Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408209545
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1408209545.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: L.

R., bytom E. E. X, T., proti odporkyni: Q. J., bytom J. XX, T., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy
483,80 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 27.6.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou o výške
podielu 1/4 na pozemkov nachádzajúcich sa v Bratislave - Devínskej Novej Vsi a to pozemku parc.

č. XXXX/X- záhrady o výmere 272 m2, a parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13
m2, obidve parcely zapísané na LV č. XXXX. Odporkyňa užíva uvedené nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu. Odplatu za jeho užívanie jej platiť odmieta.
Platobným rozkazom zo dňa 14.10.2008 č.k. 30Ro/2231/08-12 súd návrhu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v dôsledku ktorého sa platobný rozkaz zrušil a súd
vo veci nariadil pojednávanie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.9.2011 navrhovateľka žiadala pripustiť rozšírenie návrhu,

žiadal o vydanie rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporkyňu na zaplatenie sumy 1.011,55 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 483,80 eur od 27.6.2008 do 23.6.2010.
Uznesením zo dňa 17.1.2012 súd zmenu návrhu pripustil.
Odporkyňa vyjadrení k návrhu uviedla, že záhradku č. X v oblasti Devínske jazero získali jej rodičia v
roku 1973 ako pôdu v užívaní štátneho majetku Stupava. Rodičia záhradku o výmere 413 m2 užívali.
Po ich smrti záhradku nejaký čas užívala, no neskôr sa jej užívania pre iné povinnosti vzdala. Neskôr
jednak opotrebením i v dôsledku zásahu iných ľudí plot okolo záhradky, ktorú neužívala bol strhnutý.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výzvou navrhovateľky zo dňa 26.6.2008,
výpismizlistuvlastníctvač.XXXX,geometrickýmplánom, RozhodnutímKrajskéhopozemkovéhoúradu
v Bratislave zo dňa 11.7.2005, Rozhodnutím pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 20.4.1994,
č.j.13/94,geometrickýplán,výkazyvýmer,pozemkovoumapounapôvodnéPKpozemkysidentifikáciou
hranice parc. č. XXXX/X, grafickou identifikáciou parcely č. XXXX/X, grafický plán zo dňa 16.12.2009,
grafická identifikácia zo dňa 5.10.2009, identifikácia parciel zo dňa 18.4.1991 a 18.1.2002, platobný
výmer Hl. mesta SR Bratislavy za rok 2006, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 16.6.2011, čestným

prehlásením odporkyne zo dňa 28.12.2009, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov,
svedkyne Ing. Andrey Beňovej a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 11.7.2005, zn. 873/2005/SCA súd
zistil, že Krajský pozemkový úrad v Bratislave zamietol odvolanie užívateľov pozemkov v ZO SZZ 4-36Devínske jazero a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV č.j. 654/97 zn. 1107/03-10/J06 zo dňa
2.9.2003potvrdil.Vodôvodnenívpodstateuviedol,žeZmluvaodočasnomužívanípozemkusoŠtátnym
majetkom Stupava z roku 1973 bola listom ŠM Stupava zo dňa 19.3.1985 vypovedaná . Uvedené

pozemky nespĺňajú podmienky záhradkovej osady v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov
v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.
Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave - Devínskej Novej Vsi a to
pozemku parc. č. XXXX/X- záhrady o výmere 272 m2, a parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 13 m2, obidve parcely zapísané na LV č. XXXX. Odporkyňa užíva uvedené nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu. Odplatu za jeho užívanie jej platiť odmieta. Navrhovateľka sa domáha peňažného
plnenia za obdobie od 21.7.2006 do 23.6.2010.
Navrhovateľka vypovedala, že rodičia odporkyne predmetné pozemky nemali prenajaté od ŠM Stupava.
Oplotenie, ktoré vybudovali jej rodičia sa tam stále nachádza, nie je strhnuté. Na pozemku je i chata.
Uviedla, že sa jedná o pôvodné parcely č. XXXX, XXXX I. XXXX, ktoré vlastnili jej starí rodičia. Po
dedičskom konaní po jej otcovi I.. R. boli parcely prečíslované. Ďalej poukazovala na skutočnosť,

že odporkyňa v roku 2006 zaplatila za predmetné nehnuteľnosti daň, predsa by ju neplatila, keby
nehnuteľnosti neužívala.
Právny zástupca navrhovateľky upriamoval pozornosť na odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom
odporkyňa okrem iného uviedla, že sporné nehnuteľnosti užíva cca 30 rokov. Už len samotný fakt, že na
predmetnom pozemku má odporkyňa postavenú chatu, je podľa ustálenej judikatúry užívaním pozemku.

