Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207270
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:1113207270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných
papierov SR, a. s., Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: Z.. H.
M., nar. 18.03.1963, bydlisko: Ul. T. M. XXX/X, XXX XX X. - Q. Y., v konaní zastúpený opatrovníčkou
Renátou Nagyovou, tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 55,76 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/170/2015-50 zo dňa 25.08.2015
v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/170/2015-50 zo dňa 25.08.2015 v

napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy
55,76 eura s príslušenstvom tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch,
§ 174 ods. 1, § 161, § 105 ods. 5 ZoCP, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
101, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 27.02.2013 domáhal
na Okresnom súde Bratislava I proti žalovanému vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti
zaplatiť sumu 33,19 eura a nahradiť trovy konania vo výške súdneho poplatku za návrh. Podaním zo dňa
06.02.2014 rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 22,57 eura, teda celkom 55,76 eura. Svoj nárok odôvodnil
tým, že zo strany žalovaného nedošlo k zaplateniu faktúry č. 8000000352 vo výške 33,19 eura, splatnej
dňa 28.02.2009, ktorou bol žalovanému vyúčtovaný poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov

za rok 2008. Ďalšiu sumu 22,57 eura si uplatnil z dôvodu neuhradenia poplatku za vedenie účtu majiteľa
cenných papierov za rok 2009 vyúčtovaného faktúrou č. 9000000344, splatnou dňa 15.02.2010.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd ustálil, že za vedenie účtu majiteľa za rok 2008
vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 8000000352 vo výške 33,19 eura, splatnú dňa 28.02.2009 a
za vedenie účtu majiteľa za rok 2009 faktúru č. 9000000344, splatnú dňa 15.02.2010. Spoplatnená
bola služba CD-55-vedenie účtu majiteľa, ktorú poskytuje žalobca žalovanému za odplatu v zmysle §

99 ods. 8 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka
Centrálneho depozitára cenných papierov SR, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, konkrétne článkom 4.1.Účet bol žalovanému zriadený dňa 25.04.1993, t. j. za účinnosti zákona o cenných papieroch, ktorý
v § 58 ods. 5 upravoval, že právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje zákonom
o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. Zákon č. 600/1992 Zb. bol účinný do 31.12.2001,

ZoCP účinný od 01.01.2002 v § 174 ods. 1 zrušil okrem iného aj § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb.
a v § 161 stanovil, že právne vzťahy vzniknuté za účinnosti ZoCP sa budú posudzovať podľa tohto
zákona. Ustanovenie § 105 ods. 5 ZoCP však nemožno použiť na posudzovanie právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, keďže toto ustanovenie len odkazuje na použitie ZoCP a Obchodného
zákonníka na právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a majiteľom takéhoto

účtu. Zástupkyňa žalobcu potvrdila, že žalovaný ako majiteľ účtu nemá žiadny vzťah s členom. Kto je
členom upravuje § 104 ods. 1 ZoCP.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom spore nejde medzi účastníkmi konania o obchodno-
záväzkový vzťah, ale o vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

Keďže žalobca podal žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 33,19 eura na súd dňa 27.02.2013 a v
zostávajúcej časti dňa 06.02.2014, teda po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty,
súd návrh žalobcu z dôvodu premlčania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že je potrebné

zaoberať sa legálnou definíciou spotrebiteľa, v zmysle ktorej by žalovaný mohol byť spotrebiteľom len
v prípade, pokiaľ by nakupoval výrobky alebo požíval služby pre priamu osobnú potrebu seba alebo
členov svojej domácnosti. Žalovaný ako majiteľ cenných papierov nespĺňa podmienky konštituované v
zákone o ochrane spotrebiteľa a z dôvodu charakteru práv, ktorými disponuje v dôsledku vlastníctva
cenných papierov, z objektívnych príčin ani spĺňať nemôže. Žalovaný teda v danom právnom vzťahu

nie je spotrebiteľom.

Žalovaný-akcionármávdanomprípadepostaveniespoločníkaobchodnejspoločnostiasvojimiprávami
vyplývajúcimi z cenných papierov sa podieľa na podnikaní spoločnosti. Z uvedených vyplýva, že na daný
právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko aj samotný výkon práv

a povinností súvisiaci s predmetnými cennými papiermi sa riadi Obchodným zákonníkom. Právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným rovnako nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, pretože medzi nimi nedošlo
k uzavretiu zmluvy v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, ale ich právny vzťah vznikol priamo
zo zákona. V prípade právneho vzťahu v súvislosti s vedením účtu majiteľa medzi klientom - fyzickou
osobou nepodnikateľom a členom CDCP ide o obchodnoprávny vzťah bez ohľadu na povahu týchto

osôb.

Keďže predmetný právny vzťah nemá povahu spotrebiteľského vzťahu, použitie občianskoprávnej
premlčacej lehoty nemá oporu v zákone a súvisiacej judikatúre. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi

náhradu trov konania, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 14.06.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd
Komárno podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzťah medzi účastníkmi
konania vznikol zo zákona a nie na základe zmluvy, v dôsledku čoho je vylúčená aplikácia Obchodného

zákonníka a ani z § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka nie je možné dospieť k záveru, že
v posudzovanej veci ide o absolútny obchod, keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu
odplatnej zmluvy upravenej v § 30 zákona č. 566/2001 Z. z. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel
odvolací súd k zhodnému právnemu názoru ako súd prvého stupňa, že na premlčanie je potrebné
aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka a tým, že bola žaloba podaná
na súd až dňa 27.02.2013 (uplatnený nárok v časti 33,19 eura) a rozšírená dňa 06.02.2014 (uplatnený

nárok v časti 22,57 eura), sú obidve pohľadávky vyplývajúce z faktúr č. 8000000352 a č. 9000000344,
splatných dňa 28.02.2009 a 15.02.2010, premlčané. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a

ustanovenia§142ods.1OSPtak,žeúspešnémužalovanémuvodvolacomkonanínáhradutrovkonania
nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.