Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240556
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112240556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave,
Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská Republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17C/416/2012-39 zo dňa 8.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania.

Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vylúčení veci pôvodne vedenej
pod sp.zn. 5C/258/2012, sp.zn. 5C/257/2012, sp.zn. 5C/250/2012 Okresného súdu Humenné.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a vylúčil na samostatné konanie veci pôvodne vedené
pod sp.zn. 5C/258/2012, sp.zn. 5C/257/2012, sp.zn. 5C/250/2012 Okresného súdu Humenné. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 27.9.2012 doručil žaloby pôvodne vedené na Okresnom

súde Humenné pod sp.zn. 5C/259/2012, 5C/254/2012, 5C/256/2012, 5C/252/2012, 5C/251/2012,
5C/253/2012, 5C/255/2012, 5C/258/2012, 5C/250/2012, ktoré boli spojené pod spoločnú sp.zn.
5C/250/2012 na spoločné konanie a po vylúčení sudcov Okresného súdu Humenné doručené
Okresnému súdu Prešov a zapísané pod sp.zn. 17C/416/2012. Žalobca žiadal priznať náhradu škody
a nemajetkovú ujmu z dôvodu, že Okresný súd Humenné nesprávnym úradným postupom spôsobil
vznik škody na strane žalobcu, keď v exekučných konaniach bol ako exekučný súd povinný do 15
dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť,

avšak k rozhodnutiu o poverení došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu žalobca si uplatnil majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, ktorá
mu vznikla a predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi so záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. V konaní vedenom pod sp.zn. 5C/250/2012 žiadal

náhradu škody vo výške 1.444,62 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 288,92 eur, t.j. 20 %
z uplatnenej istiny s príslušenstvom, v konaní sp. zn. 5C/259/2012 si ako náhradu škody uplatnil
sumu 1.944,19 eur a nemajetkovú ujmu 388,84 eur, v konaní sp. zn. 5C/254/2012 si uplatnil náhradu
škody 2.340,58 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 468,12 eur, v konaní sp. zn. 5C/256/2012 si uplatnilnáhradu škody 1.199,94 eur a nemajetkovú ujmu 239,99 eur, v konaní sp. zn. 5C/252/2012 si uplatnil
náhradu škody 1.485,88 eur a nemajetkovú ujmu 297,18 eur, v konaní sp. zn. 5C/251/2012 si uplatnil
náhradu škody 1.444,62 eur a nemajetkovú ujmu 288,92 eur, v konaní sp. zn. 5C/253/2012 si uplatnil

náhradu škody 178,19 eur a nemajetkovú ujmu 35,78 eur, v konaní sp. zn. 5C/255/2012 si uplatnil
náhradu škody vo výške 1.149,80 eur a nemajetkovú ujmu 229,84 eur, v konaní sp.zn. 5C/258/2012
si uplatnil náhradu škody 885,48 eur a nemajetkovú ujmu 177,10 eur. Žalobca uplatnil svoj nárok v
zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Ďalej žalobca uviedol, že náhradu

nemajetkovej ujmy si uplatnil ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv definovaných zákonom, stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu, keď úplne
zbytočne a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu mu spôsobilo
v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať žalobcovi náhradu škody v zmysle
zák. č 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, lebo ide o právne

neopodstatnenú žalobu z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok. Podané žaloby sú
zmätočné, v žalobách nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako
dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal vôbec
existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca síce

označil časť dôkazov, odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.4.2012 boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené žaloby vo veci, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty ale skôr. Žalovaný poukázal na to, že zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné

podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedná za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Prevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetkytripodmienkysúčasne.Vprípadochpodozrenia,
že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu ako oprávneného, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný

prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti
porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62
a násl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník,
keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Okrem toho žalovaný poukázal aj na

judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá vo veci I.ÚS 16/02 konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného v článku 48
ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave SR, alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

článku 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom
na lehotu uvedenú v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci, sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR (I.ÚS 63/00). Vzhľadom
na povahu úkonu, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu je

nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o
návrhu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda
za nesprávny úradný postup. Ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o znení
účinnom od 1.1.2013, keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení v povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutiaEurópskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.

Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov
žalovaný mal za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR, na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keď všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom

uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu
porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť
aj súdy vyššieho stupňa. Teda v prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR,
poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval,

že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v
takomtoprípadepreskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéauvedenélenpotvrdzuje,
že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní, môže len Ústavný súd SR. Aj z rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoby
iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných

práv a slobôd. Vzhľadom na to, že Ústavný súd SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a priznáva finančné zadosťučinenie, je zrejmé, že všeobecný súd nemôže
konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalovaný mal za to, že nie je preukázaná existencia prieťahov v konaní. Ďalej žalovaný poukázal na to,
že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje treba považovať za hypotetické.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Žalobca neuvádza, či predmetné vecné
nákladypredstavujúskutočnúškodu,aleboušlýzisk.Včastižalobnéhonárokunanáhradunemajetkovej
ujmy v peniazoch poukázal žalovaný na dve skutočnosti. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie

je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Žalobca uvádza ako dôvod
nemajetkovej ujmy aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie sú bližšie
konkretizované, pričom žalobca neupresnil v čom a ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
postupy. Žalobca zjavne opomína pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy to, že je treba
preukázať,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinením.Podľažalovanéhonie

je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení
s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokov všetky zložky štátnej moci zamerali
svojupozornosťnaochranuspotrebiteľskýchpráv,pričomjevšeobecneznáme,žepotrebuochranupráv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie

rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Praktiky žalobcu sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľsá činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to listinnými dôkazmi a pripojenými spismi
Okresného súdu Humenné, sp.zn. 12Er/1009/2010, 21Er/181/2010, 22Er/17/2010, 15Er/657/2011,
22Er/502/2010, 10Er/702/2010, 10Er/589/2010 a 5Er/675/2010 zistil skutkový stav, podľa ktorého

v konaní 12Er/1009/2010 dňa 29.11.2010 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
SR05067/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 16.6.2010 a ktorý sa stal právoplatným
26.7.2010 a vykonateľným 29.7.2010 vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o., Bratislava proti povinnejS. M., pre vymoženie 450,- s príslušenstvom. Prípisom zo dňa 30.11.2010 súd vyzval oprávneného, aby
v exekučnej veci Ex13413/10 preložil blankozmenku uzatvorenú medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o.
a povinnou S. M. zo dňa 1.4.2009, ktorou oprávnený zabezpečil záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere

zo dňa 1.4.2010. Oprávnený dňa 5.1.2011 doručil blankozmenku. Prípisom zo dňa 19.1.2011 exekučný
súd vyzval oprávneného, aby predložil dôkaz na preukázanie, akú sumu a akým spôsobom veriteľ
poskytol dlžníkovi reálnu sumu, aká bola dohodnutá odmena za poskytnutý úver, koľko dlžník reálne
zaplatil a kedy s uvedením, že je to potrebné za účelom preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, ako aj Zákona o

rozhodcovskom konaní s tým, že bez predloženia uvedených písomností súd nemôže posúdiť žiadosť o
udelenie poverenia. Ďalej prípisom zo dňa 20.4.2011 vyzval oprávneného, aby ozrejmil účel poskytnutia
úveru, aby súd mohol posúdiť, či pri uzatváraní zmluvy mal povinný postavenie spotrebiteľa a preukázal,
že úver bol poskytnutý dlžníkovi na výkon povolanie v režime v obchodenej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ďalej vyzval Sociálnu poisťovňu, aby oznámila zamestnávateľa povinného. Povinná dňa
4.5.2011 zaslala odpoveď, Sociálna poisťovňa dňa 27.5.2011. Stály rozhodcovský súd zaslal kópiu

spisového materiálu rozhodcovského konania a exekučný súd vydal uznesenie dňa 2.6.2011, ktorým
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 9.7.2011. Uznesením zo dňa 24.8.2011 súd exekučné konanie zastavil a
predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.2.2011.

