Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/1007/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203795
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203795.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: CD W. s.r.o., so sídlom
v E., E. vězňů XXXX/XX, P. D., B. republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Anton C., nar. X.XX.XXXX, D.
XXX, C. E., o uplatnenie pohľadávky 560,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.5.2014 č.k. 12C/323/2013-67 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 580,77
eur od 26.6.2009 do 23.3.2014, z r u š u j e rozsudok v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 560,77 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne: zo
sumy 580,77 eur od 26.06.2009 do 23.03.2011, čo predstavuje sumu 923,41 eur, čo predstavuje sumu
85,61 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy, zo sumy 580,77 eur od 15.06.2010 do 23.03.2011, čo
predstavuje sumu 27,- eur, čo predstavuje sumu 5,64 eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,94 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 132,64 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu

zástupcovi žalobcu, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil,
že o náhrade trov medzi žalobcom a vedľajším účastníkom OV., Čajakova 1, XXX XX Košice, IČO: XX
XXX XXX rozhodne osobitným uznesením.

2. Rozhodol tak podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie),

ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 560,77 eur zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 580,77 od 26.6.2009 do 23.3.2011, zákonného úroku vo výške 6% ročne
zo zmenkovej sumy 580,77 od 15.6.2010 do 23.3.2011 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy teda 1,49 eur a náhrady trov konania na základe zmenky, pričom žalobca ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky.

3. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

4. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok podľa zák. č. 191/1950 Z.z. (ďalej len Zákon zmenkový
a šekový). Dospel k záveru, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok
zo zmenky, pretože indosáciou zabezpečovacia zmenka (ktorá pôvodne slúžila na zabezpečenie

poskytnutého úveru) zabezpečovací charakter stratila. Dôvodil, že posudzovanie základného vzťahu by
malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosáciidošlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,
ktoré by musel však on v konaní preukázať. Súd prvej inštancie uviedol, že uvedené platí aj napriek
skutočnosti, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a), b) a v §

4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010 zakazovala plniť dlh zmenkou. Veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma bola v čase vyplnenia maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého úveru. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodil, že skutočnosť, že zmenková suma presahovala takto upravenú

maximálnu sumu mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, nemohla však spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmluvy. Argumentoval pri tom aj § 17 Zákona zmenkového a šekového, z ktorého
jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky,
ktorá môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol
zmenku nepoctivo.

5. Mal teda za preukázané, že žalovaný vystavil dňa 12.1.2009 v Rožňave zmenku, kde bola uvedená
zmenková suma 580,77 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 26.6.2009. Na zmenku žalovaný zaplatiť
20,- eur. Keďže indosáciou zmenka stratila zabezpečovací charakter, uplatnený nárok považoval za
dôvodný a žalobe vyhovel.

6. Vznesenú námietku premlčania považoval za nedôvodnú.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,že právo na ich náhradu priznal úspešnému
žalobcovi vo výške 132,64 eur.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Dôvodí, že súd prvej inštancie pochybil, ak na
prejednávanú vec neaplikoval právnu úpravu viažúcu sa na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Namieta aj skutočnosť, že
daná zmenka má dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej neurčitosť, t.j. neplatnosť (§ 33 ods. 2 zák.
č. 191/1990 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov).

9. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11.Žalobcavodvolacomkonanízobralčiastočnežalobuspäťatovčastiozaplateniezmenkovéhoúroku
0,19% denne zo sumy 580,77 eur od 26.6.2009 do 23.3.2014 a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ust. § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného
späťvzatia, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil. Predmetom odvolacieho konania

tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie nad túto zastavenú časť.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalejlenCSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas,oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a

contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
(aj keď ich odvolateľ výslovne nemenuje; z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.), v CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné

odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal, dospel k záveru, že je dôvodné,
pretorozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie naďalšiekonanie(§389ods.1,§391ods.1CSP).

14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie na zistení,
že pôvodne zabezpečovacia zmenka, ktorou bol zabezpečený úver poskytnutý právnym predchodcom

žalobcu žalovanému, indosáciou stratila svoj zabezpečovací charakter. Z uvedeného dôvodu nemôže
dlžník zo zmenky novému majiteľovi robiť námietky, ktoré vyplývajú z jeho pôvodného vzťahu s E.o.
(§ 17 Zákona zmenkového a šekového). Uvedená prekážka (nemožnosť vznášať námietky ) by bolaprelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ zmenky nadobudol zmenku
nepoctivo, pričom uvedenú skutočnosť preukazuje dlžník.

15. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, spĺňajúcou formálne náležitosti podľa § 75 zák.
č. 191/1950 Zb..

16. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach

návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015 pod číslom 93.

18. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnenie kauzálnych námietok zo strany žalovaného
bráni § 17 Zákona zmenkového a šekového je potrebné uviesť, že rigidná aplikácia ust. § 17 cit. zákona
by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa svojich práv

(keďže § 17 cit. zák; obsahuje úpravu, podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho
k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - majiteľa indosovanej zmenky a až následne
ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v tomto konaní preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal

vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na dlžníka - spotrebiteľa
spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej by išlo o neprijateľné zníženie právnej
ochrany patriacej spotrebiteľovi.

19. Z vyššie citovaného stanoviska teda vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné
túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.3.2009.

20. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

21. Platnosť zmenky preskúma súd bez ohľadu na skutočnosť, či ju bude alebo nebude žalovaný
namietať, nakoľko v spotrebiteľských veciach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí

bdelým) v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo 16.
januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn.
5Cdo/61/2012). Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického životaodporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
AjvzmyslerozsudkuEurópskehosúdnehodvorasp.zn.C-419/2001zo14.3.2013(ČT.,a.s.protiGerN.i)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

22. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj

z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

23. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

24. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

25. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa
zmenil a doplnil aj zákona 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009
Z.z. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. č.438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv.
spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť
spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom

upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú
činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. č. 438/2015
Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015.
Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na
súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

27. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi, či úver, ktorý zmenka zabezpečovala, bol úverom
spotrebiteľským a tento následne posúdi v súvislosti s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa (viďvyššie) a až tak rozhodne o uplatnenom nároku. Odvolací súd zároveň upozorňuje súd prvej inštancie
na neurčitosť, resp. nejednoznačnosť žalobného petitu (pokiaľ ide o zmenkový úrok a jeho vyčíslenie).

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396
ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).