Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. január 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010232
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815010232.5

Rozhodnutie

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného T. R., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 8. januára 2016 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. R., B.. XX.XX.XXXX P. G., O. X. Š.,
J. XXX, zamestnaný v spoločnosti Dovaj
Rožňava,

j e v i n n ý,

že dňa 15.11.2014 v čase okolo 17.00 h v obci Štítnik, okres Rožňava, pri objekte bývalého bufetu
Večierka, na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného Y. R. a to tým spôsobom, že
vybehol spoza tam zaparkovaného autobusu, poškodeného Y. R. zvalil rukami na zem, kde sa navzájom

trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel,

t e d a

dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č.
1/2014 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1,2, § 38 ods. 2 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá peňažný trest vo výmere 800,- € (osemsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:
1/ Y.B. R., B.. XX.XX.XXXX, X. Š., Y. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom
Kontrom,
2/ Sociálnu poisťovňu, Ulica 29 augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, zastúpenú splnomocnenou

zástupkyňou JUDr. T. R.,
s ich nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný T. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku, ktorý
mu bol kladený za vinu v obžalobe. Na svoju obhajobu uviedol, že on bol napadnutý poškodeným, a
to preto, že v kritický deň podal oznámenie na polícii, pretože poškodený v deň volieb používal nekalé
praktiky a uplácal Rómov. Keď odchádzal domov z podniku Večierka, míňal sa s poškodeným, ktorý ho
však napadol, a to tak, že ho chcel udrieť, chytil ho za košeľu, na ktorej mu roztrhol gombíky. Obžalovaný

kričal, aby ho pustil a takto ho stiahol na zem. Poškodený si kľakol na kolená, ale obžalovaného naďalej
držal za košeľu. Vtedy na toto miesto došli svedkovia X., ako aj otec obžalovaného a obžalovaný odišiel
preč. Pred týmto incidentom nemal s poškodeným žiadny slovný konflikt. Obžalovaný poukázal na
pretrvávajúce zlé vzťahy s rodinou poškodeného. Vec neoznámil na polícii, lebo jemu sa v podstate
nič nestalo. Poukázal však na to, že podľa informácii, ktoré počul, mal byť poškodený v uvedený deň
napadnutý Rómami, pretože im nevyplatil peniaze za voľby. Počul to od viacerých osôb, mimo iných

aj od policajta, ktorý ho vypočúval a tiež C. L.. Poprel, že by bol poškodeného v obžalobe popísaným
spôsobom fyzicky napadol. Pripustil, že keď sa bránil, mohol trafiť poškodeného rukami, poškriabať ho
alebo ho zasiahnuť napr. prsteňom a podobne. Na mieste činu bola tma.

Svedok-poškodený Y. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v priebehu dňa ho navštívili policajti

na základe oznámenia, že údajne v deň volieb nalieval voličom alkohol. Išlo o oznámenie zo strany
obžalovaného. Pravda to nebola. Pri návšteve volebnej miestnosti sa obžalovaný nachádzal v skupinke
občanov a menovaný na neho vykrikoval. Potom sa vybral domov, avšak zrazu spoza autobusu vybehol
obžalovaný, ktorý ho nejakým spôsobom napadol, v dôsledku čoho spadol na zem, a to na ľavú stranu.
Vtedy pocítil údery do hlavy, kedy došlo zrejme k zlomenine nosa. Chvíľku bol úplne otrasený a potom

cítil kopance. Útočník ho mohol kopnúť 20 až 30-krát. Poškodený kričal, potom tam niekto prišiel a
pomohli mu vstať, vrátil sa do volebnej miestnosti a bola privolaná rýchla zdravotná pomoc.

Z niektorých lekárskych správ, ktoré boli vypracované po vyšetrení a ošetrení poškodeného vyplýva,
že sa tento mal vyjadriť o tom, že bol v kritický deň napadnutý viacerými neznámymi osobami. K tejto

skutočnosti svedok-poškodený opakovane uvádzal, že on istotne hovoril, že bol napadnutý jednou
osobou a nespomína si na to, že by ho napadli viaceré osoby, pretože v živote s nikým žiadny taký
konflikt nemal. Podľa jeho názoru si tvrdenia v lekárskych správach lekári vymysleli. Poškodený poprel,
že by on bol napadol obžalovaného.