4. Zo spisu sp.zn. 21Er/181/2011 súd zistil, že dňa 16.3.2011 požiadal súdny exekútor o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu č. SR13525/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 27.1.2011 a ktorý sa stal
právoplatným 14.2.2011 a vykonateľným 17.2.2011 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
proti povinnému P. O., o vymoženie 1.244,57 eur s príslušenstvom. Exekučný súd v Humennom

prípisom zo dňa 25.3.2011 vyzval oprávneného, aby špecifikoval zmluvné pokuty, kapitalizované úroky,
úroky z omeškania, ak tvoria súčasť istiny vo výroku rozhodcovského rozsudku. Oprávnený zaslal
svoju odpoveď 22.6.2011. Exekučný súd v Humennom dňa 8.7.2011 vydal uznesenie, ktorým žiadosť
súdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Protitomutorozhodnutiupodal
oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd dňa 11.1.2012 tak, že zrušil uznesenie súdu

prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresný súd Humenné vydal uznesenie dňa 1.3.2012,
ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.244,57 eur od 2.9.2010 do zaplatenia
zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2012. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený
odvolal a odvolací súd dňa 13.7.2012 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie o čiastočnom zastavení

exekúcie. Okresný súd Humenné dňa 23.10.2012 vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie v časti
o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.244,57 eur od 2.9.2010 do
zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2012. Následne dňa 12.3.2013 súd vydal
poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 1.244,57 eur so zákonným
úrokom 6 % ročne z tejto istiny od 26.10.2012 do zaplatenia a trov konania 319,03 eur, ako aj trov

exekúcie.

5. Zo spisu sp. zn. 22Er/17/2010 mal súd za preukázané, že súdny exekútor dňa 16.7.2010 doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR01875/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa

8.4.2010 a stal sa právoplatným 26.4.2010, vykonateľný 29.4.2010 vo veci oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava proti povinnej P. S., pre vymoženie 251,94 eur s príslušenstvom. Prípisom zo dňa
21.7.2010 exekučný súd vyzval opravného, aby oznámil, či povinná z titulu zmluvy o úvere uhradila
jeho časť a akú, ďalej aby predložil všetky dôkazy z konania pred rozhodcovským súdom. Oprávnený
dňa 13.9.2010 predložil žiadané listinné dôkazy a oznámil, že nebola uhradená z uvedeného úveru

žiadna splátka. Exekučný súd dňa 6.6.2011 vydal uznesenie, ktorým žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
29.7.2011. Ďalej dňa 29.7.2011 vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil, a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 9.9.2011.

6. Zo spisu sp.zn. 15Er/657/2011 mal súd za preukázané, že súdny exekútor dňa 22.8.2001 doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu č. SR/02512/11 vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 29.4.2011,
ktorý sa stal právoplatným 16.5.2012 a vykonateľným 19.5.2011 vo veci oprávneného Pohotovosť,s.r.o., Bratislava proti U. C., o vymoženie 434,- eur s príslušenstvom. Exekučný súd v Humennom
dňa 13.9.2011 vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2011.

7. Zo spisu sp. zn. 22Er/502/2010 mal súd za preukázané, že súdny exekútor dňa 23.12.2010 doručil
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazákladeexekučnéhotitulu,atorozsudkuStáleho
rozhodcovského súdu SR č. SR/07612/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 9.9.2010 a
nadobudol právoplatnosť 27.9.2010, vykonateľnosť dňa 30.9.2010 vo veci oprávneného Pohotovosť,

s.r.o., Bratislava proti O. F., o vymoženie 108,- eur s príslušenstvom. Prípisom zo dňa 27.12.2010 súd
vyzval oprávneného, aby oznámil výšku reálne poskytnutého úveru, akú sumu poskytol povinnému,
koľko dlžník reálne zaplatil, ďalej, aby predložil zmenku zo dňa 3.9.2009, preukázal, že bol dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, nakoľko z exekučného titulu vyplývalo, že rozhodcovský súd
rozhodoval na základe zmenky s tým, že vystavená zmenka musí obsahovať zákonom požadované
údaje. Ďalej vyzval Stály rozhodcovský súd o predloženie spisového materiálu sp.zn. SR/07612/10.

Rozhodcovský súd predložil spisový materiál 10.2.2011 a oprávnený zaslal svoju odpoveď súdu dňa
6.6.2011. Exekučný súd dňa 8.6.2011 vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.7.2011. Dňa
20.7.2011 súd vydal uznesenie o zastavení exekučného konania a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
11.8.2011.

