Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200067
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200067.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Q. C., narodený dňa XX.XX.XXXX,
F., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/5/2014-42 zo dňa
28.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 8Sd/5/2014-42 zo dňa 28.06.2016 podľa § 250j
ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ podal proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
definitívne rozhodol, že navrhovateľ má nárok na starobný dôchodok, že rozhodnutie odporkyne nie je v
súlade so zákonom, a preto zrušil jej zamietavé rozhodnutie a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
bude povinná o žiadosti znova rozhodnúť s tým, že bude viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila podaním zo dňa 05.09.2016, v ktorom uviedla, že
dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. V ďalšom poznamenala,
že nakoľko bol navrhovateľ úspešným účastníkom konania a odporkyňa nepodala voči rozhodnutiu
krajského súdu odvolanie, o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodne odporkyňa v zmysle
rozhodnutia krajského súdu, preto navrhla odvolanie navrhovateľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa
bolo podané neoprávnenou osobou a navyše smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. odmietnuť.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie

druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého
bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci
výrok rozsudku.

Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej
časti.Podľa § 250s veta druhá O.s.p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu,
prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Odvolací súd predovšetkým skúmal otázku subjektívnej legitimácie navrhovateľa na podanie odvolania.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. To však neznamená, že každý účastník konania je oprávnený na podanie
odvolania; odporovalo by to totiž funkcii a povahe odvolania ako riadneho opravného prostriedku,

ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to, aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom
súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach. Či k takejto ujme naozaj došlo sa neposudzuje
abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, na základe ktorého začalo konanie pred
súdom prvého stupňa. Tento návrh je základom rozhodnutia súdu prvého stupňa a iba z neho možno
vychádzať pri posudzovaní, či je odvolateľ oprávnený domáhať sa nápravy, a teda nie zo subjektívneho

presvedčeniaúčastníkakonaniaodôsledkochvyplývajúcichprenehozrozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Ak teda súd prvého stupňa odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť
rozhodnutím súdu poškodený, a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať.

Rovnako to bolo aj v posudzovanom prípade - odvolateľ, ako navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým

súdom žiadal v podaní zo dňa 17.01.2014 o preskúmanie označeného rozhodnutia odporkyne s tým, aby
súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave
napadnutým rozsudkom č. k. 8Sd/5/2014-42 zo dňa 28.06.2016 navrhovateľovi vyhovel, preskúmavané
rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Navyše zrušenie rozhodnutia odporkyne súdom prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. má
za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s O.s.p. nie je prípustné - ani do
merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené
v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa o prípustnosti odvolania, lebo takéto nesprávne
poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie.

Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa
14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto
ustanoveniejevkonanípodľapiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadkuakýkoľvekopravnýprostriedok
(teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne

ustanovené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku musel Najvyšší
súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250s veta druhá O.s.p. ako odvolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a zároveň ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a

vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže výsledok konania je obdobný, ako
pri zastavení konania.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.