Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/627/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111234674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111234674.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, proti odporcovi: C.
V., bytom L., Na Y. XX/XX, t.č. S. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, zast. JUDr. Ambróz
Motyka, advokát, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 6.647,54 eur s príslušenstvom, o

odvolaní vedľajšieho účastníka konania proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/49/2012-179 zo
dňa 2. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa
vedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznal zrušuje avecmuvracianaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa dňa 15.11.2011

domáhal zaplatenia sumy 6.647,54 eura s príslušenstvom. Považoval za preukázané, že medzi
spoločnosťou VÚB, a.s. a odporcom bola dňa 17.12.2004 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebného
úveru, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná a o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V dôvodoch rozhodnutia ďalej uviedol, že
pre nesplácanie dohodnutých splátok odporcom dňom 13.10.2005 sa dlh stal splatným v celom rozsahu.
Predmetná pohľadávka ku dňu zosplatneniu úveru bola vo výške suma 326.647,52.-Sk = 10.842,71

eura, ktorá pozostávala zo sumy 305.372,82.-Sk /istina/, zo sumy 9.721,02.-Sk /základné úroky/ a zo
sumy 11.553,68.-Sk /úroky z omeškania/. Pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 8.12.2006 postúpená na navrhovateľa. Odporca z dlžnej sumy 10.842,71 eura uhradil sumu
4.195,17 eura, teda zostatok dlžnej sumy je 6.647,54 eura. Súd prvého stupňa posudzoval platnosť
uznania dlhu s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa a formulár - Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu považoval za uzatvorenú v rozpore s ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. a

dobrými mravmi s poukazom na § 3 OZ, pretože sa jedná o tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme
splatenia záväzku formou splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné. Takúto
dohodu považoval súd prvého stupňa za zavádzajúcu a nezrozumiteľnú pre spotrebiteľa s tým, že
uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Poukázal na vyjadrenie odporcu, ktorý
uviedol, že pri podpisovaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa o uznaní
dlhu nehovorilo, nespomínala sa žiadna suma, ktorá by mala byť odporcom uznaná, doklady, ktoré

podpisoval, mali byť o tom, že má úver splácať ďalej. Uvedenú výpoveď odporcu potvrdzuje aj samotný
formulár Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pretože text uznania záväzku a
údaje,ktorésúuvádzanévdohodeužbolivopredpripravené,súpísanénapísacomstroji,alebopočítači,
len bydlisko odporcu je písané rukou. Nie je vyplnený bod 3 Dohody a to forma splatenia záväzku, nie
je uvedená výška splátky, ani dátum splátky, ani dátum prvej splátky. Podľa názoru súdu prvého stupňa
ak by išlo navrhovateľovi v prvom rade o uzavretie dohody o splátkovom kalendári, tak by tieto údaje

museli byť vyplnené, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi išlo predovšetkým o
to, aby odporca podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového kalendára navrhovateľako veriteľ vopred pripravil pre odporcu ako dlžníka a odporca nemal žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel súd prvého stupňa k záveru, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatným právnym úkonom, ktorý svojím obsahom

a účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. S ohľadom na tento záver prihliadol na vznesenú
námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, ktorú považoval za dôvodnú, keď premlčacia
doba, ako to vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ podal na Okresný
súd Nitra návrh o zaplatenie sumy 6.647,54 eura s príslušenstvom, ktorý bol súdu doručený dňa

15.11.2011. Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi uplatnil na súde 5 rokov a 1 mesiac po splatnosti
dlhu.Vedľajšíúčastníknastraneodporcuvzniesolnámietkupremlčania.Premlčanímprávosamoosebe
nezaniká a navrhovateľ sa môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde, ale ak odporca
vznesie námietku premlčania, nárok mu nemožno priznať. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods.1 OSP tak, že úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne
nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania

nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 OSP náhradu trov konania. Poukázal
na to, že v súdenej veci išlo o spotrebiteľskú vec, pričom vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne
v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom navrhovatelia v týchto veciach
domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory, alebo v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť podľa názoru súdu prvého stupňa však neznamená,

že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym
zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 OSP nároky na priznanie náhrady trov
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Uviedol, že úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka
je ochrana práv spotrebiteľa a združenie by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť
právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné osoby. Úmyslom zákonodarcu

bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi a
nie, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide
o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. A ak by z nejakého dôvodu bolo zastúpenie
právnym zástupcom nutné, tak bez práva na náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na to,
že vedľajší účastník na strane odporcu opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený

právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do
konania vstúpiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel k záveru, že zastúpenie vedľajšieho účastníka
na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a
narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku do výroku týkajúceho sa trov vedľajšieho účastníka konania podal písomne v
zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník konania, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudoksúduprvéhostupňavIII.výrokutak,že navrhovateľjepovinnýzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
trovy prvostupňového konania v sume 1.622,09 eura na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Zároveň vedľajší účastník uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške

118,67 eura . V písomne podanom odvolaní uviedol, že v konaní náležite chránil práva odporcu a to
vznesením námietky premlčania a argumentáciou, prečo súd nemôže Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku priznať právne účinky, pričom zároveň poukázal na judikatúru súdov SR.
Bránil sa tým, že jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka v komplexe prispeli k úspechu spotrebiteľa
vo veci samej a vďaka jeho pôsobeniu v konaní došlo k plnému úspechu odporcu, ktorú skutočnosť

súd prvého stupňa nezohľadnil. Namietal, že súd prvého stupňa v konaní neuplatňuje princíp rovnosti
zbraní, pretože nielen v tomto konaní ale aj v iných právnych veciach priznal súd opakovane v rozpore
so svojimi vlastnými tvrdeniami navrhovateľovi náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na to,
že súd prvého stupňa v platobnom rozkaze priznal navrhovateľovi, ktorý je bohatá nadnárodná inkasná
skupina trovy konania v sume 985,90 euro.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok o trovách konania potvrdil, zároveň si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 152,05 eura s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 142,40
eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,65 eura s DPH. Uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,

pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že nepriznaním náhrady trovy konania súd neporušil
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené, a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesnýmpostojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Navrhovateľ je toho názoru, že na priznanie
náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok, vyžadovaných § 142 OSP, a to najmä účelnosť
vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy

skúmať. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do
konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré
budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne
aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Poukázal na to, že združenie nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania vedľajší účastník usúdil, že ide o

spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združení zastúpených advokátom do konaní , v ktorých pre vstup
nebol žiadny dôvod, iba zbytočne zvyšuje trovy konania, pričom účelom vstupu vedľajšie ho účastníka
konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal

a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru,
žesúdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdil,preto odvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP).
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ustanovenie § 150 OSP z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti

za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho

použitiajeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch

(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP je možné rozhodnúť vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u
účastníka konania povinného plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody spôsobujú
čiastočnýaleboúplnýzánikprávananáhradutrovkonaniaučiastočnealeboúplneúspešnéhoúčastníka

sporu.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu náhradu
trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa
vychádzajúc v zásade z názoru, že vedľajší účastník konania ( združenie) by mal poskytnúť právnu
pomoc účastníkovi konania prostredníctvom osôb zo svojich radov, ktoré vedia poskytnúť právne služby

v spotrebiteľských sporoch.
Takéto právne posúdenie náhrady trov konania podľa názoru odvolacieho súdu nie je správne. Ust. §
150 ods. 1 OSP súd aplikuje iba v prípade, že sú v danej veci naplnené všetky dôvody na priznanienáhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi ( vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 142 ods. 1
OSP, ale zistí dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi konania nie sú

dôvodmi hodnými osobitného zreteľa , ktorých výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania tak ,ako ich má na mysli ust, § 150 ods. 1 OSP.
Dôvodyuvádzanésúdomprvéhostupňa spochybňujúúčelnosťvynaloženýchtrovvedľajšiehoúčastníka
konania na strane odporcu, ktorý sa dal v konaní zastúpiť advokátom napriek tomu, že vedľajší účastník
je združením založeným na ochranu práv spotrebiteľa.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených
trov a v konaní úspešnému účastníkovi prizná náhradu trov konania, medzi ktoré patrí okrem iného
aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát ( § 137 OSP) iba v prípade, že ide o účelne
vynaložené trovy konania.
V prednávanej veci bol v konaní plne úspešný odporca, ktorého v konaní podporoval vedľajší účastník
konania. Vedľajší účastní konania bol v konaní zastúpený advokátom a uplatnil náhradu trov konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia . V zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP by mu patrilo právo na
náhradu trov konania za predpokladu, že ide o účelne vynaložené trovy konania. V prípade, ak súd
dospeje k záveru, že vedľajším účastníkom konania vynaložené trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia nie sú účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva, nemôže takéto
trovy priznať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať tým, či v konaní
úspešný vedľajší účastník uplatnil náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1622,09 eura a tohto odvolacieho konania v sume 152,05 eura. Súd
prvého stupňa v ďalšom konaní z obsahu spisu vedného v tejto veci zistí aké úkony právnej služby

právny zástupca vedľajšiemu účastníkovi poskytol. Posúdi každý z týchto úkonov právnej služby z
hľadiska ich účelnosti a o trovách konania rozhodne podľa § 142 ods. 1 OSP, ktoré ustanovenie vyjadruje
zásadu úspechu v súdnom konaní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.