nepotvrdilo a ničím
ani nepreukázalo.
Priamo odvolací súd uviedol, že požiadavka dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania je daná

potrebou predísť zbytočným konfliktom medzi rodičmi maloletého v otázke výkonu rodičovských
práv, ktoré nepriaznivo vplývajú na jeho duševný a emocionálny rozvoj, pretože žiadnemu dieťaťu
neprospieva napätá atmosféra a konflikty medzi rodičmi zvlášť, keď sa bezprostredne týkajú maloletého
dieťaťa. V uvedenej súvislosti sú odvolacie námietky otca maloletého o tom, že okresný súd neúplne
zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

právne neopodstatnené, pretože podkladom pre vydanie predbežného opatrenia nikdy nie je rozsiahle
dokazovanie, predmetom ktorého je zisťovanie skutkového stavu v čo najširšom možnom rozsahu
vymedzenom tvrdeniami účastníkov konania, ale len osvedčenie potreby vydania uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia.
Pokiaľ otec maloletého v odvolaní poukázal na tú časť odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia,

v ktorom okresný súd uvádza, že obidvaja rodičia sú spôsobilí riadne zabezpečiť starostlivosť a výchovu
maloletého a napriek tomu vydal uznesenie o nariadení predbežného opatrenia odvolací súd uvádza,
že uvedená odvolacia námietka otca maloletého je vytrhnutá z kontextu ďalšieho textu odôvodnenia,
kde okresný súd uvádza, že rozhodnutiu o striedavej starostlivosti bráni konfliktná komunikácia rodičov.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol krajský súd tak ako je vyššie uvedené.

Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-507 zo dňa 14. 10. 2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 08. 2015 zistil, že týmto rozsudkom bol maloletý Richard zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec bol povinný prispievať na výživu výživným vo výške 100,- EUR mesačne vždy
do 15.-teho dňa v mesiaci vopred a 35,- EUR mesačne na tvorivú čiastku, pričom zároveň bol určený aj

styk a to tak, že Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. M., nar. XX. XX. XXXX bez prítomnosti
matky každý párny týždeň od štvrtku od 18.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň
od stredy od 18.00 hodiny do štvrtku do 18.00 hodiny, okrem týždňov osobitne upravených nižšie;
počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtku od 16.00 hodiny do
Veľkonočného pondelka do 16.00 hodiny; počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok cez

Vianočné sviatky od 25. 12. od 09.00 hodiny do 30. 12. do 16.00 hodiny; každý párny kalendárny rok cez
Vianočné sviatky odo dňa 24. 12. od 09.00 hodiny do 16.00 hodiny a dňa 30. 12. od 16.00 hodiny do 06.
01. do 16.00 hodiny; počas jarných prázdnin v termíne pre Banskobystrický samosprávny kraj vyhlásený
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky každý nepárny kalendárny rok od soboty od 09.00 hodiny do
nasledujúcej soboty do 16.00 hodiny; počas letných prázdnin každý rok od 16. 07. od 16.00 hod. do 31.

07. do 16.00 hodiny a od 16. 08. od 16.00 hodiny do 31. 08. do 16.00 hodiny, pričom matka je povinná
v určený deň maloletého v mieste bydliska matky otcovi odovzdať a otec v určený deň maloletého
vrátiť matke v mieste jej bydliska. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici 17CoP/19/2014-452 bol rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-428 zo
dňa 22. 11. 2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Týmto rozsudkom bol maloletý E.

na dobu po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa § 226 O. s. p. ak
bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Z rozhodnutia vyplýva, že súd má zdôvodniť striedavú starostlivosť. Súd v prvom rozhodnutí vychádzal
zo znaleckého posudku U.. I.Š. O., podľa ktorého v prípade, že otec sa rozišiel so svojou priateľkou,

je pre maloletého vhodná forma striedavej starostlivosti a z výsluchu maloletého E., ktorý si želal byť u
otca od stredy do soboty a u matky do nedele. Okresný súd mal vysvetliť v čom sú splnené podmienky
na striedavú osobnú starostlivosť, hlavne či budú takouto formou lepšie zaistené potreby dieťaťa a či
je to v záujme maloletého. Súd potom v ďalšom konaní dal maloletého opakovane vypočuť kolíznymopatrovníkom, kde maloletý uviedol, že on nechce byť u otca ako doteraz, chcel by byť u neho každý
druhý víkend od štvrtku večera do nedele večera. Ďalší víkend by bol u maminky a potom by zase vo
štvrtok išiel k otcovi a tiež by chcel byť na Vianoce u maminky a potom u otca. Na otázku, prečo sa na

