Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207482
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213207482.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobkyne: Y. L., C.. V., W.. XX.X.XXXX, F. V., Y. Č.. XXX, zast.
advokátkou JUDr. Ivanou Semanovou, so sídlom Bačíkova č. 8, Košice proti žalovanému: L. L., W..
XX.X.XXXX, M. F. V., Y. Č.. XXX, zast. advokátkou JUDr. Jaroslavou Plažákovou K & P, AK, so sídlom
Košice, Hlavná č. 40- Vitézov dvor o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu sudkyňou JUDr.
Vierou Kováčovou

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa písomnou žalobou, podanou na tunajší súd dňa 5.4.2013 domáhala vylúčenia žalovaného
z užívania rodinného domu č. súp. 142, postaveného na parcele registra C č. 871/2 na G.. Y.Á. Č.. XX

V., ktorý je zapísaný Správou katastra Košice pre okres Košice II, obec Košice- Myslava, k.ú. Myslava
na LV č. 2207,“Dom“.

Žalobu odôvodnila nasledovne:
Predmetný rodinný dom tvorí ich BSM. Žalovaný jej dňa 22.5.2011 spôsobil fyzickým napadnutím krvný
výron na predlaktí a v zadnej časti tela, ku ktorému došlo po predchádzajúcej hádke, keď ju následne

fyzicky napadol a surovo ju sotil. Žalovaný ju dňa 5.6.2011 opätovne napadol a spôsobil jej podliateniny s
dobou liečenia 7-10 dní. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa obáva, že násilné správanie bude pokračovať,
kedže žalovaný ju viackrát slovne napadol.

Žalovaný ako účastník konania sa k žalobe písomne vyjadril tak, že s touto nesúhlasil a žiadal ju
zamietnuť. Poukázal na to, že v zmysle odbornej literatúry podmienkou pre rozhodnutie o vylúčení z

užívania práva k veci sú existencia BSM k domu alebo k bytu, existencia spolužitia obidvoch manželov v
dome alebo byte, existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby
takéhoto násilia, realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe a neznesiteľnosť ďalšieho
spolužitia. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia však musí mať značnú intenzitu, musí byť spôsobilá
natoľko znížiť kvalitu života, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné,a preto
má za to, že tento predpoklad splnený nie je. Ak by spolužitie bolo také neznesiteľné, nie je preto jasné,

prečo nepodala žalobu už v roku 2011, kedy malo dôjsť k uvedeným útokom, ale až v roku 2013. Trestné
oznámenia, ktoré podala žalobkyňa na neho považuje za účelové. Nepoprel, že medzi účastníkmi
konaniaexistujúnezhody,ktorékončiahádkou,alehlavnúpríčinuvidívtom,žehoakomanželaodmieta,
je dlhodobo nezamestnaná, nemá záujem pracovať, jej záľubou sú kamarátky, diskotéky a cudzí muži,
už dlhšiu dobu má mimomanželskú známosť a do spoločnej domácnosti nasťahovala cudzieho muža,
ktorý častokrát vyvoláva tieto konflikty. Žalobkyňa ho úmyselne vždy provokuje. V čase podania tejto

žaloby neboli v rozvodovom konaní. Žalobkyňa vyvoláva voči nemu množstvo súdnych konaní, napr. aj
konanie o určenie výživného, ktoré sa vedie pod sp. zn. 28 C 55/2013.Žalobkyňa na pojednávaní, ako aj v priebehu celého konania tvrdila, že je neustále v psychickom
a fyzickom týraní. Žalovaný chodí do práce a domov príde opitý, je gemblér, nestará sa o rodinu,

preto si vytvorila vlastný život a našla si priateľa, s ktorým v súčasnosti žije v predmetnom rodinnom
dome. Uvedený rodinný dom pozostáva zo 4 izieb, ktorý obývajú nasledovne: na prízemí je kuchyňa s
obývačkou, kúpeľna a WC, na poschodí sa nachádzajú 4 miestnosti, kúpeľna a WC, jednu miestnosť
obýva žalovaný, jednu miestnosť spoločná dcéra, v jednej býva spoločný syn, ktorý v súčasnosti pracuje
v zahraničí, a v ďalšej miestnosti žije ona s priateľom. Uviedla, že posledný incident sa udial v septembri

2013, kedy ju žalovaný škrtil a to v prítomnosti dcéry. Uviedla, že keď je žalovaný opitý, nedá sa s ním
rozprávať.