Počas prevedenej konfrontácie tak obžalovaný ako aj poškodený zotrvali na svojich výpovediach.
Obžalovaný navyše poukázal na skutočnosť, že on má 80 kg a svedok-poškodený 136 kg.

Svedok Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol svedkom incidentu, ale keď šiel po ulici,
videl poškodeného, ktorý smeroval domov a vtedy svedok počul krik, že sa niečo deje. Bola však tma

a pozeral na toto miesto z diaľky asi 50 až 60 m. Uviedol, že tam bola „nejaká ťahanica“. Videl tam
obžalovaného, poškodeného a svedkov X.. Spomínal si, že X. niekoho rozdeľovali. Priamo nevidel, že
by bol obžalovaný bil poškodeného, ani kto koho napáda.

Svedkyňa W. R. vypovedala, že bola členkou volebnej komisie a zdržiavala sa v priestoroch kultúrneho

domu. Okolo 18.30 h jej oznámila kolegyňa, že mal byť napadnutý a zbitý jej otec - poškodený. Keď ho
uvidela, tento bol celý krvavý, roztrasený, špinavý a hovoril, že ho napadol T. R.. Pokiaľ ide o časový
údaj, tento upresnila v rozmedzí od 17.30 h do 18.30 h. Poškodený mal evidentne krivý nos, z ktorého
krvácal, mal problémy s dýchaním, sťažoval sa na bolesti hrudníku a na bolesť v pravom kolene.

Svedkyňa Mgr. T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď vyšla pred volebnú miestnosť, zrazu
videla človeka, ako sa tacká. Spoznala v ňom poškodeného, ktorý hovoril len toľko, aby zavolali políciu,
že ho zbili. Vtedy nemenoval nikoho a až následne povedal, že ho zbil T. R.. Pokiaľ ide o jeho stav,
poškodený bol krvavý, bledý, mal posunutý nos, sťažoval sa na zuby, brucho a ťažko sa mu dýchalo.
Následne prišla rýchla zdravotná pomoc a policajti.

Svedok MUDr. O. Y. sa na konkrétne vyšetrenie svedka-poškodeného nepamätal, no po preštudovaní
záznamuoošetrenípotvrdil,žemenovanýbološetrený5dnípoúraze,pričompacientmalbyťnapadnutý
cudzími osobami, mal dostať úder do tváre, utrpieť zlomeninu nosa a bolo zistené krátke bezvedomie.Svedok potvrdil, že do záznamu sa vo všeobecnosti snaží uvádzať doslova to, čo povie pacient a zotrval
na tom, že pokiaľ je v zázname uvedené, že bol pred 5-timi dňami napadnutý cudzími osobami, z nosa
krvácal, bol v krátkom bezvedomí, tak to uviedol určite pacient. Každý pacient dostáva v ambulancii

lekársky nález v kópii na podpis. Určite to bolo aj v tomto prípade.

Svedkyňa MUDr. T. W. vypovedala, že dňa 25.11.2014 prišiel na ošetrenie pán R., kedy bolo zistené, že
v Štítniku bol napadnutý viacerými osobami, pričom niektorých poznal a bol kopaný do tváre a hrudníka.
Počas vyšetrenia ho bolela hlava, boli zistené pomliaždeniny tváre, lebečných kostí a úraz nosa. V

čase ošetrenia resp. vyšetrenia mal nos ešte opuchnutý, zhrubnutý, a to po rekonštrukcii nosa, ktorej
sa podrobil v Košiciach. Počas vyšetrenia poškodený artikuloval a rozprával normálne, a to adekvátne
jeho zdravotnému stavu. Aj svedkyňa MUDr. W. potvrdila, že do lekárskej správy uvádza len to, čo povie
pacient. Lekársku správu súčasne podpisuje aj pacient a je mu umožnené si lekársky nález preštudovať.
Poškodený mohol asi 2 až 3 minútky pozerať do správy.

