Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/735/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408209545
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1408209545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: L. R., T. E. E.P. X, T.,
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom: Niťová 2, Bratislava, proti
žalovanej: Q. J., T. J. XX, T., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 20. 06. 2014, č. k. 9C/48/2011-156, v spojení
s opravným uznesením zo dňa 28. 8. 2014, č. k. 9C/48/2011-164, v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 20. 06. 2014, č.

k. 9C/48/2011-156, v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. 8. 2014, č. k. 9C/48/2011-164 p o t
v r d z u j e.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby bola
žalovaná zaviazaná zaplatiť pôvodným návrhom sumu 483,80 € z 8,5 %-ným úrokom z
omeškania do 27. 6. 2008 do zaplatenia a následne na základe rozšírenia návrhu, ktorým žalobkyňa
žiadala zaviazať žalovanú zaplatiť sumu 1.011,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo

sumy 483,80 € od 27. 06. 2008 do 23. 06. 2010, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v T. R. C. F. R., a
to pozemku parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 272 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 13 m2, obidve parcely zapísané na LV č. XXXX a ktorých žalobkyňa je spoluvlastníčkou o
výške podielu 1. Žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pričom odplatu za ich
užívanie odmieta žalobkyni platiť.

2/ Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v spojení s ust. § 456 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že predpoklady vzniku právneho
vzniku z bezdôvodného obohatenia preukazuje ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
V sporovom konaní sa presadzuje dispozičná zásada, ktorej dôsledkom je nielen požiadavka žalobného
návrhu na začatie konania, ale aj všeobecné bremeno tvrdenia, teda povinnosť uviesť všetky rozhodné
skutočnosti významné preto, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Naviac,
účastníci majú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných

tvrdení. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila návrh na začatie konania v zmysle §
80 písm. b/ O. s. p., ktorým sa domáha uloženia povinnosti voči žalovanej, ktoré konanie je návrhovým
konaním, a preto žalobkyňa mala už v zmysle návrhu (§ 40 ods. 3 O. s. p., v spojení s § 79 ods. 1 O.
s. p.) označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.3/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo sporné a bolo na žalobkyni,
aby preukázala, že žalovaná v posudzovanom období užívala jej pozemok, a že na jej úkor dosiahla

bezdôvodné obohatenie a v akej výške, keď majetkovú hodnotu získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva
alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež i
v prípade užívania pozemkov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného titulu. V predmetnej veci však
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie

nemohol vyvodiť záver, že žalovaná v období od 21. 07. 2006 do 21. 06. 2010 predmetný pozemok ako
záhradu užívala a jej užívaním sa bez právneho dôvodu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Súd
prvej inštancie konštatoval že medzi účastníkmi konania (medzi zmluvnými stranami) neexistuje žiaden
zmluvný vzťah, a preto vec správne posúdil pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.

4/ Zvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žezáhrada,ktorúmalaužívaťžalovaná,saskladáz3

častí, jej stredná časť vlastnícky patrí žalobkyni, ktorá pozemok získala titulom dedenia po svojom otcovi,
ktorý ho získal v rámci reštitúcie. Na pozemku sa nachádza chatka. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu
sa žalobkyni nepodarilo preukázať oprávnenosť jej nároku, t. j., čo sa dialo na spornom pozemku v
období od 21. 7. 2006 do 23. 6. 2010, za ktoré obdobie si žalobkyňa uplatnila peňažné plnenie, nebolo
zistené, či žalovaná predmetný pozemok užívala alebo neužívala a do akej miery, či užívanie sporného

pozemku malo úžitok, a ak áno, aký. Žalobkyňa ani len netvrdila a nepreukázala, že v rozhodnom období
boližalovanouzospornéhopozemkupoberanéúžitky,respektíveovocie,zeleninaapod.Konštatovanie,
že na pozemku sa nachádzajú stromy, ide len o všeobecné tvrdenia bez uvedenia o aké konkrétne
stromy a porasty išlo, aké boli staré, či boli ošetrované, a akým spôsobom, prípadne aký prospech
by z ich užívaním žalovaná mohla získať. Z výpovede svedkyne sestry žalobkyne O.. I. T. sa podľa

súdu prvej inštancie nepodarilo žalobkyni preukázať, že sa žalovaná bezdôvodne na úkor žalobkyne
obohatila. Svedkyňa síce uviedla, že v posudzovanom období boli na spornom pozemku vysadené
konkrétne porasty, avšak vzhľadom na vzťah svedkyne k žalobkyni a k veci a na čas, ktorý uplynul od
posudzovanej skutočnosti, výpoveď tejto svedkyne nepriniesol očakávanú váhu. Navyše ani tvrdenie
žalovanej v odpore, že pozemok užívala viac ako 30 rokov, podľa súdu prvej inštancie nepreukazuje

nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v posudzovanom období. Nepreukazuje to ani
čestné prehlásenie žalovanej z 28. 12. 2009, keď prehľad žalovanej o stave susedného pozemku
nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako užívanie pozemku žalovanou. Tiež podľa súdu prvej inštancie
na daný skutkový stav nie je možné aplikovať judikatúru podľa ktorej povinnosť poskytovať náhradu
vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom

realizuje svoje vlastnícke právo, pretože žalovaná si nepochybne najneskôr 6. 12. 2005 musela
byť vedomá toho, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobkyňa, ktorej bola povinná nehnuteľnosť
vydať. Nebolo možné uzavrieť, že žalovaná má na cudzom pozemku svoje vlastníctvo, t. j. starú drevenú
chatku na spadnutie.

