Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707209066
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8707209066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, proti žalovanému: G. U., bývajúci v E., Ul. I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Michalom
Petríkom, advokát AK v Poprade, Ul. Francisciho 25, o zaplatenie 5.809,44 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/13/2008-414 zo dňa 29.5.2014 jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, a to vo výroku, ktorým bola žaloba v

prevyšujúcej časti zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 242,80 eur s 8 %
p.a. úrokom z omeškania od 4.1.2005 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej
súd konanie zastavil v časti úrokov z omeškania nad 14 % p.a. zo sumy 7.469,13 eur od 4.1.2005 do
29.11.2005 a 13 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 7.303,16 eur od 30.11.2005 do 15.12.2005 a 13
% p.a. úroku z omeškania zo sumy 7.137,19 eur od 16.12.2005 do 22.2.2006 a 13 % p.a. úroku z
omeškania zo sumy 6.805,25 eur od 23.2.2006 do 26.4.2006 a 13 % p.a. úroku z omeškania zo sumy
6.473,32 eur od 27.4.2006 do 29.5.2006 a 13 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 6.141,38 eur od

30.5.2006 do 14.7.2006 a 14 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 5.809,44 eur od 15.7.2006
do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd má rozhodnúť do
30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V dôvodoch uviedol, že žalobca sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia 5.809,44 eur s 0,1 % denným úrokom z omeškania zo sumy 7.469,13 eur od
4.1.2005 do 29.11.2005, zo sumy 7.303,16 eur od 30.11.2005 do 15.12.2005, zo sumy 7.137,19 eur od
16.12.2005 do 22.2.2006, zo sumy 6.805,25 eur od 23.2.2006 do 26.4.2006, zo sumy 6.473,32 eur od
27.4.2006 do 29.5.2006, zo sumy 6.141,38 eur od 30.5.2006 do 14.7.2006, zo sumy 5.809,44 eur od

15.7.2006 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzatvoril leasingovú zmluvu, tento neplatil
leasingové splátky v zmysle splátkového kalendára, došlo k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy
a žalovaný neuhradil v zmysle finančného vyúčtovania nároky z toho vyplývajúce. Dňa 13.11.2007 súd
rozhodol platobným rozkazom č.k. 16Rob/369/2007-38, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom
dôvodil, že poisťovňa neuspokojila leasingovú spoločnosť v plnej výške po dopravnej nehode a výška
je vysoká, neoprávnená.

Uznesením č.k. 18Cb/13/2008-89 zo dňa 3.6.2008 súd pripustil do konania namiesto OTP Leasing, a.s.
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..Písomným podaním zo dňa 30.1.2013 žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.809,44 eur so 14
% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 7.469,13 eur od 4.1.2005 do 29.11.2005, s 13 % p.a. úrokom z
omeškania zo sumy 7.303,16 eur od 30.11.2005 do 15.12.2005, s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo

sumy 7.137,19 eur od 16.12.2005 do 22.2.2006, s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 6.805,25
eur od 23.2.2006 do 26.4.2006, s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 6.473,32 eur od 27.4.2006
do 29.5.2006, s 13 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 6.141,38 eur od 30.5.2006 do 14.7.2006, so
14 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.809,44 eur od 15.7.2006 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
zobral žalobu späť. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého medzi

žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 20.4.2004 kúpna a leasingová zmluva, ktorej predmetom bol
leasingmotorovéhovozidlaznačkyAUDIA4,pričomžalovanýmaluhrádzaťleasingovésplátkymesačne
v počte 48 splátok vo výške 714,43 eur. Žalovaný zaplatil čiastočne niektoré leasingové splátky a v
dôsledku totálnej škody na vozidle došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a žalobca si
uplatnil vyúčtovaním zo dňa 15.12.2004 sumu 7.469,13 eur. V dôsledku poistnej udalosti došlo k plneniu
žalobcovi zo strany poisťovne vo výške 9.009,33 eur, pričom poisťovňa ohodnotila zvyšky vozidla v

hodnote 5.566,62 eur, avšak žalobca tieto nežiadal. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ako aj
to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd vec právne hodnotil podľa § 53 ods.
1, 3 písm. h) OZ, ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, ustanovenia § 101 OZ, ďalej citoval čl. 13 bod 1
Obchodných podmienok, podľa ktorého predčasným ukončením sa stávajú splatnými všetky doteraz
neuhradené splátky a platby, na ktoré je leasingový nájomca povinný, a to vrátane budúcich. Vzhľadom

