Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/553/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208403
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814208403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej, v spore žalobcu: Q. O., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. K.,
W. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá
21, proti žalovanej: Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.
05. 2015 č.k. 10C/254/2014-65 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zrušení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, spisová značka:

SR01710/14 zo dňa 24. 07. 2014 a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok.

Mení rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že návrh o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamieta.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zrušil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841

04 Bratislava, spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24. 07. 2014. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24. 07. 2014 až do právoplatného ukončenia veci
10C/254/2014. Zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 854,11 eur, v
lehotedotrochdníodprávoplatnostirozsudkuatrovyzaplatiťzástupcovižalobcuJUDr.PavloviKontrovi.
Zaviazal žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice,
súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eur na základe pripojeného platobného predpisu v lehote do
10 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 73 ods. 1,
2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 4, § 40, § 41, § 42 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 52 ods. 1, § 53 os.
5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy dospel k záveru, že napadnutý rozsudok rozhodcovského
súdu je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko pri
rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie uzavrel, že zmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere medzi stranami sporuje vzťahom spotrebiteľským, keďže zmluvu uzatváral žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedené prehlásenie žalobcu, že finančné
prostriedky sú poskytnuté „na výkon: zaškrtnuté x pri slove povolania“, preto žalobca nemá postavenie

spotrebiteľa, súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca v čase uzavretia
zmluvybolživnostníkomalebožebyvykonávalinépovolanieuvedenépodpoznámkou5a/v§2azákona
č.129/2010Z.z.,pretouvedenie,žežalobcavčasepodpísaniazmluvyoúverenekonalvrámcipredmetu
svojho podnikania alebo povolania a zaškrtnutie kolónky povolania písmenom „x“ súd považoval za
nekalú praktiku žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ktorá sa opakuje vo viacerých zmluvách, čo

súd poznal z vlastnej rozhodovacej činnosti. Poukázal tiež na to, že v spise rozhodcovského súdu pri
doručených listinách sa nachádza príloha k zmluve o úvere, kde je žalobca označený „za spotrebiteľa“ a
zároveň sú tam uvedené údaje označené ako štandardné informácie o „spotrebiteľskom úvere“. Z toho
jasne vyplýva, že samotný žalovaný vyhotovil prílohu k zmluve o úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. a táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej má žalobca postavenie dlžníka - spotrebiteľa.
Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného ohľadom miestnej príslušnosti, nakoľko na prejednanie

tohto sporu je príslušný Okresný súd Rožňava v zmysle § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p., keďže
navrhovateľ je spotrebiteľom. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a bydlisko má v obci Brzotín,
aj keď prechodne býva v zariadení Resocia n.o. Petrovce, miestne príslušným súdom je Okresný súd
Rožňava. Zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej
inštancie zistil, že zmluva je v rozpore s ust. 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko

v nej nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 tohto
zákona úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a priemerná hodnota RPMN. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmluve je odkaz na
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy, pričom ani z týchto
nevyplývajú spomínané zákonné náležitosti. V zmluve sa odkazuje aj na prílohu k zmluve o úvere -

štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a táto príloha nie je žalobcom podpísaná. Súd ju preto
nepovažoval za súčasť zmluvy o úvere. Ak by aj bola podpísaná žalobcom, opäť by zmluva o úvere
nespĺňala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko ani v štandardnej informácii
o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená RPMN uvedením percentuálneho vyjadrenia a nebol vykonaný
rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej

zmluvy súd prvej inštancie považoval za nekalú praktiku žalovanej, nakoľko v čase podpisu zmluvy
žalobca nevedel, aká je úroková sadzba úveru, RPMN, priemerná hodnota RPMN a výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Neuvedenie týchto náležitostí považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, tak ako túto má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal
na to, že ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z zakotvilo, že ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona,
okrem iných aj písm. i/, j/, k/ a y/, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Predmetom rozhodcovského konania bolo vrátenie úveru poskytnutého žalobcovi vo výške 350 eur.
Nakoľko nebolo dodržané ust. § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je zrejmé, že rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle

platnej právnej úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom,
preto žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušil v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona
č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ žalovaný namietal nedodržanie 30 dňovej lehoty zo strany žalobcu na podanie
žaloby, táto skutočnosť nebola preukázaná, keďže žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 01. 08.
2014 a žalobu na súde podal 26. 08. 2014.

3. V súlade s ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
do právoplatného skončenia veci samej, vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tie priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za prevzatie zastúpenia
vrátane prvej porady porady s klientom, spísanie žaloby, za písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.