súde vyjadril ináč odpovedal, že vtedy bol dosť vystrašený a ani si neuvedomil čo povedal, ale myslel
to ináč ako to napísala sudkyňa. Uviedol, že najradšej by už bol dospelý, odišiel do zahraničia, aby
mal už tieto problémy z krku. U otca sa mu nepáči z dôvodu, že je dosť agresívny, tvrdohlavý, mal by
byť kľudnejší a jeho násilím zobral od maminky, pri tomto sa rozplakal. Maloletého mrzí, že tato slovne
ubližuje maminke. Maloletý E. k maminke nemal žiadne výhrady, vidí, že sa mu veľa venuje a ona sa

aj snaží, aby mu bolo dobre. Maloletý sa vyjadril, že má rád obidvoch rodičov, ale mrzí ho, že otec ho
používa ako zbraň voči mame.
Vzhľadom na odlišnú výpoveď maloletého, pri novom rozhodnutí vo veci nerozhodoval súd v súlade
so znaleckými závermi v spise, ale rozhodoval v súlade s článkom Dohovoru 12 o právach dieťaťa zo
dňa 21. 11. 1989 č. 104/1991 Zb. a rozhodol, že zveruje maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Vzhľadom k tomu, že výsluchom maloletého sa zmenil skutkový stav vo veci, odklonil sa od usmernenia

krajského súdu, že treba zdôvodňovať podmienky striedavej starostlivosti a rozhodol o návrhu matky
tak, že jej v podstatnej miere vyhovel. Vyhovené je tak, ako je uvedené vo výroku v tejto časti a v časti
alternatívne v striedavej starostlivosti bol návrh zamietnutý. Odporca spochybnil výsluch maloletého
kolíznym opatrovníkom. Súd mal za to, že kolízny opatrovník má dostatok odborných pracovníkov, ktorí
sú schopní profesionálne vypočuť maloletého, preto uvedenú námietku neakceptoval.

Čo sa týka príjmu otca, v tomto konaní bol predložený výpis z daňového úradu s tým, že otec mal základ
dane v roku 2013 9.953,- EUR čo je mesačne 829,42 EUR. Na základe týchto skutočností má za to,
že je dostatočne určené aj výživné vo výške 100,- EUR mesačne k rukám matky a príspevok na tvorbu
úspor vo výške 35,- EUR.
Zároveň poukázal na § 24 ods. 2 zákona o rodine, z ktorého možno vyvodiť záver, že pre rozhodnutie

o striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu musia byť kumulatívne t. j. súčasne splnené
predpoklady, ktorými sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov,lepšiamožnosťzaisteniapotriebdieťaťapritomtospôsobeosobnejstarostlivostiakoprivýlučnej
osobne starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o
osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov zo zverením dieťaťa do striedavej

starostlivosti.
Na strane 7 v odstavci 2 súd uvádza, že je nepochybné, že striedavá starostlivosť, ktorú navrhuje
otec maloletého by bola v záujme maloletého a práve prostredníctvom striedavej starostlivosti by
bolo v dôsledku rozchodu rodičov zabezpečené právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom, právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržiavanie

pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd však pri
rozhodovaní o striedavej starostlivosti musí vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako aj na schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Zároveň však súd poukazuje na to, že v neposlednom rade jedným z predpokladov striedavej

starostlivosti je to, aby rodičia dokázali komunikovať aspoň v minimálnom rozsahu a aby si dokázali
navzájom poskytovať informácie ohľadom maloletého a jeho potrieb, najmä s poukazom na to, že
maloletý by mal byť u toho ktorého rodiča dlhší čas. V danom prípade je však možné vidieť určité riziko
spočívajúce práve v konfliktnej komunikácii rodičov, ktorá sa prejavovala v priebehu celého konania a
to najmä v tom, že sa aj napriek v podstate fungujúcemu modelu stretávania sa otca s maloletým, títo

nevedeli dohodnúť ohľadom styku s maloletým. Toto riziko súd vidí predovšetkým v otcovi maloletého,
ktorýbezvýhradnetrvánastriedavejstarostlivostiatoajnapriektomu,žesasamotnýmaloletýprisvojom
výsluchu dňa 22. 11. 2013 (aj pri znalkyni U.. Y.) vyjadril, že dosiaľ praktizovaný model stretávania mu
vyhovuje. Otec vo vzťahu k matke vystupuje autoritatívne, matke diktuje podmienky a nie je ochotný
pristúpiť na kompromis, pričom takýto spôsob jeho správania možno vyčítať aj zo znaleckého posudku