Žalovaný ako účastník konania uviedol, že vzťahy sa narušili po tom ako prestali spoločne podnikať,
( podnikali v rodinnom podniku Potraviny.) Žalobkyňa nemá chuť pracovať, aj v období kedy bola
evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, bola vyradená, pretože sa tam nehlásila. Uviedol, že

žalobkyňa mala niekoľkých priateľov, minimálne štyroch a v súčasnosti žije so svojím priateľom v
spoločnom rodinnom dome. Aj počas manželského spolužitia neustále chodila na diskotéky, v dome bol
neporiadok a pod. Uvedený rodinný dom stavali spojpomocne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je výbušná,
provokuje ho napr. aj tak, že hodí do neho nejaký predmet. Posledný incident, ktorý sa udial v septembri
2013 prebehol tak, že ho žalobkyňa provokovala, mala voči nemu rôzne uštipačné reči, s preto ju iba

drgol,neškrtilju.Uviedol,žesamusíkrotiť,nakoľkožalobkyňahostáleprovokuje.Poprel,žebyboltakým
alkoholikom, ako sa z neho snaží urobiť žalobkyňa. Pracuje, je vodičom, a až po práci, keď príde domov
tak si vypije jedno pivo. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobkyne, že je gemblérom, uviedol, že nepopiera, žeby
nehral na automatoch, ale dôvodom prečo začal hrať na automatoch bolo to, že žalobkyňa mala veľké
dlhy na mobilnom telefóne a snažil sa takýmto spôsobom zarobiť peniaze.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania výsluchom svedkov mal.
Kristíny- dcéry účastníkov konania, Dany Mikulovej- sestry žalobkyne, oboznámením sa v spise sa
nachádzajúcimi listinnými dôkazmi: výpis LV č. 2207, uznesením OO PZ Košice- Sídl. KVP zo dňa
20.10.2011, rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odbor

všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.12.2011, trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp.zn.
OT 110/2013 zo dňa 11.6.2013, obsahom spisu OO PZ Košice- Sídl. KVP a s ďalšími v spise sa
nachádzajúcimi listinnými dokladmi a ustálil tento skutkový a právny záver:

Účastníci konania sú spoluvlastníci BSM rodinného domu, súp. číslo 142, postaveného na parcele

registra C č. 871/2 W. G.. Y. Č.. XX, zapísaný Správou katastra Košice pre okres Košice II, obec
Košice-Myslava,k.ú. Myslava na LV č. 2207. V predmetnom rodinnom dome účastníci konania žijú,
sú v rozvodovom konaní. Rodinný dom je dvojpodlažný, a pozostáva zo 4 izieb, ktorý je obývaný
nasledovne: Na prízemí je kuchyňa s obývačkou, s kúpeľnou a WC, ktorú užívajú účastníci konania, ich
mal. dcéra Kristína a toho času aj priateľ žalobkyne. Na poschodí sa nachádzajú 4 miestnosti, kúpeľňa

a WC. Jednu miestnosť obýva žalovaný, druhú miestnosť obýva ich mal. dcéra účastníkov konania,
v jednej býval syn účastníkov konania, ktorý v súčasnosti pracuje v zahraničí, a v ďalšej miestnosti
žije žalobkyňa so svojím priateľom. Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu, ako aj v priebehu celého
konania tvrdila, že spolužitie je neznesiteľné, že žalovaný ju fyzicky ako aj psychicky napáda. K fyzickým
útokom malo dôjsť dňa 22.5.2011 a 5.6.2011, t.j. pred podaním žalobného návrhu a dňa 8.6.2013, ako

aj v mesiaci september 2013, t.j. po podaní žalobného návrhu. Z uznesenia OO OZ Košice- Sídl- KVP
ČVS : ORP-2546/KV-KE-2011 zo dňa 20.10.2011 súd zistil, že uvedený orgán postúpil k prejednaniu
priestupku, ku ktorému malo dôjsť tak, že dňa 22.5.2011 v čase o 11.00 hod. po predchádzajúcej hádke
fyzicky napadol svoju manželku,( žalobkyňu) žalovaný takým spôsobom, že ju v kúpeľni tohto domu
kopol do zadnej časti tela a potom ju surovo sácal, pričom jej takto spôsobil krvný výron na predlaktí a

zadnej časti tela, prejednaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na Obvodný úrad, nakoľko
uvedený skutok nie je trestným činom. Z rozhodnutia Obvodného úradu Košice odbor všeobecnej
vnútornej správy zo dňa 22.12.2011 č. 2011/10351 vyplýva, že žalovanému bola rozkazom uložená
sankcia za priestupok , a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1písm. d./ priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.5.2011 v čase