03. 2015, za účasť na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 a 27. 05. 2015, za poradu s klientom zo dňa 24. 04.
2015 a za podanie vo veci samej zo dňa 24. 04. 2015 (2 x 61,87 eur, 2 x 64,53 eur, 16,13 eur, 21,51 eur
a 32,27 eur), ako aj režijný paušál (2 x 8,04 eur a 5 x 8,39 eur). Právnemu zástupcovi žalobcu priznal
aj náhradu cestovných výdavkov za cestu z Rožňavy do Petroviec a späť, jedna cesta 161 km, spolu644 km, motorovým vozidlom I. T. P.-XXX-K., pri spotrebe 5,2 l a amortizácii, spolu vo výške 167,31 eur.
Rovnako priznal aj náhradu za stratu času za jednu cestu (5 začatých polhodín x 2), 13,40 eur za rok
2014 x 10 polhodín a náhradu za rok 2015 vo výške 13,98 eur x 10 polhodín, čo spolu činí 273, 80 eur.

Takto priznal žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 854,11 eur.

5. Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok oprel o ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ tohto zákona, preto

jej povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výšku súdneho poplatku odvodil zo sadzobníka
súdnych poplatkov, podľa položky 3 písm. c/, ktorý je vo výške 331,50 eur.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
V dôvodoch odvolania uviedla, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá
medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so

žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V tej súvislosti poukázala na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30. 05. 2011 sp. zn. 14NcC/10/2011, ktorý vyslovil rovnaký názor. Žalobca
mal teda právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho
úkonu navyše treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré
môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe

umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením
sporu. Poukázala na ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého podanie žaloby na
rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Poukázala na
to, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť obrátiť sa skôr na všeobecný súd s nárokom z titulu
porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo mal možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní.

Zákonodarca v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemal úmysel zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/
ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na
urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského

konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Táto prípustnosť
vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Poukázala na iné rozhodnutia súdov, z ktorých
vyplýva rovnaký právny záver. Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené v danej veci uzavretím
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera nemusí

byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade rozhodcovskej zmluvy teda ide o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže bola individuálne dojednaná. Poukázala aj na ust. § 17
zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého v konaní majú účastníci rozhodcovského konania rovnaké
postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na

uplatneniejehoprávanajehoobranu.Vdanomprípadenedošlokporušeniuzásadyrovnostiúčastníkov,
o tom svedčí aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň neboli splnené ani podmienky pre
odklad vykonateľnosti v predmetnej veci, keďže peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí
nedosahuje úroveň závažnosti a súd ani nezdôvodnil existenciu atribútu závažnosti.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalovanej je odôvodnené argumentmi, ktoré podporujú
záver súdu prvej inštancie týkajúci sa rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie totiž námietku žalobcu
ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na ktorú v podanej žalobe, ako aj v priebehu konania

poukazoval, považoval za nedôvodnú, nakoľko uzavrel, že strany sporu uzavreli individuálne dohodnutú
rozhodcovskú zmluvu, z obsahu ktorej má vyplývať, že sa spory budú riešiť pred Stálym rozhodcovským
súdom alebo pred príslušným súdom SR. Súd dospel k rozhodnutiu o zrušení rozhodcovského rozsudku
z iných dôvodov, s ktorými sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje a ku ktorým žalovaná nezaujímav odvolaní žiadne stanovisko. Odvolacie námietky žalovanej preto na meritórnom rozhodnutí súdu nič
nemôžu zmeniť.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

9. Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť
súdny poplatok vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu
potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. 09. 2016 o 09.00 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
06. 09. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody v potvrdenej časti
rozsudku namietané žalovanou nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd

rozsudok okrem výroku o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam
žalovanej odvolací súd udáva nasledovné:

15. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné k odvolaniu žalovanej dodať, že toto sa

v podstatnej miere týka konštatovania, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi
žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou a že nevyžaduje od žalobcu, aby
spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti
rozhodcovskej doložky vychádzal z názoru, že táto bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná,
nakoľko z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom

alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Pokiaľ teda odvolanie žalovanej smeruje k tomu, že
rozhodcovská doložka nerobí rozhodcovskú zmluvu neplatnou, toto nemá svoje opodstatnenie.

16. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky a dôvodov zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkuskúmalrozhodovaniezpohľaduochranyspotrebiteľa,keďžeúverovázmluva,

ktorá bola podkladom pre uzavretie rozhodcovskej doložky je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v
tej súvislosti poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

17. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. je, že pri rozhodcovskom konaní boli porušené

všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok o zrušení rozhodcovského rozsudku a
vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok ako vecne správny.19. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, nemožno považovať záver súdu prvej inštancie o naplnení dôvodov pre odloženie

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. za správny.

20. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné
ustanovenie k právnym úpravám účinným od 1.1.2015), ktoré ustanovuje, že exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. 1. 2015, možno začať len do 3
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny

právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vo výroku o povolení odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a ani na jeho zrušenie,

preto rozsudok v tomto výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku zamietol.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP

a neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania úspešného
žalobcu v plnom rozsahu.

23. Odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodoval iba o nároku na náhradu trov konania,

pričom o výške náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie až po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).