Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoKR/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112211292
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112211292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: JUDr. Ladislav Barát, so sídlom Školská
3, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o. v likvidácii,
so sídlom Hontianska cesta 49, Šahy, IČO: 36 096 814, proti žalovanému: Mesto Šahy, so sídlom Hlavné
námestie 1, Šahy, IČO: 00 307 513, zastúpený: JUDr. Peter Polák, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 3,
Levice, o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 27Cbi/3/2012 - 282 zo dňa 31. marca 2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cbi/3/2012 - 282 zo dňa 31. marca 2016 p o t

v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Nitre žalobu žalobcu zamietol s tým, že rozhodnutie o trovách
konania si súd vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 03.04.2012 sa žalobca domáhal
určenia, že právny úkon úpadcu, zmluva o prevode hnuteľných vecí uzatvorená dňa 12.04.2010 medzi
úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorou úpadca previedol vlastnícke právo k
hnuteľným veciam, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zmluve, je neúčinný voči všetkým účastníkom

konkurzného konania. Zároveň žiadal, aby žalovaný uhradil do konkurznej podstaty sumu 119.498,--
eur, alternatívne, aby vydal veci získané odporovateľným právnym úkonom do konkurznej podstaty.

Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že na základe zmluvy o prevode hnuteľných vecí uzatvorenej
podľa § 409 a nasledujúcich zo dňa 12.04.2010, previedol úpadca na žalovaného vlastnícke právo k
hnuteľným veciam, zdravotnícke prístroje, kancelárske vybavenie ako aj motorové vozidlá spolu v cene
119.498,-- eur. V čl. III zmluvy bolo dohodnuté, že kúpna cena bude uhradená vzájomným započítaním

pohľadávok zmluvných strán. Z ustanovenia zmluvy nevyplýva, ktoré konkrétne pohľadávky žalovaného
sa mali započítať. Aby mohlo dôjsť k započítaniu, pohľadávky mali byť presne definované spolu s
právnym dôvodom vzniku, výškou a splatnosťou.

Z evidencie úpadcu nie je preukázaná úhrada dohodnutej kúpnej ceny, navyše žalobca zistil, že nie
všetky hnuteľné veci boli fyzicky odovzdané kupujúcemu. Motorové vozidlá boli vyňaté z prevodu
dohodou strán v súčinnosti s exekútorským úradom. Z uvedeného sa dá predpokladať, že prevod sa

uskutočnil v čase, keď úpadca z dôvodu prebiehajúcej exekúcie už bol v úpadku, navyše hodnota
predaných hnuteľných vecí vzhľadom na účtovnú evidenciu bola podhodnotená. Žalovaný právne
relevantným spôsobom nepreukázal uhradenie kúpnej ceny. Žalobca si uplatnil u povinnej osoby,
žalovaného, listom zo dňa 20.03.2012, označeným ako výzva na plnenie, nárok na zaplatenie doterazneuhradenej kúpnej ceny vo výške 119.498,-- eur alebo alternatívne vydanie hnuteľných vecí. Žalovaný
odmietol zaplatenie kúpnej ceny ako i vydanie vecí. Správca uznal v rámci konkurzného konania nároky
nezabezpečených veriteľov, ktorých výška pohľadávok je spolu 2.974.808,17 eura. Väčšina veriteľov

mala svoje pohľadávky voči úpadcovi už v čase realizácie odporovateľného právneho úkonu, dňa
12.04.2010.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2012 uviedol, že v zmluve
o prevode hnuteľných vecí je definovaná pohľadávka Mesta Šahy. Táto mala vzniknúť zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 14.04.2006 a jej výška je 119.498,-- eur, teda je jednoznačne špecifikovaný právny dôvod
pohľadávky ako aj výška.

V čase uzatvorenia zmluvy o prevode hnuteľných vecí už bola pôžička splatná. Kúpna zmluva má všetky
podstatnénáležitosti,máurčenýpredmetacenu,vrátanespôsobujejúhrady.Včaseuzatvoreniazmluvy
o prevode hnuteľných vecí mali strany vzájomné peňažné pohľadávky, ktoré boli splatné a kryli sa v celej

výške. Zo zmluvy je jednoznačné, ktoré pohľadávky sa započítavajú.