Svedok Y. X. uviedol, že sa na udalosti pamätá len veľmi matne. V kritickú dobu šli voliť a počuli krik.
Pomaly sa preto vracali späť a všimol si prichádzajúceho otca obžalovaného. Vtedy videl obžalovaného
a poškodeného, ktorý kľačali alebo čupeli, bol tam veľký krik, kričal obžalovaný a potom spomenutý otec
obžalovaného tohto ťahal preč a obaja odišli. Následne odišiel aj poškodený. Na mieste činu bola tma.

SvedkyňaQ.X.vypovedala,žešlasmanželomvoliť,keďpočulikrikapretosavrátilispäť.Namiestečinu
bol krik a „naťahovali sa“. Ona začala kričať, aby prestali. Na viac okolností sa nepamätá, avšak dodala,
že na toto miesto prišiel aj otec obžalovaného. Spolu chytili obžalovaného, v čase, keď poškodený buď
kľačal alebo stál. Oni odviedli obžalovaného preč s manželom a jeho otcom. Svedkyňa dodala, že tam
bol veľký krik, ona nevedela, o čo sa jedná, a nevidela, že by sa bili. V čase ich príchodu už bolo v

podstate po všetkom. Žiadne poranenia si u nikoho nevšimla.

Svedok L. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná tak obžalovaného ako aj poškodeného. S
obžalovaným nie sú v kamarátskom vzťahu a poškodený mu je príbuzný. Na druhý deň po incidente
vykonával službu, kedy dostal úlohu vypočuť poškodeného a svedkov, čo aj vykonal. Obžalovaného

nenašiel, pretože nebol doma. Po výsluchu poškodeného a svedkov spis odovzdal poverenému
príslušníkovi PZ. O ďalších úkonoch nemá vedomosti. Potvrdil, že sa mohol na 2. alebo 3.deň stretnúť
s obžalovaným, s ktorým sa bavil o tomto prípade. On osobne volal obžalovaného, že má taký spis a že
ak to urobil, nech sa poškodenému ospravedlní. Obžalovaný mu na to povedal, že on sa ospravedlniť
nepôjde, pretože sa nič také nestalo.

Svedok T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie o tom, že by pri výsluchu obžalovaného mal
uviesť, že má vedomosti o tom, že poškodený mal byť v deň incidentu napadnutý viacerými osobami.
Následne svedok opakovane aj počas priamej reči s obžalovaným poprel skutočnosť, že by bol niečo
také povedal.

Svedok T. R. X., otec obžalovaného, vypovedal, že s poškodeným majú posledné roky zlé vzťahy.
Potvrdil, že pred volebnou miestnosťou v deň incidentu obžalovaný mal s poškodeným slovnú výmenu
názorov. Keď sa rozišli, svedok šiel pozatvárať okná na rodičovskom dome, čo mohlo trvať asi 10 minúť
a potom sa vracal späť, pričom po chvíli počul krik. Utekal na toto miesto a všimol si z druhej strany

prichádzajúcu rodinu X.Č.. Tu videl, že sa jeho syn trhá s poškodeným. Na syna zakričal, aby šiel s ním
a nech sa „na neho vykašle“. Následne obaja odišli preč. Na uvedenom mieste bola tma a obaja sa trhali
za odev, pričom poškodený bol nejak na kolene a syn zrejme v podrepe. Poškodenému nikto nepomáhal
vstať a odišiel sám. Keď prišiel do kultúrneho domu, podľa vyjadrenia svedka poškodený nemal žiadne
zranenia. Incident sa mohol odohrať niekedy po 17.00 h.

Svedkyňa Y. R. vypovedala, že keď odvolila, vyšli pred kultúrny dom, kde bol obžalovaný, jej manžel
a svokor a keď prichádzal poškodený, mal s obžalovaným drobnú slovnú výmenu. Žiadne vyhrážky
nepočula.

