Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/78/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224545
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1210224545.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci

navrhovateľa: F. O., R. H. I., M. XX, štátny občan SR proti odporcovi : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 za účasti vedľajšieho účastníka: OMBUDSPOT,
Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom v Poprade, Šrobárova 30, právne zastúpeného
AK JUDr. Peter Rybár s.r.o., adresa pre doručovanie: Nerudová 14, Košice o návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp.
zn. SR 12907/09 zo dňa 30.10.2009 a o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 7103828 uzatvorenej

medzi Tatianou Országovou a POHOTOVOSŤ, s.r.o. takto

r o z h o d o l :

Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30. 10. 2009
z a m i e t a.

Konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 7103828 uzatvorenej medzi Tatianou Országovou a
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo dňa 18.03.2008 z a s t a v u j e.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 05.11.2010 proti odporcovi domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava zo dňa 30. 10. 2009, spisová značka SR 12907/09 ako aj určenia neplatnosti Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou.

Svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnila tým, že dňa 18.03.2008 uzatvorila s odporcom
nevýhodnú Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, pretože nutne potrebovala financie. Odporca ako veriteľ
poskytol navrhovateľke úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) zvýšený o poplatok vo výške 43.600,-
Sk (1.447,25 Eur), spolu vo výške 93.600,- Sk (3.106,95 Eur). Na základe splátkového kalendára
splácala navrhovateľka úver mesačne v splátkach po 7.800,- Sk, avšak nie vždy uhradila splátky
riadne a včas, teda bola v omeškaní s niektorými platbami, ale celkovú sumu vo výške 93.600,-
Sk (3.106,95 Eur) splatila. Navrhovateľka si myslela, že uhradením splátok, ktoré boli poukázané

poštovými poukážkami dňa 02.03.2009 vo výške 222,- Eur, dňa 02.04.2009 vo výške 222,- Eur a
dňa 13.07.2009 vo výške 2.218,92 Eur už má poskytnutý úver vysporiadaný. Následne jej však bol
doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.
SR 12907/09, zo dňa 30.10.2009, vydaný dňa 04.11.2009, kde jej bolo uložené zaplatiť spolu s úrokomz omeškania sumu vo výške 1.868,16 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 717,18 Eur. Nebola
predvolanánakonaniekdeStályrozhodcovskýsúdrozhodol. Následnejejboladoručenápredexekučná
upomienka - pokus o zmier zo dňa 27.11.2009 z advokátskej kancelárie JUDr. Martina Máčaja, kde je

vyčíslená výška dlhu v sume 3.286,24 Eur. Hneď nato jej bol doručený návrh na vykonanie exekúcie
exekútorským úradom v Bratislave, súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Navrhovateľka mala za to, že
Zmluva o úvere č. XXXXXXX od odporcu, ktorá nie je datovaná, kedy bola uzavretá, je zmluvou, kde
jednostranne profituje odporca na úkor navrhovateľky. Zmluva je proti dobrým mravom, kde súčasťou
dobrých mravov je zásada, že nikto sa nesmie nemorálne nadmerne obohacovať na úkor iného. Táto

zmluva má všetky znak úžery, je tu hrubý nepomer plnení dvoch zmluvných strán, čo predstavuje v
našom právnom poriadku súčasť kvalifikačného kritéria úžery v zmysle § 235 Trestného zákona. Aj po
splatení dlhu sa odporca správa úžerníckym spôsobom, čo zákonodarca výslovne odstránil v ust. §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úroky vo svojej podstate majú predstavovať odmenu a ako každá
odplata podliehajú obmedzeniam právneho poriadku vyjadreným v zásadách dobrých mravov. Dobré
mravy (ako kritérium absolútne) sú totiž prostriedkom ochrany nielen zmluvných strán zmluvy, ale aj

spoločenského a morálneho poriadku spoločnosti. Navrhovateľka pristupovala k zmluvnému vzťahu
v domnení, že Zmluva neobsahuje neprimeranosti a pri prípadnom porušení povinností nastúpia len
primerané sankcie. Výška odplaty v Zmluve je však neprimeraná a podstatne prevyšuje výšku odplaty
uplatňovanú bankovými inštitúciami pri poskytovaní porovnateľných pôžičiek. V tomto prípade ide o
neprimeranú kompenzáciu úrokov a úrokov z omeškania - sankčných, teda je neprijateľnou a absolútne