Z okolností prípadu je jasné, že prevod hnuteľných vecí sa neuskutočnil za účelom ukrátenia veriteľov,
ale za účelom zachovania využitia prevádzaných vecí na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako veriteľ úpadcu bol uprednostnený pred ostatnými
veriteľmi so staršou lehotou splatnosti svojich pohľadávok, žalobu podal podľa § 59 ako i § 60 ZoKR.
Na tom, že hnuteľné veci boli podhodnotené, netrval.

Súd vo veci vyhlásil rozsudok dňa 26.03.2013, č. k. 27Cbi/3/2012-114.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že účastníci konania uzatvorili dňa
12.04.2010 platne kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V zmluve bol
špecifický predmet zmluvy, hnuteľné veci uvedené v prílohe č. 1 k zmluve a bola dohodnutá kúpna cena
119.498,-- eur, ktorá bola primeraná, teda zmluva obsahovala podstatné náležitosti a bola podpísaná

osobami oprávnenými konať menom predávajúceho a kupujúceho. Tak ako už bolo uvedené, ak
je kúpna cena prevádzaných vecí primeraná, ekvivalentná k hodnote prevádzaného majetku, nemôže
takýto právny úkon privodiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze, nemožno jej
úspešne odporovať, pretože došlo iba k zmene hmotného majetku na finančné prostriedky.

Súd tak nemohol vyhovieť zmenenej žalobe, určiť, že kúpna zmluva je voči účastníkom konkurzného
konania neúčinná.

Taktiež súd nemohol vyhovieť ani ďalšiemu návrhu žalobcu, určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože
spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 409 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.

Spôsob uhradenia kúpnej ceny upravený v kúpnej zmluve v čl. III. vyhodnotil súd ako započítanie
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok predávajúceho a kupujúceho podľa § 580 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, teda samostatný právny úkon obsiahnutý v kúpnej zmluve, ktorý však žalobca
nenapádal, nedomáhal sa určenia jeho neúčinnosti. I v prípade, že by súd dospel k záveru, že týmto

právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, súd nemohol určiť jeho
neúčinnosť, pretože nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený v žalobe.

Keďže súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je platná a nie je ukracujúcim právnym úkonom, nemohol
uložiť žalovanému povinnosť uhradiť do konkurznej podstaty sumu 119.498,-- eur.

Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.11.2013, č. k. 26CoKR/2/2013-130, zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.V odôvodnení uznesenia uviedol nasledovné: žalobca sa 1. petitom svojej zmenenej žaloby domáhal,
aby súd určil, že vyššie spomínaná zmluva je voči účastníkom konkurzného konania neúčinná podľa §
57 a nasl. ZoKR. Žalobca sa 2. petitom zmenenej žaloby domáhal, aby súd určil, že zmluva je neplatným

právnym úkonom, zjavne ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p.. Žalobca sa 3. petitom
domáhal peňažného plnenia vo výške 119.498,-- eur. Hoci žalobca podal 2. petitom určovaciu
žalobu, súd prvého stupňa dôvody jej zamietnutia v odôvodnení napadaného rozsudku dostatočným
spôsobom nevysvetlil, uviedol iba, že zmluva spĺňa zákonné náležitosti kúpnej zmluvy. Súd sa opomenul
vysporiadať s primárnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p., ktorou je existencia

alebo absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení. Iba v prípade, ak súd dospeje k záveru,
že v prospech žalobcu svedčí naliehavý právny záujem na žalovanom určení, môže sa súd zaoberať
samotným posudzovaním platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.

V prípade, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem, bude
jeho úlohou komplexne preskúmať otázku platnosti zmluvy o prevode hnuteľných vecí uzatvorenej dňa

12.04.2010 medzi úpadcom a žalovaným. V rámci posúdenia platnosti či neplatnosti zmluvy sa súd bude
musieť vysporiadať so všetkými právne relevantnými argumentmi žalobcu, na ktorých zakladá svoje
tvrdenia. Ťažisko argumentácie žalobcu o neplatnosti zmluvy spočíva v poukaze na neplatnosť dohody o
započítaní obsiahnutej v čl. 3 zmluvy, ktorou si zmluvné strany priamo v kúpnej zmluve mienili započítať
svoje pohľadávky definované v čl. 1 a čl. 2 zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva neupravuje iba

kúpnopredajný zmluvný vzťah, ale aj započítanie vzájomných pohľadávok.