Svedok T. R. potvrdil tak isto skutočnosť, že v čase príchodu poškodeného do kultúrneho domu ešte pred
incidentom mal s obžalovaným drobnú slovnú výmenu. Nevšimol si, že by obžalovaný alebo poškodený
boli pod vplyvom alkoholu. Tak isto poprel, že by bol počul akékoľvek vyhrážky.Svedok C. L. sa o prejednávanom incidente dopočul následne. Tak obžalovaného ako aj poškodeného
pozná z videnia. Niekedy koncom januára bol na námestí v Rožňave a sedel v aute pri otvorených
dverách. Vtedy poškodený, ktorý stál asi 3 až 4 m od neho, sa stretol s jedným pánom, ktorý sa ho

opýtal, prečo kríva. Poškodený mu odpovedal, že maroduje, ešte dlho aj bude a že si to odnesie škúľavý
R. a že bude za to cvakať. Asi o 3 týždne po tejto udalosti sa stretol s obžalovaným, ktorému o tomto
zážitku povedal. Vtedy mu obžalovaný hovoril, že poškodený bol napadnutý viacerými osobami a že to
chce zvaliť na neho. O okolnostiach konkrétneho skutku však svedok nemá žiadne vedomosti.

Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná tak obžalovaného ako aj poškodeného. Na
položené otázky uviedol, že na poškodenom nevidel žiadne konkrétne zranenia a dodal, že poškodený
bol skôr psychicky rozrušený. Presne nevedel povedať, čo sa malo stať, no zrejme poškodený mal byť
napadnutý T. R.. Toto povedal poškodený, keď sedel v kultúrnom dome na stoličke. Obžalovaného v
tento deň nevyťažovali, okrem poškodeného sa kontaktovali len s jeho dcérou. Následne svedok už
vo veci nekonal. Určite by si bol pamätal, keby bol videl na poškodenom nejaké vážnejšie poranenia,

pripustil prítomnosť nejakých odrenín.

SvedokT.W.vypovedal,žeimbolooznámené,žemalodôjsťvŠtítnikukincidentuvovolebnejmiestnosti
a spomínala sa nejaká bitka. Po príchode na miesto zistili, že v miestnosti sa nachádza poškodený so
svojou dcérou, ktorý sa sťažoval, že bol napadnutý, bolela ho hlava a bolo mu zle. Svedok si nespomenul

na okolnosť, kým mal byť poškodený napadnutý. Potvrdil, že v priebehu dňa bolo podané oznámenie o
ovplyvňovaní voličov - nalievanie alkoholu voličom. Nespomínal si, kto oznámenie podal.

Svedkyňa V. O. vypovedala, že v deň incidentu mala okolo 14.00 h slovný incident s obžalovaným,
ktorý ju osočil kvôli výkonu funkcie kostolníčky v evanjelickom kostole. Okolo 16.30 h si šla kúpil

zákusky do miestnej Večierky. Keď sa vracala domov, pred ňou šiel otec obžalovaného a povyše na
chodníku šiel jeden mladík s kapucňou na hlave. Keď došli na most, otec obžalovaného zakričal na toho
mladíka „T. poď sem“. Keď zistila, o koho ide, vybrala sa hore ulicou a po chvíli jej obžalovaný začal
vulgárne nadávať. Upozornila na to jeho otca, ktorý stál vo dverách evanjelického kostola. Svedkyňa
si spomenula, že sa to odohralo na Jelšavskej ulici a taktiež, že tam bol odstavený autobus. Svedkyňa

nedošla ani na koniec autobusu a už sa tam strhla bitka. Nevedela však povedať, kto koho bil alebo
kto koho napadol. Prv si myslela, že T. R. starší bije svojho syna alebo sa tam bijú nejakí mladí. Až na
druhý deň sa dozvedela, že mal byť napadnutý poškodený. Bola tam tma a nevie povedať, koľko osôb
sa bilo. Počula len zakričať „zničím ťa, zničím ťa“. Ona sa neobzerala, a keďže sa zľakla, ponáhľala
so domov. Svedkyňa potvrdila, že keď prechádzala od Večierky, bolo tam viacero ľudí, konkrétne tam

bolo veľa Rómov.

Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi.

Vo výpise z operačného denníka e.č. 20/2014 vyplýva záznam zo 17.30 h, kedy L. zo Štítnika oznámila,

že pred budovou, v ktorej sa nachádza volebná miestnosť bol zbitý Y. R., kandidát za poslanca.