č. 30/2012 vypracovaného U.. I. O., ktorý uviedol „ otec v niektorých situáciách intenzívnejšie presadzuje
svoje potreby a spôsoby správania“ ako aj zo znaleckého posudku č. 51/2011 vypracovaného U.. D.
Y., ktorá uviedla „ osobnostné zameranie otca je extroventné, je spoločenský, aktívny, zvýraznené sú
dominantné črty osobnosti, snaha po presadení sa“. Aj keď otec v konaní viackrát uviedol, že práve on
je ten, kto je ochotný pristúpiť s matkou na dohodu o starostlivosti a nevyvolávať konflikty, ohľadom tejto

v rámci dohody navrhoval výlučne len striedavú starostlivosť, pričom jeho ústupkom bolo, že rodičia sa
mali v starostlivosti striedať v týždňovom intervale. Teda v jeho konaní možno vidieť nie ochotu uzatvoriť
dohodu, ale snahu presadiť výlučne svoj model starostlivosti bez ohľadu na názor a záujem maloletého.Pokiaľ súd v predchádzajúcom rozhodnutí poukazoval na závery znaleckého posudku U.. I. O., ktorý
odporučil zveril maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v prípade vyriešenia nesúladu a
napätej situácie v otázke striedavej starostlivosti o maloletého medzi otcom a jeho vtedajšou partnerkou,

pričom k vyriešeniu došlo v dôsledku rozchodu otca maloletého s partnerkou, súd na tieto závery
prihliadol aj pri tomto rozhodovaní, avšak s poukazom už na vyššie uvedené dôvody má za to, že v
danom prípade pre konfliktnú komunikáciu rodičov nie je striedavá starostlivosť vhodnou starostlivosťou
pre maloletého a v jeho záujme.

Proti uvedenému rozsudku opätovne, tak ako aj proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, otec podal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, pričom krajský súd svojim rozsudkom č. k.
13CoP/93/2014-570 zo dňa 21. 07. 2015 rozsudok okresného súdu potvrdil. Na základe tohto sa
uvedený rozsudok stal právoplatným dňom 10. 08. 2015. V odôvodnení rozsudku na strane 6 v odstavci
2poukazujenato,žeotecopätovnenapádatotorozhodnutievzmysleustanovenia§205ods.2písm.b),
c), d), e) a f) O. s. p., nakoľko okresný súd neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený stav neobstojí, nakoľko sú tu ešte ďalšie
dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že takéto rozhodnutie
považuje za nepreskúmateľné a rozporné. Uviedol, že mu nie je zrejmé akými úvahami sa súd pri
rozhodovaní riadil, prečo na niektoré zistenia nezobral zreteľ a prečo z niektorých zasa vychádzal. Súd
sa podľa neho žiadnym spôsobom nevysporiadal s tak rôznorodou zmenou názorov na to, čo je v záujme

jeho maloletého syna. V priebehu konania súdny znalec U.. O. prezentoval stanovisko v prospech
striedavej starostlivosti, pričom tak vyriešil rozpor medzi znaleckým posudkom vypracovaným U.. Y. a
odborným vyjadrením U.. R.. Rozporuplným označil otec maloletého v odvolaní i výsluch maloletého
pred kolíznym opatrovníkom. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 30. 05.
2014 sp. zn. I.ÚS 1506/13, v ktorom sa uvádza, že absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže byť

bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti
len jedného z nich. Navrhol rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Čo sa týka odôvodnenia na strane 10 krajský súd uvádza, že právna úprava inštitútu striedavej osobnej
starostlivosti je v slovenskom právnom poriadku účinná od 01. 07. 2010 a to znamená, že dieťa žije

striedavo s každým rodičom v pravidelnom časovom intervale. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov
dieťaťa vysoké nároky a požiadavky a to v prvom rade schopnosť efektívne a kultivovane navzájom
komunikovať o potrebách dieťaťa.
Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú nasledovné podmienky: a)
obidvaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, b) obidvaja rodičia majú záujem o starostlivosť o dieťa,

c) je to v záujme dieťaťa, d) striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav,
keď dospel k záveru, že v danom prípade sú pre nariadenie striedavej starostlivosti síce splnené prvé
dve podmienky uvedené pod písmenom a), a b), avšak vzhľadom na podmienku vymedzenú pod
písmenom c) a d) javí sa za momentálnej situácie, berúc do úvahy vzájomný negatívny vzťah rodičov