neplatnou zmluvnou podmienkou.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2011 s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Z
hľadiska skutkových okolností prejednávanej veci, možno z obsahu jeho obrany proti žalobnému návrhu
považovať za relevantné nasledovné právne závery:
1/ Pokiaľ ide o dôvodnosť žalobou uplatneného návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, poukázal

odporca na ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Podľa názoru odporcu 30 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je lehotou hmotnoprávnou. Vzhľadom na uvedené, odporca vzniesol námietku premlčania,

nakoľko podľa názoru odporcu si navrhovateľka neuplatnila právo v lehote a žalobu podala na súde po
zákonom stanovenej lehote.
2/ Odporca je ďalej toho názoru, že čo sa týka rozhodovania o určení, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 18.03.2008 je neplatná, je tu prekážka veci už rozhodnutej. Navrhovateľka bola v konaní o plnenie z
predmetnej zmluvy zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. a to rozsudkom sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30.10.2009.
Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku teda uznal nárok odporcu a teda de
facto potvrdil aj platnosť právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom. Je teda zrejmé, že
navrhovateľka sa domáha určovacou žalobou určenia, že Zmluva o úvere č. 12907/09 je neplatná,
pričom otázka platnosti či neplatnosti zmluvy o úvere už bola prejednaná v konaní na plnenie, a to

Stálym rozhodcovským súdom. Prejednaniu žaloby preto bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v
zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Nie je pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie
je rozhodnutím rozhodcovského súdu, nakoľko v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 09.01.2012 vstúpil na strane navrhovateľky do konania v e
d ľ a j š í ú č a s t n í k - OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom
Šrobárova 30 Poprad. Poukázal na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve
o úvere č. 7103828 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, ktorou
Zmluva o úvere č. 7103828 nepochybne je, čím je podľa jeho názoru daný dôvod pre zrušenie

napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní.
Ďalej poukázal na to, že zo všeobecne známych zmlúv odporcu vyplýva niekoľko ďalších porušení
všeobecne záväzných právnych predpisov, pre ktoré by všeobecný súd rozhodovaním podľa platného
práva nikdy nemohol navrhovateľku zaviazať na úhradu sumy tak, ako predmetný rozhodcovský
rozsudok. Z uvedených dôvodov vedľajší účastník žiadal, aby súd návrhu navrhovateľky vyhovel, zrušil

napadnutý rozhodcovský rozsudok a odložil jeho vykonateľnosť.
S ú d v o v e c i v y k o n a l d o k a z o v a n i e oznámením obsahu listín: č.l. 4 - Zmluva o
úvere, č.l. 5 - splátkový kalendár, č.l. 6 - kópie poštových poukážok o úhradách na dlh, č.l. 7 - rozsudok
rozhodcovského súdu SR 12907/09 z 30.10.2009, č.l. 9 - pokus o zmier, č.l. 10 - návrh na vykonanieexekúcie, č.l. 36 a nasl. - kópia spisu Stáleho rozhodcovského súdu vedeného pod sp. zn. SR 12907/09,
č.l. 77 - uznesenie Okresného súdu Poprad o zastavení exekučného konania, č.l. 103 - uznesenie
Okresného súdu Poprad 17 Er 1/2010.

Pre právne posúdenie nároku uplatneného návrhom na začatie konania, boli po vykonanom dokazovaní,
rozhodujúce nasledovné skutkové zistenia:

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské

rameno 8 Bratislava, sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30.10.2009 nadobudol právoplatnosť 23.11.2009.
Vykonateľným sa stal 26.11.2009. Týmto rozsudkom bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi
sumu vo výške 1868,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.218,92
eur od 03.04.2009 do 13.07.2009 a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 717,18 Eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku rozhodcovský súd návrh odporcu zamietol.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na tom skutkovom podklade, že navrhovateľka dňa 18.03.2008

uzatvorila s odporcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej odporca ako veriteľ poskytol
navrhovateľkeúvervovýške50.000,-Sk(1.659,70Eur),ktorý sanavrhovateľkazaviazalavrátiťzvýšený
o príslušný poplatok vo výške 43.600,- Sk (1.447,25 Eur), zahŕňajúci paušálne poplatky a všetky výdavky
a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú, t.j. spolu vrátiť čiastku 93.600,- Sk
(3.106,95 Eur) (ďalej len istina) v 12 splátkach po 7.800,-Sk (258,91 Eur) počnúc dňom 20.04.2008.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že po preskúmaní podmienok na vedenie
rozhodcovského konania a na základe dokazovania vykonaného z listinných dôkazov mal rozhodcovský
súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol obchodný záväzkový vzťah, a to
uzatvorením zmluvy o úvere na základe ktorej sa odporca ako veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné
prostriedky a navrhovateľka ako dlžník sa zaviazala vrátiť odporcovi poskytnuté peňažné prostriedky

