Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010652
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113010652.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí dňa 28.06.2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/44/2013 zo dňa 18.05.2015,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní T. N., V. N. a W. K. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodení
spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého
sa mali dopustiť tak, že

Po predchádzajúcom požití alkoholu v čase o 19.10 h. 07.04.2012 v obci O. na ul. W., v priestore
spoločného dvora rodinných domov s popisným číslom XX, XX, X a X počas preverovania telefonického
oznámenia bitky v Pohostinstve „u Vlka“ v obci O., ktorej sa mal dopustiť V. N. a tento sa už vzdialil do
miesta svojho bydliska, potom ako členovia hliadky OO PZ Banská Bystrica - Západ, v zložení M.. X. G.
a I.. B. I. vyzvali menovaného V. N., aby išiel s nimi a podal im vysvetlenie k nahlásenému oznámeniu,
spoločne napadli členov policajnej hliadky tým spôsobom, že T. N. prichádzajúci z pohostinstva domov,

začal brániť hliadke OO PZ Banská Bystrica - Západ s jeho bratom V. N. výjsť cez bránu von z dvora
tým, že sa začal cez dvere brány pretláčať so M.. X. G., do ktorého neskôr už v priestoroch dvora strčil,
následne sa V. N. začal naťahovať pravou rukou po zbrani I.. I., ktorý ho upozornil a povedal mu, aby
dodržal odstup, následne sa V. N. rozbehol so zovretými päsťami, zdvihnutými na úrovni svojho pása,
pričom ho I.. I. od seba ľavou rukou odstrčil a vzápätí na nstržm. I. zaútočil W. K. údermi päsťou tak,
že pravú ruku zovretú v päsť smerujúcu do ľavej strany hlavy poškodeného, tento to vykryl predlaktím

pravej luky, následne W. K. ľavou rukou zovretou v päsť smeroval úder do pravej strany hlavy nstržm.
I., čo tento čiastočne vykryl zápästím pravej ruky a úskokom, kedy zacítil pichľavú bolesť v zápästí a
následne, keď vyzeralo, že W. K. neupustí od svojich útokov, tak I.. I. pravou rukou zovretou v päsť
opätoval W. K. jeden úder do oblasti ľavej strany tváre, po ktorom tento spadol na zem, následne na
poškodeného I.. I. opätovne zaútočil odzadu aj V. N. úderom päsťou do oblasti zátylku zadnej časti hlavy,
ktorého úder vykryl M.. G. a menovaného chytil za bundu v oblasti hrudníka a takto ho držal, na čo k

ním pribehol T. N., útočiac na M.. G., načo I.. I. obehol M.. G. a T. N., nasadil putá, pričom keď to V.
N., ktorého držal M.. G. videl, začal sa šklbať, trhať a preto ho M.. G. zhodil na zem na chrbát a kľakol
si mu oboma kolenami na hrudník a krk, pričom mu V. N. držiac ho za pravé plece, odtrhol výložku z
pravého ramena a roztrhal mu bundu rovnošaty na pravom ramene, M.. G. následne V. N. za pomoci I..
I. a za použitia hmatov a chvatov a úderov sebaobrany založil putá a súčasne sa V. N. vyhrážal M.. G. so
slovami, že ho zabije, čo zopakoval viackrát, na čo sa I.. I. opýtal V. N., či si je vedomý toho, čo povedal

a či to myslí vážne, na to mu V. N. odpovedal, že zabije jeho a jeho mamu, čím M.. X. G. spôsobil škodu
roztrhnutím bundy rovnošaty vo výške 21,95 Eur a pomliaždenie ruky a zápästia pravej hornej končatinya podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní 3 - 5 týždňov a I.. B. I.
ČOZ 305522 pomliaždenie oboch predlaktí, zlomeninu článkovej kosti zápästia pravej hornej končatiny,
s porušením skĺbenia s mesiacovitou kosťou, ktoré mu bolo spôsobené pri vykrývaní úderov od W. K. a

odreniny na šiji mu boli spôsobené V. N., ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 2 - 7 mesiacov,

so záverom, že nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal súd poškodených Ministerstvo vnútra SR, Všeobecnú zdravotnú