Odporkyňa vypovedala, že predmetný pozemok roky neužíva. Naposledy bola v záhrade v roku 1997 -
1998, keď zomreli jej rodičia. Je tam rozobraná búda. Nevidí dôvod na platenie nejakého nájomného. V
odpore uviedla to, čo uviedla, že s rodičmi záhradu užívali cca 30 rokov. Logicky ju však nemohli užívať
v roku 2002, keď rodičia v roku 1997 a 1998 zomreli. Nárok navrhovateľky považuje až za absurdný.
K údajnej chate uviedla, že to nie je chata v pravom slova zmysle, je to len stará drevená chata na

spadnutie.
Svedkyňa O.. I. T. -sestra navrhovateľky vypovedala, že v posudzovanom období navrhovateľka nemala
možnosťpredmetnýpozemokužívať,pretožeodporkyňahomalaoplotený.Navrhovateľkasataknasvoj
pozemok nemohla vôbec dostať. Je jej ťažko povedať, či odporkyňa v posudzovanom období predmetný
pozemok aj reálne užívala. Vie však, že tam mala trávu, kvety, jablone, slivku, granátové jablko. Záhrada

bola obrábaná, udržiavaná, má za to, že odporkyňa ju užívala. Na pozemku nebola burina. Ovocie z
ovocných stromov bolo obraté, nevie však, či odporkyňou, alebo susedmi.
Z čestného prehlásenia odporkyne zo dňa 28.12.2009 súd zistil, že odporkyňa potvrdzuje, že O.. C. U.,
člen záhradkárskej organizácie už niekoľko /cca 10 až 15 rokov/ neužíva parcelu č. XXXX/X a nemá tam
ani oplotenie, na uvedenú parcelu je voľný vstup.

Z listu navrhovateľky zo dňa 26.6.2008 súd zistil, že vyzýva odporkyňu na zaplatenie sumy 21.862,50,-
Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad

rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre
posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z
hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady
občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,

ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita
súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za
skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p).
BezdôvodnéobohateniejevObčianskomzákonníku,zákonč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov

(OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podľa § 456 OZ predmetbezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto

dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.
Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje ten, kto sa domáha

vydania bezdôvodného obohatenia
Majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu
inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti.
Plnenie bez právneho dôvodu (condictio indebity) je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na

ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr.
dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti apod.
Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy či
iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
V sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná zásada, ktorej prirodzeným dôsledkom je nielen

požiadavkanávrhunazačatiekonania,aleajvšeobecnébremenotvrdenia,tedapovinnosťuviesťvšetky
rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania.
Okrem povinnosti tvrdenia, majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená
nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Povinnosť tvrdenia a

povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami. Účastník ktorý neunesie bremeno tvrdenia a
označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno.
Navrhovateľka si uplatnila návrh na začatie konania v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., ktorým sa domáhala
uloženia povinnosti odporcom. Konanie o plnenie y zmysle citovaného zákona je konaním návrhovým,
preto navrhovateľka už v samotnom návrhu mala v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 79 ods.

1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť označiť dôkazné prostriedky mala
navrhovateľka ako účastníčka konania aj v priebehu konania vo veci samej. ( § 101 ods. 1 O.s.p., §
120 ods. 1 O.s.p.). Nie je úlohou súdu ex offo nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho
dôkazného bremena, vyhľadávať dôkazy za navrhovateľa.
V konaní bolo sporné, a bolo na navrhovateľke aby preukázala, že odporkyňa v posudzovanom období

užívala jej pozemok, že na jej úkor dosiahla bezdôvodné obohatenie a v akej výške, keď majetkovú
hodnotu získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa
neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu, keď ako bolo vyššie uvedené, o plnenie
bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo

iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je
povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom
jetuodčerpaťprostriedkybezdôvodnesaobohacujúceho,ktorézískalnaúkoriného,trebavýškuplnenia
za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.
V prejednávanej veci však navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a toto svoje tvrdenie

