Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716206737
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716206737.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu:
Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, proti žalovanému v rade 1/: EVERGREEN TERRACE, s.r.o., so sídlom Jedľová 728,

010 04 Žilina, IČO: 47 205 717, a žalovanému v rade 2/: Ing. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX,
XXX XX H., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov,
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu v podaní zo dňa 27.7.2016 proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/121/2016-54 zo dňa 28.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/121/2016-54 zo dňa 28.6.2016 z r u š u j e a v
r a c i a v e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") v
konaní o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému

v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ domáha určenia, že:

„Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013, ktorou bola
prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. B., obec B., okres Martin, zapísaná na LV č. XXXX,
evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor a to byt č. 6, prízemie, vchod 56, nachádzajúci
sa v bytovom dome V.P. D. 10 so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc. reg. „C" č. 313/4,

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., obec B.,
okres Martin, zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a
to pozemok, zastavené plochy a nádvoria, parc. reg. „C" č. 313/4, výmera 598 m2 z Ing. T. R., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX, XXX XX H. a žalovaného v rade 2/ na žalovaného v rade 1/ ako
kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľnosti povolený Okresným úradom

Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-3983/13 a tiež Zmluva o prevode vlastníctva
bytu a dohoda o zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v k.ú. B., obec B., okres Martin, zapísaná na LV č. XXXX, evidovanom Okresným
úradom Martin, Katastrálny odbor a to byt č. 6, prízemie, vchod 56, nachádzajúci sa v bytovom dome
V.P. D. XX so súpisným číslom XX, postavený na pozemku s parcelou reg. „C" č. 313/4, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132 a spoluvlastnícky

podiel o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B., obec B., okres Martin, zapísaná
na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok, zastavenéplochy a nádvoria, parc. reg. „C" č. 313/4, výmera 598 m2 so žalovaného v rade 1/ na žalovaného v rade
2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin,
katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V-4570/15, sú voči žalobcovi neúčinné." Súčasne žalobca

žiadal zaviazať žalovaných v rade 1/ a 2/ na náhradu trov konania.

3. Okresný súd ďalej uviedol, že dôvodnosť žaloby žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.08.2012 uzavrel
veriteľ s obchodnou spoločnosťou PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 ako dlžníkom, Zmluvu o
financovaní č. 426 013 0707 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.12.2012, Dodatku č. 2 zo dňa 9.7.2013,

Dodatku č. 3 zo dňa 20.12.2013 a Dodatku č. 4 zo dňa 23.6.2014 (ďalej len „zmluva o úvere").
Pohľadávka žalobcu z predmetného úveru bola v súlade s § 303 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „OBZ") zabezpečená ručením Ing. T. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, XXX
XX H., a to na základe vyhlásenia ručiteľa č. 426 013 0707 zo dňa 3.8.2012, v znení Dodatku č. 1 zo
dňa 21.12.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 9.7.2013.

4. Dňa 23.6.2014 bola notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom so sídlom Ul. Čsl. armády 597, 963 01
Krupina,spísanáNotárskazápisnicaN320/2014,NZ23816/2014,NCRls24304/2014,ktoráobsahovala
právny záväzok dlžníka vrátiť žalobcovi úver poskytnutý na základe identifikovanej zmluvy o úvere
najneskôr do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ku dňu určenému v
písomnom oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ručiteľka sa v čl. V notárskej zápisnice

zaviazala uspokojiť pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ak ju riadne včas
neuspokojí dlžník. Nakoľko dlžník porušil povinnosti v zmysle ustanovení 21.7 (porušenie povinnosti
voči iným veriteľom), 21.12 (zastavenie alebo zmena výkonu činnosti) a 21.14 (podstatná nepriaznivá
zmena) Obchodných podmienok pre financovanie prevádzkových potrieb a investičných aktivít klientov
segmentu firemní klienti a micros klienti (ďalej len „OP"), žalobca listom zo dňa 22.9.2014 vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.9.2014 v zmysle čl. 21.19 OP (predčasnú splatnosť bol žalobca
nútený vyhlásiť, nakoľko zmluva o úvere umožňovala využívanie finančného rámca až do 20.7.2015).
Keďže dlžník ani ručiteľka nesplnili povinnosť z exekučného titulu ani čiastočne a s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP") súhlasili,

žalobca inicioval návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2014 exekučné konanie. Exekúcia voči
ručiteľke je vedená JUDr. Martinom Hermanovským, súdnym exekútorom, so sídlom B. XX, XXX XX.
S., a to pod sp. zn. Ex 4996/14. Ručiteľka, evidentne motivovaná hroziacim postihom jej majetku
(bezprostredne pred konečným dňom splatnosti kontokorentného úveru a vyhlásením predčasnej
splatnosti finančného rámca), spolu s manželom Ing. I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: P.O. N.

XX, XXX XX B. (ďalej len „žalovaný v rade 2/"), Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a Zmluvou o
zriadení vecného bremena zo dňa 26.9.2013 odplatne previedli nehnuteľnosti na žalovaného v rade
1/, kde ručiteľka vykonáva funkciu štatutárneho orgánu. Predmetom prevodu vlastníckeho práva boli
nehnuteľnosti ako sú opísané v petite žaloby. Vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
bol povolený Okresným úradom Martín, katastrálny odbor, dňa 28.11.2013 pod č. V-3983/13. Keďže

ručiteľka vykonávala funkciu podpredsedu predstavenstva spoločnosti „ Pover Trade, a.s." až do
16.11.2014, v čase prevodu mala nepochybne plnú vedomosť o záväzku voči žalobcovi a prevod
identifikovaných nehnuteľností realizovala evidentne z dôvodu hroziaceho postihu tohto majetku.
Uvedené jednoznačne nasvedčovalo úmyslu ručiteľky realizovať kroky smerujúce k zbaveniu sa
exekúciou postihnuteľného majetku a tým k ukráteniu svojho veriteľa (žalobcu). Žalobca podotkol,