na uvedené zistenia a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo
o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ju žalovaný uzavrel ako fyzická osoba, a teda nemohol ovplyvniť
znenie zmluvy a Obchodných podmienok, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, a preto sa súd stotožnil s
názorom žalovaného, že žalobca už pri vyúčtovaní nesprávne uviedol dlžnú sumu, nakoľko neodpočítal
zostatkovú hodnotu zvyškov vozidla, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a dohodou o splátkach využil

dobromyseľnosť žalovaného a jeho neznalosť práv ako spotrebiteľa, ktorý podpísal uvedenú dohodu o
splátkach, ktorú však nemožno považovať za platný úkon uznania dlhu aj napriek tomu, že žalovaný
čiastočne plnil po ukončení zmluvy, a toto nemožno považovať za uznanie dlhu. V danom prípade, ak
by vznikol žalobcovi nárok, tak len na zaplatenie 5. a 6. splátky, avšak 5. splátka by bola premlčaná,
keďže splatnosť bola 7.9.2004, pričom uplynula všeobecná premlčacia trojročná lehota, keďže žaloba

bola podaná 24.9.2007. Tak vznikol žalobcovi nárok len na zaplatenie 6. splátky. Súd bol toho názoru, že
žalobca má nárok na zaplatenie tejto 6.splátky, ktorá nie je premlčaná, nakoľko bola splatná 7.10.2004
a žaloba bola podaná 24.9.2007. V čase podania žaloby neexistoval opodstatnený nárok žalobcu na
plnenie, okrem uplatnenia si neuhradenia jednej splátky avšak, podľa špecifikácie žalobného nároku,
kde si žalobca uplatnil 5. a 6. splátku, plnenie 42. splátok po odstúpení od zmluvy z titulu náhrady

škody, po odpočítaní prijatého plnenia a čiastočného plnenia 1.428,86 eur + 15.049,59 eur - 9.009,33
eur - 1.659,70 eur bol žalobný nárok vo výške 5.809,42 eur a po odpočítaní hodnoty zvyškov vozidla
5.566,62 eur predstavuje nárok žalobcu sumu 242,80 eur. Žalobcovi teda vznikol nárok len na zaplatenie
6. splátky vo výške 242,80 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a
neopodstatnenú,keďžepodľačl.12ods.3Obchodnýchpodmienoktentoobsahujeneprijateľnúzmluvnú

podmienku, keďže nerieši otázku zvyškov vozidla s tým, že všetky následky znáša len nájomca, ktorý
nemá právo na dispozíciu s vrakom a zostatkami vozidla a nemôže ovplyvniť ani konanie poisťovne a
vlastníka vozidla, čo je v jeho neprospech. Nakoľko žalovaný nezaplatil včas a riadne sumu 242,80 eur
v dohodnutej lehote splatnosti, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej
výške 8 % ročne od 4.1.2005 v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V prevyšujúcej časti

ohľadne výšky úrokov z omeškania nad 14 % a 13 % z tam požadovaných súm súd konanie v zmysle
§ 96 ods. 1, 2 O.s.p.. zastavil. O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to v tej časti pokiaľ bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá. Poukázal na čl. 9 ods. 8 Obchodných podmienok pre finančný

prenájom motorových vozidiel spoločnosti OTP Leasing, a.s., podľa ktorého leasingový prenajímateľ
postupuje na leasingového nájomcu práva a nároky, ktoré mu vzniknú pri poškodení, alebo odcudzení
motorového vozidla zavinením tretích osôb a leasingový nájomca toto postúpenie prijíma. Leasingový
nájomca je povinný v prípade vzniku takýchto škôd alebo odcudzenia uplatniť všetky takto postúpené
práva a nároky. Ďalej citoval čl. 12 bod 1 Obchodných podmienok, podľa ktorého nebezpečenstvo