formou splátok podľa splátkového kalendára. Odporca splnil svoj záväzok a v súlade so zmluvnými
podmienkami mu vzniklo právo na vrátenie ním poskytnutého úveru a poplatku za jeho poskytnutie
a navrhovateľke vznikla povinnosť vrátiť odporcovi úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie.
Navrhovateľka ku dňu podania žaloby na rozhodcovskom súde neuhradila odporcovi 2 po sebe idúce
splátky riadne a včas, čím sa v zmysle bodu 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stal splatný

celý dlh. Keďže navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z úverového právneho vzťahu
riadne a včas, t.j. nezaplatila odporcovi svoj splatný záväzok, vzniklo odporcovi právo na zaplatenie
nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 2.218,92 Eur, úroku z omeškania vo výške
1.182,26 Eur vypočítaným ku dňu 03.04.2009, ako aj poplatku za zasielanie upomienok vo výške 7,97
Eur, nákladov spojených so zabezpečením pohľadávky, t.j. paušálna náhrada nákladov vo výške 312,-

Eur a trov mediačného konania vo výške 365,93 eur, čo predstavuje spolu sumu vo výške 4.087,08
Eur a úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.218,92 Eur od 03.04.2009 do 13.07.2009.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka uhradila odporcovi istinu vo výške 2.218,92 Eur, rozhodcovský súd
návrh v tejto časti zamietol.
Predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 13.11.2009.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd p r á v n e u z a t v á r a:
a) K návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku:
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, /ZRK/, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak

účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) ZRK, rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje postup
konania pred stálym rozhodcovským súdom.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje

stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.
Podľa čl. IV ods. 3 rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s (ďalej len rokovací poriadok), „rozhodcovský súd doručuje účastníkom
rozhodcovského konania (i) žaloby, (ii) žalobné odpovede, (iii) vzájomné návrhy, (iv) predvolania
na ústne pojednávania, (v) rozhodcovské rozsudky, (vi) uznesenia a (vii) iné písomnosti určené

rozhodcovským súdom do vlastných rúk- doporučene s potvrdením o doručení, alebo prostredníctvom
osoby poverenej rozhodcovským súdom, príp. kuriérskou službou.“
Primárnym predpokladom toho, aby sa všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
mohol vecne zaoberať splnením niektorého z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku vzákonnej rovine vyjadrených v § 40 ods. 1 ZRK je požiadavka, aby žaloba o zrušenie takého
rozhodcovského rozsudku bola podaná v prekluzívnej 30- dňovej lehote vyjadrenej v § 41 ods. 1 ZRK,
počítanej odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zmeškanie tejto zákonnej lehoty oprávneným
účastníkom rozhodcovského konania možnosť všeobecného súdu skúmať uvedené dôvody vylučuje. V
prejednávanom prípade tak súd z hľadiska opodstatnenosti žalobou uplatneného návrhu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30. 10. 2009 musel posúdiť včasnosť podania tohto svojim spôsobom

osobitného opravného prostriedku navrhovateľkou.
K tomuto konajúci súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, podľa
ktorého má lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ustanovená v § 41 ods.
1 ZRK hmotnoprávny charakter. Podľa názoru súdu je pre určenie charakteru tejto lehoty potrebné
vychádzať z procesnej povahy zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá vyplýva už z § 1 tohto
zákona. Potom lehota pre podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je svojou

povahou lehotou procesnoprávnou, ktorá sa vzťahuje na procesný úkon urobený podľa citovaných
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní so subsidiárnou platnosťou ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Je potrebné si uvedomiť, že oba tieto predpisy ( tak zákon o rozhodcovskom konaní
ako aj Občiansky súdny poriadok) sú v princípe procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi konanie v
občianskoprávnych (vrátane obchodných ) veciach, ktoré fungujú síce vedľa seba, avšak kontinuálne

na seba nadväzujú. Pritom návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydaného v konaní ktoré
predchádza konaniu súdnemu, je vo svojej podstate osobitným procesným opravným prostriedkom, nie
žalobouvklasickomzmysleslova.Predmetomtohtonávrhuniejetotiž občianskoprávny,obchodnýresp.
iný nárok, ale iba procesné právo na zrušenie rozhodnutia vydaného ako výsledok predchádzajúceho
rozhodcovského konania.(viac k tomu pozri Uznesenie NS ČR 23 Cdo 3300/2009). Rovnako tak,