že „veriteľ je za podmienok podľa § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") oprávnený odporovať
nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ďalších osôb, ktoré sú v dôsledku akcesorickej
a subsidiárnej povinnosti zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa, t.j. aj právnym úkonom ručiteľov
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.4.2002, sp. zn. 21Cdo/1123/2001; :rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 14Co/300/2011), ktoré prikladá k žalobe. Uviedol

citáciu § 42a ods. 1 a 3 OZ. Nakoľko vzťah ručiteľky a žalovaného v rade 1/ zodpovedá vzťahu podľa §
42a ods. 3 písm. c/ OZ (ručiteľka je konateľkou žalovaného v rade 1/), úmysel ručiteľky ukrátiť žalobcu
a vedomosť žalovaného v rade 1/ o tejto skutočnosti sa ex lege prezumujú. Ďalej uviedol citáciu § 42b
ods. 3 OZ." Uviedol, že žalovaný v rade 1/ následne Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a Dohodou o
zrušení vecného bremena zo dňa 20.10.2015 odplatne previedol predmetné nehnuteľnosti vo svojom

výlučnom vlastníctve na žalovaného v rade 2/. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol povolený
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, dňa 2.12.2015 pod č. V-4570/15. „V nadväznosti na §
42b ods. 3 OZ ostáva žalobcovi zachované právo odporovať prevodu nehnuteľností zo žalovaného
v rade 1/ na žalovaného v rade 2/, keďže mu boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosťprávnemu úkonu proti jeho predchodcovi. Uvedené odôvodňuje žalobca tým, že žalovaný v rade 2/
je manželom - osobou blízkou (v zmysle § 116 OZ) ručiteľky, ktorá je zároveň jediným štatutárom
žalovaného v rade 1/. Považuje za absolútne nespochybniteľné, že uvedené osoby konali s úmyslom

účelovo sa „zbaviť" bonitného majetku, ktorý je predmetom tohto konania, a tým sa vyhnúť plneniu
úverového záväzku zabezpečeného ručením ručiteľky. Podľa žalobcu, z uvedeného vyplýva, že časová
nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť uvedených právnych úkonov preukázateľne nasvedčujú
tomu, že predmetné zmluvy boli uzavreté s jediným cieľom a to znemožniť žalobcovi uspokojenie
pohľadávky z majetku ručiteľky a zároveň výrazne sťažiť jeho pozíciu v prípadnom súdnom konaní o

určenie neúčinnosti týchto právnych úkonov."

5. Spolu s návrhom na určenie neúčinnosti právnych úkonov podal žalobca návrh na nariadenie
predbežného opatrenia (ďalej len „PO"), ktorým žiadal uložiť žalovanému v rade 2/, aby nenakladal s
opísanými nehnuteľnosťami odkazom na § 102 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. ( ďalej len „OSP"), § 76 ods. 1
písm. f/ OSP, ktorý okresný súd s poukazom na § 75 ods. 1, 2, 6 OSP, § 76 ods. 1 písm. e) OSP, § 102

ods. 1 prvá veta OSP, § 42a ods. 1 OZ, § 42b ods. 1 OZ, § 42b ods. 2 OZ, § 42b ods. 3 OZ, § 41 ods. 2
písm. c/ EP zamietol. V návrhu na nariadenie PO uviedol, že výsledkom úspešnej odporovacej žaloby
je neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu ručiteľky (ako aj právneho úkonu žalovaného v rade
1/) voči žalobcovi a vznik oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky priamo od
žalovaného v rade 2/, a to z majetku, ktorý v dôsledku odporovateľných právnych úkonov ušiel z majetku

ručiteľky. Ak žalovaný v rade 2/ prevedie vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu,
tento prevod bude platný, s riadnymi právnymi účinkami. Táto osoba sa stane vlastníkom sporného
majetku a žalobca nebude viac oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku, jeho predajom
pri výkone exekúcie. „Žalovaný v rade 2/ bude po tom, ako sa dozvie o podaní odporovacej žaloby,
mimoriadne motivovaný previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu. Úspešnosťou

takéhoto prevodu by bola popretá podstata a zmarený zmysel a význam inštitútu odporovateľnosti
právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému znižovaniu hodnoty majetku
dlžníka (ručiteľa). Poukázal, že nehnuteľnosť predstavuje trvalú hodnotu, ktorá je evidovaná v katastri
nehnuteľností, pričom sa nedá zatajiť, ukryť, zničiť a žalobcovi sa prakticky nedá zabrániť, aby sa z
výťažku z predaja nehnuteľnosti uspokojil. Ak dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na

ďalšiu osobu, bude mať žalobca výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky."

6. Žalobca predpokladal, že by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a nereparovateľná. Žalovaný
v rade 2/ by „dokonal" akt definitívneho ukrátenia poškodzovania žalobcu ručiteľkou a to s jediným
úmyslom a motívom, vyhnúť sa postihu tohto majetku v exekúcii. Potreba dočasnej úpravy

pomerov účastníkov bola týchto prípadoch osvedčená už existenciou samotného sporu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Domnieval sa, že vzhľadom na predmet občianskeho súdneho konania
a hroziaci zásah do majetkových práv žalobcu nedôjde nariadením PO k neprimeranému obmedzeniu
vlastníckeho práva žalovaného v rade 2/. Požadované PO bude žalovaného v rade 2/ obmedzovať
výlučne v transakčnej dispozícii s nehnuteľnosťami, v záujme nevyhnutného zachovania súčasného

právneho stavu a nezasahuje do jeho práva tento majetok nerušene užívať.