škody, zničenia, straty alebo odcudzenia vo vzťahu k motorovému vozidlu nesie leasingový nájomca
od momentu prevzatia motorového vozidla až do momentu jeho účinného vrátenia leasingovému
prenajímateľovi, resp. do doby prevodu vlastníckeho práva na neho. Podľa bodu 2 tohto článku v
prípadoch poškodenia, zničenia, straty alebo odcudzenia motorového vozidla je leasingový nájomcanaďalej povinný platiť leasingové splátky a ostatné platby súvisiace s leasingom až do momentu
vyjadrenia poisťovne, resp. štátneho orgánu, teda do ukončenia zmluvného vzťahu medzi leasingovým
prenajímateľom a leasingovým nájomcom. Leasingový prenajímateľ nie je zodpovedný za stav, pri

ktorom po uplynutí doby leasingu nie je možné odovzdať motorové vozidlo nájomcovi alebo predĺžiť
leasingovú zmluvu. Z bodu 3 tohto článku vyplýva, že pokiaľ podľa rozhodnutia poisťovne pôjde o
totálne poškodenie motorového vozidla, považuje sa vrak pre vyúčtovanie vzájomných záväzkov medzi
prenajímateľom a nájomcom za bezcenný, ak nebude písomne dohodnuté inak, leasingový nájomca
nesie náklady za uskladnenie vraku a jeho prepravu (vykonanú podľa pokynov poisťovne), a to až do

doby vysporiadania poistnej udalosti poisťovňou. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu a posúdením
vyššie uvedeného v tom zmysle, že žalovaný ako fyzická osoba nemohol ovplyvniť znenie zmluvy a
Obchodných podmienok. Vyššie uvedené ustanovenia nie sú na neprospech žalovaného, ide len o
upresnenie povinností medzi zmluvnými stranami leasingovej zmluvy, a to žalovaným ako leasingovým
nájomcom a žalobcom ako leasingovým prenajímateľom. Predmetné ustanovenia logicky upravujú
povinnosti žalovaného ako leasingového nájomcu. Leasingový prenajímateľ si predmet leasingu

nevybral, nefiguruje ako jeho predajca, ale je subjekt, ktorý poskytuje žalovanému prefinancovanie
ním vybraného motorového vozidla ako predmetu leasingu, a preto je logické, že práve leasingový
nájomca je povinný pri poškodení alebo odcudzení motorového vozidla uplatniť všetky nároky a práva
z tohto plynúce, teda aj nároky voči poisťovni. Žalobca, resp. jeho predchodca nemá a ani nemal k
dispozícii vrak vozidla, ale tento zostáva v dispozícii dlžníka, resp. žalovaného, preto došlo vo vyjadrení

likvidátora automaticky k odpočtu zvyškov vozidla. V prípade, ak by dlžník doplatil sumu vyčíslenú vo
finančnom vyúčtovaní, sú mu k vraku vozidla odovzdané aj príslušné doklady, aby mohol s vrakom
vozidla disponovať, napr. za účelom jeho predaja. Uvedená skutočnosť je štandardným postupom.
Rovnako analogicky v prípade, ak žalovaný predmetné vozidlo kúpil ako kupujúci na základe kúpnej
zmluvy, kedy by sa stal vlastníkom po zaplatení kúpnej ceny a došlo by k jeho poškodeniu, príp.

zničeniu, uplatňoval by si nároky voči poisťovni priamo žalovaný ako kupujúci a vlastník vozidla, ktorý
predtým za vozidlo zaplatil celú výšku kúpnej ceny. To znamená rovnako aj v danom prípade by
žalovanému bol vydaný vrak vozidla pre účely svojvoľného naloženia s ním až po tom, čo zaplatí sumu
vyčíslenú vo finančnom vyúčtovaní. Vzhľadom na uvedené žalobca nesúhlasil s tým, že ustanovenia
Obchodných podmienok sú pre žalovaného ako spotrebiteľa nepriaznivé, nakoľko ich nemohol inak

ovplyvniť. Súd nekonkretizoval akým spôsobom by bolo znenie Obchodných podmienok pre žalovaného
ako spotrebiteľa priaznivé, v čom boli Obchodné podmienky pre žalovaného neprijateľné. Zároveň súd
musí byť do úvahy skutočnosť, že ide o leasingový vzťah a teda vzájomné práva a povinnosti posúdiť
aj v tom ohľade, čo možno reálne od leasingovej spoločnosti vyžadovať, nakoľko žiaden poskytovateľ
leasingu by nevstúpil do leasingového vzťahu za predpokladu, že nebezpečenstvo škody na veci prejde

na prijímateľa leasingu až po úplnom zaplatení leasingových splátok. Žalobca mal za to, že rozhodnutie
súdu je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo veci, nakoľko len konštatácia, že znenie
Obchodných podmienok je v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa bez toho, aby uviedol, v čom
tento neprospech spočíva a či vôbec možno povinnosti, ktoré v danom prípade zanedbal žalovaný ako
leasingový nájomca spravodlivo a reálne vyžadovať od leasingovej spoločnosti. Ďalej v tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/35/2013, na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/44/2014. Ďalej poukázal na dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal na zaplatenie sumy 205.015,10 Sk v splátkach. Žalovaný sám
požiadal o vystavenie splátkového kalendára, pričom po telefonickej dohode mu bola zaslaná dohoda
podpísaná žalobcom v dvoch vyhotoveniach s tým, že v prípade súhlasu so stanoveným splátkovým