5/ O trovách prvostupňového konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a náhradu
trov prvostupňového konania žalovanej nepriznal, keď v konaní jej žiadne trovy nevznikli a ich náhradu
ani nežiadala.

6/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 7. 8. 2014, doručené súdu prvej inštancie dňa 11. 8. 2014
v ktorom konštatovala, že odôvodnenie odvolania dodatočne doručí súdu prvej inštancie v lehote
15 dní. Žalobkyňa podaním zo dňa 14. 8. 2014, doručené súdu prvej inštancie dňa 18. 8. 2014,
zaslala odôvodnenie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uviedla, že na súde prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že žalovaná predmetný pozemok
užívala bez právneho dôvodu, neplatila žalobkyni odplatu za užívanie, čím sa bezdôvodne obohatila na
úkor žalobkyne. Užívanie pozemku žalovanou potvrdila i výpoveď svedkyne O.. I. T., ktorá vypovedala,
že v rozhodnom období nemala žalobkyňa, ktorá je jej sestrou, možnosť užívať tento pozemok, keďže
ho žalovaná mala oplotený. Žalovaná mala na pozemku vysadené ovocné stromy, ktoré boli obraté,

záhrada bola obrábaná a udržiavaná, nebola tam žiadna burina, a teda z výpovede tejto svedkyne je
zrejmé, že žalovaná predmetný pozemok v rozhodnom období užívala.7/ Nesprávny je názor súdu prvej inštancie, že na daný prípad nemožno aplikovať ustálenú judikatúru,
v zmysle ktorej je povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku na ktorom stojí stavba, stíha
vlastníka bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Mala za to, že chata, ktorá

je postavená na predmetnom pozemku, je vo vlastníctve žalovanej, keďže tam bola vybudovaná jej
rodičmi v čase, keď predmetný pozemok užívali. Nie je teda dôležité, akým spôsobom žalovaná užíva
chatu, stačí, že je chata postavená na pozemku, ktorý jej nepatrí. Žalobkyňa poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Obo/1405/2005 zo dňa 25. 10. 2006.

8/ Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

9/ Odvolací súd, viazaný rozsahmi a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

10/ Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovania v rozsahu potrebnom, na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil (§ 220
ods. 1 CSP).

11/ Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12/ Pretože odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady,majúcezanásledoknesprávne rozhodnutievovecisamej, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke sa stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým návrh žalobkyne zamietol.

13/ Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa pôvodne voči žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 483,80 Eur s 8,5 %-ým úrokom z omeškania, od 27. 6. 2008 a následne rozšíreným
návrhom sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie celkovej
sumy 1.011,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 483,80 Eur od 27. 6.
2008 do 23. 6. 2010, ktorý rozšírený návrh súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17. 1. 2012 pripustil.

14/ Vzhľadom na chybu v písaní súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 28. 8. 2014 pod č.
k. 9C/48/2014-164 opravil záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie a do záhlavia
rozsudku doplnil správne právneho zástupcu žalobkyne - Advokátka kancelária JUDr. Almáši Gabriel,
s. r. o., ako jej právneho zástupcu, keď v napadnutom rozsudku bol tento právny zástupca uvedený ako

právny zástupca žalovanej a zároveň súd prvej inštancie v časti označenia konania opravil nesprávny
názov o vydanie bezdôvodného obohatenia a opravil názov: „o zaplatenie 1.011,55 Eur s prísl.

15/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila návrh
na začatie konania v zmysle ust. § 80 písm. b/ O. s. p., platného v čase podania žaloby a vec správne

posúdil ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ.

16/ Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1. 7. 2016 (ďalej
len C. s. p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

17/ Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18/ Odvolací súd pristúpil, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, k vecnému prejednaniu

odvolania žalobkyne, viazaný odvolacími dôvodmi (ust. § 379 a ust. § 380 CSP).

19/ Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa mala už v samotnej žalobe, ale aj v priebehu
konania vo veci samej, označiť dôkazné prostriedky, keď nie je úlohou súdu ex offo nahrádzať procesnúaktivitu žalobkyne, ohľadne jej dôkazného bremena a vyhľadávať dôkazy za žalobkyňu. Konštatoval,
že v konaní bolo sporným, že žalovaná v posudzovanom období užívala pozemok žalobkyne, a že na
nej úkor mala dosiahnuť bezdôvodné obohatenie a v akej výške. Súd prvej inštancie preto správne v

odôvodnenísvojhorozhodnutiakonštatoval,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,keďzožiadneho
z vykonaných dôkazov na súde prvej inštancie nebolo možné vyvodiť záver, že žalovaná záhradku
užívala v období od 21. 7. 2006 do 23. 6. 2010, a že užívaním tohto pozemku žalovanou sa mala
žalovaná bez právneho úkonu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.