7. Okresný súd konštatoval, že „Skutkové okolnosti, ktoré žalobca opísal v žalobnom návrhu a v
návrhu na nariadenie žalobného opatrenia, osvedčil listinami, Zmluvou o financovaní č. 4260130707
a jej dodatkov (č.l. 8-21), vyhlásenie ručiteľa č. 4260130707 a jeho dodatkov (č.l. 22-25), notárska

zápisnica (č.l. 26-31), návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 32-33), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 39),
čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 40), výpis z OR PB Power Trade, a.s. (č.l. 41-42), zmluva o prevode
vlastníctva bytu a Zmluva o zriadení vecného bremena medzi predávajúcim Ing. I. R. a Ing. T. R., rod.
M. a kujúcim žalovaný v rade 1/ (č.l. 43-46), Rozhodnutie Okresného úradu Martin, katastrálny odbor
zo dňa 28.11.2013, č. vkladu V-3983/13 (č.l. 46), zmluva o prevode vlastníctva bytu a dohoda o zrušení

vecného bremena, uzatvorená medzi predávajúcim žalovaným v rade 1/ a kupujúcim žalovaným v rade
2/ a oprávnenou z vecného bremena Ing. T. R., rod. M. (č.l. 46-48), Rozhodnutie Okresného úradu
Martin, katastrálny odbor zo dňa 2.12.2015, č. vkladu V-4570/15 (č.l. 49)."

8. Dôvodil, že z § 75 ods. 2 OSP vyplývajú dve kumulatívne podmienky, za súčasného osvedčenia,

resp. splnenia ktorých je možné vyhovieť návrhu na nariadenie PO. Prvou podmienkou je osvedčenie
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou podmienkou je odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pri splnení náležitostí návrhu na nariadenie PO, ktorýnávrhokremnáležitostinávrhupodľa§79ods.1OSPmáobsahovaťopísanierozhodujúcichskutočností
odôvodňujúcich nariadenie PO.
9. Pokiaľ ide o prvú podmienku, t.j. osvedčenie dôvodnosti nároku, okresný súd dospel k záveru, že z

obsahu návrhu tak vo veci samej ako aj návrhu na nariadenie PO a z doložených listinných dôkazov
nebol pre dané štádium konania dostatočne osvedčený nárok, ktorému sa má v zmysle podaného
návrhu na nariadenie PO poskytnúť predbežná ochrana. Vo väzbe na zákonné znenie § 42a ods. 1
OZ a žalobcom poskytnuté tvrdenia a listiny v návrhu vo veci a na nariadenie PO, osvedčenie prvej z
dvoch podmienok v danom štádiu konania, pre rozhodnutie o nariadení PO okresný súd konštatoval,

„že nie je možné prijať záver o osvedčení existencie tvrdeného práva žalobcu, t. j. dôvodnosti nároku,
z ktorého dôvodu potom nie je možné poskytnúť navrhovanú predbežnú ochranu (neosvedčenému
právu). Vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení PO je postačujúce osvedčenie, nie
preukázanie tých tvrdení žalobcu, o ktoré opiera dôvodnosť svojho návrhu a ktoré v spojení s doloženými
listinnými dôkazmi by mali dostatočne osvedčiť nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má
poskytnúť predbežná súdna ochrana. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v návrhu, sám žalobca uvádza, že

predčasná splatnosť úveru nastala ku dňu 22.9.2014. Aj v notárskej zápisnici spísanej dňa 23.6.2014
notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka vrátiť žalobcovi úver
podľa Zmluvy o úvere č. 4260130707 v znení jej dodatkov, sa ako ručiteľ zaviazala aj Ing. T. R. tento
splatiť najneskôr do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ku dňu určenému
v písomnom vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktorá podľa údajov žalobcu nastala 22.9.2014."

Žalobca sa v konaní vo veci domáha určenia odporovateľnosti úkonov zo dňa 26.9.2013. Vychádzajúc
z uvedených časových súvislostí, okresný súd nemal osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorého sa vo veci
domáha podľa § 42a ods. 1 OZ, lebo podľa tohto zákonného ustanovenia, „veriteľ sa môže domáhať,
aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky,súvočinemuprávneneúčinné.Okresnýsúd„nemalosvedčené,žežalobcamalvočisvojmu

dlžníkovi, teda ani voči Ing. T. R. z titulu ručenia za poskytnutý úver, vymáhateľnú pohľadávku, a to v
čase urobenia úkonu; uvedené zákonné ustanovenie predpokladá vymáhateľnú pohľadávku pri urobení
právneho úkonu."

10. K aplikácii § 42b ods. 3 OZ okresný súd uviedol, že toto ustanovenie do okruhu pasívne

legitimovaných osôb zahŕňa aj tretie osoby (právnych nástupcov), na ktoré bol majetok prevedený a
ktorí tento nadobudli od veriteľovho dlžníka, v danom prípade ručiteľky. Pasívne legitimované osoby
pri odporovacej žalobe v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môžu byť i tieto ďalšie osoby,
avšak za predpokladu, že bol majetok prevedený od tretej osoby, ktorá získala majetok odporovateľným
úkonom od veriteľovho dlžníka (v danom prípade ručiteľa) a za podmienky, že vedeli o okolnostiach

odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi. Pre štádium rozhodovania
okresného súdu o návrhu na nariadenie PO súd uvedené nemal osvedčené, vychádzajúc z údajov, ktoré
uviedol žalobca a listín, ktoré priložil k návrhu na nariadenie PO. Okresný súd považoval za potrebné
uviesť, že vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení PO, by bolo dostačujúce
osvedčenie, nie preukázanie tých tvrdení žalobcu, o ktoré opiera dôvodnosť svojho návrhu na nariadenia

PO a ktoré by potom v spojení s doloženými listinami dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine
existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pred nariadením PO nemusí
byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých tvrdení a dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti.
Pri nariadení PO teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje

ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený a teda,
že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme PO sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 22.9.2010 sp.zn.

6Cdo/171/2010).

