Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210922
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612210922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/273/2012-41 zo dňa 20. apríla 2015,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil proti žalovanému v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák.
č. 514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková

ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o zmene exekútora
v stanovenej lehote.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku (po podrobnom reprodukovaní dôvodov žaloby a
písomného vyjadrenia žalovaného) uviedol, že žalobca za základ svojho nároku považoval nesprávny
úradný postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš ako exekučného súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. 5Er/1236/2005 spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol vo vyššie označenej exekučnej
veci o zmene exekútora v stanovenej lehote. Z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/1236/2005 zistil,

že návrh žalobcu (v postavení oprávneného) na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému súdu
doručený dňa 20.09.2010. Ďalej zistil, že dňa 04.10.2010 bol dovtedajší súdny exekútor (JUDr.
Rišian) vyzvaný exekučným súdom na vyjadrenie sa k predloženému návrhu a tiež na oznámenie,
či si uplatňuje a vyčísľuje trovy exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 02.11.2010
vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis súdu. Exekučný súd uznesením zo dňa 25.01.2011,
č.k. 5Er/1236/2005-23 o zmene exekútora rozhodol. Následne uznesením zo dňa 21.04.2011, č.k.
5Er/1236/2005-32 rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení z dôvodu absencie

riadneho súhlasu povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z uvedeného teda vyplýva, že pri
rozhodovaní o zmene exekútora postupoval exekučný súd so všetkou opatrnosťou, dbajúc na ust. §
44 ods. 7 posledná veta, ods. 8 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011. Po doručení vyjadrenia
pôvodného exekútora rozhodol v najbližšom možnom termíne o zmene exekútora, postupujúc v súlades ustanoveniami Exekučného poriadku, konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ale i v súlade s čl.
3 ods. 1, 2 Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Existencia
prieťahov v uvedenom exekučnom konaní ani nečinnosť súdu teda preukázaná nebola, žalobca naviac

nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z., a to vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním
a pokiaľ požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento nárok žalobcu bol vyhodnotený
okresnýmsúdomskôrakohypotetický.Vtomtosmerebližšievodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobca
netvrdil, že by došlo (a kedy) k zániku povinnej osoby, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným, resp. k jeho insolvencii. Ak konaním exekučného súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov
žalobcu,resp.majiteľovprávnickejosobykpocitufrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistoty,nedôvery
v právo a v rovnosť spoločnosti, potom ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv
zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca tiež netvrdil a ani nepreukázal, že by došlo k strate zisku z
realizovaného obchodu a hospodárskej strate na jeho strane v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti

nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal a o nej rozhodol. K tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný
súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Konečné rozhodnutie vo veci vylúčeným sudcom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Okresný súd

rozhodol vo veci bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci. Ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ak tak
okresný súd postupoval, porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. V prípade, ak žalovaný
nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe, okresný súd mal rozhodnúť o

návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Pokiaľ okresný súd zamietol jeho žalobu v časti náhrady skutočnej
škody z dôvodu jej nepreukázania, ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla
z titulu udržiavania a správy informačného systému a výdajov. V konaní mienil predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, okresný
súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo. Okresný súd vo svojom

rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie okresného súdu je vnútorne rozporné, nakoľko napriek
tomu,žeokresnýsúdzistilporušeniepráva,nekonštatovalhoanatejtochybepostavilsvojerozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

Námietku, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v neprítomnosti žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Preskúmaním spisového
materiálu zistil, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 20.04.2015, keď právny
zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 13.04.2015. Žalobca prostredníctvom svojho právnehozástupcu síce mailovým podaním zo dňa 16.04.2015 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania s
odôvodnením, že súdu bol zaslaný návrh na prerušenie konania, takýto návrh však z obsahu spisového
materiálu nevyplýva. Z doručenky o predvolaní právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie určené

na deň 20.04.2015 (č.l. 31 p.v. spisu) zároveň vyplýva, že mu bolo riadne doručené i vyjadrenie
žalovaného k veci. Odvolací súd ďalej preskúmaním spisového materiálu zistil, že zákonná sudkyňa
prejednávajúca predmetnú vec nebola z jej prejednávania a rozhodovania vylúčená, čomu nasvedčuje
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC/72/2013 zo dňa 31.01.2013, ktoré bolo tak isto riadne
doručené právnemu zástupcovi žalobcu. S poukazom na vyššie označené rozhodnutie nadriadeného

súdu potom neobstojí námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie
a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku
žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako
už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, kedy boli v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky
podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd
na nariadenom pojednávaní dôkaz vykonal, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko

sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa pojednávania nezúčastnil) sám zbavil. Ako účelovú vyhodnotil
odvolací súd námietku žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalovaného,
ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa. Odhliadnuc od nesprávnosti tvrdenia, že žalobca nemal možnosť
vyjadriť sa k námietkam žalovaného proti jeho žalobe, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,
že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych

záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. a nie na argumentáciách žalovaného uvedených vo vyjadrení k žalobe. Ako nepravdivá sa preukázala
i námietka žalobcu, že okresný súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zo spisového
materiálujezrejmé,ženaprejednanieveciboloriadnenariadenépojednávanienadeň20.04.2015,ktoré
bolo i vykonané, o čom svedčí zápisnica o pojednávaní z vyššie uvedeného dňa. Nakoniec neobstojí

ani námietka žalobcu, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo
k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z odôvodnenia
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje
právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci. Zároveň podrobne vysvetlil, na základe akých skutočností
a právnych úvah nemal preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003

Z. z.. Odvolacia námietka žalobcu, že meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci neprichádzalo do
úvahyajpreto,žeokresnýsúdvrovnakomrozhodnutírozhodolajozamietnutíjehonávrhunaprerušenie
konania, nie je pravdivá, nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca podal návrh na
prerušenie konania a v tom dôsledku prvostupňový súd ani nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu
na prerušenie konania. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a skutočnosti rozsudok

okresného súdu o zamietnutí žaloby žalobcu potvrdil a zároveň potvrdil i výrok o náhrade trov konania.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.