Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/821/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226404
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213226404.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, v
mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: T. K., bytom K. XXX/XX, U. V.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park
Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom

Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 1.721,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. júla 2014 č. k. 12C/13/2014-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ťa späťvzatie návrhu, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e
a konanie z a s t a v u j e.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 29. 07. 2014 č.k. 12C/13/2014-76 návrh navrhovateľa zamietol,
odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania vo výške 178,74 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a odporcom bola uzavretá zmluva o
poskytnutímanželskejbezúčelovejpôžičky,nazákladektorejprevzalsumu3.319,39eura,preneplnenie

zmluvných podmienok dňa 20. 08. 2010 navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celého zostatku pôžičky,
ktorú výzvu odporca prevzal dňa 27. 08. 2010. Vedľajší účastník na strane odporcu a samotný odporca
vzniesol námietku premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť dňa 31. 08. 2010
a uplynula 30. 08. 2013, pričom navrhovateľ sa svojho práva domáhal na súde návrhom doručeným
súdu dňa 19. 11. 2013, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, odporcovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko si žiadne neuplatnil, náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
v sume 178,74 eura.

Navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 04. 08. 2014, zobral svoj návrh
podľa § 96 ods. 1 OSP v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania.

Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstvaaleboourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomtoprípadesúdrozhodneozastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia § 208 OSP je zrejmé, že disponovať s predmetom konania
môže účastník nielen tým, že podá návrh na jeho začatie v zmysle ust. § 79 ods. 1 OSP, ale aj tým,
že podaný návrh môže účinne vziať späť (sčasti alebo celkom) nielen počas konania na súde prvého
stupňa, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie
nenadobudloprávoplatnosť.Ideodispozíciukonanímzostranynavrhovateľavočisúdu,ktorouprejavuje

svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo účastníka
obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v občianskom
súdnom konaní. Vziať návrh na začatie konania späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby
muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho
konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie o späťvzatí návrhu

nazačatiekonania,kuktorémudošloporozhodnutísúduprvéhostupňajezávislénastanoviskudruhého
účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. V prípade, ak tento druhý účastník so späťvzatím
návrhu na začatie konania súhlasí, alebo ak odvolací súd dospeje k záveru, že dôvody nesúhlasu
druhého účastníka so späťvzatím návrhu nie sú dôvodmi vážnymi, späťvzatie návrhu pripustí, zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, a

teda netreba zisťovať jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie,
ide o späťvzatie návrhu na rozvod, alebo ide o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

V preskúmavanej veci bol návrh navrhovateľa vzatý späť v čase, keď už súd prvého stupňa rozhodol

rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre
postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko navrhovateľ zobral celý svoj návrh
účinne späť, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli, pričom súhlas odporcu nebol
potrebný v zmysle ust. § 96 ods. 3 OSP, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo
pojednávanie. Odvolací súd postupujúc v intenciách § 208 OSP preto späťvzatie návrhu pripustil,

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej

zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety
druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie

na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Navrhovateľ dôvod
späťvzatia návrhu po vydaní rozsudku vo veci samej, ktorým jeho návrh zamietol z dôvodu premlčania
nároku, nešpecifikoval a ani žiadny neuviedol. S odkazom na vyššie uvedené závery je preto potrebnékonštatovať, že zastavenie konania bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní
o trovách konania na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47
ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred
nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku pred

hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Preto
pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide o
zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru, že späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146
ods. 2 prvá veta OSP. Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, súd
prvého stupňa správne nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, na

ktorú by mal inak právo. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený
advokátom vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní, doručenom súdu prvého
stupňa dňa 09. 06. 2014 a dňa 08. 07. 2014 vzniesol námietku premlčania, následného pojednávania
sa nezúčastnil. Na pojednávaní dňa 29. 07. 2014 sám odporca vzniesol osobne námietku premlčania,
na ktorú súd prvého stupňa i prihliadol. S ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet

sporu o tom, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne
vstupuje do porovnateľných vecí navrhovateľa, kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu
tej ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovoaprávnetakmertotožných)veciachnemožnopovažovaťzatrovyúčelnevynaloženénariadne
uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 06. 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal
jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré
spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako
zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť
nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich

náhradu mal právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.