okolo 11.00 hod. v mieste svojho trvalého bydliska na Myslavskej ul. č. 138 po predchádzajúcej hádke
fyzicky napadol svoju manželku tak, že ju kopol do zadnej časti tela, potom ju sácal, v dôsledku čoho
utrpela ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní a dňa 5.6.2011 v čase okolo 12.00 hod. ju v miestebydliskaopäťpopredchádzajúcejhádkefyzickynapadoltak,žejejvykrúcalruky,vdôsledkučohoutrpela
ľahké zranenie s dobou liečenia do 7 dní, a bola mu uložená pokuta vo výške 30 €.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp.zn. OT 110/2013 zo dňa 11.6.2013, právoplatné

11.6.2013, súd zistil, že žalovaný dňa 8.6.2013 v čase okolo 15.00 hod. v Košiciach- Myslave v rodinnom
dome opakovane sa vyhrážal svojej manželke, žalobkyni, že ju zabije, zakope aj s jej otcom v záhrade,
pričom ju v kuchyni fyzicky napadol a to tým spôsobom, že ju kopol do zadnej časti tela, kedy sa jej
podarilo ujsť, tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b./ Tr. zák.

Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu 3x a to dňa 22.5.2011, 5.6.2011.
t.j. pred podaním žaloby a dňa 5.6.2013 t.j. po podaní žaloby. Žalovaný však v priebehu celého konania
uviedol, že k týmto úrazom bol vyprovokovaný žalobkyňou, ktorá je výbušná, má voči nemu uštipačné
poznámkyanadôvažoksidospoločnéhobytuprisťahovalaeštepočastrvaniamanželstvasvojhodruha.

Súd pri hodnotení neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia v rodinnom dome o rozhodovaní vylúčiť z tohto
užívania žalovaného nemohol neviať zreteľ aj na tieto argumenty.

Svedkyňa V. L., dcéra účastníkov konania uviedla, že žije v spoločnej domácnosti v uvedenom rodinnom
dome s rodičmi, a spolu s matkou v dome býva aj jej priateľ. Uviedla, že od kedy býva v dome aj priateľ

matky je situácia lepšia, lebo otec si toľko nedovoľuje. Uviedla, že má rada oboch rodičov, ale viacej
inklinuje k matke, s ktorou si lepšie rozumie. Uviedla, že sa stávalo, že otec matku fyzicky napadol, že
ju chcel zbiť a že rodičia sa často hádajú, ale v súčasnosti už zasahuje priateľ matky.

Svedkyňa H. Y., sestra žalobkyne uviedla, že aj keď posledné dva roky nechodí do domácnosti

účastníkov konania, o situácii je informovaná, jednak zo strany žalovaného, ale aj tak, že o tejto situácii
hovorí celá dedina. Uviedla, že v domácnosti žalobkyne, jej sestry boli väčne hádky, nakoľko sestra je
výbušnej povahy, vyprovokuje konflikt a hádky. Vždy sa jej niečo na žalovanom nepáčilo. Pokiaľ s nimi
žil ich syn, tak bola na syna veľmi zaťažená, a žalovaný sa cítil menejcenný. Nebola však nikdy účastná
fyzického útoku žalovaného na jej sestru, žalobyňu, skôr naopak, bola prítomná pri hádkach, kedy sestra

provokovala žalovaného, dokonca uviedla, že mu dala facku. Žalobkyňa je provokačná, podpichačná a
keď má žalovaný troška vypité je ľahko vyprovokovateľný. Žalovaného nevníma ako alkoholika, i keď
potvrdila, že si zvykol vypiť, ale v súčasnosti sa úplne zmenil, venuje sa športu a prestal piť.

Podľa § 146 ods. 2 OZ, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia

vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie
spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého
manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho
užívania úplne vylúčiť.