8. Zo spisu sp.zn. 10Er/702/2011 mal súd za preukázané, že súdny exekútor dňa 18.8.2010 doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR/02704/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s.
dňa 23.4.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.5.2010 a vykonateľnosť 20. 5.2010 vo veci

oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnej B. O., o vymoženie istiny s príslušenstvom.
Prípisom zo dňa 10.11.2010 bol oprávnený vyzvaný, aby preukázal, akým spôsobom poskytol dlžníkovi
úver a akú sumu, v akých splátkach a kedy dlžník veriteľovi platil, ďalej aby predložil blankozmenku
a na aký účel bol úver poskytnutý. Ďalej vyzval Stály rozhodcovský súd, aby predložil spisový
materiál sp. zn. SR/02704/10. Tento bol predložený dňa 27.9.2010 a oprávnený zaslal svoju odpoveď

11.5.2010. Exekučný súd vydal uznesenie dňa 16.6.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 7.2011. Ďalším
uznesením zo dňa 15.8.2011 súd exekúciu zastavil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.9.2011.

9. Zo spisu sp. zn. 10Er/589/2011 mal súd za preukázané, že súdny exekútor dňa 22.7.2011 doručil

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 15514/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa
25.2.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 14.3.2011, vykonateľný 17.3.2011, a to vo veci oprávneného
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnej P. L., pre vymoženie 311,- eur s príslušenstvom. Exekučný
súd dňa 10.11.2011 vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2011. Ďalším uznesením zo
dňa 10.1.2012 exekúciu zastavil a rozhodnutie sa stalo právoplatným 11.2.2012.

10.Súdprvejinštancieďalejvdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,ževykonanýmdokazovanímmalza
preukázané, že v prejednávanej veci, ako aj v spojených veciach si žalobca uplatňuje nárok na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote, vrátane skutočnosti, že exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v danom prípade rozsudkov rozhodcovského
súdu spôsobom odporujúcim zákony. Konštatoval, že nesprávnym úradným postupom je poručovanie

povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie
bez plnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa citovaných zákonných ustanovení,
teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejne moci, iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny úradný postup, vznik

škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bez
ohľadu na rôzne výklady ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení pred 1.6.2011 a po
tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a zmierov nimi
schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi,alebo vydané jedným rozhodcom, súd zdôraznil, že v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenú
lehotu 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi považuje za mimoriadne
krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako

aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal, že v súvislosti
so vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú
ochranu vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, a teda, že v akomkoľvek štádiu
exekučného konania je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má,
exekúciu zastaviť s poukazom na ust. § 45 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal
aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010 pod sp.zn. II.ÚS 545/2010, podľa ktorého
Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,

a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 Exekučného poriadku. K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa

29.03.2011, pod sp. zn. 5Cdo/291/2010. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp.zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012, ktorý sa zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci a
v ktorom poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd SR poukázal na to, že už v predchádzajúcich

rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že
v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase už 15-dňová
lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor
žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti

na vykonanie exekúcie. S poukazom na citované rozhodnutia súd nemohol konštatovať zbytočné
prieťahy v konaniach exekučného súdu v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy SR, vo veciach vedených pod
sp. zn. 12Er/1009/2010, 21Er/181/2011, 22Er/17/2010, 15Er/657/2011, 22Er/502/2010, 10Er/702/2010,
10Er/589/2011 Okresného súdu Humenné. V uvedených veciach exekučný súd konal sústredene,
bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom v predmetných spojených žalobách

nezodpovedá skutočnosti. V uvedených veciach bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený
postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal,
či rozhodcovské rozsudky, ktoré boli podkladom pre ich vykonanie nezaväzujú povinných na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené, alebo ide o plnenie odporujúce dobrým
mravom. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia,

ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť
zákonnosť uvedenej exekúcie nie je takej povahy, aby bolo možné v daných veciach vysloviť porušenie
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súčasne súd uviedol, že ohľadom
žalobcom tvrdených prieťahov v predmetných veciach, neboli vedené žiadne disciplinárne konania a
neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre

ľudské práva. Keďže v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom
postupe exekučného súdu v predmetných exekučných veciach, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V tejto súvislosti potom uviedol aj to, že žalobca nepreukázal zákonné predpoklady zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma. Nie sú splnené základné
predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., keďže

dôvody uvádzané žalobcom sú irelevantné.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že žalovaný ktorý bol úspešný,
trovy neuplatnil preto ich náhrada nebola priznaná.