Iba po adekvátnom vyhodnotení otázky platnosti zmluvy mohol súd prvého stupňa pristúpiť k dôvodnosti
tej časti žaloby, ktorou si žalobca uplatnil svoje právo odporovať právnym úkonom úpadcu podľa § 57 a
nasl. ZoKR. Vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti uvedenej časti žaloby bolo úlohou súdu prvého stupňa

posúdiť otázku platnosti zmluvy ako prejudicionálnej otázky z úradnej moci, pretože odporovať možno
len platnému právnemu úkonu.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že naliehavý právny záujem na riešení platnosti kúpnej zmluvy je daný,
bez tohto určenia by bolo žalobcovo právo ohrozené a neisté. Zmluva riešila manipuláciu s majetkom,

naliehavý právny záujem je daný. Zmluva je neplatná i z toho dôvodu, že došlo k jej antidatovaniu.

Žalobca, správca konkurznej podstaty, právne znalá osoba, odôvodnil naliehavý právny záujem napriek
obsahu odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu tým, že bez rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej
zmluvy by bolo žalobcovo právo ohrozené a neisté, zmluva riešila manipuláciu s majetkom, a preto je

daný naliehavý právny záujem.

Tieto všeobecné tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepreukazujú existenciu naliehavého právneho
záujmu na podanej určovacej žalobe (2. petit zmenenej žaloby).

Súd sa napriek nedostatočnému odôvodneniu naliehavého právneho záujmu žalobcu zaoberal otázkou,
či v čase rozhodovania súdu výsledky vykonaného dokazovania odôvodňujú prijatie záveru, že tu
naliehavý právny záujem daný je.

V tomto konkrétnom prípade súd bral do úvahy i tú skutočnosť, že 1. petitom žaloby sa žalobca domáhal

vyslovenia neúčinnosti, právneho úkonu - kúpnej zmluvy, podľa § 57 a nasl. ZoKR.

Zákonným predpokladom vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu súdom je vyriešenie prejudiciálnej
otázky - platnosti právneho úkonu, ktorú súd skúma zo zákona.

Súd môže vysloviť neúčinnosť právneho úkonu iba v prípade jeho platnosti, inak musí žalobu zamietnuť
a v odôvodnení rozsudku uviesť dôvody pre ktoré žalobu zamietol.

Súd tak dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe. Žiadnym spôsobom nepreukázal, čím by bolo postavenie žalobcu bez takéhoto

rozhodnutia neisté alebo ohrozené, v čom by malo ohrozenie alebo neistota spočívať.

Manipulácia s majetkom (predmet právneho úkonu označený žalobcom) automaticky nezakladá
naliehavý právny záujem. Naviac je potrebné brať do úvahy, že pri určovaní neúčinnosti právnehoúkonu súd rieši platnosť právneho úkonu ako predbežnú otázku, čo je ďalším dôvodom neexistencie
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na podaní samostatnej žaloby o určenie neplatnosti
tohto právneho úkonu.

Dňa 12.04.2010 uzatvoril úpadca a žalovaný kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.
Uzatvorená kúpna zmluva obsahovala označenie predávajúceho (úpadca), kupujúceho (žalovaný),
predmet zmluvy - príloha č. 1 (zoznam hnuteľných vecí) a kúpnu cenu 119.498,-- eur.

Nakoľko žalobca namietal antidatovanie podpisu zmluvy, súd zameral dokazovanie aj na preukázanie
tejto skutočnosti. Tvrdenie žalobcu nebolo v konaní preukázané, vypočutí svedkovia potvrdili
uzatvorenie, podpísanie zmluvy dňa 12.04.2010, čomu nasvedčovali aj predložené listinné dôkazy.