maloletého, ktorý sa prejavuje v nedostatočnej a konfliktnej situácii a to predovšetkým aj v otázkach
starostlivosti o maloletého, zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky za pomerne širokej
úpravy styku otca s maloletým E., ktorá sa svojim rozsahom približuje striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov, ktorá do budúcna v prípade, že rodičia zlepšia svoju komunikáciu ohľadne maloletého nie je
vylúčená, čo jasne a zreteľne okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol. Odvolací súd sa s

obsahom odôvodnenia stotožňuje a v podrobnostiach nám odkazuje, pričom uvádza, že pre rozhodnutie
je rozhodujúci stav podľa § 154 ods. 1 O. s. p. a to stav v čase jeho vyhlásenia. Okresný súd rozhodol
s prihliadnutím k článku 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná
tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom zároveň určil styk otca s maloletým,
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, uložil mu povinnosť nahradiť zročné výživné, a vzájomný

návrh otca zamietol. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
všetkých, jeho odvolaním napadnutých výrokoch, potvrdil.

Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen 18P/22/2014-236 taktiež zistil, že týmto rozsudkom bol
upravený styk otca s maloletým U. M. (je to nevlastný brat E., nakoľko majú spoločného otca) a to

obdobným spôsobom tak ako rozhodol okresný súd aj v tomto rozsudku.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach a to pojednávaní konanom dňa
13. 10. 2015 a 08. 12. 2015 zistil, že nesúhlasí s obsahom písomného vyjadrenia, ktoré mu bolodoručené na tomto pojednávaní (jedná sa o písomné vyjadrenie č. l. 115), nakoľko sú v ňom nie
úplne uvedené skutočnosti, ktoré by boli v súlade so skutočným stavom. To, že medzi stranami sú
spory to je úplne zrejmé a boli aj príčinou a dôvodom rozvodu a toto nie je potrebné rozoberať. Čo

sa týka nedodržiavania režimu styku, k tomuto sa on nebude vyjadrovať. Rozhodne však nesúhlasí
s tvrdením, ktoré je uvedené v bode 3 na strane 4, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich
zmenu terajšej úpravy styku so synom a že nie sú splnené zákonné predpoklady pre zverenie
syna do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľa a odporkyne. Krátkou cestou predložil odborné
vyjadrenie vypracované na podnet navrhovateľa - otca (súd už na toto poukazoval v predchádzajúcich

dôkazoch - psychologická správa vypracovaná U.. M. X.), kde sa konštatuje, že striedavá osobná
starostlivosť je ten najvhodnejší spôsob úpravy vzájomných vzťahov medzi otcom a maloletým synom
a ešte je tu uvedené aj to, že aby maloletý syn trávil viacej času so svojim nevlastným bratom U..
Takisto aj znalecký posudok v rámci konania 18P/22/2014 odporučil, aby boli budované vzťahy medzi
nevlastnými bratmi. Z opatrnosti navrhuje vykonať znalecké dokazovanie, nech sa potvrdia alebo
vyvrátiaskutočnostivodbornomvyjadrení.Zároveňopätovnepoukazovalajvovýpovedinapojednávaní

dňa 08. 12. 2015, že podľa nich je tu daná potreba určenia striedavej starostlivosti, že podľa neho sú
vzťahy medzi účastníkmi konania také, že striedavá starostlivosť môže byť nariadená. Zároveň navrhol
vypracovať nový pedopsychologický posudok v oblasti pedopsychológie vo veci skúmania možnosti
určenia striedavej starostlivosti.

Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne doručené súdu dňa 08. 10. 2015 zistil, že
oni s rozvodom manželstva súhlasia. Otázka úpravy práv a povinností k maloletému bola vyriešená
rozsudkom Okresného súdu Zvolen 12P/14/2010 a tento bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
BanskejBystricisp.zn.13CoP/93/2014-570.Nazákladetohtorozsudkubolmaloletýzverenýdoosobnej
starostlivosti odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na výživu výživným vo výške 100,- EUR

mesačne a príspevku na tvorbu úspor 35,- EUR mesačne.
Poukazujú na to, že od vydania vyššie uvedených rozhodnutí nedošlo k žiadnej zmene pomerov
odôvodňujúcich iný režim osobnej starostlivosti o maloletého ako je obsiahnuté v predmetných
rozsudkoch. Nakoľko do dnešného dňa naďalej trvá skutkový stav, ktorý bol základom pre zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti a ktorý stav je dôkladne špecifikovaný v odôvodnení súdneho

