Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 25, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Er/615/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216003
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Ferková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713216003.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Eva Raffayová, nar. 15.5.1956, bytom
Veľké Zalužice 421, zastúpený : JUDr. Ján Kizivat, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti povinnému: L., o
vymoženie 5.808,94 EUR, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.11.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd poveril dňa 19.9.2013 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky.

Dňa 27.11.2013 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 21.2.2014. V návrhu povinný
žiada zastaviť exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, vzhľadom
na tú skutočnosť, že povinný listom odoslaným oprávnenému dňa 18.11.2013 vykonal právny úkon

započítania podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka a to tak, že na pohľadávku oprávneného,
ktorá je predmetom tohto exekučného konania započítal pohľadávku, ktorú mal voči oprávnenému
titulom plnenia, ktoré vykonával za oprávneného a to konkrétne titulom uhrádzaných nákladov na
udržiavanie nehnuteľných vecí, vo výške 9.374,50 EUR, ktorá vznikla za roky 2011 a 2012. Oprávnený
sa nijakým spôsobom nepodieľal na nákladoch na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a všetky
náklady znášal výlučne povinný. Povinnosť podieľať sa na nákladoch na spoločné nehnuteľnosti pritom

oprávnenému ukladá priamo zákon.
Podľa vyjadrenia povinného, na základe právneho úkonu započítania došlo k čiastočnému zániku
pohľadávky oprávneného a to vo výške 9.374,50 EUR ( započítací úkon povinného s podacím lístkom
zo dňa 21.11.2013 - fotokópia priložená do spisu). Povinný v návrhu uviedol, že podľa Judikátu nS SR
( rozsudok sp.zn. M Cdo 35/2003, uverejnený v ZSP č. 49/2004) námietku započítania možno uplatniť
vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní, v zmysle Judikátu NS

ČR ( rozhodnutie sp.zn. 2Cz 67/1968) námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky je
možné uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia. Povinný
sa domnieva, že došlo k zániku celej istiny vo výške 5.808,94 EUR a zvyšok vo výške 3.565,56 EUR
sa započítal na príslušenstvo.
Povinný poukazuje, že od roku 1994 je na tunajšom súde vedené konanie pod sp.zn. XXC/XXXX/
XXXX , následne pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX o určenie spoluvlastníckeho podielu medzi oprávneným

a povinným, v ktorom bolo Krajským súdom v Košiciach uložené tunajšiemu súdu, aby vyporiadanie
vykonal v širšom rozsahu a to, aby zohľadnil povinným vyplatený úver spolu s úrokmi 1 vo výške
65.899,84 EUR, ktorý zaplatil za oprávneného za predmetnú nehnuteľnosť a taktiež uložil oprávnenému
zaplatiť povinnému zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške 21.903,74 EUR určenej podľa znaleckého
posudku. Toto konanie nie je ešte právoplatne skončené.K návrhu na zastavenie povinný pripojil aj fotokópiu započítacieho úkonu podľa § 580 Občianskeho
zákonníka, zo dňa 18.11.2013 adresovaného oprávnenej, taktiež fotokópiu podacieho lístku a
doručenky o prevzatí tohto podania oprávnenou.

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k návrhu povinného vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 6.3.2014. Vo vyjadrení uviedol, že navrhuje súdu návrh povinného na zastavenie
zamietnuť ako nedôvodný. Oprávnený pohľadávku, ktorá má byť započítaná, neuznáva ani čo do
základu ani čo do výšky a ani čo do jej splatnosti, existencia pohľadávky i jej výška je sporná.

Jednotlivé náklady, ktoré povinný údajne vynaložil v rokoch 2011 a v rokoch 2012 oprávnená neuznáva.
Je toho názoru, že uvedené náklady vykonáva obchodná spoločnosť RENOMA s.r.o., ktorej konateľom
je výlučne povinný a túto podnikateľskú činnosť vykonáva bez súhlasu a proti vôli oprávnenej a
to napriek tomu, že táto je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností. Potvrdzuje to aj
uplatňovaný nárok v tomto exekučnom konaní v dôsledku toho, že oprávnená ani ku dnešnému dňu
napriek svojmu záujmu pre konanie povinného resp. obchodnej spoločnosti RENOMA s.r.o. nemôže svoj

podiel na nehnuteľnostiach užívať. Pohľadávka v tomto exekučnom konaní je nespornou pohľadávkou, o
ktorej rozhodol v občianskom súdnom konaní súd rozhodnutiami, ktoré tvoria základ exekučného titulu.
Oprávnená je toho názoru, že špecifikované náklady, ktoré tvoria obsah započítacieho úkonu povinného
nie sú nákladmi súvisiacimi s vlastníctvom resp. spoluvlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, ale sú
nákladmi súvisiacimi výlučne s užívaním predmetnej nehnuteľnosti.

Oprávnená poukazuje na tú skutočnosť, že podiel povinného na predmetnej nehnuteľnosti bol na
základe zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 11.6.2012 prevedený z podielového
spoluvlastníctva povinného do podielového spoluvlastníctva jeho manželky O.), a teda stala sa táto
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Uplatňovanie nárokov povinného na započítanie nákladov
za rok 2012 je teda nedôvodné.