poisťovňu a Dôveru zdravotnú poisťovňu so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré neskôr
aj písomne zdôvodnil. V písomnom odôvodnení uviedol, že obžalovaný V. N. v prípravnom konaní
uviedol, že keď bol doma, prišli za ním policajti a volali ho, aby prišiel k nim. On sa pýtal, prečo

má ísť a ak bude vedieť, tak pôjde, načo jeden z policajtov rozkopol bránu, ťahal ho nasilu von a
búchal ním o železný plot. Na hlavnom pojednávaní podľa odvolateľa už tento obžalovaný vypovedal,
že ho vytiahli von, čo je v rozpore s jeho výpoveďou z prípravného konania, pričom obžalovaný V.
N. vedel, z akého dôvodu ho policajti hľadajú, keďže si bol vedomý toho, že predtým mal konflikt v
miestnom pohostinstve. Tento obžalovaný tvrdil, že policajti sa ho nepýtali na to, či môžu vstúpiť na jeho

pozemok ohraničený bránami. To je ale v rozpore so zisteniami Inšpekcie Ministerstva vnútra SR, ktorá
nekonštatovala porušenie povinností príslušníkov PZ. Voči zakročujúcim policajtom nebolo vedené ani
disciplinárne konanie, keďže na takýto postup nebol nijaký zákonný dôvod. Odvolateľ tiež považuje za
nelogické tvrdenie V. N. a jeho manželky, že ich malý syn bol pri tom, ako ho bili policajti, pretože podľa
prokurátora by matka nenechala, aby sa dieťa pozeralo na bitku. Znalec W.. Q. vylúčil, aby policajti

kopali do obžalovaných. Prokurátor poukazuje tiež na rozporné výpovede svedkýň M. N. a X. K. vo
vzťahu k tomu, ako sa obžalovaný V. N. dostal mimo priestorov dvora. Poškodení boli triezvi na rozdiel
od obžalovaných. Odvolateľ má za to, že policajti použili donucovacie prostriedky v súlade so zákonom a
poškodení tiež jednoznačne uviedli, že sa opýtali obžalovaného V. N., či smú vstúpiť na jeho pozemok a
tento obžalovaný išiel s nimi dobrovoľne. Znalec na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že poškodenému

policajtovi G. určite nemohlo byť spôsobené zranenie ruky pri jeho údere, keď došlo k zlomenine sánky.
Obžalovaný V. N. sa policajtovi G. vyhrážal pri služobnom zákroku. Už z predchádzajúcich zákrokov mali
policajti vedomosť o problematickej povesti V. N.. Aj poškodený I. potvrdil vyhrážky. Prokurátor navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

K odvolaniu podal prostredníctvom obhajkyne vyjadrenie obžalovaný W. K., podľa ktorého z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že nešlo o zločin útoku na verejného činiteľa, ani o iný trestný čin. Aj keď policajti
uvádzali, že obžalovaný V. N. mal súhlasiť s ich vstupom na pozemok, okrem tvrdení policajtov táto
skutočnosť nie je ničím preukázaná. Obžalovaný tvrdí, že bol napadnutý na svojom dvore policajtmi

a boli mu spôsobené závažné zranenia. Za dôležité považuje to, že až do príchodu policajtov sa v
jeho dvore neodohrával žiadny trestný čin, ani nikomu nehrozilo nebezpečenstvo. Policajti však chceli
vypočuťV.N.kpredchádzajúcemukonfliktuvpohostinstve.ZákonopolicajnomzboreaTrestnýporiadok
upravuje celý rad postupov, akým spôsobom sa dá zabezpečiť účasť osoby na procesnom úkone.
Policajti nepostupovali v súlade so zákonnými ustanoveniami a chceli vypočuť V. N., avšak spôsobom,

ktorý prekračoval ich právomoc. Navrhol potom odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie nemožno označiť za dôvodné.

Odvolací súd zo spisového materiálu, najmä z výpovede svedka W. N. mal potvrdené, že obžalovaný
V. N. spolu s T. N. vyvolali v miestnom pohostinstve konflikt s jedným z hostí. Túto skutočnosť v zásade
nepopreli ani obžalovaní V. N. a T. N., i keď T. N. uvádzal, že on konflikt ukončil. Svedok N. preto zavolal
políciu. Konflikt bol však medzičasom ukončený bez akýchkoľvek následkov.