NS ČR vo svojom uznesení sp. zn. 23 Cdo 2672/2008 judikoval, že „pro počítání běhu (předmětné)
lhůty platí ustanovení § 57odst. 3 O. s. ř. podle kterého je lhůta zachována, je-li posledního dne
lhůty učiněn úkon u soudu nebo podání odevzdáno orgánu, který má povinnost je doručit“. Najvyšší
súd ČR tak v tomto rozhodnutí výslovne viazal včasnosť podaného návrhu na deň, kedy bol tento
podaný na poštovú prepravu. Záverom súd dodáva, že slovenský právny poriadok umožňuje aj v iných

prípadoch účastníkom konania (iného než súdneho) obrátiť sa na súd o preskúmanie rozhodnutia
vydaného v tomto konaní. Za všetky príklady súd uvádza konanie podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ - Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov, v ktorom súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov
v právoplatne skončených veciach. Konanie sa začína na návrh, ktorý zákonodarca taktiež označuje

ako žalobu. Táto žaloba však má nepochybne procesný charakter, čo je zvýraznené okrem iného aj
tým, že zákonodarca počítanie lehoty na podanie tejto žaloby viaže v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. na
ustanovenie § 57 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí
úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( na piatu časť O.s.p. sa
totiž subsidiárne vzťahujú ustanovenia prvej časti upravujúce okrem iného aj lehoty a počítanie času).

Vychádzajúc z obdobného charakteru oboch žalôb ( tak podľa § 41 ods. 1 ZRK, ako aj podľa § 249
ods. 1 O.s.p.), je potrebné per analogiam vzťahovať ustanovenie § 57 ods. 3 O.s.p. aj na žalobu podľa
§ 41 ods. 1 ZRK.
V predmetnom prípade však samotný charakter lehoty nebol pre posúdenie včasnosti podania žaloby
na súd rozhodujúci. V danom prípade je pre určenie okamihu prevzatia rozsudku navrhovateľkou

potrebné postupovať podľa pravidiel pre doručovanie písomností rozhodcovského súdu upravených v
rokovacom poriadku, nakoľko tento má v zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 2 ZRK prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v tomto procesnom predpise. Potom v zmysle citovaných
článkov rokovacieho poriadku je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozsudku 13.
november 2009, tak ako to vyplýva z fotokópie poštovej doručenky na č.l. 40 súdneho spisu. 30- dňová

lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ustanovená v § 41 ods. 1 ZRK, následne
začala navrhovateľke plynúť 14. novembra 2009, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na dňa 13.
decembra 2009, čo bola nedeľa, posledným dňom lehoty tak bol najbližší pracovný deň - pondelok
14. decembra 2009. Navrhovateľka však v predmetnej veci podala na súd návrh až 05.11.2010, teda
po márnom uplynutí zákonnej lehoty. Keďže podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v

spomínanej lehote je primárnym predpokladom toho, aby sa súd mohol zaoberať naplnením niektorého
zo skutkových dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedených v § 40 ods. 1 ZRK, pričom
v predmetnom prípade tento predpoklad naplnený nebol, súdu neostávalo iné, než zamienuť návrhnavrhovateľky bez ďalšieho skúmania vecných dôvodov uvádzaných navrhovateľkou a vedľajším
účastníkom.
(b) K návrhu na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi F. O. a spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 18.03.2008:
Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 35 ZRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených
procesných pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd

vo veci mohol vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa tradične označujú ako procesné podmienky
konania. Ak v konkrétnej prejednávanej veci tieto procesné podmienky konania naplnené nie sú,
trpí konanie tvz. nedostatkom podmienok konania (vadami konania). V závislosti od charakteru tej -
ktorej podmienky konania sa potom nedostatky podmienok (vady) konania delia na odstrániteľné a
neodstrániteľné. Kým pri odstrániteľných nedostatkoch podmienok konania zákonodarca predpokladá

prioritne ich zhojenie a následné pokračovanie v konaní zavŕšené vydaním meritórneho rozhodnutia /
§ 104 ods. 1 O.s.p./, existencia tzv. neodstrániteľných vád konania nevyhnutne smeruje k zastaveniu
prebiehajúceho konania zo strany konajúceho súdu ex offo ( bez návrhu a z úradnej povinnosti). Medzi
neodstrániteľné nedostatky podmienok konania patrí aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci /res
iudicata/, v zákonnej rovine vyjadrená v § 159 ods. 3 O.s.p. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res