rozhodnutia,chcúabysúdrozhodoltakakojevyššieuvedené.Navrhovateľvočiodporkyninaďalejhrubo
vystupuje, nevyberane, označuje ju rôznymi vulgárnymi pomenovaniami a tvrdí, že je psychicky chorá,
že je psychopat, že má vyhľadať psychiatra, snaží sa intenzívnym nátlakom autoritatívne presadzovať
vlastné predstavy a zmeny určeného styku so synom podľa svojich aktuálnych preferencií, názory a
postoje odporkyne označuje „keci, kokotiny, blbosti, sprostosť či chujoviny“, pričom nezohľadňuje fakt,

že odporkyňa má právo si organizovať svoj čas so synom podľa svojich predstáv a časových možností a
že nie je povinná vyhovieť požiadavkám navrhovateľa na ním požadované zmeny právnej úpravy styku
so synom.
Pre názornosť predkladajú okresnému súdu len niektoré SMS správy s navrhovateľom adresované
odporkyni po 14. 10. 2014 ( t. j. po vyhlásení rozsudku okresného súdu o zverení maloletého do osobnej

starostlivosti, ktorý bol potvrdený Krajský súdom v Banskej Bystrici):
a) si tupá jak Zacharov brus“ - SMS z 21. 10. 2014
b) matka je totálne tupá - SMS z 21. 12. 2014
c) odpovedáš ako pridrbaný retard - SMS z 22. 12. 2014
d) budeš stále odpovedať ako pridrbaná karava? - SMS z 21. 04. 2015

e) vypatlaná, zakomplexovaná, podvodnícka, budčianska hus - SMS z 13. 07. 2015
f) si proste totálne vymletá, zakomplexovaná krava - SMS z 13. 08. 2015
g) ty si už úplne prijebaná? - SMS zo 16. 08. 2015
h) obrovská žumpa smradľavých hovien - SMS zo dňa 16. 08. 2015 alebo žumpa smradľavá - SMS z
31. 08. 2015 či prijebaná mať - SMS z 31. 08. 2015

i) vyser si oko - SMS zo 16. 08. 2015.
Uvedený štýl komunikácie navrhovateľa sa odporkyni prirodzene nepáči vzhľadom na to, keď uviedla a
ohradila sa proti štýlu komunikácie slovami „Úprava styku platí aj pre teba. A ocenia by som slušnejšiu
komunikáciu.“ Navrhovateľ odpovedal: „ K takej žumpe smradľavej som slušný dosť.... A ak máš ďalšie
výhrady,kľudnemôžemprejsťajnaúprimnejšíslovník“-SMSz31.08.2015.Zároveňvďalšomopätovne

poukazuje aj na ďalšie nevhodné SMS-ky, avšak súd vzhľadom, že už mu boli prezentované dosť
vulgárnym spôsobom predchádzajúce SMS-ky, tieto nebude citovať. Taktiež poukazuje na to, že podľa
vyššie označeného rozsudku je navrhovateľ povinný vrátiť syna matke v určité hodiny, pričom poukazuje
na vyššie predmetný rozsudok 12P/14/2010-507 a zároveň poukazuje kedy v niektoré dni otec synapriniesol neskôr. Vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje na to, že je najlepšom záujme maloletého, aby
nedošlo k zmene pomerov v novom rozsudku o rozvode a aby bol zachovaný stav, ktorý by kopíroval
výrok rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010.

V podstate uvedené skutočnosti právny zástupca odporkyne zopakoval aj na pojednávaní konanom dňa
08. 12. 2015, predovšetkým čo sa týka zverenia maloletého do výchovy a opatery matke.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa§18zákonač.36/2005Z.z.(ďalejlenzákonorodine)manželiasúsivmanželstverovnívprávach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa č. 104/1991 Zb. podľa článku 12 ods. 1 štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou dohovoru zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formovať svoje vlastné názory, právo tieto
názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa
musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

2.) za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo
správnom konaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného
orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho
zákonodarstva.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností sčasti predmetnému návrhu vyhovel a to v tej časti, v
ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd ich manželstvo rozviedol. V časti, v ktorej žiadal, aby súd maloletého
E. zveril do striedavej starostlivosti v tejto časti návrh zamietol.

