Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/1271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226404
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4213226404.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, v mene
ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému T. K. bývajúceho v U., za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom
v Košiciach, Park Angelinum 2, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom v

Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie 1.721,90 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Komárno pod sp.zn. 12 C 13/2014, o dovolaní intervenienta proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
24. apríla 2015 sp.zn. 25 Co 821/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno rozsudkom z 29. júla 2014 sp.zn. 12 C 13/2014-76 návrh žalobcu zamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť intervenientovi náhradu trov
konania vo výške 178,74 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke súd dôvodil
s poukazom na § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 488, § 489, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a, b, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995Z.z.,platnéhovčaseomeškania.Vykonanýmšetrenímmalzapreukázané,že medzipôvodným
veriteľom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky, na základe
ktorej prevzal žalovaný sumu 3.319,39 eura, pre neplnenie zmluvných podmienok dňa 20. augusta
2010 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku pôžičky, ktorú výzvu žalovaný prevzal 27.

augusta 2010. Intervenient na strane žalovaného a samotný žalovaný vzniesol námietku premlčania v
zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť 31. augusta 2010 a uplynula 30. februára
2013, pričom žalobca sa svojho práva domáhal na súde návrhom doručeným súdu 19. novembra 2013,
t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Krajský súd uznesením z 24. apríla 2015 sp.zn. 25 Co 821/2014 pripustil späťvzatie návrhu,

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Súčasne žalovanému a intervenientovi
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení po právnej stránke aplikoval § 96 ods. 1, ods. 3, § 142,
146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2, § 208 O.s.p. Dodal, že intervenient na strane žalovaného zastúpený
advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí žalobcu, kde sa obsah jeho podaní
mení len o individualizáciu tej ktorej veci. V takomto prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach nemožno považovať za

trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Tento názor akcentoval s
odkazom na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 MCdo 9/2013.3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie intervenient na strane žalovaného (ďalej aj
„dovolateľ“ alebo aj „vedľajší účastník“). Žiadal uvedené rozhodnutie zmeniť tak, že žalobca je povinný

nahradiť intervenientovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 178,74 eur. Taktiež požadoval
žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy dovolacieho konania vo výške 17,52 eur, prípadne
alternatívne žalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznať so zreteľom na dôvody osobitného zreteľa.
V dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V tejto súvislosti tvrdil, že odvolací súd sa nesprávne vyporiadal

s otázkou priznania trov právneho zastúpenia intervenienta na strane žalovaného, keď ich označil za
neúčelné. Taktiež považoval dané rozhodnutie vzhľadom na absenciu náležitého právneho odôvodnenia
za nepreskúmateľné.

4. Žalovaný a žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
5. Dovolanie intervenienta na strane žalovaného došlo súdu prvej inštancie 31. augusta 2015, teda za

účinnosti O.s.p. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona
č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu (intervenient na strane žalovaného), zastúpená advokátom (§
429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k
záveru, že uvedené dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou (§

447 písm. b/ CSP).
7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti O.s.p., dovolací súd
postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle
O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2016.
8. Podľa § 240 ods. l O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. (...)

9. Uvedené citované zákonné ustanovenie stanovuje okruh osôb oprávnených podať dovolanie (tzv.
subjektívna podmienka prípustnosti dovolania). Dovolanie môže podať pôvodný účastník konania, resp.
jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Kto je účastníkom konania vymedzuje zákon v

ustanoveniach § 90 a 94 O.s.p. a § 93 O.s.p. upravuje status tzv. vedľajšieho účastníka konania. Vedľajší
účastník (podľa CSP „intervenient“) je osoba odlišná od samotného účastníka, ktorá sa zúčastňuje
konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom
vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný
víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom

vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo
svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva),
alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv
podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 93 ods. 6 O.s.p. vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V
ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

11. Vyššie citované zákonné ustanovenie uvádza možnosti podania odvolania alebo dovolania
vedľajším účastníkom, t.j. rozširuje okruh osôb oprávnených podať odvolanie alebo dovolanie za
podmienok uvedených v tomto zákonnom ustanovení.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené 0dovolací súd najskôr posudzoval otázku oprávnenosti podania

dovolaniavedľajšímúčastníkomvzmyslezákonnýchlimitov,pričom uzavrel,ževdanomprípadenebolo
preukázané, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vedľajším
účastníkomažalovaným,preto vsúdenejvecivedľajšíúčastníkniejeoprávnenýnasamostatnépodanie
dovolania (nezávisle na vôli a úkonoch hlavného účastníka).13. Následne sa dovolací súd zaoberal splnením podmienok oprávňujúcich vedľajšieho účastníka podať
dovolanie v zmysle § 93 ods. 6 in fine O.s.p., pričom uzavrel, že ani tieto podmienky splnené neboli.

Preskúmaním spisu dovolací súd zistil, že žalovaný dovolanie nepodal a ani súdu neoznámil, či súhlasí
s úkonom vedľajšieho účastníka, t.j. s dovolaním, ktoré vedľajší účastník podal sám bez súhlasu
žalovaného. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nebol osobou legitimovanou
na podanie sólo dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

14. Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie intervenienta na strane
žalovaného, prípustnosť ktorého nevyplýva z § 447 písm. b/ CSP odmietol ako dovolanie podané
neoprávnenou osobou.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3
veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§

262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.