iudicatavtedy,akvnovomkonaníideotoisté,očomsaužvpredchádzajúcomrozhodnutírozhodlo.Táto
totožnosť sa pritom musí týkať účastníkov konania, predmetu konania, rovnako tak však aj skutkových
a právnych okolností z ktorých navrhovateľ svoje právo uplatnené v konaní pred súdom vyvodzuje.
Prijatím zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa v našom právnom poriadku vytvoril právny
dualizmus (dvojkoľajnosť) pokiaľ ide o rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých (okrem iného) z

tuzemských občianskoprávnych vzťahov. To vyplýva z vymedzenia právomoci všeobecných súdov v §
7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány a právomoci
rozhodcovských súdov v § 2 ods. 1 ZRK, podľa ktorého tento zákon upravuje rozhodovanie majetkových

sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych
vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Zákonodarca tak postavil
na roveň s konaním prebiehajúcim pred všeobecnými súdmi podľa O.s.p. konanie vedené pred
rozhodcovskými súdmi podľa ZRK. Nevyhnutným dôsledkom plynúcim z tejto koncepcie ( a výslovne
vyjadreným v § 35 ZRK) potom je, že rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa

ZRK vo forme rozhodcovského rozsudku predstavuje rovnocenné rozhodnutie vo vzťahu k meritórnemu
rozhodnutiu všeobecného súdu (či už vo forme rozsudku alebo uznesenia) vydaného v konaní podľa
O.s.p.Ztohtodôvodu jetakétorozhodnutie(okreminého)spôsobilézaťažiťprebiehajúcesúdnekonanie
prekážkou veci právoplatne rozhodnutej.
Navrhovateľka bola na plnenie z Úverovej zmluvy č. 7103828 zo dňa 18.03.2008 určenia neplatnosti

ktorej sa žalobou domáhala zaviazaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30.10.2009. Rozhodcovský súd tým, že navrhovateľku
na plnenie z napadnutej úverovej zmluvy zaviazal, de facto potvrdil aj platnosť právneho vzťahu
založeného medzi účastníkmi konania napadnutou úverovou zmluvou, t.j. platnosť samotnej úverovej
zmluvy. Z tohto dôvodu, vychádzajúc z vyššie načrtnutej rovnocennosti rozhodcovských rozsudkov

vo vzťahu k meritórnym rozhodnutiam všeobecných súdov, predstavuje predmetný právoplatný a
vykonateľný rozhodcovský rozsudok (keďže navrhovateľka sa nedomohla jeho zrušenia všeobecným
súdom)vovzťahukpredmetukonaniavymedzenéhonavrhovateľkouvpetitórnejčastižalobnéhonávrhu
pokiaľ ide o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 18.03.2008 prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, nakoľko v ňom rozhodcovský súd (i keď nie výslovne) vyjadril svoj právny názor, že

Úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 18.03.2008 je platná.
Pretože je súd zo zákona povinný neustále prihliadať na existenciu podmienok konania, pričom
v prejednávanom prípade zistil, pokiaľ ide o určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo
dňa 18.03.2008, prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatokpodmienkykonania,vsúladescitovanýmust.§104ods.1vetaprváO.s.p.konanieourčenieneplatnosti
Úverovej zmluvy č. 7103828 zo dňa 18.03.2008 pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil.
Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd k tomuto dodáva, že hoci sa s právnym názorom

rozhodcovského súdu vyplývajúcim z rozsudku sp. zn. SR 12907/09 zo dňa 30.10.2009 nestotožňuje a
predmetnú úverovú zmluvu nepovažuje za platnú, nemôže byť toto samotné (podľa názoru konajúceho
súdu nesprávne) právne posúdenie otázky platnosti napadnutej úverovej zmluvy v rozhodcovskom
rozsudku dôvodom pre to, aby súd vyhovel určovacej žalobe navrhovateľky a túto zmluvu vyhlásil
za neplatnú. Išlo by totiž o v právnom štáte neprípustnú revokáciu právneho názoru obsiahnutého v

právoplatnom rozhodnutí príslušného orgánu, zákonom zmocneného na jeho vydanie, mimo rámec
opravných prostriedkov ktorými mohlo byť toto rozhodnutie napadnuté.
V súlade s vyššie uvedeným súd o tomto návrhu navrhovateľky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadal.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní vystupoval na strane
procesne neúspešnej navrhovateľky, čo v súlade so zásadou úspechu v konaní / § 142 ods. 1/ priznanie
ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi vylučuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.