Čo sa týka samotného rozvodu manželstva základným predpokladom pre zrušenie manželstva

rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neradia pravidlami
ustanovenými v zákone o rodine, ale toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi. Úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
možnosti plnenia základných funkcií, ktoré má toto manželstvo plniť a preto možno k zrušeniu
manželstva pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď takéto manželstvo vzhľadom na rozvrat v

manželských vzťahoch, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií
už nemôže plniť svoj účel a nemožno od manželov ani očakávať obnovenie takéhoto manželského
spolužitia.
V tomto prípade súd mal jednoznačne preukázané, že manželia v súčasnosti spolu nežijú, pričom toto
spolužitie sa prerušilo od 01. 01. 2010, hoci návrh na rozvod manželstva bol podaný až 01. 07. 2011.

Otázka rozvodu manželstva medzi účastníkmi nebola sporná, obidvaja žiadali manželstvo rozviesť a
tiež poukázali na to, že obnovenie manželského spolužitia v ich prípade nie je možné.
Zároveň to, že uvedené manželstvo už neplnilo účel bola aj tá skutočnosť, že navrhovateľ si ešte počas
manželstva našiel priateľku, s ktorou má maloletého syna U. M.. Na základe týchto skutočností súd
návrhu v časti, ktorá sa týkala rozvodu manželstva vyhovel.

Čo sa však týkalo návrhu na zverenie maloletého E. M. pochádzajúceho z manželstva do striedavej
osobnej starostlivosti, v tejto časti súd návrhu nevyhovel a určil, že maloletý bude na čas po rozvode
zverený do výchovy a opatery matke - odporkyni. Súd podrobne rozpísal predchádzajúce konanie, ktoré
sa týkalo maloletého E. na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/14/2010 s tým, že rozsudkom vydaným dňa

14.10.2014bolmaloletýzverenýdoosobnejvýchovyastarostlivostimatke,kdesúdopätovnepodrobne
popísal tie skutočnosti, ktoré sa tohto zverenia týkali a z akých dôvodov. Zároveň súd poukazuje aj na
tú skutočnosť, že uvedený predmetný rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13CoP/93/2014-570 zo dňa 21. 07. 2015 potvrdený, pričom z tohto dôvodu sa stal rozsudok okresnéhosúdu právoplatný dňa 10. 08. 2015. V predmetnom rozsudku sa podrobne aj krajský súd zaoberá tými
skutočnosťami, že hoci navrhovateľ sa odvolal proti rozsudku okresného súdu o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky, avšak podľa krajského súdu na túto dobu je toto zverenie maloletého do

osobnej starostlivosti matky najvhodnejšia pre maloletého a pre jeho zdravý vývin. Krajský súd taktiež
popísal, že okresný súd správne vyhodnotil situáciu a tiež uviedol z akých dôvodov v súčasnosti nemôže
byť nariadená striedavá starostlivosť. Tak aj v tomto konaní, v ktorom išlo o zverenie maloletého do
výchovy a opatery ešte pred rozvodom manželstva aj v rámci konania o rozvod manželstva, s ktorým je
spojené aj zverenie dieťaťa po rozvode manželstva súd poukazuje na to, že základným predpokladom

pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti je podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine potrebné, aby
boli súčasne splnené štyri podmienky a to prvá podmienka, že obidvaja sú spôsobilí vychovávať dieťa,
druhá podmienka, že majú obidvaja záujem o starostlivosť o dieťaťa, tretia podmienka, že je to v záujme
dieťaťa a štvrtá podmienka, že striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa
oproti tomu, ak bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Súd mal preukázané tie
skutočnosti, že počas štvorročného konania na tunajšom súde od podania návrhu sa podľa súdu vzťahy

rodičov ak nevyhrocujú, tak jednoznačne ostávajú v polohe v takej v akej boli v čase návrhu a to súd
má za to, že tieto vzťahy medzi rodičmi sú také zlé, že nie je možné zveriť maloletého do striedavej
starostlivosti.Predovšetkýmstriedavástarostlivosťpredpokladá,abybolasplnenápodmienkatriaštyria
to,žejetovzáujmedieťaťaastriedavouosobnoustarostlivosťoubudúlepšiezaistenéjehopotreby.Toto
absolútne v súčasnosti nie je splnené, pretože jednou z podmienok je vzájomná komunikácia rodičov

na určitej požadovanej spoločensky akceptovateľnej úrovni ohľadne výchovy maloletého.
K tomuto súd poukazuje na to, že hoci tvrdenia navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu o tom,
že medzi účastníkmi sú dobré vzťahy, súd mal naopak preukázané, že tieto vzťahy absolútne nie sú
dobré, že obidvaja účastníci majú k sebe vzájomný negatívny vzťah, ktorý sa prejavuje v nedostatočnej
a konfliktnej situácii. Toto zle vplýva aj na maloletého, čo bolo potvrdené aj jeho osobným rozhovorom