Z lekárskeho nálezu, ktorý vypracoval 20.11.2014 MUDr. O. Y. v časti anamnézy vyplýva, že: „V sobotu,
t. j. pred 5 dňami bol napadnutý cudzími osobami, z nosa krvácal, bol v krátkodobom bezvedomý, t. č.
udáva bolesti ľavej polovice tváre a citlivosť nosa. Rtg mal robené, nemá so sebou.“

Z lekárskej správy vypracovanej MUDr. T. W. dňa 25.11.2014 vyplýva, že: „15.11.2014 v Štítniku bol
napadnutý viacerými osobami, niektorých poznal, kopali ho do tváre, hrudníka, zlomili mu nos, na
okolnosti sa presne nepamätá...“.

V ostatných lekárskych správach je uvedené, že bol 15.11.2014 napadnutý v Štítniku na ulici útočníkom,
ktorého pozná, resp. že bol napadnutý známou osobou resp. že bol fyzicky napadnutý.

Vo veci bol vypracovaný písomný znalecký posudok č. 21/2015 znalcom MUDr. J. V., CSc., s ktorého
obsahom sa súd po splnení zákonom stanovených podmienok na hlavnom pojednávaní oboznámil.

Znalec v závere znaleckého posudku podal výpočet poranení poškodeného. Podľa tohto mal utrpieť
zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v ľavej
temennej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, odreniny na čele vľavo a pri koreni nosa,
pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie a odreniny oboch kolien,pomliaždenie pravého a ľavého stehna na bočných stranách s krvnými podliatinami a stav po možnom
ľahkom otrase mozgu. Znalec sa zaoberal aj mechanizmom spôsobenia jednotlivých poranení, z čoho
vyplýva, že tieto museli byť spôsobené siedmimi až ôsmimi dielčimi útokmi menšej až strednej intenzity

a pokiaľ ide o zlomeninu nosových kostí, strednej až väčšej intenzity. Znalec poukázal na to, že pri
prvotnom chirurgickom i neurologickom vyšetrení je uvedené, že poškodený utrpel možný otras mozgu.
Znalec pripustil vznik takéhoto následku, avšak považuje za nedôslednom vyšetrujúcich lekárov, že
tento stav nevydiferencovali, či ide skutočne o otras mozgu alebo nie, prípadne poškodený mal byť
hospitalizovaný na pozorovanie, kedy by sa tento stav presnejšie vydiferencoval. Následne znalec

stanovil dĺžku liečenia a práceneschopnosti pre jednotlivé poranenia a bodového ohodnotenia poranení.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný čin v takom rozsahu a
spôsobom, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pritom z nasledovných úvah
a hodnotenia dôkazov:

V ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny (každý proti komu sa
vedietrestnékonanie,považujesazanevinného,kýmnevyslovíprávoplatnýmodsudzujúcimrozsudkom
jeho vinu). Táto zásada vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, a v čl. 40 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd. Okrem toho je upravená aj v čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Táto zásada znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam, ako
dokázaná nevina a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu dokazovať. Z tejto zásady vyplýva dôležité
pravidlo trestného konania, v rámci ktorého súd pri hodnotení dôkazov musel postupovať, a to pravidlo
in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Znamená to, že ak zostanú dôvodné
pochybnosti o niektorej zo skutkových otázok, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalším dostupných

dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.

V danom prípade tak obžalovaný, ako aj poškodený, v priebehu dokazovania zotrvali na obsahu svojich
výpovedí. Obžalovaný poprel fyzické napadnutie poškodeného takým spôsobom a v takom rozsahu, ako
to bolo uvedené v obžalobe prokurátora. Naopak, uviedol, že on bol napadnutý zo strany poškodeného.