11. S ohľadom na uvedené bolo podľa okresného súdu potrebné uviesť, že určitý stupeň prejudikovania
rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní o návrhu na nariadenie PO je nevyhnutný a to práve vo
vzťahu ku skúmaniu osvedčenosti dôvodnosti nároku žalobcu. V rámci rozhodovania súdu o návrhu na

nariadenie PO nie je potrebné, aby nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný, ale postačuje, aby bol
aspoň osvedčený, zároveň však musí byť zrejmé, že nejde po právnej stránke o zjavne neopodstatnený
nárok nemajúci oporu v platnej právnej úprave.12. K osvedčeniu druhej podmienky na nariadenie PO, ktorou je odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, žalobca nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy nepreukázal a ani
neosvedčil.Vzmysle§74ods.1OSPmožnopredbežnéopatrenienariadiť,akexistujepotrebadočasnej

úpravy pomerov účastníkov alebo ak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. V danom prípade
žalobca nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňoval skutočnosťou, že nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom odporovateľnosťou napadnutých úkonov, majú trvalú hodnotu, sú evidované v
katastri nehnuteľnosti a ak dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu,
bude mať žalobca výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky, že žalobcovi

by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a nereparovateľná, keď žalovaný v rade 2/ by „dokonal"
akt definitívneho ukrátenia a poškodzovania žalobcu ručiteľkou a to s jediným úmyslom a motívom,
vyhnúť sa postihu tohto majetku v exekúcii. „Z podaného návrhu na nariadenie PO však nevyplýva, či
žalovaný v rade 2/ vykonáva aj konkrétne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobca len uvádza, že „by mohol" a preto uvedené zostalo len v rovine tvrdenia
žalobcu,bezosvedčenia." ŽalobcavštádiukonaniaonariadeniePOneosvedčilopodstatnenosťnároku,

ktorémusamáposkytnúťprávnaochranaanebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmyvtakejmiere,
ktorá by odôvodňovala nariadenie navrhovaného PO.

13. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že „pre nariadenie PO je potrebné, aby boli kumulatívne splnené
obidve zákonné podmienky v zmysle § 75 ods. 2 OSP, pričom pri nesplnení len jednej z nich súd

návrhu na nariadenie PO nemôže vyhovieť. K neosvedčeniu dôvodnosti nároku vo vzťahu k ust. §
42a ods. 1 OZ a teda neosvedčenia vymáhateľnej pohľadávky k dátumu urobenia odporovateľnosťou
napadnutého právneho úkonu, tj. k dátumu 26.9.2013 súd uvádza, že vymáhateľnou sa rozumie taká
pohľadávka, ktorej splnenie možno vynúť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcia). Nesporne v zmysle
ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, notárska zápisnica je exekučným titulom, na základe ktorého možno

viesť exekúciu. Notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP, rovnako ako
vykonateľné rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 EP), musí spĺňať predpoklady vykonateľnosti a to formálne a
materiálne, pričom pod materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú také požiadavky kladené
na exekučný titul, ktoré spočívajú v jednoznačnom určení oprávneného, povinného, určenie obsahu
práv a povinnosti vrátane rozsahu plnenia aj stanovenie lehoty na plnenie. Tento predpoklad pre

materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, notárskej zápisnice k dátumu 26.9.2013, nebol splnený
nakoľko stanovená lehota splatnosti pohľadávky, ako to uviedol aj žalobca v návrhu, bola až 22.9.2014.
Až po tomto termíne je dôvodné hovoriť o vymáhateľnej pohľadávke na základe exekučného titulu, v
návrhu označenej notárskej zápisnice." Uvedené závery boli rozhodné pre štádium rozhodovania súdu
o návrhu na nariadenie PO, ako bolo uvedené aj vyššie. V závere napadnutého uznesenia okresný súd

uviedol, že o trovách konania o nariadení PO bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej
v závislosti na úspechu v konaní.

14. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, bolo podané žalobcom v podaní právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 27.7.2016 odvolanie, ktorým ho napadol v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Dôvodil, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k záveru, že zákonné predpoklady
pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené, keďže žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho
nároku, ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa súdu prvej inštancie boli
obligatórnymi podmienkami pre nariadenie predbežného opatrenia:

a) existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu;
b) osvedčenie takých faktických úkonov, ktoré by relevantne naznačovali, že žalobca v rade 2/ má v
úmysle sporný byt previesť na ďalšiu osobu;
c) osvedčenie skutočnosti, že žalovaný v rade 2/ vedel o okolnostiach odporovateľného právneho úkonu
predchádzajúceho vlastníka bytu (žalovaného v rade 1/ ).

15. Prezentované názory boli v rozpore s právnou doktrínou a súdnou praxou. Spôsob, akým súd prvej
inštancie spochybnil podmienky nariadenia predbežného opatrenia v prejednávanom prípade, hraničilo
s justičnou svojvôľou a kolidovalo so základným právom žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca vo svojom
návrhu odkázal na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých právne otázky (vytknuté súdom prvej inštancie)

boliriešenéodlišnýmspôsobom,čosúdprvejinštancievprejednávanomprípadeignorovalasvojodklon
od ustálenej rozhodovacej praxe nijako neodôvodnil.16. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že podmienkou odporovacej žaloby je
existencia vymáhateľnej pohľadávky v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Právna
doktrína a súdna prax sa však definitívne ustálili na tom, že existencia vymáhateľnej pohľadávky

musí byť daná až v čase vydania meritórneho rozhodnutia o určení neúčinnosti právneho úkonu. Pri
uskutočnení odporovateľného právneho úkonu preto postačuje, ak ukrátená pohľadávka existovala, a
to bez ohľadu na jej splatnosť alebo vymáhateľnosť. R 30/2012: „Právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje
možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku, je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka
bola vymáhateľnou už v dobe, kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova

pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou." „Rozsudok NS ČR zo dňa 24.7.2001, sp. zn. 21 Cdo
2737/2000; rozsudok NS ČR zo dňa 23.5.2001, sp. zn. 21 Cdo 1912/2000; rozsudok KS v Košiciach
zo dňa 5.10.2011, sp.zn. 11Co/141/2011 v spojení s opravným uznesením KS v Košiciach zo dňa
12.12.2011, sp. zn. 11Co/141/2011: „Odporovať však možno právnemu úkonu dlžníka i pred tým, než sa
veriteľova pohľadávka stala vymáhateľnou. Nie je pritom rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú alebo
nie, alebo či ide o budúcu pohľadávku. Pre uplatnenie odporovateľnosti je právne významné, že veriteľ

je skutočne veriteľom a že dlžník urobil ukracujúci úkon. Odporovacia žaloba však môže byť úspešná iba
vtedy, ak je pohľadávka veriteľa vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu.". „ŠTEVČEK, M„ DULAK,
A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M„ SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník. I. §
1 - 450. Komentár. Praha: C. H. BECK, 2015, s. 318 a 322: „V nadväznosti na princípy odporového
práva, vymedzené už prvorepublikovou judikatúrou, je nevyhnutné zdôrazniť, že ukracujúci charakter

právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie. V čase
uskutočnenia odporovateľného úkonu je spravidla dlžník ešte solventný a pohľadávka veriteľa nemusí
byť eventuálne ani splatná, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému odporovaniu tomuto úkonu v
budúcnosti. Pohľadávka, ktorej uspokojenie je v konečnom dôsledku ukrátené, nemusí byť v čase
odporovateľného úkonu dlžníka splatná, vymáhateľná ani vykonateľná.".