nepreukázala, keď zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že odporkyňa v
posudzovanomobdobí od21.7.2006do23.6.2010 skutočnepredmetnýpozemokakozáhradku užívala
a jej užívaním sa bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila.
Vykonaným dokazovaním malsúdpreukázané,žemedziúčastníkmikonanianeexistuježiadnyzmluvný
vzťah a to či už v písomnej alebo ústnej forme a preto uplatnený nárok navrhovateľky subsumoval pod

skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.
V prvom rade treba uviesť, že záhrada odporkyne sa skladá z troch častí, jej stredná časť vlastnícky
patrí navrhovateľke, ktorá pozemok získala titulom dedenia po svojom otcovi, ktorý ich vrátane
sporného pozemku získal v rámci reštitúcie. Na pozemku sa nachádza chatka. Ani napriek pomerne
rozsiahlemu dokazovaniu sa navrhovateľke nepodarilo preukázať oprávnenosť uplatneného nároku,

keď predovšetkým s odstupom času nie je možné zistiť, a vyvodiť záver, čo sa dialo na spornom
pozemku v období od 21.7.2006 do 23.6.2010 za ktoré obdobie si navrhovateľka uplatňovala peňažné
plnenie, či odporkyňa predmetný pozemok užívala, alebo neužívala a do akej miery, či užívaním
sporného pozemku mala úžitok, a ak áno, aký. V konaní navrhovateľka ani len netvrdila, a už vôbecnepreukazovala, že v rozhodnom období boli odporkyňou zo sporného pozemku brané úžitky, či ovocie,
zelenia a pod. To, že sú tam stromy sú len všeobecné tvrdenia, bez uvedenia o aké konkrétne stromy
a porasty išlo, aké boli staré, či boli ošetrované a akým spôsobom, a iné, na základe čoho by sa dal

vyvodiť záver , že boli odporkyňou užívané a aký prospech by ich užívaním odporkyňa mohla získať.
Uniesť dôkazné bremeno sa navrhovateľke nepodarilo ani výpoveďou svedkyne, jej sestry O.. I. T.,
ktorá síce uviedla, že v posudzovanom období boli na spornom pozemku vysadené konkrétne porasty,
avšak vzhľadom na objektívne faktory, ako vzťah svedkyne k navrhovateľke a k veci a čas ktorý uplynul
od posudzovanej skutočnosti, nemohla výpoveď tejto svedkyne priniesť očakávanú váhu. Napokon

ani touto svedeckou výpoveďou sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že v posudzovanom období
sa odporkyňa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila. Za takejto dôkaznej situácie súd nemal
možnosť ustáliť, či došlo na strane odporkyne k bezdôvodnému obohateniu a už vôbec nie v akej
výške. Na základe uvedeného, súd nemal inú možnosť ako uzavrieť, že navrhovateľka jednoznačne,
spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázala, že sporný pozemok v jej výlučnom
vlastníctve bol v posudzovanom období odporkyňou bez právneho dôvodu užívaný. V konaní nebolo

preukázané bezdôvodné obohatenie sa odporkyne, navrhovateľka preto nemá nárok na požadovanú
peňažnú náhradu.
Ani tvrdenie odporkyne v odpore, že pozemok užíva viac ako 30 rokov nepreukazuje nárok
navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenie za údajné užívanie predmetného pozemku bez
právneho dôvodu v posudzovanom období od 21.7.2006 do 23.6.2010. A, užívanie predmetného

posudku v posudzovanom období nepreukazuje ani čestné prehlásenie odporkyne zo dňa 28.12.2009,
keď prehľad odporkyne o stave susedného pozemku, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako užívanie
pozemku odporkyňou. Na daný skutkový stav nemožno aplikovať ani judikatúru, podľa ktorej povinnosť
poskytovaťnáhraduvlastníkovipozemku,naktoromstojístavba,stíhavlastníkastavbybezohľadunato,
akýmspôsobomrealizujesvojevlastníckeprávo,pretožeodporkyňasinepochybnenajneskôr6.12.2005

musela byť vedomá toho, že vlastníkom sporných nehnuteľností je navrhovateľka, ktorej bola povinná
nehnuteľnosti vydať. Nemožno teda uzavrieť, že odporkyňa má na cudzom pozemku svoje vlastníctvo
(údajne starú drevenú chatku na spadnutie) a bola povinná poskytovať vlastníčke pozemku náhradu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni v konaní náhradu trov konania
nepriznal, keď v konaní jej žiadne trovy nevznikli, ich náhradu ani nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava IV písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.