Obžalovaný V. N. opustil pohostinstvo a T. N. zostal v jeho priestoroch. Následne prišli policajti, tí zistili,
že vlastne konflikt nepokračuje a teda bol ukončený a dozvedeli sa tiež, že obžalovaný V. N. už odišiel.
Privolaná hliadka polície sa s tým neuspokojila a odišla so zámerom nájsť V. N.. Obžalovaný býva vodvore, ktorý je usporiadaný tak, že najprv pred jeho pozemkom je spoločný dvor, zabezpečený železnou
bránou, v ktorom býva T. N. a zrejme aj W. K. a potom je jeho dvor s domom, v ktorom býva, pričom
tento je oddelený od spoločného dvora dreveným plotom s bráničkou. Privolaná hliadka polície v zložení

X. G. a B. I. uvádzali, že vstúpili na spoločný pozemok, keďže bránka bola otvorená, kričaním sa snažili
privolať V. N., ktorého zbadali na ďalšom dvore, oddelenom drevenou latkovou bránou. Obžalovaný V.
N. nechcel z dvora výjsť, zrejme vedel, prečo ho policajti hľadajú. Až do tejto chvíle bol postup policajtov
v zásade zákonný, až na to, že vstúpili cez železnú bráničku, ktorá síce bola podľa policajtov otvorená,
avšak vstúpili na cudzí pozemok, hoci sa v tej chvíli nikto na ňom nenachádzal. Takéto oprávnenie im

však zo zákona o policajnom zbore č. 171/93 neprislúcha.

Toto oprávnenie im neprislúchalo ani v zmysle § 103 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého policajt môže vstúpiť
okrem iného na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života
a zdravia osôb alebo ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku alebo ochranu práv
a slobôd.

Podľa § 103 ods. 2 Tr. por. na miesto uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt v prípade, ak bol vydaný
príkaz na zatknutie, príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje,
alebo treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/93 o policajnom zbore - policajt je oprávnený požadovať potrebné
vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku
alebo správneho deliktu, alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať
osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar policajného zboru na spísanie zápisnice
o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku na spísanie záznamu alebo zapísania

výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných
dôvodov výzve podľa odseku 1 nevyhovie, môže ju policajt predviesť na útvar policajného zboru za
účelom podania vysvetlenia, o predvedení spíše policajt úradný záznam.

V danom prípade je pritom potrebné vyhodnotiť, či nasledujúci postup policajtov, keď došlo k potýčke
s obžalovanými, pri ktorej utrpeli zranenia policajti, ale tiež obžalovaní, bol zo strany hliadky polície
nevyhnutný, neodkladný a či sa vec nedala riešiť iným zákonom povoleným spôsobom.

V prejednávanej veci v čase príchodu policajtov v pohostinstve už neprebiehal nijaký konflikt. Na dvore,
ktorý obýval obžalovaný Ján N., nehrozilo nijaké nebezpečenstvo, ani neprebiehalo nijaké protizákonné
konanie. Za daných okolností hliadka polície potrebovala len vysvetlenie od obžalovaného V. N., resp.
ho mala vyzvať, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavil na príslušný útvar policajného zboru na
spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia. Policajti až následne, keď vyzvaná osoba výzve nevyhovie bez

ospravedlnenia a bez závažných dôvodov, môže túto osobu predviesť na útvar policajného zboru za
účelom podania vysvetlenia. O predvedení spíše policajt úradný záznam.

Hliadka polície teda mala postupovať v zmysle § 17 ods. 1, 2 spomínaného zákona o policajnom zbore
a nie vojsť na pozemok obžalovaných bez príslušného zákonného oprávnenia. Navyše hliadka mohla

vedieť,žeobžalovanýV.N.môžebyťpodvplyvomalkoholuapretonebolopotrebnéihneďobžalovaného
V. N. predviesť na podanie potrebného vysvetlenia. Tento úkon nebol neodkladne nevyhnutný a preto
nemali vstupovať na cudzí pozemok. Mali to riešiť predpísaným zákonným spôsobom. Navyše nebolo
vôbec vyvrátené tvrdenie obžalovaného V. N., že policajtom neumožnil vstup na jeho pozemok, toto
tvrdili len policajti, ďalší svedkovia prizerajúci sa zásahu policajtov, a to M. N., V. O. a B. B. nepočuli,

aby si žiadali policajti o možnosť vstupu a tvrdili, že videli, ako jeden z policajtov vtrhol na pozemok V.
N., vytiahol ho za drevenú bráničku, kde ho začal biť.