17. Právny názor súdu prvej inštancie, vyslovený v prejednávanej veci, bol podľa žalobcu
neakceptovateľný. Pokiaľ by mal byť považovaný za správny, došlo by k absurdnej situácii, keď by sa
dlžníci mohli legitímne a bez akéhokoľvek postihu zbaviť pred splatnosťou pohľadávky celého svojho
majetku. Takáto interpretácia § 42a OZ a nasl. by veriteľov definitívne zbavila možnosti domáhať sa

súdnej ochrany a iniciovať konanie o neúčinnosť právneho úkonu.

18. Súd prvej inštancie opakovane akcentoval, že žalobca bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v reálne hroziacom prevode bytu na ďalšiu osobu. Ďalšiemu
prevodu bytu aktuálne nič nebráni a prevod preto závisí už len od vôle a rozhodnutia žalovaného v rade

2/. Súd prvej inštancie tak de facto od žalobcu žiadal osvedčenie dolózneho úmyslu žalovaného v rade
2/ ako jeho vnútorného vzťahu k vonkajším okolnostiam, resp. k zamýšľanému následku. Preukázanie
úmyslu žalovaného v rade 2/ pôsobiť bezprostredne hroziacu ujmu nemôže byť za žiadnych okolností
hraničným kritériom pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia. Možnosť osvedčiť vnútorný
vzťah fyzickej osoby k budúcej právnej skutočnosti (úmysel) je počas plynutia lehoty na rozhodnutie

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nereálna. Žalobca zdôraznil, že žalobca mal výlučne
povinnosť osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. ujmy, ktorej spôsobeniu nebráni
žiadna relevantná okolnosť a jej vznik tak závisí už len od konania a rozhodnutia žalovaného v rade 2/.

19. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu žalovaného v rade 2/, smerujúceho k nakladaniu s

nehnuteľnosťou, by mohlo dôjsť k jej ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie
žalobcu výrazne zhoršilo. Žalobca by totiž musel preukazovať vedomosť nového nadobúdateľa
nehnuteľnosti o odporovateľnom úkone jeho predchodcu, čo by významne sťažovalo procesnú pozíciu
žalobcu.Bolobypretootázne,čisažalobcoviešteoplatíuchádzaťokonečnúsúdnuochranuvkonanívo
veci samej (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.10.2009, sp. zn. 3Co/337/2009; priložené

k odvolaniu). Ak totiž dôjde k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, nárok žalobcu na uspokojenie jeho
pohľadávky z výťažku zo speňaženia nehnuteľností môže definitívne zaniknúť. Žalobcovi síce zostane
zachovaný nárok na náhradu podľa § 42b ods. 4 OZ od osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho
úkonu prospech, reálna vymožiteľnosť tejto náhrady je však v porovnaní s exekúciou vedenou na
nehnuteľnosť výrazne a neúmerne nižšia.

20. Žalobca ďalej uviedol, že zo zmyslu právnej úpravy odporovateľných právnych úkonov jednoznačne
vyplýva, že pokiaľ k ďalšiemu prevodu ušlého majetku dlžníka ešte nedošlo, je povinnosťou
všeobecného súdu chrániť primárny nárok veriteľa a hroziacemu prevodu tohto majetku zabrániťnariadením predbežného opatrenia. Navyše, nariadením predbežného opatrenia sa nezasiahne do
vlastníckeho práva žalovaného v rade 2/ nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný v rade 2/ bude totiž naďalej
oprávnený nehnuteľnosti držať, užívať, požívať ich plody a úžitky.

21. Ak by žalovaný v rade 2/ v priebehu konania, ktoré môže trvať dlhší čas, disponoval spornými
nehnuteľnosťami, výrazne by sa destabilizovali právne vzťahy účastníkov k predmetu odporovateľného
právneho úkonu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.12.2011, sp. zn. 4Co/516/2011;
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.1.2011, sp. zn. 6Co/428/2010; priložené k odvolaniu).

Predbežné opatrenie má zabezpečiť, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý by
už nemohol ovplyvniť hmotnoprávne postavenie účastníkov konania a bol by samoúčelný. Po ďalšej
dispozícii by sa tak žalobca nemohol uspokojiť z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z
majetku dlžníka, pretože nehnuteľnosti sa dostanú mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom (uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.5.2016, sp.zn. 17Co/255/2016; priložené k odvolaniu). Vydaním
predbežného opatrenia pritom nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu práv žalovaného,

avšak nevydaním predbežného opatrenia, by mohlo v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej,
dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by žalovaný nakladal s nehnuteľnosťami
(uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.6.2012, sp. zn. 11Co/208/2012; priložené k odvolaniu).

22. Nakoľko účelom predbežného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozenému

účastníkovi konania, a to dočasným usporiadaním pomerov, ktorým nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, je ústavne konformné a procesné nevyhnutné, aby súd predbežné opatrenie nariadil už
na základe osvedčenia obavy o existencii skutočností pôvodne uvedených v § 75 ods. 2 OSP (aktuálne
v § 326 ods. 1 CSP).