kalendárom, v jednom rovnopise zašle túto žalobcovi. Tu žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.15Co/28/2013.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdrozsudok
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu v plnom rozsahu, prípadne, aby v zmysle
§ 221 ods. 1, 3 O.s.p. ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil
náhradu trov konania.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolacísúdpodľa§212ods.1prejednalvecvmedziach,ktorýchsaodvolateľdomáhaljejpreskúmania
a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa

náležite zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd preto podľa § 219 ods.
1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, avšak považuje
za potrebné zdôrazniť nasledovné: Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný uskutočnil tietoplatby 1. až 4. splátku vo výške 86.092,- Sk, zvýšenú splátku vo výške 295.000,- Sk, spracovateľský
poplatok 18.207,- Sk, zmluvnú pokutu, ktorú potom žalobca označil ako nesprávne pojmovo označenú,
keďže išlo o sankciu za neuhradenie splátok, to znamená úrok z omeškania vo výške 495,- Sk, ďalej bolo

poskytnuté poistné plnenie vo výške 271.415,- Sk, následne žalovaný zaplatil 50.000,- Sk a odvolací
súd má za to, že do platby uhradenej nájomcom mala byť aj suma 167.700,- Sk, čo je hodnota zvyškov
poškodeného motorového vozidla ako to vyplýva z vyjadrenia likvidátora Kooperatíva poisťovňa, a.s.
(viď č.l. 138), takže celkove žalovaný uhradil 848.909,- Sk, resp. uhradil sumu 681.209,- Sk, ale k
tejto je potrebné započítať sumu 167.700,- Sk, čo je hodnota zvyškov. Žalobca mal nárok na úhradu

sumy 856.224,10 Sk, čo žalovaný nepopieral. Išlo o sumu 18.207,- Sk, čo bol spracovateľský poplatok,
ďalej sumu 129.138,- Sk, čo je nárok na 6 splátok, ďalej na sumu 255.000,- Sk ako zvýšená splátka,
potom úrok z omeškania vo výške 495,- Sk a nevyfakturovaná časť istiny vo výške 453.384,10 Sk.
Rozdiel medzi uvedenými sumami je 7.315,10 Sk, čo zodpovedá priznanej sume 242,80 eur. Pokiaľ ide o
odvolacie námietky, treba jednoznačne súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v čl. 12 bod
3 Obchodných podmienok je neprijateľná zmluvná podmienka spočívajúca v tom, že v prípade totálneho

poškodenia motorového vozidla sa vrak považuje vo vzájomných vzťahoch medzi prenajímateľom a
nájomcom za bezcenný. Nepochybne takáto zmluvná podmienka je v neprospech spotrebiteľa, čo
jednoznačne vyplýva zo správy likvidátora, ktorý hodnotu zvyškov ocenil na sumu 167.700,- Sk, pričom
žalobca na pojednávaní dňa 13.2.2014 jednoznačne potvrdil, že po odstúpení od zmluvy bol vlastníkom
vozidla, pričom sa nevedel vyjadriť, kde sa vozidlo nachádzalo, ako sa s ním disponovalo, a to ani

so zvyškami, ktorých bol takisto vlastníkom, len v tejto súvislosti poukázal na čl. 12 bod 3, preto pre
neho bola táto otázka nepodstatná. Nevedel sa vyjadriť, či obdŕžal nejakú hodnotu za uvedený vrak.
Z tohto pohľadu pri konečnom vyúčtovaní ukončenia leasingového vzťahu bolo jednoznačne potrebné
v prospech žalobcu započítať hodnotu zvyškov motorového vozidla v hodnote 167.700,- Sk. Pokiaľ sa
žalobca odvolával na Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenú so žalovaným 1.3.2006,

na základe ktorej tento uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vo výške 205.315,10 Sk tu je treba
povedať, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, to znamená v konaní žalovaný preukázal, že v tom rozsahu,
ako bol nárok žalobcu zamietnutý, dlh nemal, a preto v tomto ohľade nebolo možné túto dohodu vziať
v úvahu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.