20/ Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie, doručené súdu prvej inštancie dňa 11.
8. 2014, ktoré podaním zo dňa 14. 8. 2014, doručené súdu prvej inštancie dňa 18. 8. 2014, odôvodnila.
Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi takto podaného odvolania. Žalobkyňa v odvolaní
poukázala na svedeckú výpoveď svedkyne O.. I. T., ktorá mala potvrdiť, že žalovaná mala predmetný
pozemok oplotený, na pozemku vysadené ovocné stromy, ktoré boli obraté, záhrada žalovanej bola
obrábaná a udržiavaná, keďže tam nebola žiadna burina, z čoho je zrejmé, že žalovaná predmetný

pozemok v rozhodnom období užívala.

21/ Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s výpoveďou svedkyne O.. I. T., ktorá bola
vypočutá na súde prvej inštancie na pojednávaní dňa 29. 4. 2014. Mal za preukázané, že svedkyňa
je v príbuzenskom pomere so žalobkyňou, pričom z jej svedeckej výpovede nebolo preukázané, či

žalovaná pozemok aj reálne užívala. Svedkyňa len konštatovala, že pozemok bol oplotený, na ňom sa
nachádzali kvety, ovocné stromy, svedkyňa nevedela uviesť ako často tam žalovaná mala chodiť. Z jej
pohľadu záhrada bola obrábaná aj keď tam bola vyššia tráva po kolená. K tvrdeniu svedkyne, že ovocné
stromybolipooberanésvedkyňanevedelapotvrdiťanivyvrátiť,čistromybolipooberanéžalovanoualebo
susedom. Priamo v priebehu pojednávania pre ilustráciu nakreslila predmetný pozemok, skladajúci sa

podľa udania svedkyne z troch častí. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že ani vykonaním
dokazovania - svedeckou výpoveďou sestry žalobkyne nebolo preukázané, že by sa žalovaná na úkor
žalobkyne v rozhodnom období bezdôvodne obohatila. Žalobkyňa nepreukázala v konaní, že žalovaná
užívala a do akej miery predmetný sporný pozemok, prípadne, aký z neho mala úžitok. Z výpovede
žalovanej z pojednávania zo dňa 16. 7. 2013 vyplýva, že žalovaná rozhodne poprela, že by v rozhodnom

období od 27. 6. 2008 do 23. 6. 2010 užívala nehnuteľnosť, ktorú pôvodne mali získať jej rodičia.
Uviedla, že po tom, ako jej rodičia zomreli v roku 1997 a v roku 1998, už na pozemok vôbec nechodila.
V konaní navyše žalobkyňa nepreukázala bezdôvodné užívanie predmetného pozemku.

22/ K ďalšej odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie nevzal a neaplikoval ustálenú

judikatúru, v zmysle ktorej povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku na ktorom stojí stavba,
stíhavlastníkabezohľadunato,akýmspôsobomrealizujesvojevlastníckeprávoasprávne konštatoval,
že nie je možné uzavrieť, že žalovaná má svoje vlastnícke právo na cudzom pozemku. Žalobkyňa v
priebehu celého konania na súde prvej inštancie nepreukázala, že chata postavená na pozemku, ktorý
mala v rozhodnom období v spoluvlastníctve i žalobkyňa, že táto chata je práve vo vlastníctve

žalovanej. Nepredložila ani nenavrhla žiaden dôkaz o tom, že predmetnú nehnuteľnosť - chatu zdedila
práve žalovaná po svojich rodičoch. Odvolací súd, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho
vyplývajúci skutkový stav, sa po skutkovej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

23/ Pokiaľ žalobkyňa podaním zo dňa 23. 2. 2015 zaslala odvolaciemu súdu písomné podanie, v ktorom
opätovne žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a odporkyňu
zaviazal uhradiť jej dlžnú sumu v zmysle vypracovaného znaleckého posudku, v ktorom podaní sa
opätovne vyjadrovala k rozsudku súdu prvej inštancie k vykonaným dôkazom a k pochybeniam súdu
prvej inštancie, ktorý nevzal v úvahu i ďalšie skutočnosti a dôkazy, tvrdenia a fakty, odvolací súd v

tomto smere poukazuje na ust. § 364 CSP v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie nachádza,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania. Preto na neskôr podané rozšírenie
rozsahu sa neprihliada. Meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno taktiež
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

24/ Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
nakoľko je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).25/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, by patrilo právo na náhradu
trov odvolacieho konania, avšak jej trovy odvolacieho konania žiadne nevznikli, a preto odvolací súd

rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozsudku odvolacieho súdu j e prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).