V súlade s § 41 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že v čl. III. kúpnej zmluvy je obsiahnutý
samostatný právny úkon - započítanie vzájomných pohľadávok.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné dohodu o započítaní oddeliť od kúpnej zmluvy,
nakoľko ide o dva samostatné právne úkony obsiahnuté v jednej listine.

Z dokazovania vyplýva, že zmluvné strany mali vôľu vykonať dva právne úkony, uzatvoriť kúpnu zmluvu

a následne započítať kúpnu cenu s pôžičkou, ktorá bola úpadcovi poskytnutá žalovaným. Teda malo
dôjsť k započítaniu kúpnej ceny - záväzok žalovaného s pôžičkou - záväzok úpadcu, vo výške v ktorej
sa kryjú, 119.498,-- eur.

Započítanie dohodnuté v čl. III zmluvy zo dňa 12.04.2010 nešpecifikuje, ktorá pohľadávka úpadcu

(právny titul vzniku) má byť započítaná s konkrétnou pohľadávkou žalovaného (právny titul vzniku).
Zmluvné strany nekonkretizovali, ktoré vzájomné pohľadávky majú byť započítané a v akej výške.

Súd tak dospel k záveru, že právny úkon, dohoda o započítaní obsiahnutá v kúpnej zmluve (čl. III.) je
neplatná, pretože nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná.

Takže zhrnutím vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že kúpna zmluva zo dňa 12.04.2010 je platná,
dohoda o započítaní zo dňa 12.04.2010 je neplatná.

Žalobca sa v 1. petite žaloby domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, zmluvy o prevode

hnuteľných vecí zo dňa 12.04.2010 (kúpna zmluva).

Tak ako uviedol súd vo svojom rozsudku zo dňa 26.3.2013, zotrváva naďalej na svojom závere, že
žaloba je v tejto časti nedôvodná. Zmluva bola uzatvorená platne a nedošlo jej uzatvorením k ukráteniu
ostatných veriteľov v konkurze, pretože došlo iba k zmene formy majetku úpadcu z hnuteľného na

finančné prostriedky.

Zmena formy majetku nemôže spôsobiť ukrátenie ostatných veriteľov.

Žalobca sa nedomáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, dohody o započítaní zo dňa 12.04.2010,

teda predmetom konania nebolo vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - započítania. Avšak aj v
prípade, že by tomu tak bolo, súd by žalobe nemohol vyhovieť, pretože pri riešení predbežnej otázky
dospel k záveru, že dohoda o započítaní je neplatná a tak ako už bolo niekoľkokrát konštatované, súd
môže vysloviť neúčinnosť právneho úkonu iba ak je platný.

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že žalobca mal v prípade neplatnosti právneho úkonu
- započítania, možnosť podať žalobu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 119.498,-- eur a nie domáhať
sa vydania veci, alebo zaplatenia uvedenej sumy do konkurznej podstaty titulom neúčinnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd podanej
žalobe vyhovie v celom rozsahu.

Ako odvolacie dôvody žalobca uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP.Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že má za to, že dostatočne jasne a určito definoval naliehavý právny
záujem a taktiež výsledky dokazovania odôvodňujú prijatie záveru, že tu naliehavý právny záujem je

daný.

V každom prípade, v ktorom ide o nakladanie s majetkom úpadcu, je daný naliehavý právny záujem
správcu na určení v zmysle § 80 písm. c) OSP.

K domnienke antidatovania kúpnej zmluvy svedčia skutočnosti, ktoré sú uvedené v spisovom materiály,
a to zistenie, že pokiaľ by kúpna zmluva bola skutočne podpísaná 12.04.2010 a týmto dňom by prešlo
vlastnícke právo na odporcu, nemohol by exekútor dňa 04.02.2011 zahrnúť do súpisu, dňa 15.02.2011
vziať do úschovy a neskôr speňažiť motorové vozidlá Škoda Octavia Combi 1,9 TDI Classic, e. č.
LV033CZ a Renault Kangoo 1,2 Base, e. č. LV247CK, ktoré vozidlá boli predmetom napadnutej kúpnej
zmluvy. Pokiaľ by žalovaný mal v tom čase k dispozícii podpísanú kúpnu zmluvu, ktorou by preukazoval,

že ich vlastníkom je už žalovaný a nie úpadca, exekútor by nemal právo siahnuť na tento majetok.