Oprávnená uvádza, že pohľadávka povinného je spornou, či neexistentnou, nemôže teda dôjsť k
platnému započítaniu. Nič nebráni povinnému uplatniť si pohľadávku podaním žaloby v občianskom
súdnom konaní, nakoľko o existencii a výške pohľadávky povinného ( z dôvodu jej spornosti) musí
prebehnúť občianske súdne konanie a vykonať dokazovanie podľa ustanovení občianskeho súdneho
poriadku. Poukazuje na skutočnosť, že citovaný judikát NS SR sp.zn. M Cdo/35/2003, ktorý cituje

povinný vo svojom návrhu má na mysli situáciu, ak je pohľadávka osoby nesporná ( napr. ak by bola
uznaná) a túto povinný uplatní v exekučnom konaní. Podľa názoru oprávnenej exekučný súd nemôže
rozhodnúť o existencii pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky povinného, nakoľko by došlo k porušeniu
ústavného práva na súdnu ochranu a to, že o práve povinného rozhoduje len vecne a miestne príslušný
súd a zákonný sudca.

Súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré uviedol povinný vo svojom návrhu,
vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX nie je právoplatne skončené a nijako nesúvisí so započítacou
námietkou povinného v tomto exekučnom konaní.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu /
Exekučný poriadok/ sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ustanovenia § 167 ods. 1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.
Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o
odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania,
ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Súd po preskúmaní kompletného spisového materiálu, zistil, že povinný postavil svoj návrh na
zastavenie predmetnej exekúcie iba na jedinom dôvode a to vykonaním započítacieho úkonu v zmysle
§ 580 Občianskeho zákonníka voči oprávnenej. Keďže započítanie za splnenia určitých zákonných
predpokladov spôsobuje zánik dlhu a povinný v danom prípade urobil voči oprávnenej písomný

prejav, ktorým sledoval započítanie voči pohľadávke oprávnenej listom zo dňa 18.11.2013, súd sa
musí zaoberať otázkou, či medzi oprávneným a povinným došlo k účinnému započítaniu pohľadávky
povinného a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie.Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia odsekov 2,3,4 vyššie citovaného právneho ustanovenia, započítať nemožno
premlčanépohľadávky,pohľadávky,ktorýchsanemožnodomáhaťnasúde,akoajpohľadávkyzvkladov.
Protisplatnejpohľadávkenemožnozapočítaťpohľadávku,ktoráešteniejesplatná.Dohodouúčastníkov
možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. Započítanie proti pohľadávkam
na výživné upravuje Zákon o rodine.

Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa
a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené
všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými
subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak

(vzájomnosť pohľadávok).Plnenie musí byť rovnakého druhu.

Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to
vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov.

K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam §
34 a nasl. OZ.

Ako bolo zistené z obsahu pripojenej fotokópie započítacieho úkonu povinného, vykonaného dňa
18.11.2013 voči oprávnenej, súd nemá žiadne námietky čo sa týka dodržania formy tohto prejavu. List,
ktorého obsahom bol započítací úkon povinného bol riadne doručený oprávnenej, ktorá ho aj prevzala
dňa 21.11.2013, o čom svedčí aj fotokópia doručenky a podacieho lístku, ktoré povinný pripojil k návrhu

na zastavenie. Z obsahu predmetného listu je zrejmá aj výška pohľadávky, v jednotlivých čiastkových
úkonoch, ktoré sú aj popísané, ako aj v celkovej výslednej sume. Súd konštatuje, že započítací úkon
povinného bol vykonaný po formálnej stránke správne. Je tiež nepochybné, že započítací úkon bol
urobený až po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v tomto konaní, teda je zrejmé, že na
pohľadávku, ktorá je obsahom započítania povinného nebolo možné prihliadnuť v základnom konaní.

Je však nevyhnutné zaoberať sa hmotnoprávnymi podmienkami započítania definovaného v ustanovení
§ 580 OZ.

Aby súd mohol jednať o námietke protipohľadávky k započítaniu, musí v dobe stretu pohľadávok aj
prejavu smerujúceho k započítaniu, existovať i pohľadávka, oproti ktorej sa má započítanie uskutočniť

a táto pohľadávka musí byť splatná. Práve splatnosť je tým faktom, ktorá zo samotného započítacieho
úkonu povinného nevyplýva.
Splatnosť teda možno zistiť len z právoplatného rozhodnutia o pohľadávke, ktorá sa mala stať
predmetom započítania. Povinný sa preto môže domáhať započítania pohľadávky, avšak až do
okamžiku, kedy mu táto pohľadávka bola právoplatne prisúdená, nejde o pohľadávku existujúcu, nieto

ešte splatnú, proti ktorej by bolo možné vykonať započítanie inej pohľadávky. Pohľadávka, ktorá má byť
započítaná oproti inej pohľadávke, musí byť likvidná. K vzájomnému zrušeniu záväzku dôjde len v tom
prípade, kedy sa stala vzájomná pohľadávka likvidná, a tým nadobudla vlastnosť pohľadávky pravej. V
predmetnej exekúcii je obsahom exekučného titulu pohľadávka, ktorá je súdom zistená a vykonateľná
a preto sa pre jej vymoženie vedie exekúcia, a teda pohľadávka, ktorá má byť oproti tejto pohľadávke

započítaná musí mať rovnaké vlastnosti, teda vlastnosť pohľadávky rovnakým spôsobom zistiteľnej i
zistenej.Na základe vyššie uvedených skutočností, súd má za to, že pre započítanie pohľadávky, ktorá
je vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky
započítacieho úkonu povinného a keďže iné dôvody povinný v návrhu na zastavenie neuviedol, súd

preto návrh povinného pokladá za nedôvodný. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a návrh povinného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.