12. Súd vylúčil na samostatné konanie nároky vedené pôvodne na Okresnom súdu Humenné pod sp.
zn. 5C/258/2012, 5C/257/2012, 5C/250/2012 vzhľadom na to, že sa nepodarilo zabezpečiť príslušné
exekučné spisy.13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, ďalej, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. a), c), f) O.s.p.). Odvolacia námietka žalobcu sa týkala aplikácie novej právnej úpravy § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca zásadne namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a

s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č 514/2003 Z.z.. V otázke
trvania stavu právnej neistoty súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces

neakceptovateľný. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázal na to,
že sa súd nezaoberal Znaleckým posudkom č. 1/2014 práve v súvislosti s preukázaním výšky škody a
na jeho návrh konanie neprerušil. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na opätovné

prejednanie.

14. Žalovaný na odvolanie žalobcu sa nevyjadril.

15. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa Občianskeho súdneho poriadku s odkazom na ust.

§ 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016
a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Žalobcovi teda vzniklo právo na prejednanie
odvolania podľa doterajších právnych predpisov a s ohľadom na princíp legitímneho očakávania i na
princíp právnej istoty je nepochybné, že odvolanie žalobcu s odvolacími dôvodmi, ktoré uviedol v zmysle

Občianskeho súdneho poriadku je treba prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie
bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu, majú právne normy pôsobiť zásadne
do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ

niekto konal, postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenie.
Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným
pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konanie neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol
poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. S

ohľadom na tieto dôvody, odvolací súd postupoval v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal
vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver. Správne sú aj

dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje a tieto
si aj vo svojom rozhodnutí osvojuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky k týmto poznamenáva nasledovné:

17. Podľa odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 9 ods. 2, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2013 možná a
zákonná, a to s ohľadom na to, že v danom prípade ide o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca

uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku
určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne
novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo
povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi
novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej

právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc
práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza do budúcna nový režim
a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo, pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobínepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,
tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Nepravá spätná účinnosť retroaktivitou v
pravom zmysle slova nie je, pretože právne normy s takým charakterom v skutočnosti nijako v minulosti

nepôsobia. Iba okamžite stanovujú, ako budú posudzované v budúcnosti vzniknuté následky právnych
vzťahov. Odvolací súd ďalej dodáva, že ust. § 9 ods. 2, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2013 nijako neruší
existenciu zodpovednosti za nesprávny úradný postup, len nanovo stanovuje kritériá, podľa ktorých
sa tento nesprávny úradný postup bude posudzovať a z akých výsledkov sa pri jeho posudzovaní má
vychádzať. Ak teda takéto výsledky, z ktorých sa má vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu nie sú, potom nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu
námietku týkajúcu sa otázky právnej neistoty a posudzovania zákonných lehôt, odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie sa s týmito otázkami náležite vyporiadal a netreba súhlasiť s tým, že uvedená 15-
dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
platí len v prípade, ak sa takejto žiadosti vyhovie. V prípade, že súd žiadosť súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie zamieta, uvedená lehota neplatí. Vo všetkých uvedených prípadoch došlo k tomu,

že sa žiadosti súdneho exekútora nevyhovelo, a preto, ak súd túto lehotu prekročil nemožno hovoriť o
tom,ževtomtosmereideonesprávnyúradnýpostup.Ďalšiaodvolacianámietkatýkajúcasaznaleckého
posudku, či prerušenia konania je z hľadiska vyššie uvedených dôvodov nevýznamná.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci

samej,vovýrokuonáhradetrovkonania.Odvolacísúdodmietolodvolaniežalobcuprotivýrokurozsudku
súdu prvej inštancie o vylúčení veci na samostatné konanie, a to z dôvodu, že podľa § 202 ods. 3 písm.
a) odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Odvolaciemu súdu teda nezostalo nič iné, len
podľa § 218 ods. 1 písm. c) odvolanie žalobcu proti tomuto výroku rozsudku odmietnuť.

19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 v spojení s ust. § 262 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorú za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).