Do konfliktu sa postupne zapojil aj obžalovaný W. K., ktorý sa podľa jeho vyjadrenia snažil zabrániť
bitiu V. N. tým, že dohováral policajtom a rovnako si počínal aj T. N., ktorý medzičasom prišiel domov. Z

vykonaných dôkazov je zrejmé, že fyzické útoky sa striedali na obidvoch stranách a boli zranení policajti,
ale tiež obžalovaní, pričom tieto zranenia mohli vzniknúť tak pri obrane, ako aj pri útoku.Prvostupňový súd vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie vo vzťahu k najzávažnejšiemu zraneniu
policajta B. I., a to k zlomenine člnkovej kosti zápästia pravej ruky. Tento poškodený tvrdil, že zranenie
mu vzniklo v čase, keď sa snažil vykryť údery zo strany obžalovaného K.. Po takomto útoku zo strany

K. pocítil v ruke náhlu bolesť. Znalci postupne ustálili, že by mohlo ísť o zranenie, ktoré vzniklo v
obrannom postavení tohto policajta, avšak keďže poškodený policajt B. I. tvrdil, že touto poranenou
rukou mal udrieť aj následne obžalovaného K. v sebeobrane, vzhľadom na charakter zranenia vylúčili,
že by k zraneniu mohlo prísť popisovaným spôsobom a pripustili, že zranenie mohlo vzniknúť v iných
fázach konfliktu. Mimo toho, že krajský súd vyhodnotil, že v záujme objasňovania možného priestupku

v miestnom pohostinstve, v dome obžalovaného V. N. zásah polície nebol potrebný, bol neadekvátny a
nebol v súlade so zákonom, poukazuje aj na niektoré ustanovenia zákona o policajnom zbore.

V zmysle § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť
osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná
ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu

sledovaného jeho služobnou činnosťou.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať
služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

Podľa § 9 ods. 3 spomínaného zákona služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach
vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Trestný čin ani priestupok v čase príchodu do bydliska obžalovaného V. N. nebol páchaný, policajti však
boli oprávnení vyžadovať vysvetlenie, avšak v intenciách § 17 ods. 1, 2 zákona o policajnom zbore.

Krajský súd preto dospel k záveru, že policajti privolaní k riešeniu menej závažného priestupku neboli
oprávnení vstupovať na cudzí pozemok a neadekvátnym spôsobom vyžadovať vysvetlenie. Za takejto
situácie sa javí polemické, či zásah voči obžalovaným bol oprávneným alebo neoprávneným použitím
donucovacích prostriedkov v zmysle § 50 ods. 1 zákona o policajnom zbore. Krajský súd sa stotožňuje

s názorom okresného súdu, že policajti prekročili svoju právomoc a nebolo im preto umožnené priznať
status verejného činiteľa a preto ani prípadný fyzický atak zo strany obžalovaných na policajtov v danom
prípade nemožno zahrnúť pod skutkovú podstatu trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa §
323 či 324 Tr. zák. Na druhej strane úvahy okresného súdu o nutnej obrane sa javia ako neadekvátne.

Zo spisového materiálu je tiež zrejmé, že T. N. podal trestné oznámenie voči zasahujúcim policajtom.
Z inšpekčného spisu Ministerstva vnútra SR - Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Banská Bystrica,
ČVS:SKIS-186/OISS-V-2012 vyplýva, že trestná vec zasahujúcich policajtov B. I. a X. G. pre popísaný
skutok bola postúpená na disciplinárne vybavenie riaditeľovi OR PZ Banská Bystrica. Ako to vyplýva
z úradného záznamu, nebola vyvodená voči týmto policajtom disciplinárna zodpovednosť. Správne

konštatoval okresný súd, že tieto závery disciplinárnej zodpovednosti nie sú v predmetnej veci záväzné
pre súd. Ten sa v konečnom dôsledku vysporiadal s vecou tak, že zasahujúci policajti prekročili svoju
právomoc.

Správne si počínal okresný súd, keď poškodených s nárokom na náhradu škody zo zákona odkázal na

občianske súdne konanie.

Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.