23. Z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov sú známe rozhodnutia, ktorými boli v konaniach o určenie
neúčinnosti právneho úkonu nariadené predbežné opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami
už iba v dôsledku iniciovania tohto druhu súdneho konania. V uznesení zo dňa 31.8.2010, sp. zn.
2Co/101/2010 Krajský súd v Prešove (priložené k odvolaniu) konštatuje: „V prejednávanej veci žalobca
potrebu dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov osvedčil existenciou samotného sporu o určenie

neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ručiteľom a žalovanými v I. a II. rade.". V uznesení zo
dňa 29.11.2012, sp. zn. 2Co/388/2012 Krajský súd v Bratislave (priložené k odvolaniu) totožné uvádza:
„V prejednávanej veci tak malo zásadný význam to, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha určenia
neúčinnosti kúpnej zmluvy ..." K identickému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave, keď v uznesení
zo dňa 12.6.2012, sp. zn. 11Co/208/2012 (priložené k odvolaniu) poznamenal, že: „S prihliadnutím na

predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie neúčinnosti právneho úkonu, je dôvodné v záujme
skončenia predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami...".

24. Žalobca relevantne preukázal, že s ohľadom na ničím neobmedzenú zmluvnú voľnosť žalovaného v
rade 2/ a prezentované skutkové a právne okolnosti je vo vzťahu k jeho právam a oprávneným záujmom

objektívne dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ v úmysle žalovaného v rade 2/
nie je nehnuteľnosti scudzovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nemu bez právneho významu,
no pokiaľ takýto úmysel má, potom je jeho nariadenie dôvodné (uznesenie Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 14.10.2009, sp. zn. 3 Co 337/2009; priložené k odvolaniu).

25. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že z návrhu nemal
osvedčenú existenciu vedomosti žalovaného v rade 2/ o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť
právneho úkonu. Preto sa súd prvej inštancie domnieval, že nárok vo veci samej nie je osvedčený
dostatočne natoľko, aby odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca zvýraznil, že „vo
svojom návrhu uviedol, že ručiteľka (ktorej majetok bol odporovateľným úkonom scudzený) je jedinou

konateľnou žalovaného v I. rade. Keďže vzťah ručiteľky a žalovaného v I. rade zodpovedá vzťahu
blízkych osôb podľa § 42a ods. 3 písm. c) OZ (ručiteľka je konateľkou žalovaného v I. rade), úmysel
ručiteľky ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného v I. rade o tejto skutočnosti sa ex lége prezumujú.
Navyše, sporný byt na žalovaného v I. rade previedla ručiteľka spolu so žalovaným v II. rade (ktorý bol
v čase odporovateľného úkonu bezpodielovým spoluvlastníkom sporného bytu). Odporovateľný úkon

teda vykonával aj priamo žalovaný v II. rade." Žalovaný v rade 1/ následne predviedol predmetné
nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve na žalovaného v rade 2/. Keďže žalovaný v rade 2/ je
manželom, a teda osobou blízkou v zmysle § 116 OZ ručiteľky, ktorá je zároveň jediným štatutárom
žalovaného v rade 1/, zostalo žalobcovi v súlade s § 42b ods. 3 OZ zachované právo odporovať ajprevodu nehnuteľností zo žalovaného v rade 1/ na žalovaného v rade 2/. „Vzhľadom na spoluvlastnícke
a rodinné vzťahy je teda nepochybne, že žalovaný v II. rade vedel o okolnostiach odôvodňujúcich
odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobcovi preto nie je známe na základe akých dôvodov súd prvej

inštancie uzavrel, že takáto vedomosť žalovaného v II. rade nebola ani len osvedčená."

26. Osobitne zdôraznil žalobca v odvolaní, že žalobca vedie na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 15C/197/2016 aj ďalšie konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu ručiteľky (darovanie
nehnuteľností maloletým deťom), v ktorých je čiastočne involvovaný „žalovaný II. rade (otec). V tomto

konaní došlo k nariadeniu predbežného opatrenia (už len na základe vedenia samotného odporovacieho
konania), ktorým sa zakazuje dispozícia s nehnuteľnosťami, ktoré ušli z majetku ručiteľky (uznesenie
Okresného súdu Martin zo dňa 28.6.2016, č.k. 15C/197/2016-69; priložené k odvolaniu). Vzhľadom na
skutočnosť, že ručiteľka sa nepochybne účelovo zbavovala všetkého svojho nehnuteľného majetku, je
daný vysoký predpoklad, že bude pokračovať v ukracovaní pohľadávky žalobcu ako aj v snahe docieliť
ďalšie prevody nehnuteľností za účelom sťaženia procesnej pozície žalobcu v odporovacom konaní.

Keďže žalovaný v II. rade je manželom ručiteľky, vzájomnú koordináciu a súčinnosť žalovaného II. rade
pri tejto aktivite možno reálne predpokladať." Žalobca sa domáhal, aby Krajský súd v Žiline v zmysle §
388 CSP uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 28.6.2016, č.k. 18Cb/121/2016-54 zmenil tak, že
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.6.2016 v celom rozsahu vyhovie a podľa § 325
ods. 2 písm. c) CSP v nadväznosti na § 325 ods. 1 CSP nariadi neodkladné opatrenie, ktorým:

„Súd ukladá žalovanému v II. rade, aby nenakladal s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom
území: B., obec: B., okres: Martin, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, a to byt č. 6, prízemie, vchod: 56, nachádzajúci sa v bytovom dome
V.P. D. XX so súp. č. XX, postavený na pozemku s pare. reg. „C" č. 313/4, spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 9669/90132, a so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 9669/90132 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: B., obec: B.,
okres: Martin, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny
odbor,atopozemok,zastavanéplochyanádvoria,parc.reg.„C"č.313/4,výmera598m2aabysazdržal
prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia

inými právami tretích osôb."

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v
spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie Okresného
súdu Martin č.k. 14Cob/112/2016 zo dňa 28.6.2016 zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa §

391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že odvolacie konanie začalo
podaním odvolania dňa 29.07.2016 (č.l. 63 spisu + obálka č.l. 87 spisu), krajský súd v odvolacom konaní
bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP"), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

29. Odvolací súd predovšetkým posudzoval podanie žalobcu označené ako odvolanie.

30. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bolo napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie preskúmavané len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní žalobcu, v podaní právneho zástupcu zo dňa 27.7.2016 (č.l. 63 spisu).

32. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

33. Podľa znenia Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného k momentu vydania napadnutého
uznesenia,ato§221ods.1OSP,akoiaktuálnehoznenia§389ods.1CSPnepreskúmateľnosťsúdneho
rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutiasúdu prvej inštancie. Uvedené však neznamená, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nemusí
rešpektovať § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016
o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia, a nedostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie.

34. Podľa § 157 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

35. Podľa § 167 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak,
použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

36. Podľa § 211 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak tento zákon neustanovuje
inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

37. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

38. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

39. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Krajský súd zvýrazňuje, že Ústavný súd SR svojou rozhodovacou činnosťou riešil otázku
spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia. Príkladmo v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16.

marca 2005, podľa ktorého ...„Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom
konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je
rámcovoupravenáv§157ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.Odôvodneniemáobsahovaťdostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné". Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 114/08 zo dňa 12. júna 2008, z ktorého vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku
v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP (v znení platnom a účinnom k dátumu
vydania napadnutého uznesenia). Rovnako podľa Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 327/2010
je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu.Dodržiavaniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiemázaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosť

rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce)
rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako
neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej
republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu
Ústavného súdu SR obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú
kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú
požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti zbraní, či právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade

poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne
relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci.41.AjvzmysleustálenejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképrávajeprávonaodôvodneniesúdneho
rozhodnutia imanentnou súčasťou práva na spravodlivé konanie, resp. práva na súdnu ochranu, pričom
rozhodnutia označených súdnych orgánov sú pre všeobecné súdy záväzné, pokiaľ sa týkajú základných

práv a slobôd. „Právo na súd" medzi takéto práva jednoznačne patrí. Rozhodnutie súdu musí dať
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Iba také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám, možno považovať za adekvátne a zodpovedajúce
základnému právu účastníka konania na spravodlivý proces.

42. Nadväzne možno podľa odvolacieho súdu konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie
s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP znení platnom a účinnom k momentu vydania rozhodnutia a
rovnakopodľa§220ods.2CSPvzneníúčinnomod01.07.2016odnímestraneprávokonaťpredsúdom.

43. Krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet preskúmania, a to súdne rozhodnutie

okresného súdu s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP znení platnom a účinnom k momentu jeho
rozhodovania. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, konštatuje,
že toto rozhodnutie nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 157 ods. 2 OSP znení účinnom k momentu
vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie a ani náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP v znení
účinnom k momentu rozhodovania odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo

nedostatočne odôvodnené, keďže neobsahovalo argumentáciu okresného súdu v nosných otázkach,
ktoré vo väzbe na jeho rozhodnutie vyvstali. Zároveň krajský súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní
nemohol opomenúť Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa
26.11.2012: „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS
209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)". Z rozhodnutia okresného súdu
vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcu, podľa odvolacieho súdu teda nie je možné prijať záver, že súd
prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

44. V rámci podaného odvolania žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani existenciu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca namietal, že okresný súd v napadnutom

rozhodnutí konštatoval neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky, z ktorého odvodil nesplnenie jednej
z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom poukázal na predčasnú
splatnosť úveru, ktorá nastala ku dňu 22.09.2014, a tiež na to, že žalobca sa v konaní vo veci samej
domáha určenia odporovateľnosti úkonov zo dňa 26.09.2013, pričom z časových súvislostí nebola
podľa súdu prvej inštancie osvedčená dôvodnosť nároku, lebo veriteľ sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odseku 2 až 5, len ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal osvedčené, že
žalobcamalvočisvojmudlžníkovi,tedaanivočiIng.T.R.ztituluručeniazaposkytnutýúvervymáhateľnú
pohľadávku v čase urobenia úkonu. Uvedený záver okresného súdu, ktorý žalobca namietal v odvolaní
s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky

(doplnený i citáciou z odbornej literatúry), nebolo možné v danom štádiu konania podľa odvolacieho
súdu vyhodnotiť inak, než ako predčasné závery a to bez ďalšieho. V rovine týchto svojich záverov
krajský súd len pre úplnosť uvádza, že judikatúra uvádzaná žalobcom rozhodne nie je ojedinelá a tiež
že odvolací súd si je plne vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že
obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.

ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v
spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
nie je zrejmé, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal s ručením Ing. T.Y. na základe jej vyhlásenia
zo dňa 03.08.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.12.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 09.07.2013. Ak
teda okresný súd v rámci vyhodnocovania jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie opatrenia
posudzoval vymáhateľnosť pohľadávky vo vzťahu k odporovaným úkonom zo dňa 26.09.2013, tak

potom v súvislosti s jeho závermi, nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal so samotnou definíciou
zákonného pojmu vymáhateľná pohľadávka. Krajský súd rovnako ako okresný súd konštatuje, že
dočasnou úpravou, urobenou vo forme predbežného opatrenia, sa neprejudikujú práva ani povinnosti
účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22.09.2010 6 Cdo 171/2010). Napriek tomu však je potrebné, aby okresný súd svoje závery
dostatočne odôvodnil a to vo väzbe na všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov, z
tvrdení v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako i zo žaloby vo veci samej, ak okresný súd
konštatoval,ženemalosvedčenúčasovúsúvislosť.Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniatiežvyplýva,
žeokresnýsúdkonštatoval„Vychádzajúcztvrdenížalobcuvnávrhu,sámžalobcauvádza,žepredčasná

splatnosť úveru nastala ku dňu 22.9.2014. Aj v notárskej zápisnici spísanej dňa 23.6.2014 notárom JUDr.
Ľubomírom Spodniakom, ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka vrátiť žalobcovi úver podľa Zmluvy o
úvere č. 4260130707 v znení jej dodatkov, sa ako ručiteľ zaviazala aj Ing. T.Y. tento splatiť najneskôr
do 20.9.2014, resp. v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru ku dňu určenému v písomnom
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktorá podľa údajov žalobcu nastala 22.9.2014. Žalobca sa v konaní

vo veci domáha určenia odporovateľnosti úkonov zo dňa 26.9.2013. Vychádzajúc z uvedených časových
súvislostí, súd nemal osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorého sa vo veci domáha podľa ust. § 42a ods.
1 OZ". Zo žaloby zo dňa 10. júna 2016 z čl. 6 spisu, podľa zistení odvolacieho súdu, však vyplýva, že
žalobcasažaloboudomáhaiurčenianeúčinnosti„Zmluvyoprevodevlastníctvabytuadohodyozrušení
vecného bremena zo dňa 20.10.2015", ktorou skutočnosťou sa okresný súd v napadnutom uznesení

pri prijímaní svojich záverov vôbec nezaoberal.