v rámci šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde maloletý sám poukázal na zlé vzťahy medzi
rodičmi, na osočovanie matky otcom a na to, že už nechce viac chodiť pred súd, resp. na sociálny úrad,
resp. byť znova vyšetrovaný znalcom. Hoci navrhovateľ a jeho právny zástupca o tomto vyjadrení vedeli,
opätovne navrhli, aby súd dal vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia či je tu možná alebo či je
vhodnejšia striedavá starostlivosť neberúc do úvahy vyjadrenie dieťaťa. Súd však s poukazom na článok

12 Dohovoru o právach dieťaťa poukazuje na to, že musí názor dieťaťa brať do úvahy, ktorý je už v tomto
čase tak významný, že je predovšetkým pre súd tento názor, ak nie úplne rozhodujúci, ale rozhodujúci vo
veľkej miere. Názor dieťaťa je taký, že tento nechce meniť súčasné vzťahy, ktoré boli určené rozsudkom
12P/14/2010 t. j. tým rozsudkom, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a nechce
meniť na tomto rozsudku čo sa jeho týka žiadne skutočnosti ani zmenu jedného dňa z párneho na

nepárny týždeň, hoci bol na toto priamo vyzvaný.

Okrem iného súd poukazuje na to, že tvrdenia navrhovateľa a jeho právneho zástupcu ohľadom
dobrých vzťahov čo sa týka komunikácie medzi manželmi sú v absolútnom protiklade s tým, čo bolo
súdu prezentované a aj dôkazmi preukázané. Predovšetkým súd poukazuje na to, že z písomného

vyjadrenia právneho zástupcu odporkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 08. 10. 2015 vyplýva, že
tieto vzťahy súd spoločensky neakceptovateľné a zasahujúce až do osobnostných práv jednotlivca
vulgárnym vyjadrovaním navrhovateľa na adresu odporkyne. V rámci SMS, ktoré boli súdu predložené
súd mal preukázané, že otec sa vyjadruje na adresu matky slovami ako napr. „si tupá jak zacharov
brus, alebo matka je totálne tupá, alebo odpovedáš ako pridrbaný retard, si vypatlaná, zakomplexovaná

podvodníčka budčianska hus, si proste totálne vymletá zakomplexovaná krava ... atď.“ Na základe tohto
zo samotného správania navrhovateľa súdu vyplýva, že navrhovateľ je osobnostne dominantný, jeho
zameranie je extrovertné a je tu snaha po presadení sa a ovládaní. Toto vyplynulo aj zo znaleckého
posudkuč.51/2011vypracovanéhoU..D.Y.,naktorýpoukazujeokresnýsúdvkonaní12P/14/2010-507.
Z uvedeného teda otec vo vzťahu k matke vystupuje autoritatívne, matke diktuje podmienky a nie je

ochotný pristúpiť na kompromis, pričom takýto spôsob jeho správania zasa je vyjadrený v znaleckom
posudku č. 30/2012 vypracovaného U.. I. O.. Aj v tomto konaní otec síce tvrdí, že chce pristúpiť
na dohodu, avšak z jeho konania, ktoré je s jeho tvrdením úplne protirečivé vyplýva, že on vlastne
žiadnu dohodu nechce pokiaľ sa mu nevyhovie v rozsahu v akom on žiada všetko určiť, teda je
absolútne neústupčivý. Ohliadnuc však od týchto všetkých skutočností súd vzhľadom na to, že v

súčasnosti je preukázaná potreba, aby maloletý nebol zverený do striedavej starostlivosti, súd ho zveril
do starostlivosti matke, nakoľko je toto v súčasnosti pre maloletého lepšie.
Do budúcnosti však nie je vylúčené, že bude možná zmena pomerov, avšak len za predpokladu, že
dôjde k zmene správania sa otca maloletého a matky, že tento ju už nebude osočovať a nebude sa k nejnevhodne správať, predovšetkým pred maloletým synom, ktorý sám vyslovil, že mu je toto nepríjemné a
že najradšej by vycestoval do zahraničia a bol by dospelý. Avšak za tohto stavu, pokiaľ sa toto nezmenilo
tak ako to mal súd preukázané, nie je možné dieťa zveriť do striedavej starostlivosti.