Navyše vo svojej výpovedi potvrdil informácie a poznatky o tom, že v kritickom období bol poškodený
napadnutý viacerými osobami, v súvislosti s praktikami okolo volieb. Je nutné konštatovať, že orgány
činné v trestnom konaní v prípravnom konaní nedostatočne zdokumentovali nielen túto skutočnosť,
ale aj ďalšie okolnosti, ktoré by napomohli k objektívnemu rozhodnutiu vo veci (nevykonali dôslednú
ohliadku miesta činu, nepopísali žiadne viditeľné poranenia a tieto nezdokumentovali bezprostredne

po príchode do volebnej miestnosti, nezabezpečili operatívne osobu obžalovaného za účelom jeho
výsluchu,zisteniaprípadnéhovplyvualkoholuanepreverilitietovýpovedenamiestesamomapodobne).
Vo výpovediach poškodeného vzniklo viacero nejasností, ktoré však nemuseli vzniknúť zo strany
poškodeného úmyselne. Predovšetkým okolnosti uvádzané poškodeným, prípadne jeho rodinnými
príslušníkmi týkajúce sa vyhrážok, opilosti obžalovaného a podobne, neboli v priebehu dokazovania

vôbec preukázané.

Vo veci neboli zistení takí svedkovia, ktorí by bezprostredne neprerušovane a priamo sledovali priebeh
konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Manželia X., prípadne ďalší svedkovia videli len akési
„naťahovanie“ prípadne trhanie a počuli krik. Postoj oboch účastníkov konfliktu charakterizovali ako

v pokľaku, podrepe alebo na kolenách. Žiaden zo svedkov nepotvrdil a nevidel intenzívne fyzické
napádanie typu údery päsťou, kopanie a podobne. Všetci potvrdili len konflikt do rozsahu vzájomného
trhania. Ako vyplýva z výpovedí týchto svedkov, a najmä aj z výpovede svedkyne Tomášikovej,
incident nemohol trvať príliš dlho, a teda do takého rozsahu, aby bolo možné konštatovať a potvrdiť
výpoveď poškodeného, že bol kopaný a udieraný najmenej 20 až 30-krát. Jednak znalec pri popise

mechanizmov spomenul maximálne 7 až 8 útokov (úder, kopnutie, zasiahnutie predmetom a podobne)
a tiež z výpovede najmä svedkyne Tomášikovej vyplýva, že krátko po jej konflikte (ústne napadnutie)
s obžalovaným došlo ku kontaktu obžalovaného s poškodeným, pričom v blízkosti okrem nich bol aj
otec obžalovaného a zrejme svedkovia X.. Uvedené svedkyňa okrem toho uviedla, že v blízkosti sa
nachádzalo množstvo ďalších neznámych osôb - väčšinou Rómov.

K ustáleniu skutkového deja a vzniknutého následku bolo nutné vykonať všetky dostupné dôkazy. V
tejto súvislosti však pozornosti súdu neušli vyššie citovaného lekárske správy MUDr. O. Y. zo dňa
20.11.2014 a MUDr. T. W.Á. zo dňa 25.11.2014, ktoré súd po výsluchu týchto lekárov vyhodnotil akomaximálne objektívne. Ide o lekárov pôsobiacich na rozdielnych pracoviskách, lekárske správy boli
podané v rozdielny čas a lekári nemali k dispozícii žiadne podklady, z ktorých by mohli čerpať obsah
anamnézy. Obaja uviedli, že do lekárskeho nálezu uviedli len tie skutočnosti, ktoré popísal pacient

(ktorý závery ako aj obsah nálezu podpisujú vlastnoručným podpisom a dostávajú ho v kópii). Práve
na tomto mieste vzniká závažná pochybnosť svedčiaca v prospech obžalovaného, ktorý od počiatku
uvádzal, že poškodený mal byť v tú istú dobu napadnutý viacerými osobami z dôvodu nesplnenia jeho
sľubov v súvislosti s voľbami. Poškodený totiž obom menovaným lekárom uvádzal, že v citovaný deň bol
napadnutý cudzími osobami resp. viacerými osobami, z ktorých niektorých poznal (kopali do to tváre,

hrudníka, zlomili mu nos).

Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že nie je dostatok dôkazov na to, aby bolo možné
rozhodnúť o vine obžalovaného v takom rozsahu, ako je to popísané v skutkovej vete obžaloby. Ako
vyplynulo zo záverov znalca a ošetrujúcich lekárov, nebol vylúčený otras mozgu. Tento mohol byť
sprevádzaný krátkym bezvedomím, ako to uvádzal aj poškodený. Je všeobecne známe, že krátke

bezvedomie v spojení s otrasom mozgu môže vyvolať retrográdnu alebo anterográdnu amnéziu, t. z.
stratu spomienok pred udalosťou spôsobujúcou amnéziu resp. človek si nemôže spomenúť na veci,
ktoré sa mu prihodili po udalosti, spôsobujúcej amnéziu. Pre nedostatky, na ktoré poukázal znalec,
nie je možné už v súčasnej dobe otázku prípadnej amnézie dostatočne potvrdiť, ale ani vyvrátiť.
Keďže lekárske správy, na ktoré súd poukazuje, sú dostatočne objektívne, presné a konkrétne, vznikla

pochybnosť, kto a za akých okolností spôsobil popísané poranenia poškodenému, čo však, ako už
bolo vyššie uvedené, môže byť spôsobené niektorým z druhov amnézie u poškodeného. Preto súd
upravil skutkovú vetu v takom rozsahu, že objektívne dôkazy preukázali dostatočne, že sa obžalovaný
dostal do fyzického konfliktu s poškodeným, prinajmenšom v takom rozsahu, že pri náhodnou stretnutí
s poškodeným tohto pri zaparkovanom autobuse, ako to vyplýva z výpovede svedkyne Tomášikovej,

zvalil rukami na zem (poškodený sa mohol dostať do pokľaku resp. mohol spadnúť na obidve kolená)
a tu sa navzájom obaja trhali, kričali, v dôsledku čoho na miesto obratom prišli manželia X. ako aj
otec obžalovaného T. R. X.W. a oboch od seba oddelili a vzdialili sa. Práve táto skutočnosť mohla
poškodenému utkvieť v pamäti a neskôr za útočníka označil práve obžalovaného. Na tomto mieste je
nutné poukázať na viacročné narušené vzťahy oboch rodín.

Keďže dostatočne dostupnými dôkazmi nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a vzniknutým následkom - úmyselným ublížením na zdraví tak, ako to popísal prokurátor
v obžalobe, súd upravil skutkovú vetu a zároveň aj vypustil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného
v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Trestného zákona. K úprave došlo aj v čase spáchania činu,

kedy súd prihliadol na časové úseky, ktoré uvádzala svedkyňa O., pretože tieto vyhodnotil súd ako
najobjektívnejšie.

Z týchto dôvodov možno konštatovať, že obžalovaný sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, keď po predchádzajúcom slovnom konflikte pri náhodnou

stretnutí sotil na ulici do poškodeného, ktorý spadol na zem a tu sa s ním navzájom trhal. Tým naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane zásad občianskeho spolunažívania a na ochrane života a zdravia občanov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený ako občan, ktorý sa síce o svoju rodinu riadne stará,
avšak navštevuje pohostinstvá, je prchkej a výbušnej povahy a často sa dostáva do konfliktov s občanmi.
Túto okolnosť potvrdila aj svedkyňa O., pričom práve predchádzajúci slovný konflikt obžalovaného s
poškodeným pred volebnou miestnosťou a následne so svedkyňou O. neďaleko miesta činu, mohli

u obžalovaného túto prchkosť a výbušnosť aktivovať. Zamestnaný je pri súkromnej spoločnosti J.
Rožňava. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 27.04.2012,
kedy mu pre prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona bol uložený peňažný trest vo výške 700,- €
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 26 mesiacov. Peňažný trest
vykonal dňa 23.05.2012 a po podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti zo dňa

03.07.2013 mu bola určená skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov, ktorá uplynula dňa 03.07.2015.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, 56 ods. 1,2
a § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.Vzhľadom na okolnosti prípadu súd uložil obžalovanému samostatný peňažný trest vo výmere 800,- € a
pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Nakoľko príčinná súvislosť medi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom - ublížením na
zdraví,nebolapreukázaná,súdpoškodenéhoY.R.zastúpenéhosplnomocnenýmzástupcomaSociálnu
poisťovňu,Bratislava,zastúpenúsplnomocnenouzástupkyňousnárokminanáhraduspôsobenýchškôd
odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.