45. Žalobca v odvolaní namietal, že preukázanie úmyslu žalovaného v rade 2/ spôsobiť bezprostredne
hroziacu ujmu nemôže byť za žiadnych okolností hraničným kritériom pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia. Tiež poukázal na to, že vyčkávaním na prejavenie úmyslu žalovaného v rade 2/,

smerujúceho k nakladaniu s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého
by sa právne postavenie žalobcu výrazne zhoršilo, pričom poukázal na to, že zmyslu právnej úpravy
odporovateľných právnych úkonov jednoznačne vyplýva, že pokiaľ k ďalšiemu prevodu ušlého majetku
dlžníka ešte nedošlo, je povinnosť všeobecného súdu chrániť primárny nárok veriteľa a hroziacemu
prevodu tohto majetku zabrániť nariadením predbežného opatrenia. Podľa odôvodnenia napadnutého

uznesenia okresný súd konštatoval, že pre štádium rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nemal osvedčené, vychádzajúc z údajov, ktoré uviedol žalobca a z pripojených
listín, ani splnenie druhej z podmienok. Konštatoval, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nevyplýva, či žalovaný v rade 2/ vykonáva aj konkrétne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, a že žalobca uvádzal len, že by mohol, čo je len v rovine tvrdenia

žalobcu bez osvedčenia. Krajský súd uvedené závery okresného súdu vníma a však nie je z nich
možné v tomto štádiu konania a za tejto argumentácie prijať záver ako okresný súd, ak neboli dôsledne
nevyhodnotené aj nasledovné skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, a to zo Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, ktorá je žurnalizovaná na č.l. 43 a nasl. spisu zo dňa 28.11.2013, z ktorého vyplýva, žeručiteľka Ing. T. R., rod. M. a Ing. I. R., rod. R., boli podielovými spoluvlastníkmi a previedli nehnuteľnosť
na kupujúceho žalovaného v rade 1/. Uvedené bolo v čase, keď Ing. T. R., čo by ručiteľ z ručiteľskej
listiny, a to na základe vyhlásenia zo dňa 03.08.2012 previedli predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného

v rade 1/, pričom zo samotnej žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že Ing. T.
R. je konateľkou žalovaného v rade 1/, teda vykonáva funkciu štatutárneho orgánu. Následne došlo k
ďalšiemu prevodu, a to zo žalovaného v rade 1/, u ktorého je Ing. T. R. (ručiteľka) štatutárom, Zmluvou
o predaji vlastníctva bytu dňa 20.10.2015 na Ing. I. R.. V danom prípade z tvrdení žalobcu v žalobe
vyplýva vzťah ručiteľky a žalovaného v rade 1/ podľa § 42 ods. 3 písm. c) OZ, v zmysle ktorého sa

úmysel ručiteľky ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného v rade 1/ o tejto skutočnosti ex lege prezumujú,
napriek tomu sa okresný súd s uvedenou skutočnosťou podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia
nezaoberal, pokiaľ sa aj zaoberal, tak pre absenciu úvah v samotnom rozhodnutí v tomto smere, nie je
možné posúdiť správnosť, (ne)správnosť úvah okresného súdu, ak uvedené skutočnosti okresný súd
neposúdil, tak jeho rozhodnutie v rovine absencie dôvodov sa jednoznačne premietlo do predčasnosti
prijatýchprávnychzáverov.Vzhľadomnato,žeideonosnédôvodyrozhodnutia,nebolpriestornato,aby

vrámciodvolaciehokonaniauvedenéskutočnostibolivyhodnocovanéažodvolacímsúdomvodvolacom
konaní. Za tohto stavu nie je potom možné sa stotožniť pre predčasnosť prijatých záverov s rozhodnutím
okresného súdu, ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Je zrejmé, že okresný
súd konštatoval, že žalobca len uviedol „že by mohol žalovaný v rade 2/ vykonať úkony smerujúce
k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam" bez toho, aby vyhodnotil celý obsah

tvrdení žalobcu, predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie neúčinnosti právneho úkonu, aká je
výška dlhu dlžníka, ktorý zabezpečuje ručiteľským vyhlásením ručiteľka Ing. T. R., ktorá sa podieľala na
nakladaní s predmetnými nehnuteľnosti (a aká je možná prípadná návratnosť tejto pohľadávky).

46. Ak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nebolo riadne zdôvodnené, tak následne z titulu

vyvolaného odvolacieho konania potom ani krajský súd nemal daný spôsobilý predmet odvolacieho
konania, ktorý by mohol vyhodnotiť a posúdiť a závery okresného súdu preskúmať.

47. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

48. V ďalšom konaní sa preto súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať argumentáciou žalobcu v
návrhu na opatrenie vo väzbe na dôvody žaloby, v odvolaní žalobcu, pričom nemožno opomenúť,
že v rámci novej právnej úpravy nepozná CSP predbežné opatrenie, ale neodkladné opatrenie. V

závislosti od rozhodnutia okresného súdu pri ďalšom postupe je v záujme preskúmateľnosti v rámci
odôvodnenia dôležité, aby sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú uvedené vyššie v
odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu za dôsledného dodržania náležitosti odôvodnenia súdneho
rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

49. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

50. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.