Napadnutá kúpna zmluva je označená ako „Zmluva o prevode hnuteľných vecí podľa § 409 a nasl.
z. č. 513/1991 Zb. Obch. zákonníka v znení neskorších predpisov“. Pokiaľ by sa článok III. zmluvy
mal považovať za samostatný od zmluvy oddeliteľný právny úkon, potom by záhlavie zmluvy znelo

nasledovne: „Zmluva o prevode hnuteľných vecí podľa § 409 a nasl. z. č. 513/1991 Zb. Obch. zákonníka
v znení neskorších predpisov a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok podľa § 580 Obč.
zákonníka“.

Bez existencie kúpnej zmluvy nemôže byť kúpna cena uhradená zápočtom.

Pokiaľ súd dohodu o započítaní uznal za neplatnú, tak mal vysloviť i neplatnosť kúpnej zmluvy, keďže
dôvody na vyslovenie neplatnosti sú obdobné a to nejasný predmet kúpnej zmluvy, keď v prílohe č. 1 ku
kúpnej zmluve boli uvedené viaceré položky, ktoré boli nepresne označené, boli upravované a neskôr
vyňaté.

Dôvodom na odporovateľnosť (vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov) je skutočnosť, že kúpnou
zmluvou bolo odporcovi umožnené na úkor konkurznej podstaty - teda následne konkurzných veriteľov
prednostne uspokojiť svoje nároky.

Neobstojí tvrdenie, že došlo iba k zmene formy majetku úpadcu z hnuteľného na finančné prostriedky.

Takto sa síce hmotný majetok mal premeniť na finančné prostriedky, avšak ostatní veritelia takúto
možnosť na vysporiadanie svojich nárokov nedostali, navyše sa to udialo v čase úpadku úpadcu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,

keďže súd prvého stupňa posúdil správne celú vec a správne ju aj právne posúdil.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom vo veci
rozhodol postupom podľa ust. § 156 ods. 3 OSP.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Vo vzťahu k petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
12.04.2010 odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorý žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem potrebný
pre úspešnosť určovacej žaloby, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, preto ich odvolací
súd nebude pre nadbytočnosť opakovať.

Keďže ide v prvom rade o konanie, v ktorom sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právneho

úkonu - práve kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, je nevyhnutné, aby si súd v prvom rade vyriešil ako
predbežnú otázku, otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy, inak by nemohol o vyššie uvedenom návrhu či už
pozitívne alebo negatívne rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu nemôže byť daný naliehavý právny záujem
aj na samostatnom určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní,v zmysle ktorej ak ide o nakladanie s majetkom úpadcu, je daný naliehavý právny záujem vždy, nie je
ničím argumentačne podložená, a nie je spôsobilá prijať opačný záver ako prijal súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil, že čl. III. kúpnej zmluvy
v ktorom je obsiahnutý započítací prejav smerujúci k spôsobu akým bude kúpna cena zaplatená, je
neplatný.

Z obsahu celej zmluvy ako právneho úkonu je totiž zrejmé, že v č. I. je dostatočne vyšpecifikovaná

pohľadávka žalovaného, ktorú voči úpadcovi mal a to čo do právneho dôvodu ako aj výšky (pôžička vo
výške 119.498,-- eur), ako aj pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorá predstavuje odplatu - kúpnu
cenu za prevádzané hnuteľné veci (taktiež vo výške 119.498,-- eur). Keďže išlo o existujúce a reálne
a splatné pohľadávky a vôľa účastníkov zmluvy smerovala jednoznačne k započítaniu vzájomných
pohľadávok, odvolací súd nezistil žiaden dôvod na vyslovenie neplatnosti tejto časti právneho úkonu.

K vysloveniu neúčinnosti právneho úkonu odvolací súd uvádza, okrem skutočností, ktoré uviedol vo
svojomrozhodnutíajsúdprvéhostupňa,žežalobcasavpodanejžalobedomáhalvyslovenianeúčinnosti
právneho úkonu (kúpnej zmluvy) s poukazom na ust. § 58 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z. z., t. j. že ide o
právny úkon bez primeraného protiplnenia.