Zároveň súd určil aj stretávanie sa otca s maloletým a to v rozsahu akým bol určený aj rozsudkom
12P/14/2010-507, pričom podľa súdu by rozsah tohto stretávania sa mohol rovnať aj osobnej striedavej
starostlivosti, pretože je mimoriadne široký. Otec prakticky je s maloletým dieťaťom každé dva týždne
počas šiestich dní, keď berieme, že v jeden týždeň má maloletého v stredu a v štvrtok čo sú prakticky

dva dni a ďalší týždeň ho má od štvrtku do nedele. Takto široko koncipovaná úprava styku je podľa súdu
vhodná a to aj z toho dôvodu, že sám maloletý povedal, že mu to takto vyhovej, že u otca sa cíti dobre,
síce povedal niektoré veci, že chcel by zmeniť, avšak dobre mu je aj s bratom, pričom súd prihliadal aj na
rozsudkom okresného súdu 18P/22/2014, kde bol obdobne určený styk otca s maloletým Martinom, čo
je vhodné z toho dôvodu, aby bratia mali súrodenecké vzťahy a teda, aby mohli byť spolu čo najčastejšie.

Čo sa týka výšky výživného, súd ho určil totožne s rozsudkom 12P/14/2010-507 s tým, že poukazujúc
na súčasné majetkové pomery otca a potreby maloletého dieťaťa má za to, že takto určené výživné
postačuje na terajšie potreby maloletého a je v možnostiach a schopnostiach otca plniť takto určené
výživné. Otec ani nepoukazoval na to, že by chcel zmeniť výšku výživného oproti pôvodnému rozsudku a
ani dôvody, že by sa nejakým spôsobom zmenili pomery na jeho strane čo sa týka príjmu, resp. že by sa

zmenili pomery na strane maloletého či už vo vzťahu, že by mu postačovalo výživné v nižšom rozsahu,
resp. vyššom. Súd má za to, že je v záujme dieťaťa takto stanovené výživné a preto ho určil v takom
rozsahu ako to bolo určené v rozsudku, ktorý bol zároveň aj potvrdený rozsudkom krajského súdu. Čo sa
týka maloletého tento v súčasnosti navštevuje základnú školu, pričom neboli zistené nejaké neobvyklé
zvýšené náklady na jeho výchovu. V súčasnosti má maloletý 11 rokov s tým, že takto určené výživné je

podľa súdu dostačujúce. Daňové priznanie otca maloletého za rok 2014 bolo vo výške 6.824,26 EUR,
pričom otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému U.. Súd pri výške výživného zobral
do úvahy aj tie skutočnosti, ktoré boli uvedené v rozsudku 12P/14/2010-507, že otec aj dobrovoľne
mesačne platí maloletému aj poistné a stavebné sporenie, pričom súd má za to, že v súčasnosti by bolo
postačujúce, aby bolo výživné vo výške, ktoré má byť plnené matke 100,- EUR mesačne a zvyšok je

potrebné určiť na tvorbu úspor 35,- EUR mesačne.

Zároveň okrajovo musí súd poukázať aj na to, že meniť súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú maloletých
detí možno vtedy, ak došlo k zmene pomerov. Je síce pravda, že v § 113 ods. 1 O. s. p. sa uvádza,
že s rozvodom manželstva sa rozhoduje aj o právach a povinnostiach k maloletým deťom resp. dieťaťu

ak pochádzajú v čase rozvodu z tohto manželstva, avšak nakoľko práve predchádzajúce konanie bolo
dôvodom prečo súd už nerozhodol dávnejšie o rozvode manželstva, je potom potrebné poukázať aj na §
26 zákona o rodine s tým, že súd by sa musel zaoberať či došlo k zmene pomerov. Bolo síce deklarované
zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, že k tejto došlo, avšak neboli konkrétne dôkazy z ich strany
predložené a ani v čom došlo k zmene pomerov, keď ešte po vydaní rozsudku 12P/14/2010-507 otec sa

správal hrubo, opovržlivo voči matke najmä zasielaním týchto SMS. Preto súd nemal dôvod rozhodnúť
ináč ako bolo rozhodnuté rozsudkom 12P/14/2010-507, ktorý nadobudol právoplatnosť až dňa 10. 08.
2015 na základe potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu, nakoľko k novému rozhodnutiu došlo len
štyri mesiace po jeho právoplatnosti.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.
§ 120 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

§ 113 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 18 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 22 Zákona č. 36/2005 Z. z.
§ 23 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 24 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z.

§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 26 zák. č. 36/2005 Z. z.§ 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
Článok 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa č. 104/1991 Zb.
§ 144 prvá veta zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).