Vcitovanomustanoveníjeupravenýosobitnýdôvodpreobmedzenieužívaciehoprávadruhéhomanžela
k domu, ktorý tvorí predmet BSM. Týmto zákonom aprobovaným dôvodom je fyzické alebo psychické
násilie alebo už samotná hrozba takéhoto násilia jednak voči manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá
býva v spoločnom dome alebo byte s násilníkom. Zároveň musí ísť o také násilie, ktoré vyvolalo
neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia manželov v spoločnom dome alebo byte. O obmedzení uvedených

práv môže rozhodnúť súd, musí však ísť o sústavné fyzické alebo psychické týranie alebo hrubé
ponižovanie druhého manžela, a tieto skutočnosti musia byť preukázané.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Uvedené ust. O.s.p. súd cituje z nasledujúcich dôvodov:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že ich spolužitie v jednom rodinnom dome nie je dobré. V
konaníboloajpreukázané,ževobdobíeštepredpodanímnávrhudošlozostranyžalovanéhokfyzickým
útokom na žalobkyňu. Tieto fyzické útoky ako vyplýva z príslušných rozhodnutí boli vlastne kopancami

do zadnej časti tela, a vyžiadali si minimálnu dobu liečenia. Jednalo sa o ľahké zranenia, a konanie
žalovaného bolo uznané ako
priestupok. Pokiaľ sa týka konania žalovaného dňa 8.6.2013, t.j.dva mesiace po podaní žalobného
návrhu, za ktoré bol žalovaný uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania, aj z obsahutrestného rozkazu vyplýva, že žalovaný kopol žalobkyňu do zadnej časti a slovne sa jej vyhrážal.
Po podaní žalobného návrhu ako vyplýva zo zhodnej výpovede účastníkov konania už nedochádzalo
k fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že

vzťahy medzi účastníkmi konania nie sú dobré. V čase podania žalobného návrhu boli účastníci
konania ešte manželia, a napriek tejto právnej skutočnosti začal v rodinnom dome spolu so žalobkyňou
bývať aj jej priateľ. Žalobkyňa má výbušnú a provokačnú povahu, ktorá skutočnosť vyplynula nielen
z výpovede svedkyne, jej sestry, ale nakoniec aj zo samotného prednesu žalobkyne, ktorú učinila na
pojednávaní dňa 21.10.2014, keď bezdôvodne bez udelenia slova obviňovala a nadávala. Žalobkyňa

sa teda prejavila ako provokačná osoba, a preto nemožno pripísať iba na ťarchu žalovaného jeho
správanie, ktoré bolo vyššie uvedenými dôkazmi podložené. Neznesiteľnosť spolužitia, resp. na zlom
spolužití má svoj podiel viny aj žalobkyňa. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že pre
obmedzenie, resp. vylúčenie z užívacieho práva k domu musí ísť o neznesiteľné spolužitie značnej
intenzity, ktorá je spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie je
možné objektívne považovať za neznesiteľné. V danom prípade súd spolužitie účastníkov konania takto

nevyhodnocuje. Aj z výpovede samotných účastníkov konania, ako aj z výpovede ich dcéry vyplýva,
že v rodinnom dome majú účastníci konania svoj vlastný priestor, v ktorom sa zdržujú a už v priebehu
konania nedochádza medzi nimi ku konfliktom takej intenzity, aby bolo možné objektívne vyhodnotiť toto
spolužitie za neznesiteľné. Je samozrejmé, že vzťahy medzi manželmi, ktorí sa rozvádzajú, z ktorých
jeden partner privedie do spoločného bývania svojho nového druha, nie je možné charakterizovať

ako spolužitie dobré, ale zároveň nie je možné obmedziť jedného z manželov, ktorý si do spoločnej
domácnosti svojho druha nedoniesol, vylúčiť ho z užívania rodinného domu. V tomto kontexte súd
musí vyhodnocovať aj príčiny, prečo dochádzalo k určitému fyzickému násiliu zo strany žalovaného k
žalobkyni, a jej výbušné a provokačné správanie vyhodnocovať do určitej miery ako psychické násilie
vo vzťahu k žalovanému. Skutočnosť, že si manželka privedie do spoločného rodinného domu priateľa,

vytvára u druhého manžela, v danom prípade u žalovaného určité psychické napätie, čo možno tiež
vyhodnotiť ako skrytú psychickú provokáciu vo vzťahu k žalovanému zo strany žalobkyne. Nemožno
pretonevidieť,žekuneznesiteľnostispolužitiaprispievasvojímkonanímsamotnážalobkyňa.Nazáklade
takto vyhodnoteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že tu nie sú zákonné dôvody pre vylúčenie
žalovaného z užívania rodinného domu, a preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. t.j. podľa zásady úspešnosti, ale úspešnému
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani si ich neuplatňoval a s poukazom na § 151 ods. 2
O.s.p. vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v dvoch písomných vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že :a.)v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,b.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c.) súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d.) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e.) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f.) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.1,2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)