Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202823
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202823.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a členov senátu
JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XXX/XX, W., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 354,49 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 03. augusta 2015, č.k.
5Er/235/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a povinnému náhradu trov

exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 251 ods. 4, §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. Uviedol, že návrhom spísaným pred súdnym exekútorom dňa
14.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 354,49
Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 21881/09 zo dňa 14.01.2010, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť dňa 11.02.2010.

Z obsahu spisu tamojšieho súdu, sp.zn. 3Er/202/2010 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie
uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 14.01.2010, sp. zn. SR 21881/09 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 354,49 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 22.03.2010. V uvedenej
exekučnej veci súd prvej inštancie uznesením, č.k. 3Er/202/2010-19 zo dňa 19.08.2011 zastavil

exekúciu z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
č.k. 3CoE/123/2011-31 zo dňa 15.12.2011. Pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
v predmetnej exekučnej veci súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 3Er/202/2010-19 zo dňa

19.08.2011 zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul
nie je vykonateľný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín č.k. 3CoE/123/2011-31 zo dňa 15.12.2011. Nakoľko uvedeným uznesením o
zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v
exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Vzhľadom na túto skutočnosť tamojší súd zastáva právny názor, že uznesenie č.k. 3Er/202/2010-19
zo dňa 19.08.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 3CoE/123/2011-31 zo dňa15.12.2011 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre
existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. O trovách exekučného konania vo vzťahu súdny exekútor

na jednej strane a oprávnený / povinný na strane druhej nerozhodoval, pretože Exekučný poriadok
nedávazákonnúmožnosťrozhodovaniaotrováchexekučnéhokonaniasúdnehoexekútorapozastavení
exekučnéhokonaniapodľa§44ods.3Exekučnéhoporiadku,akojetomuvprípadezastaveniaexekúcie
podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, kedy má súd povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie.

2. Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekučného konania podal oprávnený v
zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d),
f),e)vspojenís§221ods.1písm.d),f),h)O.s.p.,ažeoprávnenýnebolriadnepoučenýpodľa§120ods.
4 O.s.p. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom
svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o
udeleniepovereniavychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vydaniepoverenianavykonanie

exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
5Cdo 205/2011 a sp.zn. 5 ECdo 40/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
III. ÚS 254/2012, podľa ktorých vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci
samej a preto nezakladá, prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe
súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu
exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie
exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251

ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie
je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len

proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu
exekučnýsúdsvojímpostupomporušilprávoúčastníkakonanianaspravodlivýproces,ktoréjechránené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že exekučný súd

je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy
veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou
v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,
ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení

konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť
sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne

konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o
svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za
neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a
povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti
oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný

súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy
než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd
na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať
oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii
vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy

v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú, aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa oprávneného mu exekučný súd svojim postupom
znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú súčinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“)
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie spísaným súdnym exekútorom
do zápisnice dňa 14.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
354,49 Eur s príslušenstvom, a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 14.01.2010, sp. zn. SR 21881/09, ktorý podľa
vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť dňa 11.02.2010.

8. Z úradnej činnosti odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 22.03.2010 domáhal, aby od povinného
vymohol sumu 354,49 Eur s príslušenstvom, a to na základe vyššie uvedeného exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.01.2010, sp. zn. SR 21881/09. V uvedenej exekučnej veci Okresný

súd Partizánske uznesením zo dňa 19.08.2011, č.k. 3Er/202/2010-19 exekúciu zastavil z dôvodu, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Uvedené rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne
uznesením zo dňa 15.12.2011 č.k. 3CoE/123/2011-31 potvrdil.

9. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (pôvodne§ 103 O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky
konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 161 ods. 2
CSP (pôvodne § 104 ods. 1 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.ZcitovanýchustanoveníCSPtedavyplýva,žepodmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15.Zustanovenia§9aods.1Exekučnéhoporiadkujezrejmé,žeCivilnýsporovýporiadok(akoprocesný
predpis) je subsidiárnym právnym predpisom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, čo vyplýva

zo zákonnej dikcie, podľa ktorej sa v konaní podľa Exekučného poriadku primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania.
Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť,
a to práve vzhľadom na ustanovenie § 161 ods. 2 CSP (pôvodne § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s
§ 251 ods. 4 O.s.p). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by

upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §
230 CSP (pôvodne § 159 ods. 3 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu
je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom
konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade,
ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v
exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či

určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho

istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol,
a to uznesením zo dňa 19.08.2011, č.k. 3Er/202/2010-19, ktorým exekúciu zastavil, ktoré potvrdil
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15.12.2011 č.k. 3CoE/123/2011-31. Nakoľko uvedeným
uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý
bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o

nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.08.2011,
č.k. 3Er/202/2010-19 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.12.2011 č.k.
3CoE/123/2011-31, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený

návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie jednomyseľne ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).