V ďalšom podaní žalobcu, ktoré adresoval súdu prvého stupňa ešte pred prvým pojednávaním, žalobca
doplnil žalobu o ďalšie dôvody pre ktoré sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, a to o ust.
§ 59 zák. č. 7/2005 Z. z., t. j. že išlo o zvýhodňujúci právny úkon a ust. § 60 cit. zák., t. j. že predmetný
právny úkon bol aj ukracujúci.

Na prvom pojednávaní vo veci samej (dňa 06.03.2013) žalobca na dôvode neúčinnosti právneho úkonu
podľa § 58 ods. 1 cit. zákona už žalobca netrval. Na záver pojednávania boli účastníci konania poučení
podľa § 118a OSP, na čo žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Takéto
poučenie bolo účastníkom poskytnuté aj v predvolaní na prvé pojednávanie.

V zmysle cit. ustanovenia v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou sú
účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania.

Podľa § 59 ods. 1 ZoKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým

dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil
svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 59 ods. 2 ZoKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,

ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik
svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa § 59 ods. 3 ZoKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok

dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 59 ods. 4 Zo KR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli
urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 60 ods. 1 ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich

veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje splnenie a dodržanie podmienok vymedzených v cit. ust..Ako už bolo konštatované žalobca na dôvod odporovateľnosti v zmysle § 58 ZoKR rezignoval, keď
akceptoval, že napadnutý právny úkon nebol urobený bez primeraného protiplnenia.

Ďalším dôvodom odporovateľnosti práv. úkonu bol dôvod vymedzený v ust. § 59 ZoKR. V ods. 4 cit.
ustanovenia zákon umožňuje odporovať len takým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného
roka pred začatím konkurzného konania, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže napádaný právny
úkon bol urobený dňa 12.04.2010, pričom konkurzné konanie začalo dňa 22.07.2011.

Len pri súčasnom splnení všetkých podmienok možno právnemu úkonu odporovať úspešne. V cit.
ust. síce zákon umožňuje odporovať aj právnym úkonom urobeným počas troch rokov pred začatím
konkurzného konania, avšak v tomto prípade musí ísť o právny úkon urobený v prospech spriaznenej
osoby.

Žalobca síce v doplnenom návrhu zo dňa 30.11.2012 tvrdil, že v osobe žalovaného ide o spriaznenú
osobu, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom (zriaďovateľská listina, uznesenie MZ Šahy a pod.)
nepreukázal a na jeho preukázanie ani neoznačil žiadne dôkazy, a to v lehote do konca prvého
pojednávania pred súdom prvého stupňa (§ 118a OSP).

Vo vzťahu k dôvodu odporovateľnosti, ktorý je vymedzený v ust. § 60 ZoKR odvolací súd uvádza, že
žalobca v čase vyplývajúcom z ust. § 118a OSP ani nepreukázal a ani neoznačil dôkazy, potrebné pre
úspešnosť žaloby.

Žalobca totiž nepreukázal, že išlo o ukracujúci právny úkon, t. j. nepreukázal, že v čase jeho urobenia

úpadcovi neostal iný majetok, ktorý je dostatočný na uspokojenie ostatných veriteľov. V tomto smere
bolo potrebné preukázať tieto rozhodné skutočnosti k termínu 12.04.2010.

Ďalej bolo na žalobcovi, aby preukázal, že tu existoval úmysel ukrátiť ostatných veriteľov ako aj to, že
tento úmysel musel byť žalovanému známy, vychádzajúc z už vyššie uvedeného, keďže žalobca ničím

nepreukázal, že v osobe žalovaného ide o spriaznenú osobu.

Keďže žalobca nesplnil predpoklady definované v cit. ust. §-ov 59 a 60 ZoKR, nevyhnutné na to, aby
bola jeho žaloba úspešná, súd prvého stupňa rozhodol vo výroku vecne správne, keď žalobu zamietol,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Nakoľko súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP,
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.